Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210147
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716210147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
IČO: 50 361 368, žalovanému Y. U., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. Š. XXXX/XXX, XXX XX M., v konaní
o zaplatenie 970,50,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k.
9Csp/111/2016-65 zo dňa 31. mája 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 177 ods. 2 písm. a), § 219 ods. 3, § 185, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok, § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
18.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 970,50,- Eur s prísl.. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s., uzavrel so žalovaným Zmluvu o

úvere - dostupná pôžička č. 2501563612 dňa 28.08.2012 s výškou úveru 1.000,- Eur. Podľa listiny
označenej ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2015 malo dôjsť k predčasnej splatnosti úveru
27.01.2014, v ktorej nie je jednoznačne uvedené v akej výške žalovaný úver splatil, vo všeobecne
formulovanej žalobe žalobca tiež neuviedol presne v akej výške žalovaný úver splatil (čo je súčasťou
povinnosti tvrdenia), uviedol len, že ho splatil čiastočne. Dňa 09.02.2017 došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu Poštová banka, a.s. na žalobcu, na základe čoho súd
uznesením č.k. 9Csp/111/2016-61 zo dňa 22.03.2017 vyhovel návrhu žalobcu na zmenu subjektu na

strane žalobcu. Uviedol, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je
bez ďalšieho založená aj aktívna vecná legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Žalobca nepreukázal, že by postúpenie pohľadávky bolo zo strany postupcu, resp. postupníka, t.j.
žalobcu (napriek citovanému zmluvnému ustanoveniu), dlžníkovi oznámené bez zbytočného odkladu.Súdpretožalobuzamietol,nakoľkovočidlžníkovi(žalovanému)nenastaliúčinkypostúpeniapohľadávky,
a preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Ďalšie dokazovanie vzhľadom na
charakter konania, v ktorom povinnosť preukázať skutkové tvrdenia a označiť na ich preukázanie

relevantné dôkazy zaťažuje výlučne sporové strany, nevykonal. Podľa citovaných ustanovení súd právo
na náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko mu doposiaľ žiadne trovy nevznikli.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, s to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a mal za to, že nedostatočným
odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Vo vzťahu k uvedeným námietkam poukázal aj na značné množstvo rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že žalobca
nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na
konaní bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o aktívnej legitimácii

žalobcu, žalobu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Namietal, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu
na vyjadrenie sa k otázke aktívnej legitimácie žalobcu v spore a nepostupoval podľa § 129 C.s.p.,
nevyzval žalobcu ani podľa § 157 C.s.p., nevytýčil termín predbežného prejednania sporu a nevytýčil
termín pojednávania. Súd týmto svojím postupom absolútne odňal žalobcovi možnosť konať pres súdom
a vôbec poznať právne posúdenie veci, s ktorým sa oboznámil až na základe doručeného prekvapivého

rozsudku vo veci samej. Uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávok zaslal žalovanému listom zo
dňa 10.02.2017, v lehote podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom túto skutočnosť žiadna zo strán
nenamietala a nie je jasné na základe akých skutočností túto skutočnosť považoval súd za spornú.
Pokiaľ mal súd pochybnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky, nie je jasné, prečo sa tým nezoberal súd
vo svojom rozhodnutí, v ktorom pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, a to v uznesení pod č.k.

9Csp/111/2016-61 zo dňa 22.03.2017. ďalej dal do pozornosti, že skutočnosť, že prípadné porušenie
povinnosti pôvodného veriteľa informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných
dní odo dňa postúpenia pohľadávky nespôsobuje, že voči žalovanému nenastali účinky postúpenia.
Uviedol, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa
má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a

nezodpovednosti a že žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania
vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo

nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 uzavrel so žalovaným dňa 28.02.2012 Zmluvu o úvere -
dostupnápôžička č. 2501563612 , predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Eur, ktoré
sa žalovaný ako dlžník zaviazal vrátiť v 72 mesačných splátkach vo výške 30,62,- Eur, s dátumom prvej
platbydo17.09.2012adátumomkonečnejsplatnosti17.08.20158,celkovávýškanákladovbola945,19,-
Eur, oremern RPMN na trhu vo výške 27,07%, RPMN banky vo výške 32,20%, úroková sadzba vo výške

25,50%, dátum každej ďalšej platby k 17. dňu v mesiaci. Listom zo dňa 27.01.2014 označeným ako
„Výzva na úhradu dlžnej sumy“ právny predchodca žalobcu informoval o tom, že úverová pohľadávka
žalovaného sa ku dňu 27.01.2014 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu, a to z dôvodu, že svojím
konaní podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. 2501563612. Dlžná suma bol vovýške 1.311,11,- Eur. V spise sa nachádzala aj fotokópia zásielky - doporučene do vlastných rúk, na
ktorej ako označenie obsahu zásielky bolo uvedené: „VYZV270707580000801077229-45LCS“. Právny
predchodca žalobcu ako prílohu podanej žaloby doložil aj Sadzobník poplatkov a Všeobecné obchodné

podmienky banky. Podaním zo dňa 22.11.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.11.2016 právny
predchodca žalobcu doplnil žalobu o fotokópiu listiny - Aktuálny stav úveru, ktorý bol ku dňu 31.08.2015a
z ktorého vyplýva, že výška úveru bola vo výške 1.000,- Eur a ktorá bola aj v uvedenej výške vyčerpaná.
Ďalej z predmetného úveru vyplýva, že bolo do uvedeného dátumu splatená suma vo výške 29,50,-
Eur, celková výška istiny teda predstavuje sumu 970,50,- Eur. Podaním zo dňa 13.03.2017 podal

