Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315215454
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315215454.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Piešťany, Teplická 7434/147, zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, Piešťany, Teplická 7434/147,
protižalovanej:J.A.,rod.F.,nar.XX.XX.XXXX,C.,T.XXX/XX,ozaplatenie988,28Eurspríslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 24C/93/2015-127 zo dňa 25.11.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd n e p r i p ú š ť a , aby na strane žalobcu pristúpila spoločnosť AB 2 B.V., registračné

číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
súd žalovanému priznáva plné právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods.
3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2, Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 2
písm. a), písm. b), písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), písm. g), písm. i), písm. j), písm. k), písm. m),
písm. n), písm. o), písm. y), § 11 ods. 1, písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vecne argumentoval tým, že žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2015 žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 988,28 Eur a k náhrade trov predmetného konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.03.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 4303055736, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti
žalobcu. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru č. 6308039144, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a
účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovaného. Žalovaný prostredníctvom úverovej
karty čerpal poskytnutý revolvingový úver vo výške 842,44 Eur. Žalovaný sa v zmysle úverových
podmienok zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne a včas v pravidelných mesačných
splátkach, pričom výška mesačnej splátky bola dohodnutá na základe prideleného úverového rámca.

Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu
poskytnutého úveru a dostal sa s úhradou svojho zmluvného záväzku do omeškania tak, ako je uvedené
v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad platieb žalovaného. Odo dňa omeškania
bol žalovaný o výške svojho dlhu informovaný v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtua vyzývaný k jeho úhrade. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ani napriek uvedenému neplnil svoju
povinnosť, v zmysle Hlavy 7 písm. a) žalobca vyzval žalovaného listom zo dna 29.04.2014 k splateniu
celého zostatku úveru vo výške 1.089,28 Eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Vzhľadom na

vyššie uvedené ako aj na splátkový kalendár žalovaného, žalobca voči nemu eviduje dlh v nasledovnej
výške:
- istina vo výške 827,01 Eur,
- úrok vo výške 48,78 Eur,
- poplatok za výber z bankomatu vo výške 9,16 Eur,

- poplatok za výpis z účtu vo výške 10,43 Eur,
- opravné úroky - grace period vo výške 7,67 Eur,
- úrok za hotovostné transakcie vo výške 79,98 Eur,
- poplatok za SMS notifikáciu (SMRUA) vo výške 5,25 Eur.
Dlžná istina teda spolu predstavuje sumu vo výške 988,28 Eur. Okrem nej si žalobca v predmetnom
konaní uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 56,29 Eur tak, ako je uvedené v

priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobe
uplatnil bola vo výške 5,25% ročne a bola stanovená ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 17.05.2014 (pätnásty deň odo dňa odoslania
Výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto:
úrok z omeškania vo výške 56,29 Eur z čiastky 988,28 Eur od 17.05.2014 do 16.06.2015, t.j. do dňa

vyhotovenia žaloby.

3. Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 24C/93/2015-69 zo dňa 10.11.2015, voči ktorému podal
žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho došlo v zmysle v tom čase platného ustanovenia
§ 174 ods. 2 O.s.p. k jeho zrušeniu v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný v

podanom odpore uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu
o revolvingovom úvere č. 4303055736 zo dňa 13.03.2013, a to výhradne za účelom úhrady kúpnej ceny
za tlakový hrniec v cene 1.400,- Eur. Úhrada kúpnej ceny za tlakový hrniec, resp. úhrada splátok úveru,
poskytnutého žalovanému žalobcom na úhradu tejto kúpnej ceny, nie je predmetom tohto konania. V
danej zmluve pod kolónkou č. 76 je veľmi drobným písmom uvedené, že „Klient podpisom uzatvára

zmluvu o revolvingovom úvere a súčasne žiada Spoločnosť, aby mu v prípade zaslaní platobnej karty
zaslala návrh zmluvy o platových službách, a súhlasí s tým, že tento návrh môže byť akceptovaný
aktiváciou karty.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nároky
titulom zmluvy o revolvingovom úvere, obsiahnutej vo vyššie uvedenej zmluve. Zo samotnej koncepcie
a vyhotovenia zmluvy je zrejmé, že žalobca si vynútil uzatvorenie revolvingovej zmluvy, ktorú v tom

