Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Michaela Králová
Legislation area – Občianske právo – Poistenie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224847
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315224847.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V.
A., narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátnu občianku SR, zastúpenú kolíznym opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so
sídlom Krátka 1, Senec, maloleté dieťa rodičov - matky: T. A., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom Y. X,
A., štátnej občianky SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kadnárova 83, IČO: 47 232 765 a otca: P. A., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom B.. W.. E. X, A.,
štátneho občana SR, o návrhu matky na vydanie poistného plnenia pri nezhode rodičov, na odvolanie
otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 37P/451/2015 - 87, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 37P/451/2015 -
87, p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 25.04.2017, č.k. 37P/451/2015 - 87, rozhodol tak,
že otec maloletej je povinný poukázať na termínovaný vkladový účet maloletej V. A., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, zriadený v Tatra banke, a.s., IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX sumu vo výške 2.338,48.- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S peňažnou sumou vo výške
2.338,48.- € zloženou otcom maloletej na termínovaný vkladový účet maloletej V. A., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, zriadený v Tatra banke, a.s., IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX je oprávnená maloletá V. A., narodená dňa XX.XX.XXXX do dovŕšenia plnoletosti nakladať
len so súhlasom súdu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na začatie konania, doručeným
Okresnému súdu Bratislava III. dňa 28.12.2015 sa matka maloletej domáhala vydania poistného plnenia
zdôvodunezhodysotcommaloletejonakladanístýmtomajetkommaloletej.Návrhskutkovoodôvodnila
tým, že spoločnosťou MetLife Amslico poisťovňa, a.s., IČO: 31 402 071 bola informovaná listom zo
dňa 02.12.2013, že časť poistného plnenia vo výške 2.338,48 € bola z dôvodu 10. výročia dožitia
po splnení podmienok vyplatená maloletej šekovou poukážkou, ktorú sumu vybral otec maloletej dňa
13.03.2013 na pošte v A. bez jej vedomia. Otca maloletej opakovane vyzvala na vydanie, resp. vrátenie
poistného plnenia, avšak bezvýsledne. Ďalej uviedla, že od rozvodu s otcom maloletej, pričom rozvedení
boli právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 07.03.2006 č.k. 17C/162/2005-34
uhrádzala poistné výlučne sama.3. Počas konania matka maloletej petit návrhu upravila tak, že žiadala, aby súd uložil otcovi maloletej
povinnosť poukázať na termínovaný vkladový účet maloletej V. A., narodenej dňa XX.XX.XXXX, rod.
č. XXXXXX/XXXX, zriadený v Tatra banke, a.s., IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu vo
výške 2.338,48 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom s týmito finančnými prostriedkami po ich
zložení na termínovaný vkladový účet maloletej V. A., narodenej dňa XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/
XXXX, zriadený v Tatra banke, a.s., IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bude oprávnená maloletá
V. A., narodená dňa XX.XX.XXXX do dovŕšenia plnoletosti nakladať len so súhlasom súdu a po dovŕšení
plnoletosti bez obmedzenia. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.09.2015 č.k. 37P/451/2015-52
pripustil zmenu návrhu.
4. Otec maloletej vo vyjadrení k návrhu matky doručenom súdu prvej inštancie dňa 02.05.2016 uviedol,
že matkou uvádzané poistné plnenie, v ňou uvedenej výške prevzal, pretože mal obavu, že finančné
prostriedky spreneverí, nakoľko je vedená ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti N., s.r.o., t.j.
firmy, ktorá je vedená ako dlžník poistného. Poukázal na skutočnosť, že on uzatvoril poistnú zmluvu a
poistné uhrádzal do zániku manželstva, t.j. do júna 2006. Potvrdil, že matka maloletej požiadala Metlife
Amslico poisťovňu, a.s. o vyplatenie poistného plnenia, a v decembri 2012 jej táto poisťovňa odpovedala,
že vyplatenie poistného plnenia zrealizuje. Má za to, že matka tak urobila z toho dôvodu, že súrne
potrebovala finančné prostriedky, keďže sa s ňou rozišiel bývalý priateľ a bola nútená sa vysťahovať z
jeho domu. Otec uviedol, že poštová poukážka na výber poistného plnenia prišla na meno maloletej na
adresu pôvodného trvalého bydliska maloletej na adresu B.. W.. E. XXXX/X Z. A., kde mala maloletá
do januára 2014 trvalé bydlisko. Otec maloletej argumentoval tým, že nie je zlodej, ktorý chce oklamať
dieťa, ale sa snaží ochrániť jej finančné prostriedky pred jej matkou, ktorá by ich už dávno minula. Tiež
uviedol, že sumu poistného plnenia chcel vložiť na účet alebo vkladnú knižku v banke, avšak zistil, že ak
vloží finančné prostriedky na účet maloletej, môže ich vybrať jej matka ako je zákonná zástupkyňa, kým
maloletá nebude plnoletá. Vzhľadom na uvedené nesúhlasil s návrhom matky, aby predmetné finančné
prostriedky spravovala matka. Doplnil, že maloletej finančné prostriedky odovzdá, keď bude plnoletá a
bude môcť s nimi sama disponovať. Súhlasil, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti.
