Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209099
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414209099.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ O. H., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. J. XXX/XX, XXX XX I., 2/ W. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. J.
XXX/XX, XXX XX I., proti žalovaným: 1/ Tatra credit a.s., IČO: 44 975 775, so sídlom Námestie slobody
10/1718,92101Piešťany,2/Publicauctions.r.o.,IČO:44449844,sosídlomCintorínska2696/1,92101

Piešťany, zastúpeným L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o žalobe na určenie
neplatnosti úverovej zmluvy a iné, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom z 30.11.2016 č. k. 5C/124/2014-154, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 30.11.2016 č. k. 5C/124/2014-154 v prvom, štvrtom a
šiestom výroku zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

„I. Súd určuje, že Úverová zmluva č. XXX/XX, uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou 1/ dňa
26.09.2012, v spojení s Dodatkom č. 1, uzavretý dňa 26.03.2013 a s Dodatkom č. 2, uzavretý dňa
20.09.2013 a Zmluva o záložnom práve č. XXX/XX, uzavretá dňa 26.09.2012 sú neplatné.
II. Súd čo do zvyšku žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamieta.

III. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanej 2/ zamieta.
IV. Súd žalobcom 1/ a 2/ a žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznáva.
V. Súd priznáva žalovanej 2/ náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
VI. Žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná 1/ sú povinní zaplatiť trovy štátu, a to žalobcovia 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne v pomere 50 % trov konania a žalovaná 1/ v pomere 50 % trov konania.“

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv je daný, keďže
žalobcovia 1/ a 2/ ako spotrebitelia potrebujú mať vedomosť, či ich právny vzťah voči žalovanej 1/ stále
trvá, od ktorej skutočnosti sa odvíja aj finančné plnenie zo zmluvy. Okresný súd určil, že úverová zmluva
v spojení s dodatkami je neplatná z dôvodu úžery. Pri uzatváraní úverovej zmluvy boli žalobcovia v
ťaživej situácií, mali exekúcie, podľa ich vyjadrenia mali aj dlh z úverovej zmluvy XXX/XX uzavretej
14.11.2008 s S.O.S. financ, spol. s r.o., pretože boli v domnení, že musia platiť pokuty a penále, ak dlh

nesplatia, bolo im povedané, že prídu o byt. Splácali úver z A., a.s. sumou 33,- eur mesačne. Za byt
platili 85,- eur mesačne, za elektrinu 80,- eur mesačne, za vodu 45-50,- eur za tri mesiace. Žalobca
1/ mal príjem 500,- eur a žalobkyňa 2/ 320,- eur. Obaja majú učňovské vzdelanie bez maturity, z čoho
pramení aj ich neskúsenosť a nevedomosť pri uzatváraní zmluvných vzťahov. V stave rozrušenia, ako
sami uviedli (pod hrozbou, že prídu o byt) by podpísali akúkoľvek zmluvu. Žalobcovia 1/ a 2/ boli svojim
spôsobom aj ľahkomyseľní pri vstupovaní do zmluvného vzťahu so žalovanou 1/, vzhľadom na svoje

vtedajšie záväzky, pravidelné mesačné platby (spojené s užívaním bytu) ako aj vzhľadom na výšku
splátky z uzavretej úverovej zmluvy vo výške 273,- eur. Pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nielen jeho časť. V spojení s úverovou zmluvou ako hlavným záväzkovým vzťahom okresný súd určil ako
neplatnú aj zmluvu o záložnom práve č. XXX/XX ako vedľajší záväzkový vzťah. Žalobu žalobcov 1/ a 2/
o zaplatenie 3 822,- eur, ktorú sumu zaplatili na úverovú zmluvu č. XXX/XX, okresný súd zamietol, keďže

žalobcom 1/ a 2/ bol poskytnutý úver až vo výške 9 100,- eur, pričom žalobcovia 1/ a 2/ žalovanej 1/
ešte nezaplatili ani istinu. Aj keď zmluva bola vyhlásená za neplatnú, žalobcom 1/ a 2/ vzniká povinnosť
vrátiť to, čo zo zmluvy získali.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 tak, že v plnom rozsahu úspešnej žalovanej 2/ (voči ktorej bola žaloba zamietnutá pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie) priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. Žalobcovia 1/ a
2/, ako aj žalovaná 1/ mali v konaní úspech len čiastoční, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

4. Okresný súd o trovách štátu (vyplatené svedočné) rozhodol tak, že zaviazal žalobcov 1/ a 2/ ako aj
žalovanú 1/ na ich zaplatenie, a to v rovnakom pomere po 50 %.

5. Proti výrokom I., IV. a VI. napadnutého rozsudku podala žalovaná 1/ v zákonnej lehote odvolanie.
Dôvodom odvolania žalobkyne boli nesprávne skutkové zistenia podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a
nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Okresný súd ako jediný a výlučný
dôvod neplatnosti úverovej zmluvy ustálil jej údajný rozpor s § 39a Občianskeho zákonníka, neplatnosť z

dôvodu úžery. Podľa žalovanej 1/ okresný súd ani nevykonal v tomto smere potrebné dokazovanie, aby
mohol dospieť k takémuto záveru, keďže jeho záver sa opiera len o ničím nepodložené tvrdenia žalobcov
1/a2/naposlednompojednávaní.Zodôvodneniarozsudkunevyplýva,akosaokresnýsúdvysporiadals
preukázaním objektívneho znaku úžery, teda aké konkrétne konanie žalovanej 1/ vo vzťahu k žalobcom
1/ a 2/ malo smerovať k získaniu plnenia, ktoré malo byť v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu.

