Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116213612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: K.., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, D., právne zastúpená JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom
T. XXX/X, N. D., proti žalovaným: 1/ K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, D., právne zastúpený
JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom A. XXX/X-X, N. D., 2/ A. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
K. XX, D., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 6C/140/2016-151 zo dňa 9. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o určenie, že žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie K. ako stavba rodinného domu súp. č. XX postavená na pozemku parc. č.
KN-C 137. Primárne sa zaoberal posúdením existencie naliehavého právneho záujmu na zvolenej forme
určovacej žaloby. V tejto spojitosti dospel k záveru, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý

právny záujem, keďže je v stave právnej neistoty ohľadne existencie bezpodielového spoluvlastníctva k
spornej nehnuteľnosti ako v celku, avšak takýto naliehavý právny záujem žalobkyne sa však viaže len
pokiaľ ide o určenie jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným 2/ k spoluvlastníckemu podielu
evidovanému na žalovaného 1/ o veľkosti 1/2, keďže v rozsahu ostatného spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 1/2, je vlastníctvo v katastri nehnuteľností evidované v prospech žalobkyne a žalovaného
2/ ako bezpodielových spoluvlastníkov. Bez požadovaného určenia tak nie je možné odstrániť stav
právnej neistoty žalobkyne a dosiahnuť zápis jej vlastníckeho práva (spolu so žalovaným 2/) do katastra

nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti ohľadne spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2, keďže tieto
údaje katastra doposiaľ zapísané na príslušnom Liste vlastníctva svedčia v prospech spoluvlastníctva
žalovaného 1/ v podiele o veľkosti 1/2, a to pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len „KZ“).
2.Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie bez ďalšieho v dôsledku nedostatku naliehavého
právneho záujmu zamietol žalobu v časti o určenie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného 2/ k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2, ako je tento evidovaný na LV č. XXX pod B1.

3.Následne sa okresný súd venoval meritórnemu posúdeniu veci v podobe vyhodnotenia jednotlivých
tvrdení žalobkyne o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi ňou a
žalovaným 2/ ako darcami a žalovaným 1/ ako obdarovaným, keď z hľadiska systematiky špecifikoval,že žalobkyňa absolútnu neplatnosť spornej darovacej zmluvy vyvodzovala z nasledovných skutkových
a právnych dôvodov:
A) že ako darkyňa mala uzavrieť spornú darovaciu zmluvu v zastúpení žalovaným II., avšak jej vôľou

nebolo nikdy scudziť spornú nehnuteľnosť; teda sporná darovacia zmluva je absolútne neplatným
právnymúkonom,keďžepritomtoabsentovalavôľovázložkajednejzozmluvnýchstrán(§37ods.1OZ);
B) že ako darkyňa mala uzavrieť spornú darovaciu zmluvu v zastúpení žalovaným II., a to na základe
plnomocenstva, ktoré vykazuje nasledovné vady: a) plnomocenstvo bolo spísané v inom ako štátnom
jazyku štátu, ktorého orgán (v danom prípade notár) plnomocenstvo overil, b) osvedčovacia doložka

notára na plnomocenstve nie je úradne preložená z anglického jazyka do slovenského jazyka, c)
na plnomocenstve absentuje apostila vydaná kompetentným orgánom štátu New York s úradným
prekladom do slovenského jazyka, d) v plnomocenstve absentuje adresa bydliska a rodné priezvisko
splnomocnenca(vdanomprípadežalovanéhoII.);tedaspornádarovaciazmluvajeabsolútneneplatným
právnym úkonom, a to z dôvodu, že scudzovacia zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí mať
pod podmienkou jej platnosti písomnú formu (ust. § 46 ods. 1 v spojení s ust. § 628 ods. 2 a ust. § 40

ods. 1 OZ), pričom tak pri takomto právnom úkone bolo nutné udeliť plnomocenstvo písomne (§ 31 ods.
4 OZ) a udelené plnomocenstvo v danom prípade má vady v zmysle cit. ust. § 30 ods. 4 písm. g) v
spojení s cit. ust. § 42 ods. 2 písm. a) a ods. 3 KZ, z čoho zjavne vyvodzovala žalobkyňa neplatnosť
spornej darovacej zmluvy pre nedostatok formy (§ 40 ods. 1 OZ);
C) že sporná darovacia zmluva má obsahové vady, a to že dotknutá notárska zápisnica, do obsahu

ktorej bola sporná darovacia zmluva spísaná, má chybne označené čísla strán a súčasne formálne vady
spočívajúce v tom, že pokiaľ ide o predmet darovacej zmluvy - pozemok parcela KN-C č. 137, k. ú. K.,
tento nebol v katastri nehnuteľnosti nikdy evidovaný na LV č. XXX, ale na LV č. XXX a súčasne, že
vlastníkom tohto pozemku bol výlučne len žalovaný 2/, nie ona, z čoho zjavne vyvodzovala žalobkyňa
neplatnosť spornej darovacej zmluvy podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ.

