Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 22, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117215570
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117215570.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBanskáBystricasudkyňouJUDr.JarmilouJánošovouvprávnejvecižalobcuVHAutoservis,

s. r. o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36668605, zast. KOVAL & spol., advokátska
kancelária, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45018201 proti žalovanej S.. H. M., J.. XX.
XX. XXXX, G. Ď. XX, XXX XX G. G., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s. r. o.,
Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47258039, o zaplatenie 400,-- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o jej výške samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08. 06. 2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 400,--
Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 11. 09. 2015 ako plnenia z uzatvorenej zmluvy o pôžičke
zo dňa 07. 02. 2011.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 07. 02.
2011, korešpondenciou strán a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu tento ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou uzatvorili dňa 07. 02. 2011 ústnou
formou zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasledujúcich O. z. Predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 400,-- Eur, o čom ako dôkaz doložil výdavkový pokladničný doklad z tohto dátumu.
So žalovanou nebola dohodnutá splatnosť pôžičky. Dňa 03. 09. 2015 ju vyzval na vrátenie požičanej

sumy do 10. 09. 2015, bezúspešne. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe vyhovieť a priznať aj úrok z
omeškania v zmysle § 563 O. z. a súvislosti so znením § 10 písm. c) nariadenia vlády 87/1995 Z. z.

5. Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku, keď s poukazom na rozhodnutia NS ČSR 3Cz/99/81
Zb., komentár k O. z. autora Imricha Feketeho mala za to, že ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá,
ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Rozsudok NS
SR4Cdo146/2008,naktorýpoukázalžalobcavžalobe,považovalazaodklonodustálenejrozhodovacej

praxe NS SR. Toto rozhodnutie nebolo publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí a jeho právne
závery neboli prevzaté v neskorších nepublikovaných rozhodnutiach NS SR.
Žalobca k námietke premlčania nároku uviedol, že rozhodnutie NS SR 4Cdo/146/2008 nie je odklonom
ale novším prelomovým rozhodnutím týkajúcim sa počiatku behu premlčacej doby v prípade, ak časplnenia nebol dohodnutý. NS SR sa v tomto rozhodnutí vyporiadal aj so skorším názorom publikovaným
vrozhodnutíR28/84.Prvýmdňom,kedysaprávomohlovykonať,jespravidladeňsplatnostipohľadávky.
Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť premlčacia doba. Splatnosť

danej pohľadávky nastala až dňom 10. 09. 2015 a žalobca si mohol uplatniť svoje právo nasledujúcim
dňom 11. 09. 2015.

6. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že na právnom názorom uvedenom v judikáte R 28/84 sa
ustálila aj neskoršia súdna prax NS SR v rozhodnutí 1Cdo 25/03, ktoré bolo publikované v zbierke

stanovísk, v zmysle ktorého ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať
svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Rozhodujúci je prvý okamih, keď tak mohol urobiť a požiadať o
plnenie. Je to nasledujúci deň po dni, v ktorom dlh vznikol. Tento názor bol zastávaný už v staršej
právnej teórii. Poukázal na publikáciu Štefana Lubyho z roku 1941, ale aj na ďalšie rozhodnutia NS SR
z rokov nasledujúcich po vydanom rozhodnutí NS SR 1Cdo/25/03 (1Cdo/148/2004, 4Cdo/66/06) ako aj
na rozhodnutia krajských súdov. Aj veľký senát NS ČR pod sp. zn. 31Cdo/3881/2009 uviedol, že nie je

daný dôvod na zmenu záverov obsiahnutých v R 28/84.
Názor prezentovaný v rozhodnutí NS SR 4Cdo/146/2008, na ktorý poukázal žalobca, je neprípustným
posunutím začiatku plynutia premlčacej doby na neobmedzenú dobu v rozpore s účelom inštitútu
premlčania. Toto rozhodnutie bolo zaradené aj na rokovanie OP kolégia v máji 2009, ale na základe
hlasovania prítomných členov nebolo publikované v zbierke. Rozhodnutia publikované v zbierke

predstavujú zovšeobecňujúci názor relevantnej väčšiny členov kolégia NS SR. O prekonaní takéhoto
názoru možno hovoriť iba vtedy, ak by to bolo výsledkom v zákone predpísaného postupu NS SR.

7. Predmetom sporu bolo plnenie zo zmluvy o pôžičke.

8. V konaní nebolo sporné, že si žalovaná od žalobcu požičala sumu 400,-- Eur dňa 07. 02. 2011, ktorá
v tento deň bola aj vyplatená.

9. Nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa znenia ustanovenia § 657 a § 563 O. z.

10. Podľa § 657 O. z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 563 O. z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

12. V konaní nebolo sporné, že čas plnenia pôžičky nebol dohodnutý a že žalobca vyzval žalovanú na
plnenie dňa 03. 09. 2015.

13. Splatnosť dlhu potom v zmysle citovaných zákonných ustanovení nastala 10. 09. 2015.

14. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania sa súd zaoberal jej dôvodnosťou.

15. Podľa § 100 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. V konaní bola sporná otázka počiatku behu trojročnej všeobecnej premlčacej doby v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia § 101 O. z.

18. Obe strany poukázali na judikatúru NS SR, ktorá počiatok behu tejto lehoty stanovovala odlišne.
Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo

rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú
opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu, alebo aj v jednotlivom
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané rozhodnutia Najvyššieho súdu názoryobsiahnuté v tomto rozhodnutí akceptovali a vecne na ne nadviazali (citované z odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06. 03. 2017).

19. Je nesporné, že všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť
objektívne vykonané podaním žaloby na súd, t. j. kedy sa stalo nárokom (actio nata). Actio nata nastáva
vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t. j. dňom, kedy mal dlžník prvýkrát splniť dlh. Splatnosť môže
byť určená dohodou alebo stanovená právnym predpisom, prípadne rozhodnutím príslušného orgánu.
Ak však nebola splatnosť dlhu určená dohodou, je možné o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek.

Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že pokiaľ veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám,
potom pri objektívnom posúdení môže svoje právo ako protiklad dlhu aj vykonať. Rovnako mal súd za
to, že ustálená súdna prax sa zhodla na tomto názore v rozhodnutiach, ktoré citoval žalovaný vo svojich
písomných vyjadreniach, počnúc judikátom uverejneným pod R 28/84 až po judikatúru, ktorú citoval z
rokov 2003 až 2006.

20. Pokiaľ v neskoršej dobe zaujal jeden zo senátov NS SR odlišný právny názor v rozhodnutí
4Cdo/146/2008, pričom takýto názor nebol publikovaný v zbierke a následne z neho nevychádzala ani
súdnapraxNajvyššiehosúdu,nemožnotentonázorpovažovaťzazovšeobecňujúcinázorčlenovkolégia
NS SR, ktorým by bol prekonaný predchádzajúci právny názor v citovaných rozhodnutiach. Súd v tomto
smere poukazuje aj na neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/174/2016 zo dňa 10.

11. 2016, ktoré sa v odôvodnení vysporiadalo aj s právnym názorom vyjadreným v citovanom rozhodnutí
4Cdo/146/2008 a to argumentami, ktoré prezentoval aj zástupca žalovanej v konaní.

21. Súd mal za to, že vychádzať z názoru uvedeného v rozhodnutí 4Cdo/146/2008, by znamenalo
posunutie počiatku behu plynutia premlčacej doby v rozpore s účelom inštitútu premlčania.

22. Z uvedených dôvodov súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol ako bezdôvodnú.

23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).