5. Kolízny opatrovník maloletej na pojednávaní uviedol, že navrhuje súdu návrhu matky maloletej
vyhovieť v celom rozsahu.
6. Na základe vykonaného dokazovania, vyššie uvedených skutkových záverov a ustanovení právnych
predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky maloletej je dôvodný. Zákon o rodine
ukladá rodičom právo a povinnosť s náležitou starostlivosťou zabezpečiť správu majetku maloletého
dieťaťa. Cieľom správy majetku maloletého dieťaťa okrem zachovania hodnôt a vylúčenia rizika, ktoré
by so sebou mohlo priniesť nakladanie s majetkom samotným dieťaťom, je tiež rozmnožovanie tohto
majetku. V zásade platí, že správu majetku maloletého dieťaťa vykonávajú rodičia spoločne, prípadne
jeden z nich na základe dohody. O podstatných veciach rovnako môže rozhodovať a konať len jeden z
rodičov, avšak v tomto prípade len na základe predchádzajúcej dohody s druhým rodičom. Zároveň, ak
rodičiavrámcisprávymajetkumaloletéhodieťaťaurobiaopatrenie,ktorépresahujerámecbežnejsprávy
majetku, pre perfektnosť takého právneho úkonu sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Pri nezhode
v určitej podstatnej veci, akou je aj nakladanie s majetkom maloletého dieťaťa, teda čo je najlepším
záujmom dieťaťa, na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Súd prvej inštancie mal v danej veci
preukázané, že rodičia maloletej sa nedohodli o podstatnej veci súvisiacej s výkonom ich rodičovských
práv a povinností, a to o správe majetku maloletej, ktorým je poistné plnenie vo výške 2.338,48 €,
ktoré prevzal otec maloletej a ktorý obaja rodičia považujú za výlučný majetok maloletej. Pretože rodičia
maloletej sa nedohodli o správe tohto majetku maloletej, s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletá je
zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu osobne stará, zastupuje ju v bežných veciach
a na druhej strane s predmetným majetkom maloletej nakladá otec maloletej, pričom maloletá ani jej
matka nemajú vedomosť, ako s týmto majetkom nakladá, súd rozhodol, že otec maloletej je povinný
poukázať sumu zodpovedajúcu prevzatému poistnému plneniu vo výške 2.338,48 € na účet, ktorého
majiteľom a oprávnenou osobou k vykonávaniu právnych úkonov je maloletá. Zároveň výslovne uviedol,
že do dovŕšenia plnoletosti môže maloletá (zastúpená zákonnými zástupcami) nakladať so sumou
zodpovedajúcou poistnému plneniu len so súhlasom súdu. Takto budú chránené záujmy maloletej,
pretože ani jeden z rodičov nebude môcť nakladať s týmto majetkom bez súhlasu súdu. O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Otec svoje odvolanie
odôvodnil tým, že na rozsudku chýba pečiatka Okresného súdu Bratislava III v Bratislave a podpis
sudkyne. V rozsudku sa uvádza, že matka maloletej V. bola informovaná listom zo dňa 02.12.2013, tento
dátum je nesprávny, pričom správny dátum, kedy bola informovaná o výplate je deň 02.12.2012. Otec
uviedol, že nesúhlasí s tým, aby vložil peniaze, ktoré on maloletej našetril na účet. Maloletá V. A. je
ovplyvnená jej matkou a našli by dôvod ako peniaze minúť. Matka T. A. má finančné problémy, dlží za
spoločnosť N., s.r.o. na zdravotnej poisťovni. Otec ďalej uviedol, že podal námietku premlčania, ktorá
sa v rozsudku neuvádza. Otec taktiež uviedol, že doba plnenia bola v dobe od 19.12.2012, kedy Metlife
Amslico poisťovňa, a.s. oznámila T. A., že vyplatila poistné plnenie. Žaloba na vrátenie poistného plnenia
bola podaná dňa 28.12.2015, čiže po vyše trojročnej lehote.