čase žalovaný ani len nemal záujem uzatvoriť. Žalovaný mal záujem o poskytnutie spotrebiteľského
uveria na nákup tlakového hrnca a vôbec neuvažoval nad uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere
a túto ani uzatvoriť nechcel. Žalovaný nemal záujem takýto úver uzatvoriť na predajnej akcii pri nákupe
tlakovéhohrnca.Ajzosamotnéhovyhotoveniapredmetnejzmluvyjezrejmé,žeobetietozmluvy(zmluva
o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere) boli vzájomne podmienené a žalovaný nemal

možnosť uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, že by kdekoľvek mohol vyjadriť nesúhlas
s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. túto neuzavrieť. Text, ohľadom uzatvorenia zmluvy
o revolvingovom úvere, je navyše písaný veľmi malým písmom, výrazne menším ako niektoré iné
časti zmluvy a tento text je v samotnom texte zmluvy voľným okom veľmi ťažko čitateľný a ľahko
prehliadnuteľný. Rovnako malým písmom sú písané aj úverové zmluvné podmienky žalobcu, s ktorými

sa na predmetnej predajnej akcii nemal žalovaný najmenšiu šancu riadne oboznámiť. Zároveň samotná
zmluva bola vypracovaná a koncipovaná žalobcom ako formulár (podmienky boli vopred predtlačené)
a žalovaný nemal možnosť meniť ako ani inak zasahovať do týchto zmluvných podmienok. A teda
podpis zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol neoddeliteľne a vopred spojený so žalobcom vymieneným
a žalovaným nechceným úkonom, a teda podpisom aj revolvingovej zmluvy, t.j. žalobca využil svoje

postavenie dodávateľa a žalovanému nanútil aj uzatvorenie ním vopred pripravenej ďalšej zmluvy, ktorá
navyše v samotnom texte zmluvy nie je riadne špecifikovaná, a tým porušil zmluvnú voľnosť žalovaného.
Teda v danom prípade sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné podmienky v zmysle ust. § 53 ods.
1,2Občianskehozákonníka.Totodojednaniespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a teda zmluvné dojednanie revolvingového

úveru predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.4. V súvislosti s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere sa priamo vo formulári zmluvy uvádza,
že „Klient podpisom uzatvára zmluvu o revolvingovom úvere a súčasne žiada Spoločnosť, aby mu v
prípadezaslaníplatobnejkartyzaslalanávrhzmluvyoplatovýchslužbách,asúhlasístým,žetentonávrh

môže byť akceptovaný aktiváciou karty.“ To znamená, že pri uzatvorení zmluvy neboli a nemohli byť
žalovanému známe podmienky čerpania úveru (§ 4 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch)
ako ani výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úrokoch), a teda v danom smere zmluva nemá (a ani v čase jej uzavretia nemala)
obligatórnenáležitosti,uvedenév§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,čo byvprípadeplatnosti

tejtozmluvyvzmysle§4ods.3zákonaospotrebiteľskýchúverochmalozanásledok,žeposkytnutýúver
bol poskytnutý bezúročné a poplatkov, a teda žalobca si tieto uplatňuje podanou žalobou neoprávnene.
Žalovaný zároveň poukázal na to, že v zmysle kolónky 80 predmetnej zmluvy mala byť výška kreditného
limitu 500,- Eur, avšak žalobca si podaným návrhom uplatňuje istinu vo výške 827,01 Eur a uvádza
úverový limit 850,- Eur, čo je v rozpore s predmetnou zmluvou a nie je zrejmé, aký skutočný úver mal
žalobca žalovanému poskytnúť, resp. v akej výške, kým a kedy mal byť tento čerpaný.

5. Zároveň žalovaný zdôraznil, že Oznámením o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na
zaplatenie dlhu a oznámením o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 18.09.2015 bolo žalovanému
oznámené, že pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4303055736 zo dňa 13.03.2013 boli postúpené na
obchodnú, spoločnosť AB 1 B.V., registračné číslo: 341 86 049, čo znamená, že žalobca nie je

aktívne legitimovaný na konanie v danej veci, keďže pohľadávky, ktoré si uplatňuje v tomto konaní (t.j.
pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4303055736 zo dňa 13.03.2013), postúpil na iný subjekt, a teda mu
dané pohľadávky nepatria a ich zaplatenia sa domáha neoprávnene, žalobca si nárok v danom konaní
uplatňuje neoprávnene a neodôvodnene v celom rozsahu, nakoľko nie je na konanie aktívne vecne
legitimovaný, nároksiuplatňujenazákladeneplatnejzmluvyorevolvingovomúvere,ktorábolauzavretá

v rozpore s ust. 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. e) a i)
zákona o spotrebiteľských úrokoch, čo by v prípade jej platnosti malo za následnosť jej bezúročnosť
a bezpoplatkovosť. pred súdom doplnil a zmenil právnu kvalifikáciu obsiahnutú v ich vyjadrení zo dňa
15.12.2015 a uviedol, že miesto ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e/ a i/ zákona č. 258/2001 uvádza
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/, g/ i/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a taktiež miesto ustanovenia § 4 ods.

