Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/83/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205208409
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1205208409.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobcu:

A.. V. F., X.. XX.Xl.XXXX, L.: F. XX, L., proti žalovanému: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Lamačská
cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému: JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, so
sídlom: Björnsonova 8, Bratislava o určenie, že pracovný pomer trvá a uloženie povinnosti žalovanému
ďalej zamestnávať žalobcu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamieta.

II. Štátu sa proti neúspešnému žalobcovi priznáva 100%-ná náhrada trov konania.

III. Žalovanému sa proti neúspešnému žalobcovi nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným sudu dňa 23.12.2004 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil, že pracovný pomer žalobcu so žalovaným ďalej trvá, a uložil žalovanému povinnosť
ďalej zamestnávať žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady škody v sume 199 163,51€
( 6.000.000,- Sk).

2. Konanie o zaplatenie náhrady škody bolo zastavené uznesením čk. 14C/83/2005- 16 dňa 13.07.2006.

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2009 v spojení s uznesením Krajského sudu v
Bratislave č.k. 3Co/247/2008-60 zo dňa 28.11.2008.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov: K. K., A..E. K., B. E.,
Z. G., B. Š., Y. K.S., A.. D. M., E. G., C. Š., J..K. Y., H. S., A.. E. Y., H.. B. S., oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov: výpisu z obchodného registra žalovaného, výstupného listu, pracovnej
zmluvy, Oznámenia o skončení pracovného pomeru v rámci skúšobnej doby, Oznámenia o skončení

pracovného pomeru, Potvrdenia zo dňa 3I.10.2004 , pracovnej vizitky žalobcu, preukazu pracovníka
žalovaného, čestného prehlásenia J.. K. Y., pracovnej zmluvy K. Y. a zistil nasledovný skutkový stav;

4. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca uzatvoril s Českou poisťovňou Slovensko, a.s. pracovnú
zmluvu na dobu určitú. Žalobca bol zamestnaný vo funkcii manažéra obchodného tímu. Žalobca vo
svojej výpovedi uviedol, že dohodnutá skúšobná bola v pracovnej zmluve zmanipulovaná. Konkrétne
náležitosti týkajúce sa pracovného pomeru žalobcu boli dohodnuté gentlemanskou dohodou s pánom Y..

Následne boli žalobcovi zo strany pracovníkov Českej poisťovne Slovensko, a.s. predložené sfalšované
listiny o tom, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Nasledujúci deň po tom ako mal byť ukončený
pracovný pomer sa riadne dostavil do práce, odkiaľ bol násilne odvedený strážnou službou. Navrhol
návrhu vyhovieť.5. Z výsluchu svedkyne K. K. súd zistil, že svedkyňa pracovala v Českej poisťovni Slovensko, a.s. ako
poisťovací poradca. V rámci výkonu svojej pracovnej činnosti svedkyňa žalobcu v priestoroch Českej

poisťovne niekoľkokrát stretla, pričom boli spolu i na školení. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že
nevidela žiaden incident žalobcu so strážnou službou. Nemá ani žiadnu vedomosť o tom, ako bol so
žalobcom ukončený pracovný pomer a ani na akej pozícii pracoval.

6. Z výsluchu svedka A.. E. K. sud zistil, že svedok pracoval u Českej poisťovne Slovensko, a.s. ako

poisťovací poradca. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom akú funkciu žalobca
zastával a nemá vedomosť ani tom ako bol so žalobcom ukončený pracovný pomer. Svedok vídaval
žalobcu pracovať v priestoroch Českej poisťovne Slovensko, a.s.

7. Z výsluchu svedkyne B. E. súd zistil, že B. E. taktiež pracovala v Českej poisťovni Slovensko,
a.s. Svedkyňa žalobcu pozná, keďže sedeli spolu v jednej kancelárii, avšak so žalobcom v kontakte

nebola. Svedkyňa nevie nič o okolnostiach skončenia pracovného pomeru so žalobcom a taktiež nemá
vedomosť o tom, že by došlo k nejakému incidentu medzi žalobcom a ochrankou.

8. Z výsluchu svedkyne Z. G. súd zistil, že táto síce pracovala u žalovaného avšak žalobcu nepozná.

9. Z výsluchu svedka B. Š. súd zistil, že on sa v rámci svojho pracovného zaradenia nedostával do styku
so žalobcom, on vie že tam pracoval. Počul, že dostal výpoveď, ale dôvody nepozná. Nepočul za akých
okolností opustil budovu.

10. Svedkyňa Y. K. vo svojej výpovedi uviedla, že ona žalobcu pozná, pracovali spolu na tom istom

poschodí. V rámci pracovného zaradenia sa so žalobcom dostala do kontaktu hlavne keď potreboval
nejaké materiály. Nemá vedomosť o tom akým spôsobom bol so žalobcom ukončený pracovný pomer
a nebola ani svedkom udalostí, kedy by pána žalobcu násilím vyprevadili z budovy.

