Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Lucia Kuzmová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/29/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117207830
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117207830.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Marcel T., nar. X.X.XXXX, bytom
N. 56, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, o neplatnosť právneho úkonu, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o ochranu práv spotrebiteľa, o určenie, že zmluva č. 6002035124 je neplatná
a o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 60020351245000 zo dňa 24.2.2010
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2017 domáhal, aby súd určil, že úver poskytnutý na
základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX zo dňa 24.2.2010 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
je bezúročný a bez poplatkov, ďalej sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z uvedenej úverovej
zmluvy vo výške 167,89 eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania od 30.4.2013 do zaplatenia, tiež
určenia, že zmluva o úvere č. 60020351245 zo dňa 24.2.2010 je neplatná a vyplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedol, že vzhľadom na finančnú tieseň uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú úverovú
zmluvu,nazákladektorejmubolposkytnutýspotrebiteľskýúvervovýške320eur.Žalobcanepripravoval
zmluvu spolu so žalovaným po jednotlivých častiach, zmluva bola vopred naformulovaná, žalobca nemal
na výber a bol nútený požičať si finančné prostriedky na uspokojovanie každodenných potrieb. Žalovaný
postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva boli porušené
najmä tým, že žalovaný použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca osobitne poukazuje
na nečitateľné písmo (žalobca musel použiť optickú pomôcku, aby sa oboznámil s obsahom zmluvy),
dohoda o zrážkach zo mzdy je neakceptovateľná zmluvná podmienka, je absolútne neprípustné, aby si
žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok a neprijateľná zmluvná podmienka je aj poistná zmluva,
keďže nebola individuálne dojednaná. Žalobca nebol správne informovaný o ročnej percentuálnej miere
nákladov, čo je v rozpore s ust. § 4 zákona 129/2010 Z. z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v
zmysle zákona č. 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov
aj pre absenciu rozlíšenia jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky. Žalobca sa zároveň
domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 167,89 eur a poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 eur.3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu v celom rozshu ako nedôvodnú zamietnuť. Na
svoju obranu uviedol, že uzavretie úverovej zmluvy žalobcovi nijakým spôsobom nevnucoval, tento ani
neprejavil záujem o akúkoľvek korekciu zmluvy a vyššie uvedené námietky vzniesol až po siedmych
rokoch od jej uzavretia. Pokiaľ ide o veľkosť písma v úverovej zmluve, pre bežných užívateľov bez
poškodenia zraku sú tak úverová zmluva ako aj úverové zmluvné podmienky štandardne čitateľné bez
použitia zväčšovacieho zariadenia, veľkosť písma začalo upravovať až nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z. z. s účinnosťou od 1.1.2015. V prípade úverovej zmluvy vzhľadom na charakter revolvingového
úveru pri danom type zmluvy nie je možné stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred,
nakoľko klient más stanovený úverový rámec a je len na jeho rozhodnutí, koľko z neho mesačne na
svoju spotrebu vyčerpá. Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom zabezpečenia záväzkov,
zákon vyžaduje na platnosť dohody len dve podmienky, a to formu a skutočnosť, že zrážky nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Úprava ustanovenia § 5a zákona č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôslekoch jej uzavretia a mal možnosť ju
odmietnuť, nadobudla účinnosť až 1.5.2014. Žalovaný má za to, že v danom prípade neboli kumulatívne
splnené všetky predpoklady na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie.
Poistenie zmluvy bolo dobrovoľné a žalobca túto možnosť ani nevyužil.
4. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 23.6.2017 poukázal na niekoľko rozhodnutí Súdneho dvora EÚ
týkajúcich sa smerníc ako prameňa práva. Podľa žalobcu nie je možné tvrdiť, že primerané finančné
zadosťučinenie v prípade spotrebiteľského sporu predstavuje náhradu ujmy. Porušenie práv spotrebiteľa
je civilný delikt a primerané relutárne zadosťučinenie je jednou z civilno-právnych sankcií, ktorá má
odradzovať rušiteľa chránených osobnostných statkov a jeho možných nasledovníkov od protiprávneho
jednania, a byť tak nástrojom špeciálnej i generálnej prevencie, čo vyžaduje, aby išlo o sankciu značne
dôraznú a dostačujúcu z tohto hľadiska.
5. Vo vyjadrení zo dňa 28.6.2018 žalovaný poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti a tiež bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo/146/2017, v ktorom sa súd vyjadril k náležitosti rozkladu
splátok.