3 zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Taktiež
uviedol, že úverové podmienky nie sú podpísané žalovaným. Úverové podmienky s nim neboli vopred
prerokované. Nemal ich k dispozícii a neboli mu známe. Z tohto dôvodu má za to, že nejde o individuálne
dojednané podmienky. Z uvedeného teda vyplýva, že úverová zmluvy a zmluva o revolvingovom úvere
nie sú platnými právnymi úkonmi. Predmetnej zmluvy nie je vôbec zrejmé, ku ktorému podpisu smeruje

vyjadreniežalobcu.Aksajednáopodpis,ktorýjenapredmetnejzmluvenajvyššie,takzdanéhopodpisu,
resp. jeho umiestnenia, nie je vôbec zrejmé, že by sa tento mal týkať niektorej konkrétnej časti zmluvy,
keďže tento nie je priamo priradený ani k časti zmluvy týkajúcej sa spotrebiteľského úveru ako ani k časti,
týkajúcej sa revolvingového úveru. Zároveň žalovaný poukázal na to, že na zmluve v jej dolnej časti
sa nachádza podpis splnomocneného zástupcu žalobcu, pričom do dnešného dňa žalobca nepredložil

jediný dôkaz o tom, že by daný zástupca bol splnomocnený na uzatvorenie predmetnej zmluvy, čiže
žalobca v konaní dodnes nepreukázal, že zmluva bola uzavretá, resp. že osoba vystupujúca ako jeho
splnomocnenec bola oprávnená v mene žalobcu danú zmluvu uzatvoriť. Žalobca v konaní do dnešného
dňa nepreukázal navýšenie úverového rámca prostredníctvom telefonického rozhovoru, ako ani to, že
vôbec sa nejaký telefonický rozhovor medzi ním a žalovaným uskutočnil, t.j. ani len nepreukázal na

základe čoho malo dôjsť k čerpaniu revolvingového úveru. Ďalej žalovaný v predmetnom vyjadrení sa
cestou svojho právneho zástupcu vyjadril aj k tomu, že z oznámenia o postúpení pohľadávky zrejmé,
že žalobca oznámil žalovanému, že postupuje pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4303055736, pod
ktorým číslom bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere, a
teda „obe“ zmluvy boli úverovými zmluvami a bolo im pridelené jediné, vyššie uvedené číslo. Žiadnu inú

zmluvu s iným číslom žalobca so žalovaným neuzatvoril, ani žiadne iné číslo zmluvy zo strany žalobcu
nebolo oznámené (žalobcom uvádzané číslo zmluvy o revolvingovom úvere „6308039144“ sa v zmluve
nenachádza a žalovaný s ním žiadnu zmluvu s daným číslom nikdy neuzatvoril. Teda je zrejmé, že sa
jednaloopostúpenievšetkýchpohľadávokzoZmluvyospotrebiteľskomúvereazmluvyorevolvingovom
úvereč.4303055736zodňa13.03.2013.Žalobcatedavpredmetnomkonaníniejeaktívnelegitimovaný.

K výške, počte a termínom splatnosti splátok žalovaný uviedol, že ustanovenia o nich sú jednoznačne
určené pre splácanie spotrebiteľského úveru v sume 1.260,- Eur na kúpu tlakového hrnca Creew a
nemajú nič spoločné so splácaním revolvingového úveru. Vzťahujú sa na splácanie spotrebiteľského
úveru na tlakový hrniec, pričom ako sám žalobca uvádza, nároky z tohto spotrebiteľského úveru si vkonaní neuplatňuje (tieto postúpil na inú spoločnosť) a sám si uplatňuje len nároky z revolvingového
úveru. V zmluve pre revolvingový úver nebola dojednaná ani výška, ani počet splátok ako ani termíny
ich splatnosti, čo je jednoznačne v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy (dnes § 9 ods. 2 písm. l) zákona).

6. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na žalobe trvá. Žalovanému poskytol finančné prostriedky, z
ktorých však žalovaný nevrátil nič a to ani pred ani po podaní žalobného návrhu. Obsahom jednej
listiny sú dve zmluvy a vyplývajú z nej dva právne tituly, pričom k spisovému materiálu založil žalobu

v rámci, ktorej si žalobca spoločnosť AB 1 B.V. uplatňuje voči žalovanému nároky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktoré na ňu boli postúpené. Uvedené konanie je na tunajšom súde vedené pod
sp. zn. 17C/82/2016. Argumentáciu žalobcu podporujú aj všeobecné zmluvne podmienky, ktoré v hl.
VIII § 1 ustanovujú, že popri zmluve o úvere je možné uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere ako
samostatnú zmluvu. K spisovému materiálu taktiež založil rozsudok ESD vo veci C 42/15, z ktorého
vyplýva, že je postačujúce, ak v spotrebiteľskej zmluve je uvedené v koľkých splátkach a v akej frekvencii

sa má poskytnutý úver splácať. Taktiež z tohto rozhodnutia vyplýva, že v rámci jednej zmluvy je možné
uzatvoriť viacero zmluvných vzťahov.

7. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 13.03.2013 uzatvorili strany sporu zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. 4303055736, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanému finančné prostriedky na kúpu konkrétneho tovaru - tlakový hrniec, pričom žalovaný
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vrátiť.
Nároky z predmetnej zmluvy však v danom konaní uplatnené neboli, čo uviedol aj sám žalobca.
Predmetom daného konania sú nároky plynúce zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej uzatvorenie
však súd preukázané nemal. Súdu zo strany žalobcu v stanovenej lehote v rámci uplatnenej sudcovskej

koncentrácie, ktorú zaviedla nová právna úprava (zákon č. 160/2015 Z.z.) neboli predložené žiadne
dôkazy, ktoré by platné uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere preukázali. Nebol predložený dôkaz o
tom, že osoba, ktorá mala formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere za žalobcu uzatvoriť, bola osobou
oprávnenou za žalobcu konať a rovnako tak nebol predložený ani dôkaz o navýšení úverového rámca,
ktorý mal byť pôvodne dohodnutý na sumu 500,- Eur. Z predložených listinných dôkazov - Oznámenie

o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho
zastúpenia zo dňa 18.09.2015 mal súd preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky plynúcej zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4303055736 zo dňa 13.03.2013
na spoločnosť AB 1 B.V., pričom z uvedeného oznámenie žiadnym spôsobom nevyplýva, že by sa
malo jednať o postúpenie len nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy ako uvádza žalobca a nie o postúpenie

všetkých nárokov zo zmluvy plynúcich.

8. Žalobca sa v konaní domáha vrátenia žalovanému poskytnutého úveru, ktorý mal byť poskytnutý
vo forme úverového rámca na základe „zmluvy o revolvingovom úvere“. Súd dospel k záveru, že
žalobca v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko súdu nepreukázal platné uzatvorenie

zmluvy o revolvingovom úvere a rovnako tak nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu. Z predloženého
oznámenia o postúpení pohľadávky, nebolo preukázané, že ide o postúpenie len nárokov zo
spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalovaný ako spotrebiteľ (slabšia strana) bez právnického vzdelania a
staršieho veku, nemohol dostatočne právne posúdiť, že k postúpeniu nárokov plynúcich zo zmluvy o
revolvingovom úvere nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že súd tak nemal preukázanú aktívnu legitimáciu

žalobcu, nakoľko nie je zrejmé, k akému postúpeniu vôbec došlo. Tak ako je už vyššie uvedené, súd
nemal preukázané ani oprávnenie splnomocnenej osoby, konať pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom
úvere za žalobcu. Žalobca dôkazy na podporu svojich tvrdení v stanovenom čase súdu nepredložil, a
preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, ako žalobu podanú neodôvodnene.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého
nároknanáhradutrovkonaniavznikolžalovanému,ktorýbolvdanejvecistopercentneúspešný.Ovýške
priznaných trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s tým, že napáda predmetný rozsudok v celom
rozsahu, pričom odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, § 365 ods. 1 písm.d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm.
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali jej procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj § 365 ods. 1 písm. e) súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol z dôvodu, že nemal preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom spore a že žalobca nepreukázal platné uzatvorenie zmluvy
o revolvingovom úvere. Žalobca a žalovaný v postavení veriteľ/dodávateľ a dlžník/spotrebiteľ uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 4303055736 zo dňa 13.03.2013

a v súlade s úverovou zmluvou veriteľ poskytol dlžníkovi účelový spotrebiteľský úver vo výške 1.260,-
Eur a v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere veriteľ poskytol dlžníkovi bezúčelový revolvingový
úver s úverovým rámcom vo výške 500,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a zmluvy o revolvingovom úvere sú úverové podmienky spoločnosti žalobcu. Žalovaný ako klient svojim
podpisom potvrdil, že prevzal úverové podmienky, je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ustanovenia
zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavil súhlas byť viazaný nimi.