4.Nadväzne, pokiaľ ide o bod A), súd prvej inštancie východiskovo vymedzil, že základným
predpokladom platnosti právneho úkonu je danosť vôle a jej bezvadnosť. Danosť vôle musí byť pri
každomprávnomúkonezistiteľná,atonielenkonajúcimi,aleitretímiosobamiavprípadesporuisúdom.
Ak vôľa nie je daná, nemožno vôbec hovoriť o právnom úkone. V niektorých prípadoch je vôľa síce daná,

ale v pomere s jej prejavom trpí väčšími, či menšími nedostatkami, ktoré môžu mať vplyv aj na platnosť
právneho úkonu. Ide zväčša o prípady, keď sú medzi vôľou a jej prejavom rozpory. V takomto prípade
je potrebné posúdiť, či právny úkon môže vyvolať právne následky chcené konajúcimi, alebo či nejde o
neplatný právny úkon. Z hľadiska vadnosti prejavenej vôle možno rozoznávať medzi dvoma základnými
situáciami:A.vedománezhodamedzivôľouaprejavom,B.nevedománezhodamedzivôľouaprejavom.

Pre vadu právneho úkonu, ktorá sa zakladá na vedomej nezhode medzi vôľou a prejavom, je typické,
že konajúci vedome dáva niečo najavo, čo v skutočnosti nechce. Podľa všeobecných zásad platných v
súkromnom práve platí, že ten, kto vedome vyvolá nezhodu medzi vôľou a jej prejavom, nie je právom
chránený a je viazaný svojim prejavom. Takýto prejav vôle nevyvolá právne následky zásadne vtedy,
ak o tejto vade prejavu vôle vedel druhý účastník právneho úkonu. Nevedomá nezhoda medzi vôľou

a prejavom je výsledkom omylu konajúceho. Ide vlastne o falošnú predstavu o existujúcej skutočnosti.
Netýka sa budúcej neistej skutočnosti, o ktorej je pochybnosť, či nastane a ani falošnej prognózy.
Neprihliada sa ani na omyl v pohnútke, ktorá viedla k vzniku právneho úkonu (napr. zámer, ktorý účastník
sledoval uzavretím zmluvy). Jednostranný omyl, na ktorom nemal druhý účastník podiel, nemá vplyv
na platnosť právneho úkonu. Ak by potom tomu nebolo tak, potom by mohol každý spochybniť platnosť

právneho úkonu s odôvodnením, že sa "pomýlil". Právny význam má omyl pri dvojstranných právnych
úkonoch (§ 49a OZ). Ak nejde o podstatný omyl, možno uznať právny úkon za platný. Ak však ide o
podstatný omyl (t. j. rozhodujúci pre urobenie právneho úkonu konajúceho), je právny úkon urobený za
podmienky, že tento omyl bol druhému účastníkovi právneho úkonu známy, alebo tento zámerne vyvolal,
relatívne neplatný (§ 40a OZ). Inak sa posudzujú prípady, keď druhý účastník omyl rozpoznal a napriek

tomu uzavrel právny úkon; na taký omyl sa zásadne neprihliada.
5.V danom prípade je podľa okresného súdu nepochybné, že u žalobkyne nešlo o absenciu akejkoľvek
vôle. To, že u žalobkyne existovala vôľa, preukazuje práve žalobkyňou podpísané plnomocenstvo
zo dňa 31.07.2008. V kontexte sporného právneho úkonu - darovacej zmluvy - prejavila žalobkyňa
svoju vôľu prostredníctvom inej osoby - splnomocnenca - žalovaného 2/ (§ 31 ods. 1 OZ), a to bez

akýchkoľvek pochybností tak, že prevádza vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1/2 darom bezodplatne na žalovaného 1/ ako obdarovaného. Pokiaľ ide o ňou
vykonaný prejav vôle ohľadom prevodu spornej nehnuteľnosti tento bol priamo stelesnený v ňou
udelenom plnomocenstve (ako jednostrannom právnom úkone adresovanom tretím osobám, ktorýmsa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu - splnomocnenca konať v mene a na účet
zastúpeného - splnomocniteľa), v ktorom bola osvedčená vôľa žalobkyne, aby v jej mene vykonal všetky
úkony spojené s prevodom spornej nehnuteľnosti žalovaný 2/. Použitý pojem "prevod nehnuteľnosti"

sa bez akýchkoľvek pochybností v bežne zaužívanom ponímaní viaže k scudzeniu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti akoukoľvek formou prevodu vlastníckeho práva (napr. kúpou, darovaním, zámenou)
na inú osobu. Vychádzajúc z takto formulovaného plnomocenstva nesporne podpísaného žalobkyňou
možno konštatovať, že vyjadrený prejav vôle žalobkyne v danom prípade nemožno vykladať nijako inak,
ako prejav vôle, aby v jej mene žalovaný 2/ uzavrel zmluvu o prevode vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnostistreťouosobouakýmkoľvekspôsobomprevoduvlastníckehoprávaavykonalajvšetkyiné
právne úkony s týmto prevodom spojené (napr. podal návrh na vklad vlastníckeho práva nadobúdateľa
k spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podľa ust. § 30 ods. 1 KZ). V žiadnom prípade nebolo
možné vykladať tento prejav vôle (na udelenom splnomocnení) tak, ako to tvrdila žalobkyňa, že jej
skutočnou vôľou bolo splnomocniť žalovaného 2/ na bližšie neuvedený právny úkon spojený s opravou
strechy na spornej nehnuteľnosti a jej financovaním. Z vyjadrení strán sporu v ďalšom nevyšlo najavo,

