Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202507
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816202507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX/XX, B. K.I., zastúpený JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, AK Štúrova 129, Vranov n/T proti
žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2,
Bratislava o náhradu škody v sume 667,94 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 11C/85/2016-32 zo dňa 11.1.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu v sume
667,94 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne neustanovuje nárok na náhradu
škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického
výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má
v tomto zmysle tiež aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. V prípade ak
ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo bol spod obžaloby oslobodený, má právo na
náhradu škody pri splnení ďalších zákonných predpokladov. Súd prvej inštancie konštatoval, že tieto
predpoklady boli splnené, keďže predmet konania sa týka vynaložených trov na právne zastúpenie v
trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 2T/197/2013. Žalobca zložil zálohu svojmu obhajcovi vo výške
400 eur a tento vystavil faktúru na sumu 267,94 eur, ktorá bola splatná 28.10.2015, predmetom ktorej

boli trovy obhajoby v trestnom konaní. Žalobca si uplatnil pred podaním žaloby nárok na celkovú sumu
667,94 eur voči zodpovednému orgánu, ktorý vo veciach náhrady škody koná za štát, ktorým je v danom
prípade Generálna prokuratúra SR. Generálna prokuratúra nárok žalobcu považovala za neodôvodnený
o čom ho týmto listom informovala. Trovy zastúpenia žalobcu vznikli v súvislosti s obhajobou jeho
osoby v konaní vedenom na Okresnom súdu Vranove nad Topľou pod sp.zn. 2T/197/2013. Ďalej tiež
považoval námietky žalovaného za nedôvodné, pretože samotný prokurátor, aj keď sa voči rozsudku,
ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby odvolala, neskôr toto odvolania zobral späť a jednak

pre skutočnosti, pre ktoré bol žalobca spod obžaloby oslobodený, tak ako je to uvedené v odôvodnení
trestnéhorozsudku,kdesakonštatuje,žeskutok,ktoréhosamalžalobcadopustiť,niejetrestnýmčinom.
Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní
namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa síce
podrobne zaoberal oboznámením sa s trestným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.

2T/197/2013. Poukázal na ochranu majetkových vzťahov, ktoré majú byť uplatňované predovšetkým
prostriedkami občianskeho a obchodného práva až tam, kde takáto ochrana je nečinná a kde porušenie
súkromnoprávnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladanú nebezpečnosť, je
namiesteuvažovaťotrestnejzodpovednosti.Súdmalzato,ževdanejvecitomutakneboloapoškodený
si svoje domnelé práva uplatňoval prostredníctvom trestného práva. S týmto záverom sa žalovaný

nestotožňuje, žalobca bol stíhaný v trestnom konaní za prečin sprenevery, ktorý mal pozostávať v tom,
že ako nájomca lízingu bez súhlasu prenajímateľa toto vozidlo dal do užívania tretej osoby a v čase
keď bol v omeškaní s plnením úhrad, na neho toto vozidlo aj previedol, pričom leasingová zmluva
nebola ešte ukončená. Konal tak v rozpore so záujmami vlastníka, keď previedol vec na tretiu osobu.
V trestnej veci bolo vykonané dokazovanie a následne bol rozsudkom z 1.7.2015 žalobca oslobodený
spod obžaloby. Dozorujúci prokurátor podal odvolanie vo veci, ale následne po obdŕžaní písomného

vyhotoveniarozsudkuhovzalspäťberúcdoúvahynovéskutočnosti,ktorévyšlinajavoažnavykonaných
hlavných pojednávaniach, najmä však výpovede zástupcu žalovaného. Prokurátor postupoval teda v
súladesozákonomazákladnýmizásadamitrestnéhokonaniaanietsporuotom,žeskutoksastal,avšak
až následne po vykonanom dokazovaní na súde bol tento skutok inak právne kvalifikovaný. Uznesenie
o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady

a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti žalobcu proti tomuto uzneseniu, nemožno toto
bez ďalšieho považovať za nezákonné rozhodnutie, resp. ktoré odporuje zákonu iba z toho dôvodu, že
v čase jeho vydania existovala pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou. Preto
rozhodnutie zmenil a žalobu žalobcu zamietol.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že uvádzané dôvody v odvolaní nie

