Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22Csp/215/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224427
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117224427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, C.,
o zaplatenie 407,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 405,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 142,50 eur od 19.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 110,72 eur od 20.1.2015 do zaplatenia,
zo sumy 60,83 eur od 19.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 41,35 eur od 19.3.2015 do zaplatenia, zo sumy
25,09 eur od 21.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,09 eur od 19.5.2015 do zaplatenia, a to všetko do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 407,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 142,50 eur od
19.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 111,32 eur od 20.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 61,43 eur od

19.2.2015dozaplatenia,zosumy41,35eurod19.3.2015dozaplatenia,zosumy25,69eurod21.4.2015
do zaplatenia, zo sumy 25,69 eur od 19.5.2015 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telecom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava,
IČO: 35 763 469 ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli Rámcovú zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015.

Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému
oznámené listom zo dňa 12.2.2016.

3. Žalobu odôvodnil ďalej tým, že právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka
jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby
internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca žalobcu
poskytuje služby i podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Právny predchodca

žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich
prípadnýchdodatkovdohodlinatom,žeprávnypredchodcažalobcubudežalovanémuposkytovaťvnich
vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o fixné služby.
Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcomžalobcu žalovaného poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich
cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby
faktúru č. 7769426447 na sumu 142,50 eur splatnú dňa 18.12.2014, faktúru č. 8770342708 na sumu

111,32 eur splatnú dňa 19.1.2015, faktúru č. 2771296347 na sumu 61,43 eur splatnú dňa 18.2.2015,
faktúru č. 772291587 na sumu 41,35 eur splatnú dňa 18.3.2015, faktúru č. 6773245093 na sumu 25,69
eur splatnú dňa 20.4.2015, faktúru č. 3774189065 na sumu 25,69 eur splatnú dňa 18.5.2015, ktoré
žalovaný neuhradil. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb právnemu
predchodcovi žalobcu nezaplatil, čím sa dostal do omeškania.

4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil odovzdávací protokol o
postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, zmluvnú dokumentáciu medzi právnym predchodcom veriteľa a
žalovaným (zmluva o poskytovaní verejných služieb, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb,
odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, pokus o zmier), faktúry.

5. Súd doručil žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanému
dňa 12.3.2018. Žalovaný sa k žalobe nedoručil.

6. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.

7. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom sporu je zaplatenie sumy
407,98 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

8. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 22.5.2018, teda bola
zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).

9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telecom a. s. Bratislava a žalovaný v zmysle zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie.

11. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telecom a. s. Bratislava a žalovaný v zmysle zákona

č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách uzatvorili Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému program služieb s dobou
viazanosti 24 mesiacov.

12. Podľa bodu 1 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť podniku cenu služieb a

dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, jej dodatkom, VPP a cenníkom služieb.

13. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval za poskytnuté telekomunikačné služby žalovanému faktúru
č. 7769426447 na sumu 142,50 eur splatnú dňa 18.12.2014, faktúru č. 8770342708 na sumu 111,32
eur splatnú dňa 19.1.2015, faktúru č. 2771296347 na sumu 61,43 eur splatnú dňa 18.2.2015, faktúru

č. 772291587 na sumu 41,35 eur splatnú dňa 18.3.2015, faktúru č. 6773245093 na sumu 25,69 eur
splatnú dňa 20.4.2015, faktúru č. 3774189065 na sumu 25,69 eur splatnú dňa 18.5.2015, ktoré žalovaný
neuhradil.

14. Žalobca vo faktúre č. 7769426447 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 1.11.2014 do 30.11.2014

sumuvovýške152,15eur,ktorápozostávalazpoplatkovzaprevádzkuvsume101,22eur,magiovsume
1,66 eur, pravidelné poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 24,53 eur. Faktúrou bola vyúčtovaná
tiež suma 5,59 eur ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu 142,50 eur.