že by vo vôli žalobkyne a jej prejave v tomto prípade absentovala sloboda (žalobkyňa netvrdila, že by
urobila svoj právny úkon súčasne v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, alebo pod nátlakom
- fyzickým alebo psychickým donútením). Aplikujúc tak vyššie uvedený právny výklad na prejednávanú
vec možno s istotou konštatovať, že v danej veci nešlo o prípad nedostatku vôle, ktorý nedostatok by
spôsoboval absolútnu neplatnosť spornej darovacej zmluvy v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Odhliadnuc od

toho, že súd považoval tvrdenia žalobkyne o inej vôli, ako vôli previesť spornú nehnuteľnosť, za účelové,
keďže žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by súd mohol
vyvodzovať, že jej skutočná vôľa smerovala k inému konaniu ako k uzavretiu zmluvy o prevode spornej
nehnuteľnosti (existenciu takýchto skutkových okolností nepotvrdil napokon ani výsluch žalovaného
2/ ako strany sporu, ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že formuláciu plnomocenstva

pripravila samotná žalobkyňa a že pred uzavretím spornej darovacej zmluvy sa so žalobkyňou dohodli,
že ako bezpodieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti darujú spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2
žalovanému 1/ - svojmu synovi), možno konštatovať, že v danom prípade by bolo možné hovoriť len
o nesúlade vôle žalobkyne s jej prejavom, avšak takýto nesúlad nemá právny význam, a to z toho
dôvodu, že žalovaný 1/ ako druhá zmluvná strana, účastník sporného právneho úkonu, ktorému bol

prejav vôle žalobkyne určený, nemohol rozpoznať (a žalobkyňou ani nebolo tvrdené, že by žalovaný
1/ mal vedomosť o jej tvrdenej inej vôli v čase, kedy udelila žalovanému 2/ plnomocenstvo zo dňa
31.07.2008), že skutočnou vôľou žalobkyne nebolo previesť na neho spoluvlastnícky podiel k spornej
nehnuteľnosti o veľkosti 1/2. Navyše, ak by aj žalovaný 2/ mal vedomosť o inej vôli žalobkyne, takáto
skutočnosť by v zmysle cit. ust. § 32 ods. 2 OZ nemala právnu relevanciu vo vzťahu k žalovanému 1/ a

k platnosti sporného právneho úkonu - darovacej zmluvy. Z uvedeného dôvodu tak nešlo ani o právny
úkon relatívne neplatný v zmysle cit. ust. § 49a v spojení s cit. ust. § 40a OZ. V konaní taktiež nevyšlo
najavo, že by žalobkyňa bola obmedzená alebo pozbavená v spôsobilosti na právne úkony, alebo že by
pri udelení plnomocenstva žalovanému 2/ dňa 31.07.2008 konala v duševnej poruche, preto súd nezistil
ani dôvod neplatnosti spornej darovacej zmluvy podľa cit. ust. § 38 OZ.

6.Čo sa týka posúdenia otázky platnosti spornej darovacej zmluvy v rovine argumentácie žalobkyne
uvedenej pod písm. B), okresný súd dospel k záveru, že ani tieto žalobkyňou udávané skutočnosti
neboli spôsobilé viesť súd k záveru a neplatnosti sporného právneho úkonu (spornej darovacej zmluvy).
Žalobkyňoužalovanému2/dňa31.07.2008udelenéplnomocenstvozpohľaduurčitostiazrozumiteľnosti

(podľa ust. § 37 ods. 1 OZ) nevykazuje žiadne vady. Z jeho obsahu/znenia možno nepochybne a určite
vyvodiť, že týmto jednostranným právnym úkonom bola prejavená vôľa žalobkyne, aby z ňu v jej mene
urobil žalovaný 2/ všetky právne úkony spojené s prevodom spornej nehnuteľnosti. Plnomocenstvo
bolo zároveň udelené v písomnej forme (t. j. prejav vôle žalobkyne bol v danom prípade zachytený
písmom na hmotnom podklade - listine a pod textom splnomocnenia sa nachádza nesporne podpis

žalobkyne), čím boli v spojení so skutočnosťou písomnej formy spornej darovacej zmluvy (ako právneho
úkonu opäť zachyteného písmom na hmotnom podklade - listine podpísaného konajúcimi osobami, t.
j. žalovaným 2/ ako darcom a splnomocneným zástupcom žalobkyne ako druhého darcu a žalovaným
1/ ako obdarovaným) naplnené podmienky písomnosti právneho úkonu - spornej darovacej zmluvy
podľa cit. ust. § 46 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 628 ods. 2, cit. ust. § 40 ods. 1 a cit. ust. § 31 ods.

4 OZ. Žalobkyňou uvádzané podmienky plnomocenstva, (uvedené v bode 3 tohto odôvodnenia pod
malými písm. a/ až d/) sa týkali len úradného overenia podpisu žalobkyne na spornom plnomocenstve
zo dňa 31.07.2008, avšak OZ v nijakom ustanovení nepožaduje pre platnosť právneho úkonu o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti úradne overený podpis zmluvnej strany konajúcej prostredníctvomsplnomocnenca pri uzatváraní tohto právneho úkonu. Takúto podmienku nie je možné vyvodzovať ani
so žalobkyňou uvedených ustanovení KZ, ktoré ustanovenia § 42 ods. 1 a 2 v spojení s § 30 ods.
4 písm. g) KZ vymedzujú len podmienky spôsobilosti zmluvy o prevode nehnuteľností byť podkladom

pre zápis vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností, ktoré však nie sú podmienkami
platnosti takéhoto právneho úkonu. Vklad vlastníckeho práva nadobúdateľa na základe zmluvy o
prevode nehnuteľností totiž nie je podmienkou platnosti takejto zmluvy, ale len podmienkou nastania jej
vecno-právnych účinkov. Inak povedané, žalobkyňou vytýkané vady uvedených podmienok podľa cit.
ust. § 42 ods. 1 a 2 v spojení s cit. ust. § 30 ods. 4 písm. g) KZ nemajú vplyv na platnosť spornej darovacej