žalobca návrh na zmenu žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom novým
veriteľom je BENCONCT COLLECTION, a s.. Súčasťou podania bola aj listina, v ktorej spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s. vyjadril súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. Prílohou
predmetného podania bola Zmluva o postúpení pohľadávok č. II/2017 zo dňa 09.02.2017. Uznesením
č.k.9Csp/111/2016-61zodňa22.03.2017súdprvejinštancievyhovelnávrhužalobcunazmenusubjektu
na strane žalobcu a druhým výrokom rozhodol, že doterajší žalobca Poštová banka, a.s. nemá právo

na náhradu trov konania.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“).

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) účinného
v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

15. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

17. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočkyzahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu.

18. Podľa ustanovenia § 528 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným
spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu podať správu osobe,
ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.

19. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne

posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

20. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so Zmluvu o úvere č. 3063263608, ktorá
bola uzatvorená 23.07.2008.

22. Odvolací súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola

dňa 28.08.2012 uzatvorená Zmluva o úvere - dostupnápôžička č. 2501563612. Nie je sporné, že ide
o vzťah spotrebiteľský, pretože Zmluva úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,
v ktorej vystupuje právny predchodca žalobcu v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej
obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

23. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 28.08.2012
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Na predmetný prípad bolo preto

potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje aj na
to, že ani samotný žalobca v podanom odvolaní nenamietal spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

24. K námietke žalobcu, že nemal možnosť v konaní sa procesne brániť odvolací súd uvádza, že
v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. nie je potrebné nariaďovať pojednávanie ak ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pojednávanie
nenariaďoval a vo veci oznámil verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré bolo vyvesené na verejnej tabuli
súdu prvej inštancie dňa 25.05.2017 (č.l. 63). Následne sa verejného vyhlásenia rozsudku konaného
dňa 31.05.2017 nezúčastnila žiadna zo strán konania. Vzhľadom na to, že vo veci samej boli splnené

podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, nebolo potrebné nariaďovať ani predbežné
prejednanie sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút predbežného prejednania sporu upravený
v ust. § 168 ods. 1 C.s.p. je fakultatívnym inštitútom.

25. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru

o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre
platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu. Teda zásadnou otázkou odvolacieho súdu,
ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na
postúpenie tzv. bankovej pohľadávky.26. Zákon o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý čo sa týka
inštitútu cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. V súvislosti s

odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt a výkladom ustanovenia
§ 92, ods. 8 Zákona o bankách odvolací súd má za to, že spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1)
splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol
klient banky (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú

zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky.

27. Skutočnosti uvedené v odseku 8 § 92 Zákona o bankách sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobný právny
názor vyslovený aj v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/119/2013, 19 Co/194/2015

a 4Co/145/2014). Splnenie uvedených osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej
pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie
je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

28. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo

podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon
zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené
neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v
týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky,

ktorá na postupníka prechádza pre neplatnosť zmluvy.

29. Zo znenia citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že prvá obligatórna
podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky
doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky
doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku
inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je
základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť. Že žalobca nepreukázal už prvú

obligatórnu podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Písomné oznámenie postupcu o
postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2014 adresované žalovanému, ktoré priložil právny predchodca
žalobcu k žalobe a na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie,
a ani ju nenahrádza.

30. Po splnení tejto podmienky môže banka pristúpiť k postúpeniu „spôsobilej pohľadávky“, teda
pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách totiž vyplýva,
že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve v kvalifikovanom omeškaní „čo len s časťou svojho
peňažného záväzku“ voči banke môže banka svoju „pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku“ postúpiť písomnou zmluvou inej osobe.

31. Odvolací súd nijako nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového
vzťahu, avšak to by musela Poštová banka, a.s. pristúpiť k ukončeniu úverového vzťahu (vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru). Takýmto spôsobom postupujú ostatné bankové subjekty na finančnom
trhu.

32. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane
druhej, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy

- preukázali.

33. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodneišlo o § 92 ods. 7 Zákona o bankách) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“
PokiaľtedaPoštovábanka,a.s.,postúpilazmluvouz09.02.2017predmetnúpohľadávkuzúveruvcelom

rozsahužalobcovi,postupovalavrozporesust.§92ods.8Zákonaobankách.Keďžekudňupostúpenia
pohľadávky nebol splatný, celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Poštová banka,
a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému
subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 09.02.2017 je z uvedených dôvodov neplatným právnym
úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia.

Odvolací súd sa poukazuje na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto
ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom,
ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený
mimoriadnu splatnosť predmetného úveru vyhlásiť.

34. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie

pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splanenévčasepostúpeniapohľadávky.Zdôvodu,žetietoskutočnostivprejednávanejvecipreukázané
neboli súd prvej inštancie správne dospel k záveru že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak,
že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100% voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

36. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

37.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení
s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p.. Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd jej
priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).