sú tak právne ani skutkovo odôvodnené. V predmetnej veci súd prvej inštancie náležite zistil skutkový
stav a vec aj správne právne posúdil, preto žiadal rozhodnutie potvrdiť a priznať aj náhradu trov
odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez naraidenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, vychádza
zo zistených skutkových okolností a je aj správne právne odôvodnené. Na týchto skutočnostiach sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
6. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/197/2013 vyplýva, že rozsudkom zo dňa

01.07.2015 bol žalobca X. S. oslobodený spod skutku obžaloby kvalifikovaného ako prečin sprenevery
podľa ust. § 213 ods. 1,2 Trestného zákona z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia
rozsudku , ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby vyplýva, že súd poukázal na to, že z vyčíslenia
škody skutkovej vete obžaloby vyplýva, že táto škoda bola vyčíslená vo výške 13.462,- Eur na základe
záverov znaleckého posudku na čl. 75 súdneho spisu ku dňu 20.6.2011 ako hodnota celého predmetu

leasingu, nakoľko ako je uvedené vyššie súd sa s takýmto hodnotením výšky škody nemôže stotožniť,
pretože ako vyplynulo z dokazovania všetky splátky leasingu mal obžalovaný uhradené už 20.3.2009.
Jediné čo poškodený definoval ako škodu boli neuhradené úroky z omeškania a zmluvné pokuty v
sume 4.636,51 Eur, ktorý nárok bol obžalovanému poškodeným oznámený až na jeseň roku 2012.
Takto definovanú škodu, t.j. ako neuhradený úrok z omeškania a zmluvnú pokutu nemožno považovať

za reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom v zmysle §124 ods. 1 Trestného zákona a už vôbec nie ako ujmu na zisku,
na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol
odôvodnenie dosiahnuť podľa §124 ods. 2 Trestného zákona, pretože samotný zisk poškodeného bol
už obsiahnutý v samotných leasingových splátkach, ktoré obsahovali odmenu leasingovej spoločnosti

za financovanie predmetu leasingu (kvázi úrok), pretože ako vyplýva zo samotnej leasingovej zmluvy č.
LZF/04/10006 na čl. 148 súdneho spisu nadobúdacia cena predmetu leasingu bola v sume 3,728.884,60
Sk s DPH a leasingová cena predmetu leasingu v sume 4,578.198,70 Sk. V konaní bolo preukázané,
že obžalovaný riadne leasingové splátky uhradil. Rovnako nebola preukázaná ani subjektívna stránka
vo vzťahu ku konaniu obžalovaného pri prepise predmetu leasingu na svojho otca. Ako vyplynulo zo

správy ODI OR PZ Vranov nad Topľou, obžalovaný bol ako vlastník predmetného vozidla zapísaný
omylom, t.j. chybou dopravného inšpektorátu a na základe toho následne bol ako vlastník zapísaný aj
jeho otec po tom, čo mu obžalovaný vozidlo predal. V dobe predaja bol však obžalovaný presvedčený
o tom, že je vlastníkom predmetného vozidla. Poškodený obžalovanému až dňa 31.8.2012 oznámilpredčasné ukončenie leasingovej zmluvy pre nezaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty a
vyzval ho na ich úhradu, avšak toto oznámenie si obžalovaný neprevzal a nedozvedel sa o ňom (čl.
171 súdneho spisu). Ako vyplýva z doručenky na čl. 177 súdneho spisu, obžalovaný sa o týchto

nárokoch poškodeného uplatnených voči nemu dozvedel až 23.10.2012. Trestné právo a trestnoprávnu
kvalifikáciuurčitéhokonaniaakotrestnéhočinu,ktorémásúkromnoprávnyzákladjepotrebnépovažovať
za ultimaratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým
celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže
slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych

vzťahov, kde závisí predovšetkým od individuálnej aktivity osôb, aby si chránili a strážili svoje práva,
ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne
preberali orgány činné v trestnom konaní, a tak nahrádzali činnosť súdov v občiansko právnom konaní,
pričom trestné stíhanie nie je na mieste, ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine
súkromnoprávnych vzťahov (ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie
priamo konkrétne subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromno právnej

sfére).
7. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím,

b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

9. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v
trestnom konaní alebo správnom konaní.
10. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

11. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
12. Podľa ust. § 17 ods. 1,2,3 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
13. Podľa ust. § 18 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné

rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.14. Podľa ust. § 19 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

15. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca splnil všetky zákonom
stanovené podmienky (zák. č. 514/2003 Z.z.) pred podaním žaloby voči štátu. Rovnako žalobca správne
označil ako zástupcu, ktorý koná v danom prípade za štát, Generálnu prokuratúru SR. Na tieto okolnosti
poukazuje odvolací súd a v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Tieto
okolnosti boli vlastne základným predpokladom podania žaloby a tiež vymedzením okruhu účastníkov
v tomto spore.

16. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že je nutné vychádzať z predpokladu
pravdepodobnosti spáchania obvineného, neskôr obžalovaného vymedzeného trestného činu bez
toho, aby štát, ako nositeľ moci a právomoci, oddelene v jednotlivých jeho činnostiach nezodpovedal
za výsledok takéhoto konania. Z celého obsahu spisu súdu prvej inštancie, ktorého neoddeliteľnou
súčasťou je aj spomínaný spis Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 2T/197/2013 je zrejmý postup

a výsledky vykonaného dokazovania. Žalobca použil všetky prostriedky v rámci trestného konania v
snahe poukázať na nedôvodnosť týchto vytýkaných porušení.
17. Žalovaný bezosporu pri podaní žaloby musí mať overené tie skutočnosti, ktoré sú orgánom činným
v trestnom konaní dostupné, čiže informácie od Dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou o
omyle pri zápise žalobcu ako vlastníka nákladného motorového vozidla určite bolo možné zistiť ešte v

štádiu, keď sa rozhodovalo o tom, či Okresná prokuratúra podá obžalobu na žalobcu, rovnako ako aj
všetky potrebné a na seba nadväzujúce listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu žalobcu a poškodeného,
teda leasingovej spoločnosti, aj s nutnosťou preveriť správnosť predloženého znaleckého posudku o
výške škody. Po vykonanom dokazovaní bolo zistené, že škoda v podstate mala spočívať v zmluvnej
pokute a úrokov z omeškania po tom, čo samotný poškodený oznámil konajúcemu súdu, že leasingové

splátky zo strany žalobcu sú v celom rozsahu vyrovnané.
18. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie pod sp.zn. 2T/197/2013 je zrejmé, že škoda
bola zúžená na nároky, ktoré bolo možné posúdiť v rámci konania pred všeobecným súdom už
či v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom konaní, teda išlo o nárok súkromnoprávny medzi
podnikateľom a obchodnou spoločnosťou a tento nárok nebolo možné posudzovať ako nárok, ktorý

žalobca úmyselne poškodenému neuhradil, keďže ani nemal vedomosť o tom, že takýto nárok
poškodený voči nemu eviduje. V konečnom dôsledku tieto veci sa ustálili v rámci trestného konania pred
súdom.
19. Odvolací súd však poukazuje na to, že štát musí pri trestnom konaní v čase podania obžaloby zistiť
všetky dostupné skutočnosti a zvážiť, či takto zistené skutočnosti odôvodňujú podať obžalobu, kde v

kompetencii súdu je rozhodnúť o tom, či bola dôvodná a v opačnom prípade štát až na malé výnimky,
zodpovedá za výsledok sporu a v súvislosti s týmto aj za náklady, ktoré vzniknú občanovi po tom, čo je
oslobodený spod obžaloby a ktoré vynaložil dôvodne pri obrane svojich práv.
20. Odvolací súd z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Vzhľadom k tomu, že žalobca mal úspech v odvolacom konaní, naopak žalovaný tento úspech nemal,
v zmysle zásadu úspechu a neúspechu v konaní priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).