Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200842
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216200842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: J. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpená: JUDr. Ivan Savčák, advokát so sídlom Partizánska 45,
085 01 Bardejov, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22
Piešťany, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1.mája
173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/55/2016 - 99 zo dňa 29.09.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku II., ktorým bolo určené, že úver poskytnutý

žalobkyni zo strany žalovaného na základe Zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013 je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku III. o trovách
konania.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o hotovostnom
úvere a zmluve o revolvingovom úvere č. 4312107243 zo dňa 19.12.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou

ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom je neplatná. Úver poskytnutý žalobkyni zo strany žalovaného
na základe Zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
19.12.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods.
1, 2 a § 551 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ustanovením § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 Zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom
dňa 23.12.2011 a ustanovením § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa ako
dlžník a žalovaný ako veriteľ dňa 19.12.2013 uzatvorili Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o
revolvingovom úvere č. 4312107243, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky
vo výške 1.200,- Eur, pričom bolo dohodnuté, že žalobkyňa splatí úver v 60 mesačných splátkach po

37,15 Eur, teda spolu zaplatí 2.050,20 Eur. Zároveň bolo v predmetnej zmluve uvedené, že podpismi
na tejto zmluve účastníci zároveň okrem iného uzatvárajú aj dohodu a zrážkach zo mzdy a to v
rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach. Samotné znenie
dohody o zrážkach zo mzdy bolo obsiahnuté v Hlave 6. Úverových zmluvných podmienok, ktoréneboli podpísané stranami Zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd prev inštancie uviedol, že zmluva o
úvere je absolútnym obchodom (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka) a preto sa na ňu
vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.). Avšak vzhľadom na povahu

účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, prednosť pred týmito ustanoveniami majú
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou spotrebiteľského práva a to predovšetkým § 52 až
54 Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako aj zákon č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu neboli žiadne
pochybnosti o tom, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa sa žalobou
podanou za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30.06.2016) domáhala určenia neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň určenia, že úver poskytnutý žalobkyni zo strany žalovaného je
bezúročný a bez poplatkov. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 Civilného sporového poriadku
sa aj na konanie začaté pred účinnosťou nového procesného predpisu použije tento nový zákon. Podľa

§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa žalobou možno domáhať určenia, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že aj podľa
Občianskeho súdneho poriadku bolo možné návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm.
c/ Občianskeho súdneho poriadku). Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby

v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Súd s poukazom na zákona č. 250/2007 Z.z. konštatuje, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má v každom
prípade daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to bez toho, aby tento naliehavý
právny záujem musela osobitným spôsobom preukazovať, keďže tento vyplýva z § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013

sp.zn. 1Co/237/2013.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v predmetnom konaní aj svojimi skutkovými tvrdenia
preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Predovšetkým bolo
preukázané, že medzi stranami je sporná samotná výška záväzku žalobkyne ako dlžníčky zo Zmluvy

uzatvorenej medzi stranami dňa 19.12.2013, keďže žalobkyňa považuje tento úver za bezúročný a bez
poplatkov, pričom žalovaný ako veriteľ to neuznáva. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný pristúpil k
výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami a vzhľadom na uvedenú spornosť výšky
záväzku žalobkyne ako aj skutočnosť, že v rámci výkonu dohody o zrážkach zo mzdy čiastka, ktorú
žiada žalovaný zraziť zo mzdy žalobkyne nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, žalobkyňa sa dostáva

do stavu právnej neistoty, že žalovaný si bude uplatňovať vyššiu sumu, ako by mu patrila. Na základe
uvedeného má súd za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach mzdy, ako aj na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže súdnym
rozhodnutím odpadne stav právnej neistoty medzi stranami ohľadne samotnej výšky záväzku žalobkyne,
ako aj ohľadne možnosti výkonu dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň poukázal na ustanovenie § 551

ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že medzi stranami sporu nebola platne dohodnutá dohoda o
zrážkach zo mzdy, keďže nebola dodržaná jej predpísaná písomná forma a preto je absolútne neplatná
v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na konštatovanú absolútnu
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy súd prvej inštancie sa už ďalšími dôvodmi jej neplatnosti, ktoré
uvádzala žalobkyňa z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania nezaoberal.

5. Pokiaľ ide o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, tak súd prvej inštancie poukázal
na ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, ktorý
upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú
formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva

musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj ďalšie náležitosti
špecifikované v písm. a) až y). Zároveň predmetný zákona v § 11 ods. 1 v prípade nedodržania písomnej
formy alebo v prípade absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 stanovuje,
že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženej zmluvy
bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy a to v zmysle § 9 ods. 2

písm. j) predmetného zákona celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 41 Zmluvy je síce uvedené,
že celková čiastka splatná spotrebiteľom je 2.050,20 Eur, avšak uvedená suma nezodpovedá údaju o
výške mesačnej splátky v sume 37,15 Eur (bod 35 Zmluvy) a počtu splátok 60 (bod 36 Zmluvy), keďževynásobením týchto údajov vyjde celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť v sume 2.229,- Eur.
Keďže Zmluva neobsahuje správnu čiastku, ktorú má žalobkyňa žalovanému zaplatiť, súd má za to,
že nebola dodržaná zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)

citovaného zákona a v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f)
zákona a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru. V Zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a ohľadne lehoty splatnosti je uvedené, že lehota
splatnosti je 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, čo podľa názoru
súdu nenapĺňa náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ohľadne určenia termínu konečnej splatnosti,
keďže nie je dostatočne zrejmé, kedy nastane termín konečnej splatnosti. Zároveň súd konštatuje, že
Zmluva neobsahuje náležitosti ani podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Zmluva obsahuje dojednanie o tom, že mesačná splátka je vo výške 37,15 Eur, avšak nie je zrejmé, čo
z toho predstavuje istinu, čo úrok, resp. poplatky.