6. Súd vo veci pojednával za neúčasti a za súhlasu žalovaného a jeho splnomocneného zástupcu a za
prítomnosti zástupkyne žalobcu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobcu a listinami tvoriacim obsah súdneho
spisu: žaloba, úverová zmluva zo dňa 24.2.2010, formulár o zmluvných podmienkach, zmluva o
spotrebiteľskom úvere, odpoveď MS SR na žiadosť žalobcu, vyjadrenie k žalobe, vyjadrenie žalobcu
k vyjadreniu žalovaného, rozpis uhradených splátok úveru, rozsudok OS Košice - okolie sp. zn.
16C/575/2015, vyjadrenie a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, dohoda o urovnaní, rozsudok
OS Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6C/45/2015, rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 12Co/303/2015,
rozsudok OS Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/78/2017, rozsudok OS Prievidza sp.zn. 15C/144/2016,
na základe čoho zistil tento skutkový stav:
8. Strany sporu uzavreli dňa 24.2.2010 úverovú zmluvu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov vo výške 320 eur s úrokovou sadzbou vo výške 26,28 % ročne s výškou mesačnej splátky
4 % z dlžnej sumy, so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca žalovanému doposiaľ uhradil spolu
487,89 eur.
9. Vzhľadom ku skutočnosti, že v danej veci žalobca podal určovaciu žalobu, bolo potrebné zaoberať sa
prvoradou otázkou, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha.
10. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.11. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.) účinného
od 1.1.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
12. Podľa § 25 g) zákona č. 129/2010 Z. z., ide o prechodné ustanovenia k úpravám účinným
dňom vyhlásenia, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie
je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli sa
vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
13. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
budemusieťajtaknasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebokonania.Procesnápovinnosťpreukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva,
zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v
spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku,
aký je jeho skutočný dlh voči veriteľovi. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám
za nezaplatenie odplaty. V situácii, kedy spotrebiteľ pôžičku splatil má rovnako naliehavý právny záujem
na uvedenom určení, ak sa od veriteľa mieni domáhať vrátenia finančných prostrediedkov, ktoré zaplatil
nad rámec svojej povinnosti.
14. Naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy reflektuje aj aktuálna
právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. účinná od 1.1.2018, v zmysle ktorej sú spotrebitelia oprávnení
domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobou.
15. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovaných
určeniach.
16. Súd po preskúmaní prípustnosti žaloby musel ďalej zisťovať, či je predmetný úver bezúročný a bez
poplatkov a či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
17. Žalobca poukazoval absenciu náležitostí uvedených § 9 ods. 2 pís. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v
uzavretej úverovej zmluve. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.2.2010, t.j. za účinnosti zákona č.
258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 258/2001 Z. z.), preto súd skúmal, či zmluva obsahuje
všetky náležitosti požadované zák. č. 258/2001 Z. z.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
27. Podľa § 451 ods. 2 Občiaskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 107 ods. 1 Občiaskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
29. Podľa § 107 ods. 2 Občiaskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
30. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.
31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
32. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a)
sumu,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c) , ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí
spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad.33. Zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu
zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré
by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu.
34. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy súd zistil, že neobsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti.
35. Pri posudzovaní náležitosti, ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(náležitosť zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z.) sa súd stotožnil s právnym
názorom žalovaného vyjadreného tiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa
22.2.2018 v zmysle ktorého „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany
sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli,
že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že
toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku
istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal
spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej
ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z.
(predtým zák. č. 258/2001 Z. z.) hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované
informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich
uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
36. Skúmaním ďalších náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a v zmluve nie je jasne a jednoznačne uvedená ani ročná percentuálna miera
nákladov.
37. Vzhľadom na uvedené je úver poskytnutý žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy
bezúročný a bez poplatkov.
38. Súd sa ďalej zaoberal zisťovaním, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmnienky, pričom
osobitne posudzoval dohodu o zrážkach zo mzdy a poistnú zmluvu.