Zo zmluvy je nepochybné, že zmluvné strany uzatvorili okrem úverovej zmluvy aj revolvingový úver,
pričom obsah a forma obidvoch zmlúv je premietnutá na jednej listine. Zotrváva na svojich tvrdeniach o
obsahu a forme zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý uviedol v návrhu na vydanie platného
rozkazu zo dňa 16.06.2015. Poukázal na znenie Hlavy 8 § 3 Úverových zmluvných podmienok, s tým,
že zmluva o revolvingovom úvere sa stáva platnou jej podpisom a účinnom okamihom aktivácie karty.

Žalovaný aktiváciu karty vykonal v telefonickom rozhovore so žalobcom a pri tomto rozhovore bolo
taktiež dohodnuté zvýšenie úverového rámca na sumu 850,- Eur. Z priloženého výpisu čerpania, splátok
a úhrad je navyše úplne nepochybné, že žalovaný poskytnutý revolvingový úver aj čerpal a to v termíne
od 26.09.2013 do 30.09.2013. Tiež je nepochybným, že veriteľ a dlžník uzatvorili teda nielen zmluvu o
úvere, ale aj revolvingovú zmluvu, pričom po účinnosti revolvingovej zmluvy a revolvingového úveru jej

veriteľ pridelil interné číslo, ktoré je odlišné od úverovej zmluvy. Uvedené znamená, že úverová zmluva
má č. 4303055736 a revolvingový úver má č. 6308039144.
Pokiaľ ide o samotné postúpenie pohľadávky, ktoré oznámil žalobca žalovanému listom zo dňa
18.09.2015, toto postúpenie sa týka iba úverovej zmluvy, pričom v predmetom konaní si žalobca uplatnil
nárok, ktorý má základ v revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že žalobca postúpil iba pohľadávku

vyplývajúcu z úverovej zmluvy, čo ako postupca oznámil dlžníkovi, zatiaľ čo pohľadávku vyplývajúcu z
revolvingového úveru si uplatnil v predmetnom konaní. Ako dôkaz je oznámenie o postúpení pohľadávky
a predžalobná výzva na zaplatenie dlhu, oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 18.09.2015,
ktoré sa nachádza v spise. Žalobca v priebehu konania poukázal aj na to, že nároky vyplývajúce z
poskytnutého spotrebiteľského úveru sú predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Galanta pod

sp. zn. 17C/82/2016, zatiaľ čo nároky vyplývajúce z poskytnutého revolvingového úveru sú predmetom
konania, ktoré prebieha na Okresnom súde Galanta v danom konaní pod sp. zn. 24C/93/2015. Jedná
sa o rozdielne nároky a je zrejmé z podaných žalobných návrhov ako aj z jednotlivých výpisov čerpania
splátok a úhrad. Z výpisu čerpania splátok a úhrad zmluva č. 4303055736 je zrejmé, že dňa 13.03.2013
boli čerpané finančné prostriedky vo výške 1.260,- Eur z titulu účelového spotrebiteľského úveru, zatiaľ

čo z výpisu čerpania splátok a úhrad podľa zmluvy č. 6308039144 je zrejmé, že vo období od 26.09.2013
do 30.09.2013 boli čerpané finančné prostriedky z titulu bezúčelového revolvingového úroku.
Žalobca je názoru, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zaťažil napadnutý rozsudok vadami
v zmysle už citovaných odvolacích dôvodov. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinou, ktorá
by preukazovala oprávnenie osoby uzatvoriť úverovú zmluvu ako aj telefonickú nahrávku, ktorá by

preukazovala dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o zvýšení úverového rámca. Súd prvej inštancie
odmietol tieto navrhované dôkazy vykonať s odôvodnením, že v tomto aplikoval ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 CSP. Ide o nesprávnu aplikáciu, keďže dané
konanie bolo začaté pred účinnosťou Civilného sporového poriadku a aplikácia týchto ustanovení
je nepochybne v neprospech žalobcu. Uvedené vyplýva i z prechodných ustanovení CSP. Poukázal

na § 470 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak tento zákon sa použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákon o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Súd prvej inštancie svojim postupom zaťažil napadnutý rozsudok procesnou vadou.
Žalovaný ani nerozporuje poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 842,44 Eur, ktoré čerpal

prostredníctvom kreditnej karty (revolvingový úver), pričom súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou
vôbec nezaoberal. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere nedošlo, mal zistiť v akej výške čerpal žalovaný finančné prostriedky a koľkocelkovo uhradil. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.11.2016
č.k. 24Co/235/2016-92.
Žalobca napáda aj výrok o náhrade trov konania majúc za to, že žalobca mal mať v spore plný úspech a

preto žalobca žiada priznať náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že zaviaže žalovaného
na zaplatenie sumy 988,28 Eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 56,29 Eur, úroku z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 988,28 Eur odo dňa 17.06.2015 do zaplatenia, ako aj trov právneho
zastúpenia a trovy konania, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec

vrátil mu na ďalšie konanie.
V súlade s ust. § 79 Civilného sporového poriadku žalobca tiež navrhol súdu, aby pripustil, aby do
konania na strane žalobcu pristúpil ďalší subjekt a to spoločnosť AB 2 B.V., registračné číslo 572 79
667, čo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v
danom spore, keďže žalobca postúpil pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na
spoločnosť AB 1 B.V. Pre úplnosť uviedol, že pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o revolvingovom