7.Ktomu,žežalovanýpoukázalnarozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciHomeCreditSlovakia,a.s.c/

a T. J., súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom rozhodnutí bol podaný výklad smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, pričom slovenský
právny poriadok definuje v porovnaní s uvedenou smernicou precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí
spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude
úver z nej vyplývajúci posudzovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Takýto výklad

nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie je ani arbitrárny,
pretože slovenský zákon (zákon č. 129/2010 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky,
stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi.
Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad,

ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v

spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice
priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

8. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že tak explicitne presné ustanovenie akým je § 9 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať

absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o
úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou
obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo

veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k
výkladu zákona č. 129/2010 Z.z. Súd preto náležitosti úverovej zmluvy posúdil podľa zákona č. 129/2010
Z.z. platného v čase uzatvorenia Zmluvy a ktorý je platný aj v čase rozhodovania súdu z dôvodu, že súd
prvej inštancie poskytnutý úver považoval za úver bez úrokov a bez poplatkov. Ďalšou argumentáciou
žalobkyne o neprimerane vysokých úrokoch sa nezaoberal a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 262 ods. 1 spojený s § 255 ods.
1 C.s.p. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci preto jej priznal voči žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Zároveň konštatoval, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením §
365 ods. 1 písm. h), f) a b) C.s.p. teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva. Žalovaný napadol rozsudok vo výroku, ktorý mu spôsobil materiálnu ujmu a
to vo výroku II. teda, že úver poskytnutý žalobkyni zo strany žalovaného je bezúročný a bez poplatkov

a vo výroku III. o trovách konania. Žalovaný sa primárne voči podaj žalobe vo výroku II. braní tým, že
žalobkyňa nemá na takomto určení naliehavý právny záujem keďže platí, že prednosť má stále žalovaná
plnenie s tým, že táto konzumuje takúto žalobu. Existencia naliehavého právneho záujmu je pri všetkých
určovacích žalobách kladných či záporných jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu
umožnené v rozsudku meritorne žalobe vyhovieť. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva

alebo neplatnosti určitého právneho úkonu je daný len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť
v inom súdnom konaní. Ak zmluva údajne neobsahuje náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských
zmluvách, tento zákon stanovuje právny následok, že je bezúročná a bez poplatkov a nič iné znova
je platná. Spotrebiteľ si môže uplatniť svoje právo ako každý iný účastník v tomto prípade, ak sa voči
nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá údajne právny nárok. Argumentácia súdu
prvej inštancie, že naliehavý právny záujem nemusel žalobca osobitným spôsobom preukazovať, keďže

tento vyplýva z § 5 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. sa javí žalovanému ako zmätočná s ohľadom
na to, že súd neurčil žiadne nepriateľné podmienky a nekalé obchodné praktiky u dodávateľa, teda u
žalovaného. Určovacia žaloba nemôže byť spravidla opodstatnená, keď neslúži potrebám praktického
života a viedla by k zbytočnému rozmnoženiu súdnych sporov ako je to v tomto prípade. Konajúci súd
svojím rozhodnutím vniesol stav právnej neistoty, no hmotnoprávnych vzťahov strán sporu. Zároveň

žalovaný poukázal na judikatúru k naliehavému právnemu záujmu, a to R17/1972, rozsudok najvyššieho
súdu Slovenskej republiky spisový značka 3CDo112/2004. Zároveň poukázal aj na rozsudky Okresného
súdu Spišská Nová Ves, Humenné a Martin. Preto navrhol, aby odvolacím súdom napadnutej časti zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo eventuálne aby odvolací súd zmenil
rozsudok napadnutej časti žalobu žalobcu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že zotrváva na všetkých svojich
doterajších vyjadreniach, ktoré boli obsahom buď jej písomných podaní, alebo ktoré odzneli priamo
na pojednávaniach v tejto veci. V celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a má za to, že súd prvej inštancie vo veci vecne správne rozhodol. Tvrdenia žalovaného, ktoré sú

obsahom jeho odvolania považuje za účelové. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyne na
podaní určovacej žaloby, túto podmienku považuje žalobkyňa za splnenú a k názoru žalobkyni sa v
rámci svojho rozhodnutia správne priklonil aj súd prvej inštancie. Žalobkyňa uviedla, že naliehavosť na
určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vidí predovšetkým v tom, že ako slabšia strana v spore
potrebuje mať vyriešenú otázku aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov

