Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 6, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50Csp/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200201
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218200201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou, v právnej veci žalobcu: PATRIOT GROUP,

s.r.o., Legionárska 3, Trenčín, IČO: 45407657, zas. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., Legionárska 5, Trenčín, proti žalovanému: E. H., F.. XX.XX.XXXX, T. XX, T., o zaplatenie 70,70
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.01.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu dlžnú sumu 70,70 Eur a náhradu trov konania z dôvodu, že dňa 30.11.2016 cestoval vo verejnom

hromadnom dopravnom prostriedku na linke 2 v Bratislave a nepreukázal sa platným cestovným lístkom.
Žalovaný dlhuje žalobcovi cestovné 0,70 Eur a úhradu vo výške 70,00 Eur. Uvedená pohľadávka
voči žalovanému bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2017 a
žalovanému bolo toto postúpenie oznámené Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2017.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nespochybnil a v spore zostal pasívny.

3. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 06.07.2018 verejne vyhlásený
rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 19.06.2018.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami

nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.7. Z listinných dôkazov predložených v spise mal súd preukázané skutočnosti uvedené v žalobe.
Nárok žalobcu vyplýva z hlásenia o porušení tarifných podmienok spísaného revízorom pod variabilným
symbolom XXXXXXX.

8.ZOznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa02.11.2017vyplýva,žeDopravnýpodnikBratislava,a.s.,
ako postupca, v súlade s čl. 3 bod 3.5 Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom
a žalobcom ako postupníkom, oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 70,70 Eur na
postupníka a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy na bankový účet postupníka.

9. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

10. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

12. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

13. Vzhľadom na to, že v danom spore žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorá mala byť na neho postúpená

z pôvodného veriteľa, spoločnosti Dopravný podnik, a.s., súd predtým než pristúpil k samotnému
posúdeniu oprávnenosti jeho nároku, skúmal či žalobcovi svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby.

14. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú
legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z

hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane
(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie
ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či
žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o

ktorom súd v konaní rozhoduje.

15. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore

úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní
nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia
v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť
strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o
tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.16. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná.

17. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore zo, do spisu nedoloženej, Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2017, uzatvorenou medzi žalobcom ako postupníkom a Dopravným
podnikom, a. s, Olejkárska 1, Bratislava ako postupcom a následného, do spisu priloženého, Oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2017, ktorým postupca oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky a jeho povinnosť plniť postupníkovi, teda žalobcovi.

18. Žalobca však v predmetnej formulárovej žalobe opomenul pripojiť aj predmetnú Zmluvu o
postúpení pohľadávok a navyše nepreukázal skutočné zaslanie a doručenie predmetného Oznámenia
žalovanému. Oznámenie o postúpení pohľadávky totiž predstavuje jednostranný adresovaný právny
úkon postupcu, ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi, resp. okamihom,
keď dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde. Zásadným právny účinkom oznámenia cesie

dlžníkovi, je to, že dlžník sa už nemôže zbaviť svojho dlhu plnením postupcovi. Keďže oznámenie
postúpenia pohľadávky zo strany postupcu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepreukazuje
samoosebeaktívnuvecnúlegitimáciupostupníkanavymáhaniepohľadávkyvsúdnomkonaní,boloteda
povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný
žalobou uplatnený nárok, a to doložením písomného vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky a

reálneho doručenia, resp. preukázania, že žalovaný disponuje Oznámením o postúpení pohľadávok.
Súd dáva na vedomie aj tú skutočnosť, že samotné doručenie žaloby do vlastných rúk žalovanej v
procese súdneho konania nenapĺňa atribúty oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi podľa § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v súdnom konaní nemá postavenie „postupcu“ podľa § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale postavenie „postupníka“ z postúpenej pohľadávky.

19. Z tohto Oznámenia nevyplýva, čo bolo žalovanému doručované, t. j., či skutočne šlo o Oznámenie
o postúpeniu pohľadávky a či uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej skutočne aj
doručené, teda či sa žalovaný vôbec dozvedel, že pohľadávka bola postúpená právnym predchodcom
ako postupcom na žalobcu ako postupníka. Žalobca nedoložil ani podací hárok, ani doručenku

podpísanú žalovaným. Len na okraj je potrebné zároveň poznamenať, že ani predloženie samotného
podacieho hárku by nepreukázalo reálne doručenie listiny dotknutej osobe. Samotný podací len
preukazuje odoslanie tejto zásielky a preto relevantným dôkazom by bola doručenka alebo aspoň
vrátenázásielkaadresovanánamiestobydliskažalovanému.Žalobcataknepreukázal,žesapredmetné
Oznámenie skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť,

že sa jedná o právne nenáročné hromadné formulárové žaloby, na ktoré si, či už pôvodný žalobca
(Dopravný podnik Bratislava, a.s.) alebo terajší žalobca obstarávali právnych zástupcov - advokátske
kancelárie. V tomto smere súd taktiež prihliadol aj na čl. 11 ods. 3 CSP, kedy mal právny zástupca
postupovať náležite a bez výzvy súdu doložiť potrebné listiny preukazujúce minimálne reálne doručenie
Oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému, resp. existenciu Zmluvy o postúpení pohľadávok. Ide

o povinnosť žalobcu, jeho právneho zástupcu, ktorú nemôže výzvou suplovať súd, nakoľko sa nejedná
o nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.

20. Dôkazné bremeno preukázania doručenia Oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému v
konaní zaťažovalo práve žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé

právne následky. Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď
preukázaním doručenia Oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému, alebo predložením
tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd v naznačenom smere poukazuje aj na ustálenú súdnu
prax, napr. rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/3/2016 zo dňa 23.05.2017,
Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 19Co/47/2016 zo dňa 25.08.2016, Krajského súdu Banská Bystrica, sp.

zn. 16Co/825/2015 zo dňa 23.06.2016, kde sa súdy zaoberali doložením, resp. nedoložením Zmluvy
o postúpení pohľadávky a preukázaním doručenia Oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi -
žalovanému.

21. Na záver, v prípade možnosti použitia záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/210/01,

uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
R 119/2003, je potrebné zdôrazniť, že z citovaného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že žalobca
súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, a teda súd mal možnosť posúdiť, či v tom konaní máalebo nemá žalobca aktívnu legitimáciu. V prejednávanom prípade ale žalobca zmluvu o postúpení
pohľadávok nedoložil a preto sú tieto závery pre daný spor nepoužiteľné.

22. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, súd žalobu žalobcu
pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol. Nakoľko absencia aktívnej legitimácie na strane žalobcu
sama o sebe zakladá dôvod na zamietnutie žaloby, súd sa ďalej nezaoberal ostatnými skutočnosťami
uvádzanými v žalobe.

23. Žalovaný bol v konaní úspešný. V takom prípade by mal nárok na náhradu trov konania, ale keďže
mu žiadne v konaní nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.