úvere nebola postúpená. Spoločnosť AB 1 B.V., registračné číslo 560 07 043, sídlo: Amsterdam,
Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, ku dňu 18.10.2016 zanikol a to zlúčením so
spoločnosťou AB 2 B.V., registračné číslo 572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ
1077XX, Holandské kráľovstvo, čím došlo k univerzálnej sukcesii, keď právny nástupca vstúpil do
všetkýchprávapovinnostíprávnehopredchodcu.Napreukázanietýchtotvrdenípredložilúradnýpreklad

výpisuzobchodnéhoregistra,vedenéhoHolandskouobchodnoukomorou.Originálpredmetnéhovýpisu
je uložený v správnom registri odvolacieho súdu pod sp. zn. Spr 654/16 a taktiež bude uložený v
správnom registri súdu prvej inštancie. Takýto návrh podáva pre prípad, ak by súd nemal preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 07.06.2012 sp. zn. 2 Obdo 21/2012.

11. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 10.02.2017. Uviedol, že je názoru, že rozsudok je vecne správny vo všetkých jeho
výrokoch. Súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami,
správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil a priznal žalovanému spolu s náhradou trov prvoinštančného konania aj náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Stotožňuje sa s výrokmi ako aj s odôvodnením napadnutého
rozsudku. Je toho názoru, že súd správne konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
nepreukázal platné uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere ako ani svoju aktívnu legitimáciu, teda

nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku a nepredložil svoje tvrdenia v stanovenom termíne
relevantnými dôkazmi. Na pojednávaní 13.09.2016 súd prvej inštancie poučil účastníkov o sudcovskej
koncentrácii konania a uložil im všetky dôkazy označiť v lehote 1 mesiaca od tohto pojednávania, tzn.
do 13.10.2016, pričom termín pojednávania odročil na 25.11.2016. Žalobca v lehote určenej súdom
neoznačil tieto dôkazy, ktoré by použil na podporu ním tvrdených skutočností v konaní. Tieto dôkazy

neoznačil ani následne do pojednávania dňa 25.11.2016, pričom následne až na tomto pojednávaní
sa právny zástupca žalobcu odvolal na to, že žalobca disponuje splnomocnením pre osobu, ktorá za
neho konala, prehľadom výšok úverov iných subjektov ako aj telefonickým rozhovorom so žalovaný,
avšak tieto ani na tomto pojednávaní ako ani do dňa podaného vyjadrenie žalovaným súdu nepredložil.
Argumenty žalovaného v rámci jeho procesnej obrany boli žalobcovi známe už z podaného odporu

proti platobnému rozkazu zo dňa 15.12.2015 ako aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.10.2016, avšak
žalobca vo vzťahu k týmto argumentom v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by potvrdil ním
tvrdené skutočnosti a vyvrátil obranu žalovaného. Žalobca bol v danom smere v konaní nečinný a súd
následne na pojednávaní 25.11.2016 dokazovanie vo veci vyhlásil za skončené a vyhlásil rozsudok,
ktorým rozhodol vo veci samej.

Čo sa týka použitia § 470 ods. 2 CSP žalobca mal v konaní dostatok času označiť dôkazy na podporu
svojich tvrdení a to v 30-dňovej lehote určenej súdom, avšak tieto v konaní neoznačil ani v súdom
určenej lehote a ani po jej uplynutí. Ukončenie dokazovania bolo zo strany súdu zákonné a bolo aj
výsledkom nečinnosti žalobcu a nie pochybením zo strany súdu. Súd v konaní postupoval v súlade
so zákonom a žalobcovi umožnil dostatočný priestor na označenie dôkazov a žalobu zastúpeného

advokátom upozornil na dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a teda ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania súd neuplatnil v neprospech strany. Neoznačenie dôkazov v konaní možno pričítať
výlučne žalobcovi a jeho nečinnosti a nie súdu. Súd dôvodne argumentuje tým, že žaloba v konaní
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, a teda že postúpením pohľadávky nedošlo k postúpeniu nárokovzo zmluvy o revolvingovom úvere, ak by bola platne uzavretá na tretí subjekt. Zmluva, ktorú spolu
žalobca a žalovaný uzavreli obsahuje len jedno číslo ako označenie zmluvy a toto číslo bolo uvedené
aj v súvislosti s postúpením pohľadávky. Žiadna iná zmluva so žiadnym iným číslom nebola medzi

