Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206256
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216206256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. Š., F.. XX.X.XXXX, T. H.S. XXX/XX, T., o zaplatenie
1.861,49eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejovč.k.1Csp/141/2016-68
z 20.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.564,17 eur s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.10.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že žalobcovi sa priznáva náhradu trov konania
vo výške 68 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 6.7.2015 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- eur. Jednalo sa o bezúčelový úver s
úrokovou sadzbou 11,50 %, fixnou do splatnosti. Úver bol s poistením vo výške 0,73 eur mesačne. Výška

anuitnej splátky 29,91 eur, termín splatnosti 1. splátky 27.7.2015, počet anuitných splátok 108, splatných
mesačne k 25. dňu v mesiaci, splatnosť úveru 25.6.2024, splácanie inkasom z účtu, výška RPMN
13,24 %, priemerná RPMN 16,33 %, odplata 14,94 %, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 3.290,38
eur. Zmluva tiež obsahovala ustanovenie, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky (VOP).

3. Výzvou z 27.10.2016 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie sumy 1.958,02 eur a 30,- eur za

upomienku, a to najneskôr do 6.11.2016 z dôvodu predčasného zosplatnenia úveru pre jeho neplnenie.
Z prehľadu účtu žalovanej vyplýva, že na účet žalobcu uhradila 375,83 eur do zosplatnenia úveru. Suma
228,56 eur bola započítaná na úroky, suma 138,51 eur na istinu a suma 8,76 eur na poistné. Dlh na
istine predstavoval sumu 1.861,49 eur. Omeškanie bolo stanovené od 25.7.2016 a k zosplatneniu dlhu
došlo 27.10.2016 v sume 1.925,89 eur. Úroky z omeškania boli vyčíslené na sumu 0,67 eur.

4. V predmetnej úverovej zmluve absentuje riadne uvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. m)

zákona č. 129/2010 Z.z., údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia žiadaných v zmysle § 9 ods. 2
písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok úroku,výška splátok poplatkov. Je uvedená len jedna suma splátky (anuitná), avšak z nej nevyplýva, koľko z
tejto splátky ide na splátku úveru - istinu, koľko ide na splátku úroku. Tieto údaje nevyplývajú ani zo
Všeobecných obchodných podmienok. Poplatok za poskytnutie úveru v sume 60,- eur je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, pričom v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je dodávateľ povinný
zdržaťsapoužívaniatakejtopodmienkysozreteľomnato,žetútookolnosťužsúdyvminulostijudikovali.
Nemožno akceptovať ani celkovú výšku nákladov na úver podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., keďže je nesprávne uvedená a jej obsahom je nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V
celkových nákladoch spotrebiteľa na úver nie je započítané poistné (§ 2 písm. g) citovaného zákona),

ktoré nie je v zmysle VOP súčasťou anuitnej splátky, čo je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) citovaného
zákona. Absencia týchto náležitostí má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Z toho
vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru
vo výške 2.000,- eur a prípadne nárok na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy. Žalovaná je povinná
uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá jej bola poskytnutá, zníženú o

plnenie žalovanej. V tomto prípade bol úver poskytnutý vo výške 2.000,- eur. Žalovaná uhradila na účet
žalobcu 375,83 eur a zostáva jej zaplatiť 1.564,17 eur.

5. Okrem istiny vo výške 1.564,17 eur patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od
28.10.2016 do zaplatenia, keďže žalovaná je naďalej v omeškaní so zaplatením dlhu. Tento úrok si

žalobca uplatnil za obdobie od 28.10.2016 a od tohto obdobia bol mu aj priznaný. V prevyšujúcej časti
bolo potrebné žalobu zamietnuť. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a
§ 262 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a

výroku o trovách konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

7. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Poukázal na to, že pokiaľ ide o chýbajúcu náležitosť v zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. m)
zákona č. 129/2010 Z.z., treba konštatovať, že túto okolnosť nesankcionuje zákon bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru.

