Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206417
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317206417.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd N. v konaní pred sudkyňou I.. C. P. v právnej veci žalobcu: W. D. s.r.o., so sídlom C. XX, J.,

W. XX XXX XXX, zast. advokátom: I.. I. E., so sídlom C. XX, P.O.J. XXX, J., proti žalovanej: P. P., nar.
X.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, I., o zaplatenie XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

X. je povinná zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne od
XX.X.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (obchodná spoločnosť Q. V. Y., a.s.) sa na základe skutočností uvedených v žalobe
zo dňa XX.X.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu XXX,XX eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o pôžičke zo dňa
XX.X.XXXX, všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku zo dňa XX.X.XXXX a prehľad
splátok a úhrad.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadrila.

4. A. č. k. 30Csp/88/2017-43 zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného
žalobcu Q. V. Y., a.s., T., vstúpil žalobca.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p..

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov.

8. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že právny predchodca žalobcu
(Consumer V. Y., a.s.) a žalovaná uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola
žalovanej poskytnutá pôžička vo výške XXX,- eur na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve, a ktorúsa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach (24) po XX,XX eur. Z textu zmluvy vyplýva
RPMN XX,XX%, ročná úroková sadzba XX,XX%, priemerná hodnota RPMN XX,XX% a celkové náklady
spotrebiteľa XXX,XX eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná z dlžnej sumy pôžičky jednotlivými

splátkami uhradila sumu XXX,XX eur. Keďže porušila povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a
včas, listom zo dňa 26.3.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade nedoplatku na
splátkach s upozornením, že ak nedôjde k úhrade do X.X.XXXX, bude oprávnený úver zosplatniť. Listom
zo dňa XX.X.XXXX právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že pohľadávka voči nej zo zmluvy
č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vo výške XXX,XX eur s príslušenstvom bola ku dňu XX.X.XXXX

postúpená na žalobcu.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

10. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

11. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12.Podľaust.§9ods.1ZoSÚzmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) a k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

15. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

18.Podľaust.§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.19. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovanou je
od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi
nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

nakoľko žalovaná ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu
na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže
jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu ako
veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky (§ 2 písm. b) ZoSÚ). Právny predchodca

žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ v spoj. s
§ 52 ods. 2 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri
uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
(táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovanej nepreukázal
žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

20. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver
199,- eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V spore bolo preukázané

poskytnutie úveru v sume 199,- eur a zaplatenie sumy 136,70 eur zo strany žalovanej, pričom v zmluve
absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

21. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ

legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v
pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník
musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch,

ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto
právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského
úveru.

22. Zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť. I keď v zmluve je uvedená adresa právneho predchodcu žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho
ustanovenia zmluvy, príp. všeobecných obchodných podmienok, nevyplýva, že adresa právneho
predchodcu žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Nikde v
zmluve nie je ani uvedené aká časť splátky tvorí úhradu na istinu a aká na úroky, príp. poplatky. Zneniu
ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nezodpovedá len uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej

ochrany vyplýva, že dané zmluvné dojednanie má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku
splátkyúrokovaprípadnevýškusplátkyinýchpoplatkov.Zmyslomtejtoprávnejúpravyje,abyspotrebiteľ
pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá
na istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky, inými slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou
vlastne spotrebiteľ plní, čo opätovne musí do zmluvného textu zakotviť veriteľ, v danom prípade žalobca,

ktorý zmluvu o spotrebiteľskom úvere pripravoval. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú
náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2
písm. k)) a s jej neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
(11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ), tak je zrejmé, že táto náležitosť musela byť jasným, určitým a zrozumiteľným
spôsobom uvedená v takejto zmluve a nemohla byť nahradená ani odkazmi na všeobecné obchodné

či iné podmienky.

23. Vzhľadom na to, že úver, ktorého zostatok je predmetom konania, je bezúročný a bez poplatkov
pre chýbajúce (resp. nesprávne uvedené) náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami ZoSÚ,
žalobcovi vzniklo právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad bolo preukázané, že žalovaná z poskytnutého úveru (199 eur)
uhradila sumu 136,70 eur. Súd preto vyhovel žalobe v časti zaplatenia sumy, ktorú žalovaná skutočne
vyčerpala a nevrátila (62,30 eur) a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.24. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúcim dňom po
zosplatnení úveru, t. j. dňa 20.5.2014, a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške o päť percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k uvedenému dňu bola 0,25%). Žalobca
tak má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy
odo dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu.

25. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, na ktorý žalobca v

obdobných veciach poukazuje, tento nie je možné aplikovať na daný prípad z nasledovných dôvodov:
Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade
skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň
účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda
eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné

znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem.

26. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký, nikdy nie je oprávnený
poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C 42/15
poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu

zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy.

27. Súdny dvor EÚ v rozsudku C 42/15 rozhodol, že Smernica členenie splátok nepožaduje. Požiadavka
Zákona je však od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že slovenský zákon ide nad

rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a
splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, je
zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto
terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov".

28. Existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie
zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny,
splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a
bez poplatkov. Z dôvodov rozsudku Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 11Co/270/2016 zo dňa 13.9.2016)
vyplýva o i. aj to, že pokiaľ aj je nesúlad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ s čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č.

2008/48/ES, smernica upravuje minimum ochrany spotrebiteľa, ktoré je povinný členský štát zabezpečiť.
Nič však nebráni členskému štátu zabezpečiť spotrebiteľovi vyšší štandard ochrany pred neprijateľnými
podmienkami. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že
výklad Zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky
úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu Zákona. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so

Smernicou, by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o
výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

29.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p.,

t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 157,06 eur s prísl.,
úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 62,30 eur s prísl. a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom
podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 40% a hrubý úspech žalovanej v
rozsahu 60% (100% - 40%). Možno teda konštatovať, že strany mali v konaní približne rovnaký úspech,
preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal s tým, že o výške trov už nie je potrebné

samostatne rozhodovať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.