11. Svedkyňa A.. D. M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že z prítomných pozná len verejnosť, pani

R.Ý..

12. Svedkyňa E. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pána žalobcu pozná z práce v Českej
poisťovni. On pracoval ako obchodník, ona ako asistentka riaditeľa. Netušila, prečo sa rozhodlo vedenie
rozviazať s pánom F. pracovný pomer a nemala ani vedomosť o tom či bol žalobca násilne vyvedený.

13. Svedkyňa C. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pána F. pozná. Neprichádzala sním do
styku.Nemaladôvodsasnímkontaktovať,pretožeonpatrildoúplneinejobchodnejskupiny.Onásilnom
vyvedení vedomosť nemala.

14. Svedok J.. K. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom spolupracovali v pôvodnej ešte Českej
poisťovni necelé 3 mesiace. Počas tohto krátkeho obdobia bol svedkom incidentu, kedy pán F., aj keď
bol zamestnancom Českej poisťovne nebol vpustený cez vrátnicu a bol mu zabránený vstup do budovy.
Pán F. mu telefonoval na čo išiel dole na vrátnicu a skutočne môže potvrdiť, že mu bol vstup do budovy
zabránený z pozície SBS.

15. Meilovým podaním zo dňa 7.10.2016 J.. K. Y. v plnom rozsahu zrušil svoju výpoveď.

16. Svedkyňa K.. H. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že od roku 2006 nepracuje v Českej
poisťovni ani v Generali. Žalobcu si pamätá hmlisto.

17. Svedok A..E. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že v Českej poisťovni Slovensko pracoval ako riaditeľ
agentúry a pán F. bol zamestnanec Českej poisťovne Slovensko ako obchodník. Nespomínal si úplne na
podrobnosti, ale pokiaľ si spomínal tak pán F. bol problémový pracovník.Mal problémy s kolegyňami pre
svoje arogantné správanie. Myslí si, že sa so žalobcom rozlúčili pre nesplnenie požadovaných kritérií,
ktorébolipožadovanézostranypoisťovne.Nepamätási,žebysabolodohralnejakýincidentnaoddelení

pri rozviazaní tohto pracovného pomeru, ale v prípade pána F. pri jeho povahe je to možné.

18. Svedkyňa H.. B. S. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu pozná z Českej poisťovne. Žalobca
pracoval ako manažér obchodného tímu. Má taký pocit, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bolskončený kvôli neplneniu obchodného plánu. Nespomína si, že by bola svedkom udalosti, že by bol vo
vestibule žalobca osočovaný bezpečnostnou službou.

19. Z pracovnej zmluvy súd zistil, že žalobca ako zamestnanec a právny predchodca žalovaného Česká
poisťovňa Slovensko, a.s. ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 29.07.2004 zmluvu, na základe ktorej bol
žalobca prijatý do pracovného pomeru na pozíciu manažér tímu. Pracovný pomer bol uzatvorený na
dobu určitú do 31. 1.2005, pričom bola dojednaná skúšobná doba 3 mesiace. Deň nástupu do práce
bol dohodnutý 01.08.2004.

20. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru v rámci skúšobnej doby súd zistil, že týmto písomným
oznámením zo dňa 30.09.2004 oznámil žalovaný žalobcovi, že s ním končí pracovný pomer v skúšobnej
dobe a to ku dňu 31.10. 2004.

21. Z čestného prehlásenia J.. K. Y. súd zistil, že J.. K. Y. v tomto prehlásení uviedol, že pracovný pomer

u Českej poisťovne Slovensko, a.s. mu vznikol ku dňu 1.10.2004, pričom všetky jeho pracovné aktivity
boli koordinované žalobcom. Približne po 5. týždňoch bol presunutý na pobočku na Lazaretskej ulici,
kde sa jeho vedúcim stal A.. Š..

22. Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je

najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

23. Podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

24. Podľa § 59 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť skončením v skúšobnej

dobe.

25. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec
skončiť pracovni pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
26. Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má

doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pomer skončiť.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

28. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak sud rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 29.07.2004 uzatvoril právny predchodca
žalovaného, ktorým bola spoločnosť Česká poisťovňa Slovensko, a.s. so žalobcom pracovnú zmluvu,
na základe ktorej vznikol žalobcovi pracovný pomer dňom 1.8.2004, teda dňom jeho nástupu do
zamestnania. Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná. V tejto zmluve bolo dohodnuté, že
pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.1.2005. Táto skutočnosť taktiež nie je medzi

účastníkmi konania sporná. V pracovnej zmluve bola zároveň dojednaná i skúšobná doba v trvaní troch
mesiacov. Žalobca platnosť dojednania o skúšobnej dobe napadol vo svojom prednese na pojednávaní,
ktoré sa konalo 11.12.2009, keď uviedol, že trojmesačná skúšobná doba bola zmanipulovaná, avšak
žiadne konkrétne dôvody neplatnosti skúšobnej doby neuviedol a rovnako tak súdu nepredložil žiadne
relevantné dôkazy ktoré bY toto jeho tvrdenie preukazovali.