9. Pokiaľ ide o náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. l) citovaného zákona, treba konštatovať, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP) a niektoré
z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú
v samotnom texte zmluvy o úvere, pričom ďalšie sa nachádzajú v OP alebo VOP. Počet a termíny
splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj

pre údaj o výške splátky. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných
anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka banka
klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuitná splátka
sa nemení počas celej doby splácania dlhu a skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku.

10. V tejto súvislosti treba poukázať na čl. 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/
EHS, v spojení s článkom 3 písm. m) tejto Smernice, pričom tento čl. 10 ods. 1, 2 sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky

náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči. Zároveň čl. 10 ods. 2 písm. h) citovanej Smernice treba vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave. Zároveň čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48/ES treba vykladať tak,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok.11. Je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V
tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a žiadny spotrebiteľ nemôže mať

pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Aj zo stanoviska NBS vydaného v
súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Bíróovej vyplýva, že nemožno podľa Smernice č. 2008/48/ES žiadať presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, t.j. fakticky požiadavku na rozpis splátok po častiach.

12. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., treba konštatovať,
že použitie časti poskytnutej sumy žalovanej na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve
v odseku 1.2 ( poplatok za poskytnutie úveru ) nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej
žalovanej žalobcom a neznižuje istinu dlhu žalovanej. S poskytnutím úveru žalobcovi reálne vznikajú
nevyhnutné súvisiace organizačné a administratívne priame, či nepriame náklady, preto je požiadavka
na predmetný poplatok dôvodná a náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských

úveroch boli teda v predmetnej úverovej zmluve dodržané.

13. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch (poistné), treba
poukázať na to, že celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu splátok a výšky splátok
a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru. Táto okolnosť je v súlade s § 9 ods. 2 písm. g) citovaného

zákona, podľa ktorého sa poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ musel
poistnú zmluvu uzavrieť. Žalobca poskytuje úvery aj bez poistenia, a to za rovnakých podmienok ako s
poistením, teda poistné nebolo a ani nemalo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa.

14. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto
výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom
konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

17. Vo vzťahu k preskúmavanej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie treba konštatovať, že súd

vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho rozhodnutie je vecne správne, aj keď nie
je nevyhnutne možné súhlasiť so všetkými závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, čo však nemení nič na vecnej správnosti tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej

úverovej zmluvy medzi sporovými stranami, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) (§

11 ods. 1 písm. b) citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch).

20. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady,
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek dlhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti sozmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,

aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok (§ 2 písm. g) zákona č.
129/2010 v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy).

21. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi sporovými
stranami) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, a to 6.7.2015, ktorej predmetom bol úver vo výške 2.000,- eur, bezúčelový s
úrokovou sadzbou 11,50 % ročne, ktorý bližšie popísal vo svojich skutkových zisteniach aj súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ide teda nepochybne o spotrebiteľský úver a vzťah medzi
sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľského charakteru.

23. Správne súd prvej inštancie aplikoval v prejednávanej veci ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy
a napokon dospel k záveru o tom, že predmetný úver treba považovať za úver, ktorý je bez úrokov a
bez poplatkov.

24. V zhode so súdom prvej inštancie totiž aj odvolací súd súhlasí so záverom, že predmetná úverová
zmluva neobsahuje povinnú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
totiž detailnú špecifikáciu obsahujúcu výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Predmetná úverová zmluva síce obsahuje údaj o výške anuitnej splátky, o termíne jej splatnosti
(27.7.2015), počet anuitných splátok v počte 108, ako aj periodicitu splatnosti anuitnej splátky, a to k
25. dňu kalendárneho mesiaca, ako aj splatnosť úveru k 25.6.2024, avšak je zrejmé, že tieto údaje
a informácie nekorešpondujú so znením ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských

úveroch, podľa ktorého (v zmysle vyššie uvedeného) sa vyžaduje detailná špecifikácia a rozčlenenie,
aká časť splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky, pričom tento nedostatok v obsahu úverovej
zmluvy spája zákon v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona so sankciou spočívajúcou v
prezumpcii predmetného úveru ako úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.