v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty ( úroky, poplatky ). Jej postavenia sa stane
istejšie. Nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi ( § 39
Občianskeho zákonníka ). Žalobkyňa ďalej poukázala a na tomto tvrdení trvá, že pre nadobudnutie istoty
a pre svoju právnu ochranu nemá inú možnosť ako podať žalobu o určení neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá je súčasťou VOP úverovej zmluvy ale aj o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úverového vzťahu, a to vzhľadom na všetky dosial popísané skutočnosti záväzkového vzťahu. Na
podanie žaloby na vydanie plnenia bol aktívne legitimovaný žalovaný, ktorý však takúto žalobu nepodal,
ale tento ihneď pristúpil k uplatneniu svojho práva v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa teda
nemohla riešenie platnosti úverovej zmluvy, resp. v jej časti v tomto konaní žalovaného iniciovať inak,
ani inak ovplyvniť. Jedinou možnosťou nadobudnutia právnej istoty, teda s poukazom na vyššie uvedené

boloibapodaniežalobyourčenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdyaochranuspotrebiteľa,čímtak
mohol byť vytvorený pevný základ pre strany sporu a vyriešený celý obsah a dosah uvedených právnych
vzťahov. Je síce pravda, že žalobkyňa v súčasnosti nemá uhradenú celú dlžnú sumu - istinu, avšak tento
záväzok si voči žalovanému plní pravidelnými mesačnými splátkami. Je teda zrejme, že na ochranu
a posilnenie svojho právneho postavenia žalobkyňa ako spotrebiteľka potrebovala rozhodnutie súdu,

ktorým sa vlastne určil rozsah jej záväzkov voči žalovanému. Preto navrhla aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti potvrdil a priznal žalobkyňa trovy právneho zastúpenia v rámci odvolacieho konania.

12. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 15.01.2018, ďalšie
vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, t. j. vovýroku II. a III., ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl.
C.s.p.,beznariadeniapojednávania(§385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.06.2018 a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Vo veci súd prvej inštancie v napadnutej časti v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

14.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žezmluvazo19.12.2013ohotovostnom
úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. 4312107243, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni
finančné prostriedky vo výške 1.200,- Eur neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy a to v zmysle § 9
ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z.a to celkovú čiastku, ktorou musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie

správnepostrehol,ževbode41zmluvyjeuvedené,žecelkováčiastkasplatnáspotrebiteľomje2.050,20
Eur avšak uvedená suma nezodpovedá údaju o výške mesačnej splátky v sume 37,15 eur podľa bodu
35 zmluvy a počtu splátok 60 podľa bodu 36 zmluvy. vynásobením týchto údajov vyjde celková čiastka,
ktorou musí žalobkyňa zaplatiť v sume 2.229,- Eur a nie 2.050,20 Eur ako neprávne deklaruje žalovaný v
zmluve. Keďže zmluva neobsahuje správnu čiastku, ktorú má žalobkyňa žalovanému zaplatiť aj odvolací

súd má za to, že nebola dodržaná zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §
9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. a v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Správne súd prvej inštancie aj v bode 32 odôvodnenie rozsudku
konštatuje, že zmluva neobsahuje ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené však už nič nemení na tom, že úver je potrebné považovať

za bezúročný a bez poplatkov na základe toho, že zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť ako bolo konštatované vyššie.

15. Účelom ustanovenia § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy je ochrana spotrebiteľa tak, aby mu dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte

pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe
ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred
uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy
dostatok informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. vymenúva
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v ust. § 11 presne uvádza, kedy sa

poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. K hlavnej odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý záujem na určení
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru odvolací súd uvádza, že naliehavý právny záujem je daný,
pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza.

Len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru môže žalobkyňa následne
argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození. Žalobkyňa
v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými
obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z. z., z čoho vyplýva aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade

s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že: „Pri skúmaní

podmienok uvedených v § 80 písm. c/ O.s.p. (teraz § 137 písm. c) C.s.p. - pozn. odvolacieho súdu) ,
umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého
špecificképostavenieakoslabšejstranyvsporeosvedčujepredovšetkýmúpravavkomunitárnompráve,
početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava),

pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky).“ Vzhľadom
na uvedené je odvolací súd toho názoru, že existuje naliehavý právny záujem žalobkyne na podanie
žaloby, teda súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe v bode II. vyhol. Správne rozhodol súdprvej inštancie podľa zásady úspechu i v bode III. o trovách konania. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné

právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

18. Preto odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový
stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie
námietky žalovaného sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na
súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom
rozhodnutí reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný

argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy,
že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie. K ďalším odvolacím námietkam, čo je
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné,
ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne
závery zo žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia

tu napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného
stavu potom odôvodnenie napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu
mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné. Možno teda
uzavrieť, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí

odpoveďnapodstatnéargumentystránsporu,pričomtakurobilvsnahegarantovaťstranámichprávona
spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného,
teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k
porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti

základné právo strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

19. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti tejto vo výroku II., ktorým bolo určené, že úver
poskytnutý žalobkyni zo strany žalovaného na základe Zmluvy o hotovostnom úvere a Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013 je bezúročný a bez poplatkov a výroku III. o

trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.