Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207971
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714207971.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: X. W. N., V. V. X, W. N., XXX XX,
E.: XXXXXXXX, právne zastúpený JUDr. František Komka, advokát, Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: T -SKI TRAVEL spol. s r.o., Tatranská Lomnica 134, Vysoké Tatry 059 60, IČO: 31 667
562, o zákaze vykonávania činnosti a vydanie predbežného opatrenia s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/115/2014-188 zo dňa 27.10.2016, v spojení s opravným
uznesením č. k. 18Cb/115/2014-206 zo dňa 16.3.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie spolu s opravným uznesením č. k. 18Cb/115/2014-206

zo dňa 16.3.21017.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdPoprad(ďalejlen„súdprvejinštancie“)žalobuzamietolapriznal
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd posúdil žalobu za nedôvodnú a neopodstatnenú
a nestotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaný svojou podnikateľskou činnosťou spôsobuje škodu

na zdraví, majetku a prírode a životnom prostredí, a že ide o zásah, ktorým by primerane sa zabránilo
ohrozeniu niekoho. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný tohto času nevykonáva podnikateľskú činnosť
- zapožičiavanie kolobežiek tretím osobám, a ich vývoz na komunikácii A. V. V.. Žalovaný má právo v
súlade s predmetom svojej činnosti, vykonávať svoju činnosť a v prípade, ak sa dopustil protiprávneho
konania, má to byť riešené príslušnými orgánmi samosprávy a štátnej správy. Žalobca nepreukázal, že
by tohto času hrozila nejaká škoda niekomu jeho podnikateľskou činnosťou, a v prípade, ak sa činnosti
dopúšťajú tretie osoby, je vecou príslušných orgánov postupovať v súlade so zákonom 372/1990 Zb. v

znení zmien a doplnení a postihovať tieto osoby. Ďalej uviedol, že príslušné správne orgány a orgány
samosprávy, môžu v rámci svojich oprávnení konať o zákaze prevádzkovania činnosti „požičiavania a
servis športových potrieb“, a preto súd prvej inštancie v celosti žalobu zamietol.

2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s ustanovením § 262 C.s.p. podľa
zásady úspechu, a priznal v rozsahu 100 % žalovanému.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade poukázal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je riadne odôvodnené, pričom právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, patrí medzizákladné zásady spravodlivosti súdneho konania. Taktiež uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posudzoval podľa jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka, pričom mal správne predmet
sporu subsumovať pod ustanovenie § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podľa § 417

ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam. Toto ustanovenie je špeciálnym ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka,
a vychádza z toho, že každý, teda aj ohrozený, je povinný zakročiť proti hroziacej škode. Je tiež
špeciálnym ustanovením § 6 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka svojpomocného odvrátenia každého
neoprávneného zásahu, nielen hrozby vzniku škody. Mal za to, že v prípade vážneho ohrozenia, zákon

ohrozenému subjektu neukladá povinnosť osobnej účasti na zvrátení hroziacej škody, ale v tomto
prípade sa ohrozený subjekt môže podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na súde domáhať, aby
niekomu inému bola uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie škody,
resp. zakázať takéto protiprávne konanie. Postačuje, že zatiaľ ide len o ohrozenie, avšak vážne, v
dôsledku ktorého v budúcnosti s veľkou pravdepodobnosťou vznikne škoda. Ďalej uviedol, že žalobca
ako orgán štátnej správy, je správcom účelovej komunikácie vedúcej zo V. V. do lokality A. A., pričom

dopravný režim na tejto účelovej komunikácii je upravovaný platne osadenými dopravnými značkami, a
to v dolnej časti zo V. V. zákazovou značkou, zákazu vjazdu všetkých motorových vozidiel, s výnimkou
vozidiel povolenia vjazdu z hornej časti účelovej komunikácie značkami M., ktorá znamená zákaz vjazdu
kolobežkám a korčuliarom. Vzhľadom na dlhotrvajúci a pretrvávajúci stav prevádzkovanie činnosti
kolobežiek na tejto účelovej komunikácii zo strany žalovaného, žalobca si nechal u odborne spôsobilej