Podľa ustanovenia § 72 Zákonníka práce môže zamestnávateľ, ale aj zamestnanec ukončiť počas
plynutia skúšobnej doby pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu. Zákonník práce vyžaduje aby sa
písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru doručilo druhému účastníkovi spravidla tri dni pred
dňom kedy má prísť k ukončeniu pracovného pomeru. Nedodržaním uvedenej lehoty, ako aj písomnejformy skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe však nemá za následok neplatnosť právneho
úkonu. Prirodzené, ak by zo strany zamestnávateľa došlo k ukončeniu pracovného pomeru podľa §
72 Zákonníka práce až po uplynutí skúšobnej doby, bolo by takéto skončenie pracovného pomeru

neplatné. Z listinného dôkazu -oznámenia o ukončení pracovného pomeru v rámci skúšobnej doby
zo 30.09-2004 vyplýva, že k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo ku dňu 31.10.2004.
Uvedenéoznámenieboložalobcovidoručené,čožalobcanapokonpotvrdilajsvojimpodpisom.Písomné
oznámenie o skončení pracovného pomeru tak bolo žalobcovi doručené mesiac pred dňom kedy sa mal
pracovný pomer skončiť, pričom samotný pracovný pomer bol ukončený ešte pred uplynutím dohodnutej

skúšobnej doby. Žalobca v konaní naopak tvrdil, že oznámenie o ukončení pracovného pomeru mu bolo
zo strany zamestnávateľa doručené až dňa 03.11.2004, teda až po uplynutí skúšobnej doby, a preto je
neplatné a jeho pracovný pomer trvá. Toto tvrdenie však žalobca opäť nepodložil žiadnym relevantným
dôkazom a nevyplýva ani zo žiadnej zo svedeckých výpovedí vykonaných v tomto konaní. Účastníci
konania majú procesnú dôkaznú povinnosť t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.
Dôsledkom nesplnenia dôkaznej povinnosti môže byť neunesenie dôkazného bremena. Keďže to bol

právežalobca,ktovkonanípopieral,žebymubolooznámenieoukončenípracovnéhopomerudoručené
pred uplynutím skúšobnej doby, práve na jeho strane sa nachádzalo dôkazné bremeno. Žalobca teda
bol povinný predložiť súdu také dôkazy, ktorými by preukázal, že oznámenie o ukončení pracovného
pomeru v skúšobnej lehote prevzal, až po uplynutí skúšobnej doby a nie dňa 30.09.2004. Žalobca sa
navyše svojim návrhom nedomáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej

lehote, ale priamo určenia, že pomer medzi ním a žalovaným ďalej trvá. Okrem toho žalobca žiadal, aby
súd žalovanému povinnosť žalobcu ďalej zamestnávať. V tejto súvislosti je však opäť potrebné upozorniť
na skutočnosť, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený na dobu určitú a to do
31.01.2005. Z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade, ak by bolo skončenie pracovného pomeru skutočne
neplatné, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným by sa v súlade s § 51 ods. 2 Zákonníka práce

skončil uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý. Uplynutím tejto doby prirodzene zanikla
aj povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa prideľovať žalobcovi ako zamestnancovi prácu. V tejto
súvislosti je zároveň treba poukázať, že ani z jednej zo svedeckých výpovedí nevyplynula skutočnosť, že
by v ten deň, keď žalobca nastúpil do práce po tom ako s ním bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej
dobe mu žalovaný prideľoval nejakú prácu, a teda, že by s ním žalovaný uzavrel pracovný pomer

konkludentne. Práve naopak, samotný žalobca potvrdil, že zo strany žalovaného bol vykázaný z budovy
násilne, a to prostredníctvom strážnej služby. Súd preto vzhľadom k vyššie uvedenému dokazovaniu
ako aj citovaným zákonným ustanoveniam žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu.

30. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 259CSP.

31. O náhrade trov konania žalovaného súd rozhodol v súlade s § 257CSP, nakoľko žalovaný je veľkou
spoločnosťou, ktorá má vytvorené vlastné právne oddelenie a keďže v tomto konaní išlo o bežný
pracovný spor, mal súd za to, že využitie služieb advokátskej kancelárie v tomto prípade nebolo účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia

intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §

376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním

poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).