8. K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorá v rámci
svojho vyjadrenia uviedla, že otec dôvodí svoje odvolanie tým, že konanie je premlčané, nakoľko podľa
neho doba uplatnenia plnenia bola v dobe od 19.12.2012 a žaloba bola podaná 28.12.2015. K tomuto
matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že predmetom konania je rozhodovanie súdu
pri nezhode rodičov, konkrétne tu ide o spravovanie poistného plnenia v prospech maloletej. Nejde teda
o klasický nárok na peňažné plnenie, navrhovateľka ani nemá nárok na vydanie poistného plnenia ako
nároku na vydanie peňažného plnenia. Predmetné peniaze sú majetkom maloletej a predmetom sporu
je vyriešenie nezhody medzi rodičmi maloletej, kto tieto peniaze bude spravovať, svojim charakterom
je toto konanie mimosporové. Predovšetkým však toto konanie bolo začaté na základe § 35 zákona o
rodine č. 36/2005 Z.z., ktoré nie je svojou povahou konanie, kde si účastníci uplatňujú svoj právny nárok,
preto tu nie je možné hovoriť o premlčaní nároku. Navyše pokiaľ by sme aj pripustili, že návrh na začatie
konania na základe § 35 zákona o rodine si môže jeden z rodičov uplatniť ako nárok na peňažné plnenie,
je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec prevzal poistné plnenie na
pošte v A. dňa 13.3.2013. To znamená, že za predpokladu, že je premlčanie nejakým spôsobom možné,
premlčacia doba by začala plynúť nasledovný deň od prevzatia poistného plnenia otcom a skončila by
až v roku 2016, takže návrh navrhovateľky zo dňa 28.12.2015 by bol podaný ako nepremlčaný. V závere
matka uviedla, že otec koná celé konanie účelovo, aby natiahol čas a nemusel poistné poukázať na účet
maloletej (ako bolo navrhovateľkou žiadané v návrhu), keďže na pojednávaniach na súde prvej inštancie
sa úmyselne ani raz nezúčastnil a napokon bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti, nepodal ani žiadne
vyjadrenie k veci, námietku premlčania za celé prvoinštančné konanie nevzniesol. V nadväznosti na
uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25.4.2017 ako vecne správny
potvrdil a otca zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 55 CMP, pretože odvolanie bolo
odporcom podané zjavne účelovo.
9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.06.2018
(§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právny
zástupca matky, otec a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.
11. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. V danom prípade bola splnená hmotnoprávna podmienka, nakoľko popri podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností (pričom zákon exemplifikatívne vymenúva veci,
ktoré sú za každých okolností podstatnými vecami: vysťahovanie maloletého do cudziny, správa majetku
maloletého, štátne občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a príprava
na budúce povolanie), môže súd rozhodovať aj o otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a
povinností v tomto prípade o správe majetku maloletého, na ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť, preto
o uvedenom rozhodoval súd na návrh matky.13. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danom prípade, pokiaľ matka od právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva t. j. od júna 2006 uhrádzala poistné plnenie na maloletú a súčasne
zrejmé, že do tohto času poistné plnenie uhrádzal otec maloletej t. j. do júna 2006 je nepochybné, že
v prípade, ak sa rodičia o vyplatení tohto poistného plnenia nedohodnú musí rozhodnúť súd. Z opisu
skutočného stavu vyplýva, že otec maloletej tieto finančné prostriedky prevzal dňa 13.03.2013. Tieto
skutočnosti neboli medzi rodičmi sporné. Vzhľadom na to, že ide o finančné prostriedky maloletej bolo
potrebné tieto dať na samostatný účet s tým, že maloletá do dovŕšenia plnoletosti bude oprávnená s
finančnými prostriedkami nakladať iba so súhlasom súdu. Na základe uvedeného je možné konštatovať,
že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočný stav veci s ohľadom na argumenty oboch rodičov.
Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú otcom v rámci odvolacieho konania v tejto súvislosti sa
odvolací súd stotožňuje s názorom matky a zdôrazňuje, že požadované peniaze sú majetkom maloletej
a predmetom sporu je vyriešenie nezhody medzi rodičmi maloletej, kto tieto peniaze bude spravovať, a
preto svojim charakterom je toto konanie mimosporové. Nejde teda o klasický nárok na peňažné plnenie,
navrhovateľka ani nemá nárok na vydanie poistného plnenia, ako nároku na vydanie peňažného plnenia.
Inak povedané toto konanie bolo začaté na základe § 35 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ktoré nie je
svojou povahou konanie, kde si účastníci uplatňujú svoj právny nárok, preto tu nie je možné hovoriť
o premlčaní nároku. Na základe uvedeného odvolací súd k námietke premlčania vznesenej zo strany
otca neprihliadol. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,
pretože je vecne a právne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
14. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade
odvolací súd nepostupoval podľa § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj
vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že
otec využil svoju zákonnú možnosť odvolať sa voči rozsudku súdu prvej inštancie, preto v tomto prípade
priznanie trov s poukazom na ustanovenie § 55 CMP nie je možné, nakoľko súd v predmetnej veci
nezistil okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé náhradu trov konania priznať.
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.