osoby vypracovať projekt zmeny dopravného značenia, v ktorom bola navrhnutá nová úprava cestnej
premávky dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami, ktoré sú inštalované a nemenné aj v
súčasnej dobe. Takéto dopravné značenie však žalovaný nerešpektoval, sústavne ho porušoval tak, že
zo strany žalobcu bolo potrebné prijať také opatrenia, že dvaja členovia mestskej polície dennodenne
vykonávali službu v dolnej časti komunikácie v V. V. v tom, že zabraňovali možnosti vyvážať žalovanému

kolobežky po účelovej komunikácii hore do lokality A. A., a tým došlo aj k nemožnosti spúšťania sa
jednotlivýchkolobežkárovzafinančnúnáhradu.Keďžetakýtoprotiprávnystava„stráženie“azabránenie
nemožnosti vjazdu na účelovú komunikáciu zo strany žalovaného nebolo pre žalobcu prijateľné a
zaťažujúce, tento sa so svojimi nárokmi a právami obrátil podaním žaloby na súd, ktorou sa domáha, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zákazu vykonávania povolenej podnikateľskej činnosti, zapožičiavaniu

kolobežiek, ktoré sú používané na zjazd po špecifikovanej účelovej komunikácii z lokality A. do V. V.,
ako aj vývozu kolobežiek po tej istej účelovej komunikácii. Zo žalobného petitu jasne a zrozumiteľne
vyplýva,žežalobcasavočižalovanémunedomáhalamblockukončeniatakéhotozákazu,aleibazákazu
prevádzkovania na konkrétnom a špecifikovanom území, mieste na účelovej komunikácii parcele XXXX/
X, zapísanej na LV XX kat. úz. V. V., H. A. - V. V., tam a späť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

uviedol, že treba mať za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, t. j. došlo k omylu súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho aplikoval,
alebo ho nesprávne interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
posúdenie. Aj za nesprávne právne posúdenie treba považovať rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie

v tom, že žalovaný toho času nevykonával podnikateľskú činnosť - zapožičiavanie kolobežiek tretím
osobám a ich vývoz po účelovej komunikácii na Hrebienok, pričom k takémuto záveru súd dospel iba
na základe účelových tvrdení samotného žalovaného, pretože o dôvodné a preukázané takéto tvrdenie
by mohlo dôjsť vtedy, pokiaľ by takáto činnosť bola zrušená žalovanému zo strany Živnostenského
úradu, k čomu však nedošlo. Samotná pasivita žalovaného v tomto smere nemôže zakladať a prijať

záver nevykonávanie takejto povolenej podnikateľskej činnosti. Taktiež je viac, ako isté, že žalovaný má
naďalej v evidencii a vo vlastníctve väčšie množstvo kolobežiek, ktoré boli používané na požičiavanie
tretím osobám. Vzhľadom k tomu, že na tejto účelovej komunikácii došlo k viacerým ťažkým zraneniam u
jednotlivých kolobežkárov, o čom žalobca súdu dôkazy predložil, žalobca v rámci prevenčnej povinnosti
bol nútený sa takéhoto zákazu voči žalovanému domáhať, pretože okrem iného, v prípade umožnenia

tejto činnosti žalovanému aj do budúcna, by ako správca účelovej komunikácie mohol zodpovedať za
všetky prípadné vzniknuté škody spočívajúce v zaplatení finančnej náhrady z utrápených úrazov.

4. Odvolanie bolo doručené žalovanému, tento sa však písomne nevyjadril, ani v súdom stanovenej
lehote, ani dodatočne, pričom požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k odvolaniu.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúceCSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na

konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovanýchúkonovpredodňomúčinnostitohtozákona, posudzovaťajvsúvislostisprávnouúpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

11. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní napáda nedôsledne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
odvolacísúdpoukazuje,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutiamápodaťjasnéazrozumiteľnéodpovede
na všetky právne a skutkové relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnenie
nárokov a obrana proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
uvádzaných stranou sporu. Preto aj odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo strany sporu na spravodlivý proces.

12. Zo štandardnej judikatúry tiež vyplýva, že presvedčivé a správne vyhodnotenie dôkazov a náležité
odôvodnenie rozhodnutia, zabezpečuje vylúčenie ľubovôle súdu pri rozhodovaní. Súd je tiež povinný
starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
(strany sporu). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Taktiež
nevyžadujesa,abynakaždýargumentúčastníka,ajnataký,ktorýjeprerozhodnutiebezvýznamný,bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ale ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve pre tento argument.

