Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Klaudia Šišková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213656
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817213656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v
Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., S. XXX/XXX,
zastúpenej JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, IČO: 50 990 365, o
zaplatenie sumy 4.476,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.847,33 eur s 5% ročným úrokom z omeškania
od 17.12.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,2%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4.476,63 eur spolu s 5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.200,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel
so žalovanou dňa 6.10.2014 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jeho právny predchodca
poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 3.200,- eur a žalovanej vznikla povinnosť úver

hradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Úrok bol dohodnutý vo výške
21,9% ročne. Žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila riadne a včas,
preto ju právny predchodca žalobcu vyzval na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Napriek tejto výzve
žalovanásvojdlhnezaplatila,apretoprávnypredchodcažalobcuvyhlásilkudňu22.11.2016mimoriadnu
splatnosť pohľadávky z úveru, o čom bola žalovaná informovaná spolu s výzvou na zaplatenie
dlžnej sumy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná prevzala dňa 1.12.2016.

Vzhľadom k tomu, že v určenej 15-dňovej lehote dlžnú sumu nezaplatila, od 17.12.2016 sa žalovaná
dostala s plnením do omeškania. Následne listom zo dňa 20.12.2016 bola žalovaná vyzvaná na úhradu
dlžnejsumypredpostúpenímpohľadávky.Keďžedlžnúsumuneuhradila,nazákladezmluvyopostúpení
pohľadávok zo dňa 24.3.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na žalobcu, o čom bola
žalovaná upovedomená písomným oznámením. Žalobca v žalobe uviedol, že nárok, ktorý si voči
žalovanejuplatňuje,pozostávaznesplatenejistinyúveruvsume3.200,-eur,zmluvnýchúrokovvovýške
1.218,60 eur a poplatkov za správu úveru vo výške 58,03 eur spolu s príslušenstvom.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V konaní namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
konaní, nakoľko podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku
na inú osobu, ak bol klient v omeškaní aspoň 90 dní a ak ho banka na splnenie pohľadávky písomnevyzvala. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal, že výzva zo dňa 26.10.2016, resp. výzva zo dňa
20.12.2016 jej boli doručené a ich doručenie spochybnila. K predloženým poštovým podacím hárkom
uviedla, že ich autenticita je pochybná, pretože na týchto nie je poštová pečiatka. Okrem toho žalovaná

v konaní namietla aj to, že žalobca hodnoverným, resp. preskúmateľným spôsobom nepreukázal, že mu
dlhuje sumu vo výške 4.476,63 eur. Uviedla, že žalobca nepredložil kompletný prehľad o úhradách, ktoré
na úhradu úveru od samého začiatku poukázala, nepredložil kartu klienta ani históriu úveru, z ktorých
by bolo možné zistiť, ktoré splátky uhradila a ktoré v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi
žalobcu a žalobcovi neuhradila. Žalobca podľa nej nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti úveru

ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a či dovtedy alebo neskôr neuhradila aj časť úveru, ktorá bola
splatná po podaní žaloby. Zo strany žalobcu teda ide o hypotetické, ničím nepodložené tvrdenia. Žalobu
žalobcu preto žiadala zamietnuť.

3. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, a preto súd konal v jeho
neprítomnosti a vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalovanej, oboznámením obsahu

zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 6.10.2014, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom
úvere, Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. (všeobecné podmienky),
produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.,
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2017, špecifikácie odovzdanej pohľadávky, oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2017, výziev zo dňa 26.10.2016 a 20.12.2016, oznámenia o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.2.2018, výpisu
obratov na úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, rozpisu platieb, vyčíslenia riadnych úrokov, vyčíslenia
poplatkov, prehľadu spôsobu započítania platieb po internom zúčtovaní, vyjadrenia žalovanej zo dňa
28.2.2018, vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.4.2018 a 11.4.2018, ako aj oboznámením obsahu ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel dňa 6.10.2014 so
žalovanou ako fyzickou osobou zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
splátkového úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanej vo výške 3.200,- eur. Podľa zmluvy sa
žalovaná zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 70,21 eur, počet splátok bol dohodnutý 96,

úroková sadzba je uvedená ako fixná do splatnosti vo výške 19,9% ročne, RPMN je v zmluve uvedená
23,54%, priemerná hodnota RPMN 16,81%, celková čiastka spojená s úverom je uvedená v sume
6.738,93 eur, termín splatnosti splátok je k 17. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky je v zmluve určená
dňa 17.11.2014, konečná splatnosť úveru dňa 17.10.2022. Úrok z omeškania je v zmluve dohodnutý
vo výške 5% ročne. V zmluve si účastníci dohodli poplatok za poistenie k úveru vo výške 2,37 eur

mesačne. Z rozpisu platieb - výpisu z úverového účtu žalovanej, ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa
19.2.2018 vyplýva, že zo strany žalovanej bola celkovo uhradená suma 352,67 eur. Žalovaná vykonala
podľa predloženého rozpisu platieb poslednú úhradu dňa 17.4.2015.