zmluvy. Preskúmanie uvedených podmienok bolo v dotknutom čase v právomoci príslušnej správy
katastra(§31KZ),vdanomprípadeSprávykatastraBytča,pričomSprávakatastraBytčapopreskúmaní
týchto podmienok rozhodla dňa 28.10.2008 pod č. V 1426/2008 o povolení vkladu vlastníckeho práva
žalovaného 1/ k spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Súd v danom konaní nebol oprávnený
v zmysle ust. § 194 CSP preskúmavať toto rozhodnutie Správy katastra Bytča a musel vychádzať z
toho, že o vklade spoluvlastníckeho práva žalovaného v podiele o veľkosti 1/2 k spornej nehnuteľnosti

do katastra nehnuteľností bolo právoplatne rozhodnuté štátnym orgánom s právomocou a príslušnosťou
rozhodovať o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, z čoho vyplýva, že žalovanému pre
nadobudnutie vlastníckeho práva svedčil aj modus acquirendi podľa cit. ust. § 133 ods. 2 OZ.

7.Napokon, za neopodstatnenú vyhodnotil okresný súd aj argumentáciu o neplatnosti spornej darovacej

zmluvy z dôvodov uvedených pod písm. C), keď konštatoval, že vady vyhotovenia notárskej zápisnice
v podobe chyby v číslovaní jej strán, nemajú žiaden vplyv na obsah sporného právneho úkonu - spornej
darovacej zmluvy a teda na vyjadrenie (prejav) vôle konajúcich osôb, ktoré tento sporný právny úkon
uzavreli. Sporný právny úkon totiž spĺňa všetky atribúty určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a
podstatných (esenciálnych) náležitosti darovacej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľná vec. Sporná

darovacia zmluva mala zrozumiteľne a určite označené zmluvné strany, predmet daru (čo vyplýva aj
z doložky o žiadosti zmluvných strán, aby vykonala vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľnosti na LV č. XXX v časti B v prospech žalovaného I. v 1/2-vici; bod 6 notárskej
zápisnice), ako aj záväzok darcov darovať bezodplatne (keďže odplata nebola dojednaná) do vlastníctva
obdarovaného spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti a vyjadrenie obdarovaného o prijatí daru

do svojho vlastníctva (§ 628 ods. 1 OZ).

8.Pokiaľ ide o ďalší predmet daru - spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela KN-C č. 137, aj v
prípade neplatnosti darovacej zmluvy v tejto jej časti možno podľa okresného súdu konštatovať, že
túto časť zmluvy, resp. právneho úkonu, bolo možné oddeliť od jeho ostatného obsahu, preto by bola

darovacia zmluva neplatná len v časti prevodu dotknutého pozemku. Súd však ani v tejto časti spornú
darovaciu zmluvu nepovažoval za neplatnú, keďže z jej obsahu (bod 1 druhá odrážka, bod 2 a 6
notárskej zápisnice) nepochybne vyplýva, že predmet daru bol jednoznačne určite a nezameniteľne
vymedzený ako pozemok parcela KN č. 137, ktorý je zastavaný domom súp. č. XX, k. ú. K. a rovnako zo
znenia darovacej zmluvy nepochybne vyplýva, že darcom bol v tejto časti zmluvy len žalovaný 2/ (ako

vlastník,ktoréhovlastníctvobolodeklarovanévbode1druháodrážkanotárskejzápisnice).Nesprávnosť
údaja o čísle listu vlastníctva, na ktorom bol darovaný pozemok v katastri nehnuteľností evidovaný, je
len zjavnou chybou v písaní, ktorá nespôsobuje neplatnosť dotknutého právneho úkonu, keďže jeho
obsah bol aj napriek tejto chybe nepochybný (§ 37 ods. 3 OZ). Navyše súd poukázal na znenie § 42
ods. 2 písm. c) KZ, ktoré ani nevyžaduje, aby bol pozemok ako predmet daru identifikovaný aj listom

vlastníctva, na ktorom je tento pozemok v katastri nehnuteľností evidovaný. Dodal, že pozemkom (§
3 ods. 1 a 3 KZ) sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej
správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k
nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania
pozemku a parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v

katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného
čísla.

9.Zhrnúc opísané súd prvej inštancie uzavrel, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 1/ a
nepovažoval v čase rozhodnutia vo veci za preukázané vlastnícke právo žalobkyne a žalovaného 2/

k spornej nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, ako je spoluvlastnícky podiel v ich prospech evidovaný
toho času v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, t. j. podiel o veľkosti 1/2, preto žalobu zamietol aj
v zostávajúcej časti. Súčasne (z uvedených dôvodov) už nepovažoval za potrebné zaoberať sa pre
nadbytočnosť ďalšími skutkovými argumentmi obrany žalovaných týkajúcimi sa rodinných vzťahov stránsporu a možnej motivácie žalobkyne podať žalobu v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o pôvodný návrh
žalobkyne na vykonanie dokazovania jej výsluchom, súd jej výsluch nevykonal, keďže prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne výslovne uviedla, že na tomto dôkaze netrvá. Rovnako ani žalovaný 1/ už

netrval v ďalšom na dokazovaním výsluchom svedkyne D..