15. Žalobca vo faktúre č. 8770342708 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 1.12.2014 do 31.12.2014

sumu vo výške 116,31 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za prevádzku v sume 90,51 eur, magio v sume
1,66 eur, pravidelné poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 18,55 eur. Faktúrou bola vyúčtovaná
tiež suma 5,59 eur ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu 111,32 eur.16.Žalobcavofaktúreč.2771296347vyúčtovalžalovanémuzaobdobieod1.1.2015do31.1.2015sumu
vo výške 66,42 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za prevádzku v sume 48,93 eur, magio v sume 1,66
eur, pravidelné poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 10,24 eur. Faktúrou bola vyúčtovaná tiež

suma 5,59 eur ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu 61,43 eur.

17.Žalobcavofaktúreč.0772291587vyúčtovalžalovanémuzaobdobieod1.2.2015do28.2.2015sumu
vo výške 66,14 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za prevádzku v sume 32,20 eur, magio v sume 1,66
eur, pravidelné poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 10,19 eur. Faktúrou bola vyúčtovaná tiež

suma 22,09 eur ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu 41,35 eur.

18.Žalobcavofaktúreč.6773245093vyúčtovalžalovanémuzaobdobieod1.3.2015do31.3.2015sumu
vo výške 30,68 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za magio v sume 1,66 eur, pravidelné poplatky v
sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 4,28 eur. Faktúrou bola vyúčtovaná tiež suma 5,59 eur ako zmluvná
pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu 25,69 eur.

19.Žalobcavofaktúreč.3774189065vyúčtovalžalovanémuzaobdobieod1.4.2015do30.4.2015sumu
vo výške 30,68 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za magio v sume 1,66 eur, pravidelné poplatky v
sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 4,28 eur. Faktúrou bola vyúčtovaná tiež suma 5,59 eur ako zmluvná
pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu 25,69 eur.

20. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

21. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného v čase
uzatvorenia zmlúv) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných

sietí a elektronických komunikačných služieb.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba")
je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v
sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové

a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie
redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej
spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

23. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú

verejnú službu.

24. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní
verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie
podľa ods. 1 písm. c).

25. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

26. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

27. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať:
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
ust. § 56 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

28. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

31. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

36. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.37. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

38. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

39. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

40. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

41. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

42. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

43. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

44. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

45. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

46. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré v ustanovení § 3 ods.
1 uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalovaný a právny predchodca žalobcu
uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách. Na základe tejto zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému služby
elektronickej komunikácie a žalovaný sa zaviazal platiť za tieto poskytnuté služby riadne a včas. V
zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb, osobitnými podmienkami služieb a Cenníkom služieb a bude
ich dodržiavať. Právny predchodca žalobcu a žalovaný zároveň uzavreli dodatok, z ktorého súd zistil,
že na základe neho si žalovaný objednal program služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Podľa bodu
1 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť podniku cenu služieb a dodržiavať svoje
povinnosti v súlade s o zmluvou, jej dodatkom, VPP a cenníkom služieb.

48. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola súdu preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.8.2015, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči
žalovanému.49. Slovak Telekom, a.s. vo faktúre č. 7769426447 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 1.11.2014 do
30.11.2014 sumu vo výške 152,15 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za prevádzku v sume 101,22 eur,

magio v sume 1,66 eur, pravidelné poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 24,53 eur. Faktúrou
bola vyúčtovaná tiež suma 5,59 eur ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu
142,50 eur.

50. Slovak Telekom, a.s. vo faktúre č. 8770342708 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 1.12.2014 do

31.12.2014 sumu vo výške 116,31 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za prevádzku v sume 90,51 eur,
magio v sume 1,66 eur, pravidelné poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 18,55 eur. Faktúrou
bola vyúčtovaná tiež suma 5,59 eur ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu
111,32 eur.

51. Slovak Telekom, a.s. vo faktúre č. 2771296347 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 1.1.2015 do

31.1.2015 sumu vo výške 66,42 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za prevádzku v sume 48,93 eur,
magio v sume 1,66 eur, pravidelné poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 10,24 eur. Faktúrou
bola vyúčtovaná tiež suma 5,59 eur ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu
61,43 eur.