39. Naplnenie predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutých zmluvných podmienok dohody
o zrážkach zo mzdy, t.j. že spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa súd nevzhliadol. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a umožňuje
veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku zrážkami zo mzdy, resp. z iného príjmu dlžníka bez následného
súhlasu dlžníka predložením dohody platiteľovi mzdy, resp. iného príjmu dlžníka. V čase uzatvorenia
predmetnej úverovej zmluvy a v nej zahrnutej dohody o zrážkach zo mzdy, tento právny inštitút nebol
akokoľvek vylúčený zo spotrebiteľských zmluvných vzťahov tak, ako je tomu s účinnosťou novely zákona
č. 250/2007 Z. z. od 1.5.2014 doplnením ust. § 5a ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby s výnimkou prípadu, že
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť. Zákon tak v spornom čase neustanovoval žiadnu ingerenciu súdu ako
podmienku pre výkon zrážok zo mzdy a právne následky vyvolané uzavretím dohody o zrážkach zo
mzdy, resp. iného príjmu dlžníka nemožno apriori považovať za spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nejde o právnu konštrukciu
vytvorenúuzavretoudohodouozrážkachzomzdy,resp.inéhopríjmudlžníka(spotrebiteľa),aleoprávnu
konštrukciu vytvorenú zákonnou právnou úpravou. Aj zo samotnej Smernice Rady 93/13 EHS vyplýva,
že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy tak, ako je
to v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy upravenú v § 551 Občianskeho zákonníka.40. Súd nevzhliadol ani dôvod, na základe ktorého by bolo možné vyhlásiť za neplatnú poistnú
zmluvu. Poistenie bolo dobrovoľné, od jeho zvolenia nezávisel vznik úverovej zmluvy, zaškrtnutím
príslušného políčka v úverovej zmluve mal žalobca možnosť sa rozhodnúť či poistenie uzavrie alebo
nie. Žalobca túto možnosť poistenia výdavkov ani nevyužil, preto súd považuje nárok žalobcu smerujúci
k určeniu dojednaní týkajúcich sa poistenia v úverovej zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku za
neopodstatnený.
41. Žalobcovi bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver v celkovej výške 320 eur, žalobca
žalovanému zaplatil spolu 487,89 eur, vydania sumy vo výške 167,89 sa žalobca domáha od žalovaného
titulom bezdôvodného obohatenia.
42. Podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktorý sa
premlčuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej
dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva
na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvej závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o
bezdôvodnom obohatení. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak sa povinný subjekt
premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
43. V predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu tým dňom, kedy žalobca zaplatil čiastku,
ktorou reálne splatil splátky požičaných finančných prostriedkov podľa uzatvorenej zmluvy a zaplatil
tak finančné prostriedky navyše, teda najneskôr dňom 15.4.2013. Všetky ostatné platby boli žalobcom
poukázané na účet žalovaného ešte pred týmto dátumom. Žalobca podal žalobu na tunajšom súde
dňa 13.3.2017, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Z dôvodu uplynutia jednej zo
zákonom stanovených premlčacích lehôt na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd nemohol žalobcovi
jeho nárok priznať a preto žalobu v tejto časti zamietol. V uvedenej právnej veci nemožno konštatovať,
že žalovaný pri koncipovaní a uzatváraní zmluvy postupoval s úmyslom poškodiť spotrebiteľa, a preto
nie je možné pri posudzovaní premlčania žalobcovho nároku prihliadať na desaťročnú premlčaciu dobu.
44. Podľa § 3 ods. 5 posl. vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 250/2007 Z. z.) spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
45. Primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. by malo
predstavovať určitú satisfakciu za iniciovanie a vedenie sporu, ktorá presahuje náhradu nákladov (trov)
konania, ako aj pomernú sankciu voči porušiteľovi, a to najmä vtedy, ak žalobcovi porušiteľ spôsobil
útrapy, ktoré nie sú inak majetkovo nahraditeľné. Jedná sa teda o nárok, ktorým sa reparuje ujma
nemateriálnej povahy. Predpokladom na jeho priznanie je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi.
46. Pokiaľ sa žalobca domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, súd v tejto
časti žalobu zamietol, pretože nie je dôvodná. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. sa môže
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti domáhať sa primeraného
finančného zadosťučinenia. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že žaloba v tejto časti bola
podaná predčasne. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia, z
ktoréhobyodôvodňovalsvojeprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenie.Tedasúdnemalpreukázané
splnenie zákonných podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako predčasne podanúaj v tejto časti zamietol a bližšie sa nezaoberal výškou uplatneného nároku na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
50. V spore mala každá zo strán čiastočný úspech. Súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania, pretože to považuje s prihliadnutím na výsledok sporu za spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.