Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219026
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116219026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného spoločnosťou
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Y. L., W..
XX.X.XXXX, F. XXX XX C. XXX, o zaplatenie 91,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 18,97 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 18,97 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 18,97
Eur od 19.11.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán na náhradu trov konania n e m á p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 19.9.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 91,68 Eur spolu s úrokom z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % p.a. a náhradou trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa -
obchodnejspoločnostiSlovakTelekom,a.s.nazákladerámcovejzmluvyopostúpenípohľadávokzodňa
27.8.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015 s tým, že postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované
listom zo dňa 4.9.2015. Uviedol, že právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý
ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete,
služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy poskytuje služby i

podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Tvrdil, že právny predchodca žalobcu
a žalovaný sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich
prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v
nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o fixné
služby. Na základe toho boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli
vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Žalobca tvrdil, že ku
dňu podania žaloby k úhrade dlhu žalovaného uplatňovanému v tomto konaní zostáva:

- suma vo výške 23,96, doklad č. 1755620071, splatná dňa 20.10.2013,
- suma vo výške 43,76, doklad č. 4754583109, splatná dňa 18.9.2013,
- suma vo výške 23,96, doklad č. 4756543044, splatná dňa 18.11.2013.Uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby, a
nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5% p.a..

3. Iné povinnosti žalovaného a nároky žalobcu, nad rámec záväzku žalovaného zaplatiť odplatu za
poskytnuté telekomunikačné služby, vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe
netvrdil.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením uložil a žaloba

s prílohami mu bola doručená ešte dňa 26.10.2016.

5. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez
nariadenia pojednávania.

6. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

7. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

8. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

9. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe.

10. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

11. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu
v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení
účastníkov (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

13.Dňa19.1.2012uzavreliSlovakTelekom,a.s.akopodnikažalovanýakoúčastník(cezzmenuvosobe
účastníka) písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal
v tejto zmluve špecifikované služby podniku, a zaviazal sa na úhradu ceny za tieto služby v zmysle
platného cenníka.

14. Z predložených listín a tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi
žalobcu cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 18.9.2013 na sumu 18,97
Eur (okrem položky označenej ako prerušenie poskytovania služby za neplatenie 16,50 Eur + DPH a
zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti 4,99 Eur), faktúrou so splatnosťou 20.10.2013 na sumu18,97 Eur (okrem položky označenej ako zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti 4,99 Eur), a
faktúrou so splatnosťou 18.11.2013 na sumu 18,97 Eur (okrem položky označenej ako zmluvná pokuta
za nedodržanie doby splatnosti 4,99 Eur). Z oznámenia o postúpení pohľadávky a jej príloh vyplýva, že

právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.

15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,

ktoré sú súčasťou zmluvy.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej

faktúry.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov

z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že právny
predchodca žalobcu na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb umožnil žalovanému využívať

telekomunikačné služby za čo mal nárok na úhradu ich ceny, a keďže právny predchodca žalobcu
tieto pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ postúpil na žalobcu a žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých
služieb vo výške 56,91 Eur (3x18,97 Eur) na základe faktúr nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho
peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť
na ich úhradu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Úroky z omeškania boli uplatnené v súlade so

zákonom z dlžných súm vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so splatnosťou tej ktorej faktúry, a preto ich
súd v tomto rozsahu z dlžných súm za poskytnuté služby žalobcovi priznal tak, ako je uvedené v prvom
odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Súd však považoval žalobu za nedôvodnú v časti sumy uplatnenej nad rámec odplaty za poskytnuté
telekomunikačné služby zodpovedajúcej podľa predložených faktúr sumám za položky označené ako
(poplatky) za prerušenie poskytovania služby za neplatenie, a zmluvné pokuty za nedodržanie doby
splatnosti. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne
konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé

k čomu sa má žalovaný vyjadriť, a o čom a na základe akých konkrétnych skutočností má súd o nároku
na zaplatenie týchto položiek rozhodnúť.

21. Napríklad z ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka (vo vzťahu k zmluvnej pokute) je zrejmé,
že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu.

Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je
celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu.
Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho
zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením

presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení
konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3.
porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky)
zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnúpokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne,
a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej
bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna

forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za
následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto
zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca
však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil.

22. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca
vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti),
ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky.
V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné

obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné
uplatňovanienárokovnekonkrétnympoukazomnaprílohypripojenéknávrhu.Natentotrendužreagoval
aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od
1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených

nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb
(Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz
). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to najmä vo vzťahu k vo faktúram

uvedeným poplatkom za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie, a sumám za zmluvnú pokutu za
nedodržanie doby splatnosti - keďže žalobca svoj nárok odôvodnil iba odplatou za poskytnuté služby).

23. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin

a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

24. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

25. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

26. V tomto prípade vzhľadom na to, že poplatky za prerušenie poskytovania služby za neplatenie,

a zmluvné pokuty za nedodržanie doby splatnosti (ku ktorým si podnik neuplatňoval DPH) zjavne
nespadajú do nároku na zaplatenie odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby (ktorá je podľa
vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania), a žalobca k nim netvrdil a ani nepreukázal žiadne
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali, súd žalobu v tejto časti zamietol.27. Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v podstate žiadne
skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, ale v súvislosti s týmto prípadom nad rámec vyššie uvedeného

súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností - poukazuje aj na
to (vo vzťahu k položkám prerušenie poskytovania služby za neplatenie), že pre spotrebiteľský právny
vzťah, vychádzajúc aj z európskej judikatúry, je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v
tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa
považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej

stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler,
Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už
zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení,
o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola
upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

28. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, a žalovaný podobne, a s prihliadnutím na zásadu
hospodárnostikonaniaanacelkovúvýškutrovkonaniamalsúdzato,žepomerichúspechubolpribližne
rovnaký, a preto podľa § 255 ods. 2 i s prihliadnutím na ust. § 257 CSP a formulárovú povahu žaloby

rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.