žalobcom a žalovaným nikdy uzatvorená a žiadne iné číslo zmluvy žalovanému nebolo oznámené zo
strany žalobcu a v danom prípade žalobca teda nie je na konanie aktívne legitimovaný, keďže nárok,
ktorý si uplatnil mu v súlade s predpismi hmotného práva nepatrí.
V súvislosti s návrhom žalobcu na pripustenie pristúpenia nového subjektu strany do konania na jeho
strane a to spoločnosti AB 2 B.V., poukazuje na to, že žalobca v návrhu na pristúpenie ďalšieho

subjektu nešpecifikoval v akom vzťahu k uplatnenému nároku má do konania vstúpiť ďalší subjekt.
Znamená to, že ak by súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu,
nie je zrejmé akým spôsobom má následne v danej veci rozhodnúť, či si obaja žalobcovia uplatňujú
predmetný nárok spoločne a nerozdielne, prípadne či si tento nárok v konaní uplatňuje každý zo
žalobcov samostatne, prípadne si uplatňuje každý z nich časť nároku alebo si nárok alebo si jeho časť
uplatňujú alternatívne a podobne, keďže žalobca v konaní aj naďalej v odvolaní uvádzal len jeho záujem,

aby súd vyhovel jeho pôvodnému návrhu na začatie konania a rozhodol v súlade s petitom žaloby.
Vzhľadom na to navrhol, aby súd v súlade s ust. § 79 CSP návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu
na strane žalobcu nevyhovel. Zdôraznil, že je zrejmé, že zmluva o revolvingovom úvere účastníkov zo
dňa 13.03.2013, od ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky uplatnené v konaní, je neplatným právnym
úkonom. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky, žalovaný sa nemal

pred jej podpisom možnosť oboznámiť s jednotlivými zmluvnými dojednaniami, dokonca obchodné
podmienky, ktorými sa zmluva má spravovať nikdy nevidel, nečítal ich a ani ich nikdy nepodpísal. Zmluva
nemá zákonné náležitosti, zároveň žalobca nepreukázal, že by ju v jeho mene uzatvorila osoba na to
riadnesplnomocnená.Tiežnepreukázal,žebysasožalovanýmtelefonickydohodolnaaktiváciiúverovej
karty a na navýšení úverového rámca. Žalobca svoju pohľadávku postúpil na tretí subjekt a teda v konaní

nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, pričom zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 13.03.2013 je v
rozpore aj so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v dôsledku čoho by sa v prípade, že by táto
bola platne uzatvorená, jednalo o zmluvu bez poplatkov a bez úrokov tak, ako to v konaní tvrdil žalovaný
vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach, pričom úroky a poplatky si žalobca v tomto konaní tiež

uplatňuje. Aj v prípade, ak by si žalobca svoj nárok v konaní uplatňoval dôvodne, tak by v konaní nebola
riadne ustálená výška tohto nároku ako ani právny dôvod vzniku nároku, k čomu by sa muselo vykonať
ďalšie dokazovanie, keďže žalovaný už od začiatku konania spochybňuje poskytnutie úveru žalovanému
a jeho výšku, pričom z dôvodu opatrnosti znáša žalovaný aj námietku premlčania nárokov uplatnených
v tomto konaní žalobcom ako aj subjektom, ktorého pristúpenie do konania na strane žalobcu navrhuje

žalobca. Na základe uvedeného je tiež nedôvodné pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu
do konania tak, ako navrhuje žalobca. Vzhľadom na uvedené žalobca neuniesol v konaní dôkazné
bremeno, preto rozhodnutie súdu o zamietnutý žaloby je správne ako aj priznanie náhrady trov konania
žalovanému v plnom rozsahu. Rozhodnutie je správne po formálnej ako aj po materiálnej stránke a preto
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému plnú

náhradu trov konania.

12. K predmetnému vyjadreniu sa žalobca nevyjadril.

13. Po podaní odvolania a vyjadrenia k nemu bolo súdom zistené, že žalovaný 22.02.2017 zomrel.

Dedičské konanie bolo po ňom vedené pred Okresným súdom Galanta prostredníctvom notára JUDr.
Karola Kovácsa a uznesením sp. zn. 15D/41/2017, Dnot 77/2017 zo dňa 06.06.2017 bolo potvrdené
nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi jeho dcére J. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., T. XXX/
XX. Z obsahu dedičského uznesenia je zrejmé, že predmetná pohľadávka nebola predmetom dedičstva.