10.Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúdspoukazomna§262ods.1CSPtak,žeprocesneúspešným
žalovaným priznal predmetný procesný nárok voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

11.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe
apriznanianáhradytrov,vprípade,žebyodvolacísúdrozhodnutiepotvrdil,žiadalaozmenurozhodnutia
o trovách konania tak, že žiadnej zo sporových strán sa neprizná právo na ich náhradu, nakoľko celý
život statočne pracovala a celý príjem, ktorý zarobila je v predmetnej nehnuteľnosti vrátane prostriedkov
zarobených počas pobytu v USA, ktoré dala žalovanému 1/ na počítač, osobné motorové vozidlo,
oblečenie a financovala jeho pobyt v USA. Aktuálne je nemajetná, nemá kde bývať, žalovaný 2/ ju

vyháňa z predmetnej nehnuteľnosti, neprejavuje úprimný záujem o ňu ako svoju matku, ona žije len zo
svojho dôchodku. Z týchto prostriedkov nie je schopná platiť trovy konania žalovaným, pričom žalovaný
1/ pracuje ako policajt, má dobrý príjem a nerobil žiaden krok ako syn voči matke, aby vec mimosúdne
urovnal.
12.Odvolateľka zotrvala na tom, že splnomocnenie, ktoré podpísala dňa 31. 7. 2008 pred K. U., Notary

Public, State of New York nepostačovalo na to, aby na základe neho mohol byť uskutočnený prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v kat. území K., okres D.. V uvedenom
splnomocnení bolo uvedené, že žalobkyňa splnomocňuje svojho manžela A. N. - žalovaného 2/ na
všetky úkony spojené s prevodom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v kat. území K.. Nie je však
vôbec uvedené o aký druh prevodu nehnuteľnosti sa jedná - či kúpa, resp. darovanie, aký podiel z tejto

nehnuteľnosti má byť predmetom prevodu a ani nie je uvedené na koho sa prevod má uskutočniť, či
tento prevod má byť odplatný alebo bezodplatný a pod.
13.Okrem toho, splnomocnenie bolo vyhotovené v jazyku slovenskom, podpis bol síce formálne overený
v USA, nie však spôsobom, akým sa pre platnosť overenia podpisu vyžaduje. Splnomocnenie nebolo
preložené do angličtiny pri overovaní podpisu. Pokiaľ sa overuje podpis na listine v USA americkou

overovacou pečiatkou, aj listina má byť v anglickom jazyku bez ohľadu na to, či overovaný pracovník
textu rozumie alebo nie. Praxou je, že sa predkladá na overovanie listina v dvoch jazykových mutáciách -
slovenskej a anglickej a overovacia pečiatka sa dáva prekladať z angličtiny do slovenčiny prekladateľovi
zapísanému v zozname tlmočníkov. Odvolateľka teda mala za to, že toto splnomocnenie nemala Správa
katastra Bytča brať vôbec v úvahu, ani na základe neho žiadny prevod nehnuteľností uskutočňovať,

resp. povoľovať. Ani notár S. nemal spísať notársku zápisnicu, v rámci ktorej spísal darovaciu zmluvu
s poukazom na nedostatočné splnomocnenie pre tento úkon. Podpis žalobkyne, ktorá mala vystupovať
ako prevodkyňa - darkyňa, predávajúca a pod. nie je totiž ani osvedčený pred slovenským orgánom.
Zo splnomocnenia vyplýva, že splnomocniteľ má osvedčený podpis verejným notárom v USA. V
tomto prípade sa k splnomocneniu vyžaduje priložiť tzv. apostille, ktoré vydáva príslušný orgán v

USA. Odvolateľka teda uzavrela, že žalovaný 2/ nemal právo previesť darovacou zmluvou spornú
nehnuteľnosť.

14.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný 1/ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobkyňu
zaviazaťnanáhradutrovodvolaciehokonania.Uviedol,žekodvolacímdôvodomžalobkyňanepredložila

žiadne relevantné tvrdenia a pre takýto záver nesvedčia ani výsledky vykonaného dokazovania.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne a vecne vyporiadal so všetkými
argumentmi, pričom žalobkyňa v podanom odvolaní neuvádza iné skutočnosti. Nakoľko sa okresný súd
s jej námietkami vo veci platnosti predmetnej darovacej zmluvy vyporiadal v plnom rozsahu dostatočne
a takto aj svoje rozhodnutie odôvodnil, niet čo dodať k odvolacím dôvodom žalobkyne. Súd sa v

odôvodnení rozsudku nemusí vyporiadať so všetkými argumentmi strán, je však povinný vyporiadať sa
podstatnýmiokolnosťami.Vtejtovecisatakstaloasúddalodpoveďnapodstatnéokolnostínajmävtom,
že (v odseku 47 odôvodnenia) sa podrobne vyporiadal s otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy, otázkou
platnosti plnomocenstva a obsahovými vadami zmluvy, s čím sa žalovaný 1/ plne stotožňuje. Žalobkyňa
ničím, okrem svojho tvrdenia nepreukázala, že nechcela uzavrieť darovaciu zmluvu, nepreukázala, že

zákonnou náležitosťou darovacej zmluvy je overený podpis na splnomocnení a relevantnosť chýb v
písaní na platnosť zmluvy. K otázke platnosti darovacej zmluvy z hľadiska tvrdených vád plnomocenstva
sa okresný súd podrobne vyjadril v odseku 49 odôvodnenia, keď uviedol, že predmetné plnomocenstvo
bolo písomné, jasné a zrozumiteľné a občiansky zákonník ani katastrálny zákon neustanovujú akopodmienku platnosti darovacej zmluvy úradne overený podpis. Okrem toho správne okresný súd
poukázal na skutočnosť, že nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia katastra o povolení vkladu. Aj k
otázkeobsahovýchchýbpredmetnejdarovacejzmluvyvoformenotárskejzápisnicesasúdvyjadrilúplne

