Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/251/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217483
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317217483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr.
Barbora Korenecová, advokátka so sídlom 900 45 Malinovo, Slnečná 765/3, adresa pre doručovanie:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: S. P., nar.
X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX R. Ú., P. XXXX/XX, o zaplatenie 407,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 21. 8. 2017 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 407,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. Na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3. 10. 2012 uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovanej zmluvy žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver
vo výške 800,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,- eur za
podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 12 mesačných splátkach po 131,- eur, počnúc dňom

12. 11. 2012. Dňa 2. 5. 2013 a dňa 21. 11. 2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára
formou posunu splátky. Na základe týchto žiadostí mal byť celý úver uhradený dňa 22. 8. 2014. V
zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere,
sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku
predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou
s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých
podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval

žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 60,- eur. Žalovaný
doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 393,- eur. Keďže žalovaný neuhradil celú dlžnú sumu, žalobca
žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie nasledovného:

- zostatok na istine 407,- eur;

- poplatok v sume 524,96 eura;
- poplatok za upomienky vo výške 60,- eur;
- úrok vo výške 32 % ročne zo sumy:
- 800,- eur od 3. 10. 2012 do 17. 1. 2013 v sume 74,35 eura;- 538,- eur od 18. 1. 2013 do 6. 2. 2013 v sume 8,96 eura;
- 407,- eur od 7. 2. 2013 do zaplatenia;
- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:

- 931,96 eura od 27. 3. 2014 do zaplatenia;
- trovy konania.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju prevzal dňa 21. 11. 2017. Súd vo veci postupoval podľa §
177 ods. 2 písm. a/ CSP.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 3. 10. 2012, všeobecné podmienky a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty

sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd

z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe.
Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho,
čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy

predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp.
zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon

určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.

Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,

spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného

bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda
majúpovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdeniepreukázať.Akúčastníkneunesiedôkaznúpovinnosť,resp.
dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).

6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obomstranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

8. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie úveru, avšak z podanej žaloby, ako aj z priložených
listinných dôkazov súd nemohol preskúmať dôvodnosť žalovanej sumy. Na základe tvrdení uvedených v

žalobeapriloženýchlistinnýchdôkazovsúdnemalzapreukázanétvrdeniažalobcu,skutkovétvrdeniasú
nedostatočné, žalobný petit je nedostatočne skutkovo odôvodnený a vôbec nie je preukázaný. Súdu nie
je zrejmé, kedy a koľko žalovaný plnil, nakoľko takýto dôkaz sa v spise nenachádza, súdu nie sú zrejmé
dátumy požadovaných úrokov a úrokov z omeškania uvedených v petite žaloby, ani tak požadované
sumy poplatkov. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať vyššie spochybnené skutkové tvrdenia a

potom aj skutočnú výšku neuhradenej sumy a jeho príslušenstva.

10. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v dôsledku toho ani
bremeno dôkazu, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 150 CSP, preto súd musel žalobu zamietnuť v plnom
rozsahu.

11. Súd spochybňuje aj samotnú úverovú zmluvu, ktorú považuje s poukazom na § 39 OZ za absolútne
neplatný právny úkon, nakoľko obchádza zákon, jej obsah odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom.
Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný vystupoval ako podnikateľ a že zmluva bola uzatvorená na
podnikateľské účely (žalovaný je označený rodným číslom), preto žalobca vystupoval ako dodávateľ a

žalovaný ako spotrebiteľ. Na túto zmluvu sa potom nepochybne a jednoznačne vzťahujú ustanovenia
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Uzatvorená zmluva však svojím obsahom obchádza citovaný
zákon, takže je neplatná podľa § 39 OZ (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.). Právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je
dovolený.Nedovolenosťjetedadaná,aka)obsahaleboúčelprávnehoúkonuodporujezákonu,b)obsah
alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom. Ad a): Obsahom
právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať
zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek

právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie
medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba
rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom.
Ad b): Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá
zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti,

ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Ad c): Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne
spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv,
nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
Súdy pri rozhodovacej činnosti pristupujú k tomuto dôvodu nedovolenosti rezervovane a hľadajú skôriné príčiny nedovolenosti alebo neplatnosti, než je rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu s dobrými
mravmi. Žalobca dlhodobo pôsobí na trhu a dlhodobo poskytuje úvery, preto je mu dobre známa právna
úprava poskytovania spotrebiteľských úverov. Súd má tak za to, že v rozpore s dobrými mravmi, cielene

vyhotovuje také zmluvy, ktoré sa snažia obísť zák. č. 129/2010 Z.z. v snahe ľahšie súdne vymôcť
poskytnuté úvery. Na tunajšom súde sú vedené stovky sporov, ktorých je stranou žalobca, a preto
žalobca si je plne vedomý existencie právnej úpravy. Zmluva o úvere uzatvorená so spotrebiteľom
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je postupom žalobcu v rozpore s § 39 OZ. Ak právny úkon
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je

absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že

- pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,
- nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem,
nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej
ochrany,

- určenieabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonuvsúdnomkonanípredpokladánaliehavýprávnyzáujem
na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť,
- sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo),
- ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že
nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého

právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť,
- nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady,
inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis,
- zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

12. Aj pre bezdôvodné obohatenie však platí odôvodnenie uvedené v bode 9.

13. Bez ohľadu na procesný postup súdu podľa § 177 ods. 2 psím. a/ CSP nemohlo dôjsť k odňatiu
možnosti konať pred súdom, nakoľko § 150 CSP, t.j. unesenie dôkazného bremena, je potrebné naplniť
už pri podávaní žaloby. Okrem zmluvy o úvere, všeob. podmienok a výpisu z OR, žalobca nedoložil súdu

žiadne iné dôkazy a skutkovo neozrejmil stav veci, k čomu bol povinný už priamo v žalobe.

14. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti

neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy
konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.