14. Odvolací súd právoplatným uznesením č.k. 24Co/37/2017-207 zo dňa 09.05.2018 rozhodol, že súd
v konaní p o k r a č u j e na strane žalovaného s dedičom po ňom: J. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., T. XXX/XX..

15. Ešte pred rozhodnutím vo veci samej odvolací súd posudzoval návrh žalobu, aby na jeho strane

súd pripustil do konania ďalší subjekt a to spoločnosť AB 2 B.V., registračné číslo: 572 79 667, so
sídlomStrawinskylaan933,Amsterdam,Holandskékráľovstvo,bezbližšiehouvedeniadôvodunatakýto
postup, ani na ozrejmenie postavenia spoločnosti, ktorej vstup navrhoval do konania vo vzťahu k
uplatneným nárokom.Pristúpenie účastníka upravuje ust. § 79 CSP, pričom v zmysle § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konanie
sa nepoužije ustanovenie o pristúpení účastníkov.
Za situácie, že žalobca až do rozhodnutia súdu prvej inštancie, návrh na pripustenie vstupu do konania

i ďalšieho účastníka na jeho strane nepodal, nemohol tak už učiniť právne relevantným spôsobom v
odvolacom konaní. Z tohto dôvodu odvolací súd navrhované pristúpenie ďalšieho účastníka na strane
žalobcu nepripustil.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vo veci samej
priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku
v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

18. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné.

19. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti

ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých v zásade
založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a tiež namietal naplnenie odvolacích dôvodov uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. a) CSP, k naplneniu ktorých malo dôjsť nesprávnym postupom súdu prvej inštancie.

20. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov

by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický

rozpor.

21. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).22.Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalobcu,vyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnené,bezopory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

23. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že žalobca
nepreukázal, že je nositeľom ním tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu, od ktorého odvodzuje nárok
uplatnený voči žalovanej, t.j. že je v spore aktívne vecne legitimovaným. Svoje rozhodnutie súd prvej

inštancie tiež dostačujúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

24. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie svoje
zamietajúce rozhodnutie v zásade založil na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane

žalobcu, ktorý nepreukázal bez sporu, že je nositeľom ním tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu s
pôvodným žalovaným v dôsledku pôvodnému žalovanému oznámenému postúpeniu pohľadávky zo
zmluvy účastníkov.

26.Aktívnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu žalobcu

ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009).

27. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva totiž v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej
forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, ktorý postupník sa
stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca

stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej
oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

28. Je nesporné, že Oznámením o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu
a oznámením o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 18.09.2015 bolo pôvodnému žalovanému

oznámené právnou zástupkyňou žalobcu, že pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4303055736 zo dňa
13.03.2013 boli postúpené na obchodnú spoločnosť AB 1 B.V., registračné číslo: 341 86 049. Z úradnej
činnosti súdu je známe, že Spoločnosť AB 1 B.V., registračné číslo 560 07 043, sídlo: Amsterdam,
Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, ku dňu 18.10.2016 zanikla a to zlúčením so
spoločnosťou AB 2 B.V., registračné číslo 572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ

1077XX, Holandské kráľovstvo (č.l. 78 spisu), čím došlo k univerzálnej sukcesii, keď právny nástupca
vstúpil do všetkých práv a povinností právneho predchodcu.

29. Na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17C/82/2016 sa proti pôvodnému žalovanému vedie ďalší
spor o plnenie zo zmluvy účastníkov č. zmluvy č. 4303055736 zo dňa 13.03.2013, v ktorom spore na

strane žalobcu nevystupuje subjekt, ktorý je žalobcom v tomto prejednávanom spore.

30. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zaoberal existenciou tvrdeného práva na strane
žalobcu, teda skúmal, či je tento nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo veci, a dospel k správnemu
záveru, že žalobca nepreukázal jednoznačne, že je nositeľom uplatneného nároku, vzhľadom na

postúpenie nárokov zo zmluvy účastníkov na tretí subjekt, ktorý neúspešne navrhoval pripustiť do
konania na jeho strane až v odvolacom konaní.

31. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej
následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

32. Vzhľadom na takýto záver sa odvolací súd už ostatnými odvolacími dôvodmi žalobcu nezaoberal.33. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
veci samej, ktorým žalobu zamietol, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konanie je vecne správne,

preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. Vzhľadom k tomu, že žalovaná strana bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
preto rozhodol tak, že žalovaná strana má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

35. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).