a jasne v odseku 50 odôvodnenia. Zmluva obsahuje všetky zákonné atribúty, je určitá, zrozumiteľná a
jasná. Prípadné chyby v písaní nie sú spôsobilé privodiť jej neplatnosť.
15.Žalovaný 1/ nesúhlasil ani s so stanoviskom žalobkyne k otázke zaplatenia trov konania. Žalobkyňa
nie je nemajetná, má príjem z dôchodku a dostatočné úspory z práce v USA. Svoje majetkové pomery
nedoložila. Nie je pravdou, že nemá kde bývať. Je nepochybné, že zatiahla žalovaných do súdneho

sporu s minimálnou pravdepodobnosťou na úspech. Jej žaloba je šikanózna a jednoznačným prejavom
zneužitia práva, ktoré v zmysle článku 5 CSP nepožíva ochranu a súd môže takéto uplatnenie práva
posúdiť ako svojvoľné a bezúspešne uplatňovanie, alebo bránenie práva. Preto je aj rozhodnutie
okresného súdu o trovách konania správne a zákonné.

16.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný 2/ uviedol, že plnú moc k prevodu nehnuteľnosti urobila

žalobkyňa u pani U.. On ju priniesol, keď bol na návšteve u dcéry v USA. Rodinný dom staval sám
svojpomocne v K., manželka bývala v W.. Osobné motorové vozidlo bolo kúpené na leasing. Syn K. tiež
naň prispel sumou cca 90 000,-Sk. Spočiatku asi tri roky používal motorové vozidlo pre rodinné účely
len on, až potom syn K. na cestovanie do práce. Syna K. donútili opustiť dom a kúpiť si byt. Býva v N.
D., pracuje od rána 7.00 do l9.00 h, nemá teda čas zaujímať sa o matku. Pomáhal mu pri výmene a

zapojení nového kotla ústredného kúrenia 3 týždne dozadu, čiže v mesiaci október 2017. Pol domu sa
previedlo z toho dôvodu, lebo si robil bývanie v podkroví a aby neprišiel o investície, ktoré vložil. Na
rekonštrukcií rodinného domu sa taktiež podieľal prácou aj financiami. To že manželku vyháňa z domu
nie je pravda, skôr naopak.

17.V následnej reakcii na vyjadrenie žalovaných žalobkyňa uviedla, že bola podvedená, nakoľko nikdy
nemala v úmysle darovať dom žalovanému 1/, vždy trvala na tom, aby mala kde bývať, t.j. aby polovica
domu bola jej do smrti, nakoľko vedela, že na starobu sa chce z USA vrátiť, aby mala kde bývať. Jeden z
dôvodov, prečo na tom trvala bol ten, že pozemok pod domom mal jej manžel, teda žalovaný 2/ napísaný
na seba a následne ho previedol celý na ich syna - žalovaného 1/.

18.Žalobkyňa sa počas vianočných sviatkov pokúšala vec so žalovaným 1/ urovnať mimosúdne, tento
však so žiadnou navrhovanou alternatívou riešenia nesúhlasil. Žalobkyňa veľmi ťažko nesie rozpad
vzťahovvrodine.Žalovanému1/satiežnepáčilo,keďmuotec-žalovaný2/otvoriljehoobálkusvýpisom
z účtu, nadával mu za to, vyzval ho, že si to nikdy nesmie dovoliť. Žalobkyňa veľmi ťažko nesie postoj
žalovaného1/-jejsyna,ktorýtvrdí,žežalobkyňamákdebývať.Synjejalenezabezpečilžiadnunáhradu.

Spolu s manželom - žalovaným 2/ však trvajú však na tom, aby z domu odišla bývať k dcére. Na priamu
otázku žalobkyne žalovanému 1/ počas vianočných sviatkov, že kam má ísť, ako sa on o ňu postará,
jej tento len odpovedal, aby išla kam chce.
19.K vyjadreniu žalovaného 1/, že žalobkyňa má príjem z dôchodku a dostatočné úspory z práce v
USA, uviedla, že všetky peniaze, čo zarobila, dala na opravu strechy domu, údržbu a iné náklady

domácnosti, žalovaní 1/ a 2/ žili z prostriedkov na jej účte, s ktorým disponovali, vyberali peniaze, keď
potrebovali počas toho, ako ona bola v USA. Takže jej žiadne úspory nezostali, má odložené peniaze
len na svoj pohreb. Tieto veci si môže súd v banke preveriť. Z dôchodku si nemôže zabezpečiť ani
podnájom, ani iné bývanie. Žalobkyňa žije len zo svojho jediného príjmu, čo je starobný dôchodok vo
výške 333,30 eur, čo bolo súdu predložené, je odkázaná na pomoc dcéry, nakoľko má vážne poškodenie

chrbtice vyžadujúce si finančne náročnú liečbu, rehabilitácie, kúpele a pod., čo z jej prostriedkov nie je
schopná sama hradiť. Žalobkyňa počas celého svojho pobytu v USA nečerpala prostriedky zo svojho
účtu na Slovensku, s týmto disponovali žalovaní 1/ a 2/, ona bola presvedčená, že manžel a syn s nimi
šetrne nakladajú, títo však peniaze postupne míňali - okrem iného aj na materiál, nutné opravy domu,
liečebné náklady žalovaného 2/, štúdium žalovaného 1/ a pod. Tieto okolnosti môžu byť preukázané aj