52. Slovak Telekom, a.s. vo faktúre č. 0772291587 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 1.2.2015 do
28.2.2015 sumu vo výške 66,14 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za prevádzku v sume 32,20 eur,
magio v sume 1,66 eur, pravidelné poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 10,19 eur. Faktúrou
bola vyúčtovaná tiež suma 22,09 eur ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu
41,35 eur.

53. Slovak Telekom, a.s. vo faktúre č. 6773245093 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 1.3.2015 do
31.3.2015 sumu vo výške 30,68 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za magio v sume 1,66 eur, pravidelné
poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 4,28 eur. Faktúrou bola vyúčtovaná tiež suma 5,59 eur
ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu 25,69 eur.

54. Slovak Telekom, a.s. vo faktúre č. 3774189065 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 1.4.2015 do
30.4.2015 sumu vo výške 30,68 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za magio v sume 1,66 eur, pravidelné
poplatky v sume 19,15 eur, DPH 20% vo výške 4,28 eur. Faktúrou bola vyúčtovaná tiež suma 5,59 eur
ako zmluvná pokuta. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil sumu 25,69 eur.

55. Žalobca si okrem nezaplatenej ceny za poskytnuté služby, ktoré sú vo faktúrach uvedené, nárokoval
aj zaplatenie jednorazových poplatkov - zmluvných pokút.

56. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné

zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa.Pokiaľideospotrebiteľskývzťah,musíísťotaképoplatky,ktoréobstojavrámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov

zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto
na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah

zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj
pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne
zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch
nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

57. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktoréhobola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného

plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10; rozsudok
Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011).

58. V danom prípade mal súd za to, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok.
Žalovaná je v postavení spotrebiteľa, a takého dojednanie o zmluvnej pokute na blanketovej
spotrebiteľskej zmluve je potrebné považovať za neprijateľné.

59. Z uvedených dôvodov súd v časti účtovanej ceny za zmluvnú pokutu nepovažoval za dôvodnú a
preukázanú, preto žalobný návrh v tej časti zohľadňujúc žalobcom uplatnenú výšku žalovanej sumy z
tej ktorej faktúry, zamietol vrátane uplatneného príslušenstva z nej.

60. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

61. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

62. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva
podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia
CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca

v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera
o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z
hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu,
resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia

vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v
konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.
V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému
účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú

k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na
opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní
nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo
začať aj bez návrhu.

63. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde.
Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú
a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy

sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil

svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou)sa rozumie zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu
navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vovzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej
dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného
práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska
hmotného práva.

64. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy a jej dodatku, je zrejmé aj
s poukazom na ust. 52 ods. 1 Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto
sa na daný právny vzťah aplikujú zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Právny predchodca
žalobcu je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

65. Na základe zmluvy o pripojení uzavretou medzi žalovaným a Slovak Telekom a.s. vzniklo
žalovanému oprávnenie využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bol povinný
uhrádzať faktúrami vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti
tým, že riadne a včas nezaplatil úhradu za poskytnuté služby, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu

neuhradenej ceny hovorného a služieb. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný fakturované sumy doposiaľ
neuhradil.

66. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil za poskytnuté služby fakturované právnym
predchodcom žalobcu, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o poskytovaní verejných

služieb, zo Všeobecných podmienok ako aj z vyššie citovaného zákona, preto súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 405,58 eur vrátane 20% DPH a s príslušenstvom.

67. Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosť a žalobcovi neuhradil cenu poskytnutých služieb,
dostal sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem

priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z
omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2
OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca
uplatnil, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúry.

68. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
142,50 eur od 19.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 110,72 eur od 20.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 60,83
eur od 19.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 41,35 eur od 19.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,09 eur od
21.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,09 eur od 19.5.2015 do zaplatenia.

69. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

73. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, žalobcovi bola priznaná suma 405,58 eur s príslušenstvom zo žalovanej sumy

407,98 eur, z čoho vyplýva úspech žalobcu vo výške 99,41 % a neúspech vo výške 0,59 % (teda úspech
žalovaného v tejto časti). Vzhľadom na pomer úspechu sporových strán (99,41 % - 0,59 %) súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,82 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.