13. Aj v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, jedným z kľúčových princípov
spravodlivého súdneho konania, ako to aj garantuje článok 6 ods. 1 Dohovoru a článok 46 ods. 1 Ústavy
SR, je právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp

spravodlivosti pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody.
Potrebanáležiteodôvodniťsúdnerozhodnutiejedanátiežvoverejnomzáujme,pretožejednouzozáruk,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a neprehľadný, je, že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné
verejnosťou.

14. Predmetom sporu je podľa názoru žalobcu, žaloba v zmysle ustanovení § 417 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil
vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody, pričom je potrebné vychádzať
z ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia, je každý povinný počínaťsi tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Z
predmetných ustanovení vyplýva, že občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je
nežiaducim spoločenským javom, pretože žiadna náhrada škody nemôže privodiť stav, ktorý tu bol pred

vznikom škody. Preto sa v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka kladie dôraz na predchádzanie
škôd, pričom ide o legislatívne vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktoré každému subjektu
súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických
a právnických osôb a ujme na zdraví fyzických osôb. V prípade vážneho ohrozenia, za čo považoval
aj žalobca konanie žalovaného, zákon ohrozenému subjektu neukladá povinnosť na osobnú účasť

na odvrátenie hroziacej škody, a v takomto prípade sa ohrozený subjekt môže podľa § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka na súde domáhať, aby niekomu inému bola uložená povinnosť vykonať vhodné
a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Ide tu o špeciálne ustanovenie, najmä vo vzťahu k
ustanoveniu § 4 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka má slúžiť
na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom pre jeho aplikáciu nie je podmienkou, aby vznik škody
hrozil bezpodmienečne. Musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu, existuje vážne ohrozenie

žalobcu alebo jeho majetku, nie je však predpokladom, že ku škode už došlo, nie je ani potrebné, aby
hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody. Postačí, ak ide zatiaľ o ohrozenie, avšak vážne,
v dôsledku ktorého môže vzniknúť v budúcnosti škoda. Žaloba na poskytnutie ochrany pred hroziacou
vážnou škodou podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smeruje tak k tomu, aby bolo žalovanému
uložené vykonanie určitých opatrení, najmä takých, v ktorých sa má zabrániť hroziacej vážnej škode.

15. Žaloba na odvrátenie hroziacej škody môže byť úspešná však len vtedy, keď je tu hrozba vážnej
škody v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ toto ohrozenie spočíva v konaní žalovaného, je potrebné, aby
k tomuto konaniu už došlo, alebo aspoň bolo preukázané, že žalovaný takto zamýšľa konať.

16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov
civilného procesu, a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok
skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. V ustanovení § 185 CSP je zavedený
princíp formálnej pravdy, ktorá predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Súd
rozhoduje na základe formálnej pravdy, čo sa rozumie, že pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov,

ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to,
že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniamiapredloženýmidôkazmi.Dôkazsavedienaprocesnúdiligenciustránsporu,čohodôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu, a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Z uvedeného
sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce

skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má
však právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny
proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodnými záujmami na jeho výsledku.

17.Zpreskúmavanéhospisujevšakzrejmé,žežalobcasvojetvrdeniaobsiahnutévžalobe,nepreukázal

dostatočne.

18. Odvolací súd pre úplnosť pripomína, že všeobecný súd v tomto prípade nemá právomoc v ďalšom
vstupovať do konaní, o ktorých rozhodujú príslušné správne orgány, a ktoré v rámci svojej právomoci,
poskytli by žalobcovi zrejme dostatočnú a účinnú právnu ochranu. Možno tak dospieť k záveru, že

prioritne poskytne ochranu subjektívnych práv žalobcu súd iba vtedy, ak ju nemohol poskytnúť príslušný
správny orgán v rámci svojej právomoci. Žalobca však takýto postup nezvolil.

19. Z týchto uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne
správny, potvrdil.

20. Taktiež sa odvolací súd stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktoré
považuje za vecne správne.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a rozhodol tak, že

náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznáva, pretože v odvolacom konaní mal plný
úspech síce žalovaný, ten ich náhradu nežiadal.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).