26. V tomto smere nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu spočívajúcou vo výklade čl. 10 ods.
1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES v súvislosti s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskej únie pod č. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, pretože aj
právna doktrína (závery teoretikov, vrátane odborných článkov) upriamuje pozornosť súdov pri súčasnej
právnej úprave na nemožnosť priamej aplikácie tohto rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v

rozhodovacej činnosti súdov a pochopiteľne aj na nemožnosť priamej aplikácie uvedených článkov
Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES pokiaľ ide o reguláciu konkrétnych práv a
povinností sporových strán, ktoré sú fyzickými osobami alebo právnickými osobami.

27. V tomto smere práve doktrína poukazuje na to, že smernice vydané Európskym parlamentov a

Radou ako zdroj komunitárneho práva nie sú priamo aplikovateľné na vnútroštátnu reguláciu práv a
povinností individuálnych subjektov (fyzických a právnických osôb) a účinok smernice možno dosiahnuť
len prostredníctvom tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho právneho poriadku, eventuálne aj v
súčinnosti s výkladom, ktorý prinášajú rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.28. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. l) tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy)

sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani uvedeným eurokonformným výkladom uvedenej
smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp.zn.
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej (pozri k tomu bližšie Anton Pavúk: Prečo
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová nie je spôsobilý zmeniť
rozhodovaciu prax slovenských súdov, najpravo.sk, 21.12.2016).

29. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní poukazujúcou na to, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj VOP a OP. V tejto súvislosti treba
konštatovať, že nestačí len odkaz na VOP alebo OP, pretože informácie, ktoré sú uvedené v týchto
dokumentoch nie sú zakotvené do samotnej úverovej zmluvy, čo treba kvalifikovať ako porušenie
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Pokiaľ ide o obchodné podmienky, treba poukázať na významnú judikatúru, ktorá sa touto
problematikou zaoberá (závery Ústavného súdu ČR vo veci sp.zn. I.ÚS 3512/11), z ktorej vyplýva,
že treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od
obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy

prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do
nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj
napriektomudodávateľurobí,nepočínasivprávnomvzťahupoctivo,atakémukonaniunemožnopriznať

právnu ochranu.

31. Možno mať síce pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa toho, že
dôvodom pre určenie predmetného úveru ako bezúročného a bezpoplatného je absencia náležitostí
úverovej zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. m) Zákona o spotrebiteľských úveroch (právo spotrebiteľa

vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky), pretože zákon v § 11 s eventuálnou absenciou
tejto náležitosti nespája sankciu bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Existujú pochybnosti aj o
správnosti záveru súdu prvej inštancie v tom smere, že do celkových nákladov spotrebiteľa (RPMN) nie
je započítané poistné, pretože z ustanovení § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
v celkových nákladoch sa poplatky týkajúce poistného majú uviesť vtedy, ak spotrebiteľ musí uzavrieť

úverovú zmluvu, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, čo v
prejednávanej veci nebolo preukázané, t.j. v rovine nutnosti na strane žalovanej takúto poistnú zmluvu
uzavrieť. Tieto okolnosti však nič nemenia na principiálnej správnosti súdu prvej inštancie, pokiaľ ide
o určenie predmetného úveru za bezúročný a bezpoplatný na základe absencie náležitostí uvedených
v § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia predmetnej

úverovej zmluvy.

32. Správne je takto záver súdu prvej inštancie pokiaľ za týchto okolností nezohľadnil úroky a žiadny
z poplatkov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní pri ustálení celkovej sumy, ktorú má žalovaná
žalobcovi zaplatiť a vychádzal z toho, že na základe vyššie uvedených právnych záveroch (pri súčasnej

bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru) dlhuje žalovaná žalobcovi sumu 1.564,17 eur s príslušným úrokom
z omeškania tak, ako si ho žalobca uplatnil, t.j. od 28.10.2016 do zaplatenia.

33. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a so
zreteľomnato,žesprávnyjevýroknapadnutéhorozsudkuajoúrokochzomeškaniaaotrováchkonania,

odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).