svedeckými výpoveďami dcéry žalobkyne a žalovaného 2/ A. N., žijúcej v B., ako aj ďalšej dcéry D. Z. a
sestry žalobkyne O. D., taktiež žijúcej v B.. Dispozičné právo k účtu žalovaným 1/ a 2/ žalobkyňa zrušila
po svojom návrate z USA, keď zistila, akým spôsobom hospodárili s jej peniazmi.
20.Podľa žalobkyne nie je zrejmé, na základe akého titulu žalovaný 1/ tvrdí, že žalovaní boli zatiahnutí
do súdneho sporu s minimálnou pravdepodobnosťou úspechu a že išlo o šikanóznu žalobu. Ide totiž o

nehnuteľnosťpomernevysokejhodnotyažalobkyňajepresvedčenáosvojejpravde.Verívspravodlivosť
slovenského súdnictva a preto sa domáha súdnej ochrany, zvlášť, keď všetko spôsobili žalovaní 1/ a 2/,
ktorí zneužili jej dôveru, prostriedky a obišli ju pri právnom úkone, ktorého neplatnosti sa teraz domáhaa to všetko bez toho že by rešpektovali jej vôľu, nehovoriac o tom, že ide o úkon, ktorý podľa jej názoru
nie je v súlade so zákonom, pričom na všetkých vecných argumentoch zotrváva.
21.Skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalovaného 2/ sa absolútne nezakladajú na pravde, najmä čo sa

týka tvrdenia žalovaného 2/, že on staval dom sám. Predmetný dom totiž stavali žalobkyňa a žalovaný 2/
počas trvania manželstva, bývali vtedy spolu v W., spolu financovali náklady na výstavbu domu, pričom
mali už dve deti, o ktoré sa starala matka žalobkyne. Žalobkyňa chodila od 3 mesiacov veku mladšieho
dieťaťa do práce a navyše na brigády. Túto činnosť žalovaný 2/ úplne neguje. Taktiež sa nezakladá na
pravde, že osobné motorové vozidlo žalovaného 1/ bolo kúpené z jeho peňazí, pretože to práve ona

dala synovi 2.000,- USD (v tom čase 1 USD - 40,- až 50,- Sk/. Tieto prostriedky žalobkyňa zarobila
v USA a v čase, kedy sa vozidlo kupovalo žalovaný 1/ nemal žiadne prostriedky. Bol mladý a bola to
žalobkyňa, ktorá ho finančne podporovala počas štúdia. Nikto syna K. - žalovaného 1/ nenútil sa z domu
v K. vysťahovať, ani ho nevyhnal z domu, on sa slobodne rozhodol ísť bývať na byt do N. D., aby mohol
bez problémov žiť so svojou priateľkou. Nepopierala, že žalovaný 1/ pomáhal pri oprave domu (kotol,
podkrovie) a že časť prostriedkov do domu vložil, aj keď o tom nepredložil žiadne relevantné doklady,

ale toto nemôže byť dôvod prevodu nehnuteľnosti. Kategoricky však namietala tvrdenie, že by žalovaný
2/ žalobkyňu - svoju manželku nevyháňal z domu. Nie jeden krát museli zasahovať policajti, pretože jej
strpčoval bývanie, vypínal jej elektriku, robil jej prieky, tvrdil, že nie je normálna, nakoniec za vulgarizmy
a útoky voči žalobkyni bol uznaný vinným v rámci priestupkového konania Okresným úradom v Žiline,
pričom bol upozornený na to, aby sa takéhoto konania zdržal/vyvaroval.

22.V písomnom stanovisku na predmetné vyjadrenie žalovaný 1/ zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a dodal, že otázka, či mu chcela darovať podiel v predmetnom rodinnom dome je dôležitá,
ale s tou otázkou sa súd dostatočne vyporiadal. Ostatné argumenty uvádzané žalobkyňou nie sú pre
rozhodnutie relevantné a sú nepravdivé. Žalobkyňa bola v konaní kvalifikovane zastúpená a poučená aj

o zásadách koncentrácie konania. Návrh na dokazovanie výsluchom svedkýň A. a D. Z. si do vyhlásenia
dokazovania za skončené neuplatnila. Je nepopierateľné, že to bola žalobkyňa, ktorá na súd podala
predmetnú žalobu a preto je nepochopiteľné, ako môže teraz tvrdiť, že ho do súdneho sporu nezatiahla.
Dostatočne preukázal, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu v predmetnom dome nedošlo z jeho
iniciatívy, ale tak, ako to potvrdil jeho otec A. N., bola do aktivita rodičov. Otázka, kto disponoval s účtom

žalobkyne, nie je pre toto konanie dôležitá a žalobkyňa ani tieto skutočnosti ničím nepreukázala. Nikto
ju z domu nevyháňa, preto jej tvrdenie, že nemá kde bývať, je nepravdivé. Ďalšie tvrdenia žalobkyne
nemá žiaden súvis s predmetom sporu. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na priestupkové konania, tieto len
potvrdzujú jeho tvrdenia, že ich vzťahy sú vážne narušené a žalobkyňa má dôvod aj touto šikanóznou
žalobou ho napádať.

23.Napokon, v poslednom podaní žalobkyňa predložila čestné prehlásenie o pravdivosti údajov od A.
N., ktorá sa vo veci chcela vyjadriť a poukázať na pravdivosť skutočností tvrdených žalobkyňou.

