Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/366/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204494
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617204494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava,
IČO: 50 361 368, proti žalovanému: R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. L. XXX/XX, F. Z., štátny občan
SR, v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky 2.979,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26.9.2017 č.k. 4Csp/93/2017-88, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej pohľadávky 2.979,29 eur
s príslušenstvom. Rozsudok odôvodnil tým, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd
žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Poštová banka, a.s., Bratislava v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom
postavení dlžníka bola dňa 19. 06. 2011 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu
vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou
spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu. Uzavretie zmluvy o pôžičke, výška
pôžičky, spôsob jej splácania, suma žalovaným vykonaných úhrad a porušenie povinností žalovaným
splácať pôžičku riadne a včas medzi stranami sporu neboli sporné. Podľa skutkových tvrdení žalobcu,
ktoré žalovaný nerozporoval, žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanému postup podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zaslal mu upozornenie pred zosplatnením. Nakoľko žalovaný si
nesplnil uvedenú povinnosť, listom zo dňa 16. 05. 2014 právny predchodca žalobcu úver č. 1338133377
zo dňa 09. 07. 2013 zosplatnil ku 16. 05. 2014 a zároveň vyčíslil dlžnú istinu, úrok, poplatky za
upomienky na celkovú sumu 3.400,13 eur. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočnostídovolával.Uvedenéustanovenienadobudloúčinnosťdňa01.05.2014.Novýmustanovením
sa zdôrazňuje zákonná povinnosť orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a
vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Skutočnosť, že slovenskésúdy majú povinnosť prihliadať ex offo na existenciu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
vyplýva aj z judikatúry viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Premlčacia doba v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka je trojročná, nakoľko pre dĺžku premlčacej doby treba aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže tieto sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Žalobca podal žalobu
na súd dňa 22. 05. 2017. Nakoľko k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo 16. 05. 2014 a žaloba
bola podaná po uplynutí troch rokov, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi ním uplatnenú
pohľadávkuprepremlčanienepriznal.Podľanázorusúdudoručenieoznámeniaovyhlásenímimoriadnej
splatnosti, resp. poskytnutie dodatočnej paričnej lehoty nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej

doby, ktorým nesporne je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom, ku ktorému dňu
je pohľadávka veriteľa objektívne vyčísliteľná a tým uplatniteľná na súde. O trovách konania rozhodol
súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný ako
úspešný účastník si náhrad trov konania neuplatnil ani mu žiadne preukázané trovy konania nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý v

odvolaní okrem iného uviedol nasledovné:
„Pokiaľ ide aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, resp. aplikáciu
ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa dovoľujeme si poukázať na skutočnosť, že článkom II.
bodom 1. zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov

predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k novelizácii ustanovenia § 52 odsek 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň článkom II. bodom 7. zákona č. 102/2014
Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej

na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, došlo k prijatiu § 879p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý zakotvil
nepriamu retroaktivitu pre ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a: Ustanoveniami
§ 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom
2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však

posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Podľa článku XIV.
zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon nadobudol účinnosť 1.mája 2014, okrem čl. I,
čl. II bodov 2 až 8, čl. III, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a

36, čl. XII bodov 1 až 5, 12, 15 a 16, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014 a čl. II bodu 1, ktorý
nadobúda účinnosť 1. apríla 2015. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na ustanovenie § 52 odsek
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto
ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu
základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto

ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 1.4.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť
v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá
retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu
je ten, že § 52 odsek 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po
1.4.2015. Pri svojvoľnej retroaktívnej aplikácii tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené

pred 1.4.2015 dôjde k porušeniu článku 2 Ústavy SR a zásahu základných práv a slobôd občanov. Na
všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové
vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v uznesení
Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, kde NSSR skonštatoval, že zmluva

o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu
jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom rovnako aj akcesorické záväzky spravujú režimom
Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Argumentum a contrario,
pokiaľ by sa na takýto vzťah vzťahoval Občiansky zákonník aj pred touto novelizáciou, zákonodarca
by to nenovelizoval predmetné ustanovenie. Vzhľadom na to, že upravil tieto vzťahy teraz novelou, v

kombináciusuznesenímNajvyššiehosúduSRz27.marca2013,sp.zn.6MCdo/4/2012,jenepochybné,
že všetky úverové právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 sa spravujú ustanoveniami Obchodného
zákonníka.“ Na základe odvolacích dôvodov žiadal žalobca, aby odvolací súd rozsudok okresného súduzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu
a priznal aj náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilný sporový poriadok -
zákon č. 160/2015 Z.z. - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom,
ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok

okresného súdu v rozsahu podaného odvolania vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie naviac dodáva:
Správne prvostupňový súd na tento právny vzťah aplikoval ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru, a to nielen príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ale aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,

že v oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré
smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika
preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie (napr. zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej
úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji

tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne
uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu
na povahu účastníkov, prostredníctvom ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (akododávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromno-právna zmluva,
ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici
93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo

iným osobitným zákonom. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová zmluva nesporne charakter
absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy
a súčasnú súdnu prax aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, i keď súdna prax vo vzťahu k
aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola
jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. definitívne
vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových problémov v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi súvisiace.
Na zdôraznenie správnosti právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom odvolací súd dodáva, že

je pravdou, že súdna prax v Slovenskej republike nebola spočiatku jednotná, pokiaľ išlo o právne
posúdeniepremlčaniaprávzospotrebiteľnýchzmlúv.Vsúčasnostisavšakjudikatúravzásadezjednotila
a ustálila na túto problematiku taký právny názor, aký zaujal prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí
(rozsudok NS SR zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3M Cdo 12/2014, zhodne 3 M Cdo 14/2014). Na základe
ustálenej súdnej praxe, je teda odvolací súd zhodného právneho názoru ako súd prvého stupňa a

konštatuje,žeust.§52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keďbysainakmalipoužiťnormyObchodnéhopráva,savzťahujeajnaprávnevzťahyzaloženépredjeho
účinnosťou. Súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenie práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, jeho premlčania alebo na inú

zákonné prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával (§ 5b zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom však zohľadnil, že odvolateľ (žalobca) v tomto
odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému nevznikli žiadne trovy v tomto odvolacom konaní, resp.
žiadne si nepreukázal a neuplatnil.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)