5. Právny predchodca žalobcu preto listom zo dňa 26.10.2016 žalovanú vyzval na zaplatenie omeškanej

sumy 1.408,06 eur do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením na možnosť vyhlásiť mimoriadnu
splatnosti úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Z priloženého podacieho hárku vyplýva, že táto
výzva bola žalovanej odoslaná dňa 2.11.2016. Vzhľadom k tomu, že k úhrade dlžných splátok nedošlo,
listom zo dňa 23.11.2016 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že ku dňu 22.11.2016 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť pohľadávky a vyzval ju na zaplatenie pohľadávky v sume 4.536,77 eur do 15

dní s upozornením, že pohľadávka je naďalej úročená. Oznámenie žalovaná prevzala dňa 1.12.2016.
Listom zo dňa 20.12.2016 právny predchodca žalobcu žalovanú vyzval na zaplatenie pohľadávky, ktorej
výška ku dňu 19.12.2016 predstavuje 4.608,46 eur s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka
je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Podľa priloženého podacieho hárku táto výzva bola
žalovanej odoslaná dňa 27.12.2016.

6. Dňa 24.3.2017 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalobcom k uzavretiu zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0258/2017/CE. Z predloženej špecifikácie odovzdanej pohľadávky vyplýva, že na žalobcu
bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej, vyplývajúca z úverovej zmluvy zo dňa 6.10.2014 v sume
4.844,01 eur. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené zo strany právneho predchodcu žalobcu

listom zo dňa 31.3.2017, ktorý jej bol odoslaný dňa 4.4.2017.

7. Vzhľadom k tomu, že žalovaná dlžnú sumu nezaplatila, žalobca si svoj nárok uplatnil prostredníctvom
súdu. Dlh predstavuje sumu vo výške 4.476,63 eur, ktorá tvorí neuhradenú istinu úveru 3.200,- eur,zmluvný úrok v sume 1.218,60 eur, t.j. úrok vo výške 19,9% ročne počítaný od 6.10.2014 do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 22.11.2016, nesplatené poplatky za správu úveru v sume 58,03 eur
(t.j. poplatky za správu úveru za obdobie od 6.10.2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j.

do 22.11.2016).

8. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní v súvislosti s
nedodržaním postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pred postúpením
pohľadávky,t.j.namietala,žežalobcanepreukázal,ževýzvyzodňa26.10.2016,resp.zodňa20.12.2016

jej boli doručené a ich doručenie spochybnila. K predloženým poštovým podacím hárkom uviedla, že
ich autenticita je pochybná, pretože na týchto nie je poštová pečiatka. Okrem toho žalovaná v konaní
namietla aj to, že žalobca hodnoverným, resp. preskúmateľným spôsobom nepreukázal, že mu dlhuje
sumu vo výške 4.476,63 eur. Uviedla, že žalobca nepredložil kompletný prehľad o úhradách, ktoré na
úhradu úveru od samého začiatku poukázala, nepredložil kartu klienta ani históriu úveru, z ktorých
by bolo možné zistiť, ktoré splátky uhradila a ktoré v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi

žalobcu a žalobcovi neuhradila. Žalobca podľa nej nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti úveru
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a či dovtedy alebo neskôr neuhradila aj časť úveru, ktorá bola
splatná po podaní žaloby.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

10. Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať
tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúťinformáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je dôvodná iba sčasti. Predmetná úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je
spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti (teda v postavení spotrebiteľa), finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v

splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Súd preto podrobil predmetnú zmluvu kontrole ex offo s poukazom na §
52 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore pre nedodržanie postupu
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V konaní však žalobca predložil výzvu zo dňa 26.10.2016, z

obsahu ktorej je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyzýva žalovanú na úhradu dlžnej sumy, s
plnením ktorej je ku dňu 25.10.2016 v omeškaní vo výške 1.708,06 eur. Zároveň žalovanú upozornil
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky v prípade neuhradenia dlžnej sumy
v určenej lehote 15 dní od doručenia výzvy. K tejto výzve žalobca priložil aj poštový podací hárok, z
ktorého vyplýva, že zásielka bola žalovanej odoslaná na poštovú prepravu dňa 2.11.2016. Do spisu

žalobca doložil aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2016, ktorou
bola žalovaná informovaná, že ku dňu 22.11.2016 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky v
súlade s bodom 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne, a.s., a bola vyzvaná k úhrade sumy 4.536,77 eur do 15 dní. Oznámenie žalovaná
prevzala osobne dňa 1.12.2016. Následne jej právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.12.2016

zaslal opätovne výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu 19.12.2016 predstavovala 4.608,46 eur s
tým, že v prípade neuhradenia je banka oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Z priloženého
poštového podacieho hárku vyplýva, že zásielka bola daná na poštovú prepravu dňa 27.12.2016. K
postúpeniupohľadávkynažalobcu došlozmluvouzodňa24.3.2017,t.j.pouplynutí90dníodprvejvýzvy
zasielanej žalovanej na zaplatenie omeškaných splátok. Na základe týchto skutočností súd považuje

za preukázané, že právny predchodca žalobcu dodržal postup vyžadovaný ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. Ak žalovaná v konaní spochybňovala
autenticitu poštových podacích hárkov, súd uvádza, že nemá dôvod pochybovať o ich autenticite. Súd
preto ustálil, že žalobca v konaní je aktívne vecne legitimovaný.

16. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.200,- eur, ktorý mala žalovaná vrátiť v 96-tich mesačných
splátkach po 70,21 eur, počnúc dňom 17.11.2014, vždy k 17. dňu v mesiaci. Vzhľadom k tomu, že vo
veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere
spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd
zistil, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom 3.574,21 eur v

spojitosti s poplatkom za poistenie 2,19 eur. Žalovaná mala zaplatiť celkom 6.740,16 eur /70,21 eur
x 96 mesiacov/, pričom ako celková čiastka spojená s úverom je v zmluve uvedená suma 6.738,93
eur. Z obsahu zmluvy vyplýva, že do výšky splátky zrejme nebol zahrnutý poplatok za poistenie v sume
2,37 eur. Vzhľadom na obsah zmluvy je pritom evidentné, že poistenie bolo nevyhnutnou súčasťou
zmluvy ako doplnková služba, pretože je predformulované v zmluve ako poplatok za poistenie k

úveru a v časti II. zmluvy je predformulovaný súhlas s poistením k úveru. Z formulácie textu zmluvy
v uvedenej časti nevyplýva, že by žalovaná mohla poistenie aj odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu
aj bez poistenia, možnosť výberu sa vzťahovala len na rozsah poistenia (v tomto prípade „rozšírený
súbor poistenia“). Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil žalobca pre neurčitý
počet spotrebiteľov a žalovaná nemala možnosť do tohto textu zasiahnuť (okrem už uvedeného rozsahu

poistenia). Žalovaná preto bola povinná pristúpiť aj k tomuto zmluvnému dojednaniu, hoci v zmluve
je uvedené, že poistenie sa nevyžaduje. Za takéhoto stavu bolo teda potrebné náklady na poistenie
započítať do celkových nákladov spotrebiteľa (takýto názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu
Trenčín sp.zn. 17Co/1003/2015) a celkové náklady spojené s úverom potom predstavujú sumu 6.967,68
eur /70,21 eur mesačná splátka + 2,37 eur poistenie = 72,58 eur; 72,58eur x 96 mesiacov = 6.967,68

eur/. Žalobca však takto nepostupoval, preto výška RPMN v zmluve je uvedená v nesprávnej výške
v neprospech spotrebiteľa. V prípade zahrnutia poistného do výpočtu výšky RPMN by RPMN bola
25,24% /https://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/kalkulacka/ a nie vo výške 23,54%, ako je vzmluve uvedené. V súvislosti s tým je potom potrebné zmluvu posudzovať podľa § 11 ods. 1 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov.

17. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobcovi patrí len rozdiel medzi skutočne
poskytnutým úverom 3.200,- eur a sumou, ktorú žalovaná zaplatila. Z vyjadrenia žalobcu a ním
predloženého rozpisu platieb - výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXXX (č.l. 59 spisu) vyplýva, že
žalovaná v súvislosti s úverom uhradila sumu celkom 352,67 eur. Pokiaľ žalovaná v konaní uvádzala,
že žalobca nepredložil žiaden prehľad o vykonaných platbách, súd s týmto jej tvrdením nesúhlasí,

nakoľko zo strany žalobcu tento prehľad predložený bol. Žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy
o tom, že by výška úhrad z jej strany bola iná, než tvrdil a preukázal žalobca, inú výšku úhrad v konaní
ani neuvádzala, preto súd považoval za preukázané, že žalovaná zaplatila celkovo sumu 352,67 eur.
Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie sumy 2.847,33 eur (3.200 eur - 352,67 eur). Vo zvyšnej časti
(týkajúcej sa zmluvných úrokov, poplatkov) súd považoval žalobu za nedôvodnú.

18. Vzhľadom k tomu, že žalovaná dlžnú sumu neuhradila riadne a včas, dostala sa s plnením do
omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa nar. vl. č. 87/1995
Z.z., t.j. 5% ročne od 17.12.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí doby 15 dní na dobrovoľné
plnenie po doručení oznámenia o zosplatnení úveru až do zaplatenia. Súd žalobcovi tento nárok priznal
z dlžnej sumy 2.847,33 eur. Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatňoval zo sumy 3.200,- eur, preto

súd považoval jeho nárok aj v časti prevyšujúcej úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2.847,33 eur od
17.12.2016 do zaplatenia za nedôvodný.

19. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam, súd vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.847,33 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.12.2016

do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu z
dôvodov uvedených vyššie nepovažoval za dôvodný, a preto ho zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). V
konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 4.476,63 eur, priznaná mu bola suma 2.847,33

eur. Žalobca mal v konaní úspech vo výške 63,6%, žalovaná bola úspešná v rozsahu 36,4%. Celkový
úspech v konaní mal teda žalobca a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 27,2% (63,6% - 36,4%).
V tomto rozsahu potom žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania a v tomto rozsahu mu súd
uvedený nárok aj priznal. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania.
Po právoplatnosti tohto rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov

konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.