Žalovaná 1/ súčasne uviedla, že okresný súd aplikoval na posúdenie veci právnu normu, ktorá nebola v
čase vzniku úverovej zmluvy účinná. Inštitút civilnoprávnej úžery bol zavedený do právneho poriadku až
novelou Občianskeho zákonníka č. 106/2014 Z. z., ktorá je účinná až od 01.06.2014. Úverová zmluva
medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou 1/ bola uzavretá ešte 26.09.2012, pred účinnosťou uvedenej
novely. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 879r Občianskeho zákonníka nemožno vznik úverovej

zmluvy posudzovať podľa ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka, ktoré bolo zavedené do právneho
poriadku oveľa neskôr. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že úverová zmluva preukázateľne obsahuje náležitosti
vzmysle§9ods.2písm.c)zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy.
Žalovaná 1/ záverom namietala postup okresného súdu, keď tento prezentoval svoje predbežné právne
posúdenie veci (nevyjadrujúc sa k možnému použitiu ustanovenia o úžere), následne vyzval strany na

záverečné reči. Po záverečných rečiach okresný súd opätovne uviedol predbežné právne posúdenie
veci (poukazujúc na úžeru), pričom žalovanej 1/ neumožnil adekvátne reagovať na vzniknuté procesnú
situáciu - predbežný názor súdu (predtým nevyslovený) prezentovaný až po záverečných rečiach strán
sporu.

6. K riadne doručenému odvolaniu sa žalobcovia 1/ a 2/ nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo vyhodnotenie
úverovej zmluvy ako neplatného právneho úkonu z dôvodu úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka.
Následne v dôsledku neplatnosti úverovej zmluvy ako hlavného záväzkového vzťahu okresný súd
vyhodnotil ako neplatné aj jej dodatky a zmluvu o záložnom práve. Úverová zmluva medzi stranami

sporu bola uzavretá 26.09.2012. Zákon č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaviedol
do právneho poriadku inštitút úžery v ustanovení § 39a Občianskeho zákonníka. Tento zákon nadobudol
účinnosť 01.06.2014, teda potom, ako bola medzi stranami uzavretá úverová zmluva. V zmysle
prechodného ustanovenia § 879r Občianskeho zákonníka ustanoveniami Občianskeho zákonníka v

zmysle zákona č. 106/2014 Z. z. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.06.2014; vznik týchto
právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do
01.06.2014. Skúmanie platnosti úverovej zmluvy z dôvodu okolností týkajúcich sa vzniku úverovejzmluvy, okresný súd nemohol posudzovať podľa § 39a Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie v
čase uzavretia zmluvy nebolo účinné.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie pochybil, keď v danom prípade posúdil vec podľa
ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka a vyhodnotil úverovú zmluvu ako neplatnú, čo malo za
následok vyhovenie žalobe v prvom výroku napadnutého rozsudku. Okresný súd vec posúdil podľa
neúčinného právneho predpisu, ktorý sa na danú vec aplikovať nemohol, keďže takému postupu bránilo
prechodné ustanovenie § 879r Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v konaní vec nesprávne

právne posúdil, ako dôvodne namietala žalovaná 1/ v odvolaní.

10.Súdprvejinštancievďalšompriebehukonaniabudeskúmaťnáležitostiúverovejzmluvy,jejdodatkov
a zmluvy o záložnom práve, okolnosti ich vzniku, prípadnú existenciu alebo neexistenciu neprijateľných
zmluvných podmienok podľa právnych predpisov účinných v čase uzavretia úverovej zmluvy, a následne
o žalobe opätovne rozhodne.

11. Námietky žalovanej 1/ ohľadom náležitostí úverovej zmluvy, ako aj procesného postupu okresného
súdu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Náležitosťami úverovej zmluvy sa bude okresný súd
riadne zaoberať a tieto vyhodnocovať v priebehu ďalšieho konania. Okresný súd procesne nepochybil,
keď doplnil predbežné právne posúdenie potom, ako strany sporu predniesli záverečné reči, keďže zo

zápisnice o pojednávaní z 30.11.2016 (č.l. 149 druhá strana) jednoznačne vyplýva, že okresný súd po
doplnení právneho posúdenia opätovne umožnil stranám vyjadriť sa a navrhnúť doplnenie dokazovania.
Uznesenie, ktorým okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené, nasledovalo až po úkonoch skôr
spomenutých.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže zrušil rozhodnutie vo veci samej v prvom výroku, zároveň
zrušil aj závislé výroky IV. a VI. o trovách konania. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj
o trovách tohto odvolacieho konania. Druhý, tretí a piaty výrok napadnutého rozsudku zostali týmto
rozhodnutím nedotknuté.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).