24.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

25.Súdprvejinštanciesystematicky,podrobneavplnejmierezodpovedajúcorelevantnejprávnejúprave

posúdil žalobou uplatnený nárok a zo všetkých zásadných hľadísk zodpovedal žalobkyňou predostretú
argumentáciu. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil (§ 387 ods. 2 CSP) závery okresného súdu
(body 4 až 8 tohto odôvodnenia), na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie ich správnosti
poznamenáva, že odvolacia argumentácia, založená na subjektívnom tvrdení žalobkyne, že nebolo v
jej úmysle darovať nehnuteľnosť - nakoľko v texte splnomocnenia nie je vôbec uvedené o aký druh

prevodu nehnuteľnosti sa jedná, t.j. či kúpa, resp. darovanie (hoci v rozpore s týmto tvrdením predtým
argumentovala, že sa sporný právny úkon mal týkať len opravy strechy - pozn. odvol. súdu), aký podiel
z tejto nehnuteľnosti má byť predmetom prevodu a ani nie je uvedené na koho sa prevod má uskutočniť,
či tento prevod má byť odplatný alebo bezodplatný - v žiadnom prípade nie je spôsobilá vyvrátiť logicky
konzistentnú konštrukciu okresného súdu o platnosti predmetného právneho úkonu z dôvodu danosti

a určitosti prejavenej vôle žalobkyne (bod 4 a 5 tohto odôvodnenia) založenú na jednoznačnom texte
splnomocnenia (naformulovaného a podpísaného žalobkyňou) a súvisiacich skutkových okolnostiach.
26.Žiada sa v danej spojitosti súčasne upriamiť pozornosť odvolateľky na závery aplikačnej praxe
Ústavného súdu SR, ktorý uprednostňuje výklad v prospech platnosti právneho úkonu (pozri napr.nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1.4.2015), nakoľko odvolacia argumentácia len okrajovo (viď
predchádzajúci bod tohto odôvodnenia) smeruje voči záverom súdu prvej inštancie o esenciálnych
náležitostiach posudzovaného právneho úkonu (body 4 až 6 tohto odôvodnenia), v podstatnej časti je

založená na účelovom „vyhľadávaní“ formálnych nedostatkov splnomocnenia s cieľom nájsť akýkoľvek
dôvod neplatnosti darovacej zmluvy a zabezpečiť tak spätný prevod spoluvlastníckeho práva. Tu krajský
súd zdôrazňuje, že odhliadnuc od značného časového odstupu žaloby od darovacej zmluvy (ktorá
okolnosť odôvodňuje výraznú pochybnosť o autenticite tvrdení žalobkyne, že jej úmyslom nebol prevod
príslušného podielu, zjavne pravdepodobnejšou sa javí verzia o následnom naštrbení rodinných vzťahov

a pokuse žalobkyne takýmto spôsobom dosiahnuť nápravu z jej pohľadu nepriaznivého vlastníckeho
stavu) a predovšetkým (odhliadnuc) od náležitej úvahy súdu prvej inštancie, na ktorej vystaval svoj
úsudok - písomná forma splnomocnenia, absencia požiadavky úradne overeného podpisu zmluvnej
strany konajúcej prostredníctvom splnomocnenca (celá argumentácia žalobkyne o apostile je založená
na prehliadaní tohto východiska) a právomoc príslušnej správy katastra na preskúmanie podmienok
predloženého titulu prevodu vlastníckeho práva - z naznačeného aspektu platí, že právo nemôže slúžiť

len formalistickému a účelovému spôsobu hľadania dôvodu neplatnosti právneho úkonu.
27.Možno preto uzavrieť, že žiadny z žalobkyňou tvrdených nedostatkov nemožno vyhodnotiť ako
právny dôvod neplatnosti darovacej zmluvy. Konštatované je dôvodom potvrdenia vecnej správnosti
meritórnej časti napadnutého rozsudku. Je nevyhnutné dodať, že procesne neprípustnými (§ 366 CSP)
sú (až) v odvolacom konaní (prvýkrát) žalobkyňou predkladané listinné dôkazy - čestné prehlásenia.

28.Napokon je vecne správnym aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd
relevantnej procesnej norme zodpovedajúco aplikoval zásadu úspechu sporových strán v konaní.
Odvolacísúdnevzhliadol(akosatohodomáhažalobkyňa)vskutkovýchokolnostiachprípaduvýnimočný
dôvod nepriznania náhrady trov pre procesne úspešných žalovaných (v odvolacom ani prvoinštančnom

konaní). Predovšetkým niet dôvodu požadovať od žalovaných mimosúdne riešenie sporu, pokiaľ sú
presvedčení o neopodstatnenosti žaloby. Skutočnosť, že sa spor týka (čiastočne) vzťahu medzi matkou
a synom je síce skutočne možné vnímať ako morálne nenáležitý/nevhodný stav, nie je však v konaní
preukázané, že ho spôsobil práve žalovaný 2/ - syn žalobkyne. Naopak, ustálené okolnosti prípadu
nasvedčujúúčelovémukonaniužalobkyne.Zadanejsituácienietpriestorupreaplikáciuinštitútudobrých

mravov ohľadne trov konania. Preukázanou nie je ani celkoví nepriaznivá majetková situácia žalobkyne.

29.Rozhodnutieotrováchodvolaciehokonania(onárokunaichnáhradu)nachádza svojprávnyzákladv
ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom
konaní plne úspešní, preto im vznikol voči protistrane - žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v
zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

30.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.