Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117208346
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117208346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu D.. E. R.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, T. T., štátny občan SR, proti žalovanému Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o určenie porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania v zamestnaní (antidiskriminačná žaloba), takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31. 03. 2017 domáhal
určenia, že žalovaný od 01. 10. 2013 porušoval a naďalej porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania v

zamestnaní vo vzťahu žalobcu k vyšetrovateľom PZ zaradených na útvaroch PZ s 8. platovou triedou a
rizikovým príplatkom vo výške 160 Eur, čím zasahoval a zasahuje do práva žalobcu na rovnaké platové
ohodnotenie. Žalovaný je povinný upustiť od svojho konania a napraviť protiprávny stav a to tak, že
zabezpečí do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, aby žalobca mal rovnakú 8. platovú triedu
a rizikový príplatok v tej istej výške, ako vyšetrovatelia PZ služobne zaradený na Národnej kriminálnej
agentúre bez ohľadu na to, na akom služobnom útvare PZ je a bude žalobca ako vyšetrovateľ PZ
zaradený. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že od 01. 10. 2013 je služobne zaradený na Okresnom riaditeľstve
PZ W. ako vyšetrovateľ, pričom bol zaradený v 6. platovej triede. Vyšetrovateľ PZ služobne zaradený na
Národnej kriminálnej agentúre (ďalej len „NAKA“) je zaradený v 8. platovej triede. Vyšetrovateľ OR PZ
akoajvyšetrovateľNAKAvykonávajútúistúpracovnúčinnosť vzmyslezákonač.301/2005Z.z.Trestný
poriadok v platnom znení a tiež zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície. Samotné ustanovenie § 34 zák. č. 73/1998 Z. z. pozná len jedného vyšetrovateľa PZ, pričom
vyšetrovateľa PZ určuje minister vnútra na základe rovnakých zákonných podmienok. V ďalšom uviedol,
že žalovaný na základe vlastného rozhodnutia, nedôvodne, bez opory v príslušných zákonoch (zákon č.
171/1993 Z.z. o policajnom zbore, zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície, zákon č. 301/2005 Z.z.), rozdelil vyšetrovateľov PZ do rôznych platových tried, pričom jednu
skupinu vyšetrovateľov voči druhej skupine platovo zvýhodnil, určil tiež nariadením č. 17/2008 Z.z.,

vyšetrovateľom PZ rozdielny rizikový príplatok. Všetky dané zákony hovoria o jednej funkcii, rovnakých
právomociach a rovnakej zodpovednosti. Rozdelenie vyšetrovateľov na základe organizačnej štruktúry
PZ automaticky nezakladá právny dôvod na finančné zvýhodnenie jednej skupiny vyšetrovateľov oproti
druhej. Okrem toho, vidí žalobca diskrimináciu v porovnaní s vyšetrovateľom NAKA, aj ohľadomnároku na prídavok za výsluhu rokov. Žalovaný tým porušil ako zamestnávateľ zásadu rovnakého
zaobchádzania v zamestnaní. Žalobca sa listom z 01. 06. 2015 sťažoval žalovanému na platovú
diskrimináciu, ten však takéto porušovanie nekonštatoval.

3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach zo dňa 22.05.2017 a 19. 07. 2017 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol,
že žalobca nešpecifikoval presne dôvod jeho diskriminácie v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004
Z.z. o ochrane pred diskrimináciou, preto u žalovaného, na ktorého sa v prípade antidiskriminačných
sporov, presúva dôkazné bremeno, nenastúpila povinnosť tvrdenia. Funkčné postavenie príslušníka

PZ, resp. jeho služobné zaradenie nemožno stotožňovať s pomenovaním príslušníka PZ v pozícii
orgánu činného v trestnom konaní v procesnom postavení vyšetrovateľa PZ podľa Trestného poriadku.
Vyšetrovatelia PZ sú ustanovení do funkcií : vyšetrovateľ v 6. platovej triede na odbore kriminálnej polície
okresného riaditeľstva PZ, starší vyšetrovateľ v 7. platovej triede na odbore kriminálnej polície krajského
riaditeľstva PZ, starší vyšetrovateľ v 8. platovej triede na príslušných odboroch v pôsobnosti úradu
kriminálnej polície Prezídia PZ, úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ a úradu inšpekčnej

služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR a starší vyšetrovateľ špecialista v 8. platovej triede
na príslušných jednotkách národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ. Do jednotlivých platových tried
podľa Prílohy č. 1a k zákonu č. 73/1998 Z.z. tieto funkcie zaraďuje minister podľa zložitosti a náročnosti
vykonávaných činností na príslušných pozíciách, t.j. kvalitatívnych ukazovateľov, a nie kvantitatívnych
ako je rozsah vykonávaných činností, resp. procesných úkonov. Vychádza sa však predovšetkým z

vecnej a miestnej príslušnosti útvarov PZ a útvarov ministerstva pri odhaľovaní trestných činov, pri
zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní. Rizikový príplatok majú na základe rozhodnutia
ministra priznaný iba starší vyšetrovatelia špecialisti v pôsobnosti národnej kriminálnej agentúry Prezídia
PZ a starší vyšetrovatelia v pôsobnosti úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV
SR, na priznanie tohto druhu príplatku nie je podľa nariadenia MV SR č. 17/2008 Z.z. právny nárok.

4. Súd vo veci konal a rozhodoval za prítomnosti žalobcu a zástupkyne žalovaného.
5. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby, nakoľko žalovaný porušil zásadu rovnakého
zaobchádzania v zamestnaní a to tým, že vytvoril niekoľko skupín vyšetrovateľov PZ, aj keď na to nemá
žiadny zákonný dôvod. Uviedol, že žalovaný ako štátny orgán sa musí riadiť Ústavou SR, kde v čl.

2 ods. 2 je uvedené: štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahom a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z uvedeného je zrejmé, že štátny orgán, ktorým je aj žalovaný môže
robiť a vykonávať len to, čo mu zákon prikazuje, prípadne umožňuje. Z toho je zrejmé, že v rámci svojej
činnosti môže používať len zákonom dané pojmy, postupy a pod. V žiadnom prípade mu neprislúcha,
aby vymýšľal, alebo vytváral nové pojmy, názvy, aj keď sú odvodené od základného právneho pojmu,

ako je napr. vyšetrovateľ PZ. Interný predpis nemôže byť základom pre určenie rôznych platových
tried vyšetrovateľov PZ. V žiadnom zákone sa nikde nehovorí o starších vyšetrovateľoch, ale len o
vyšetrovateľovi PZ, ako napr. trestný poriadok a to konkrétne v § 10 ods. 8, písm. a) zákona o služobnom
pomere, a to konkrétne § 34 ods. 4 až ods. 8. Žalovaný si v rozpore s akýmkoľvek zákonom vymyslel
nové zákonné pojmy - starší vyšetrovateľ, starší vyšetrovateľ špecialista a pod. a podľa toho im podľa

svojho interného predpisu určil vhodné platové triedy. Žalovaný uvádza, že vyšetrovateľ PZ zaradený na
útvare NAKA na 8. platovej triede v zmysle zákona č. 73/1998 o služobnom pomere vykonáva zložitejšie
a náročnejšie činnosti, ako vyšetrovateľ PZ, zaradený na OR PZ v 6. platovej triede toho istého zákona
a zároveň vyšetrovateľ PZ na NAKA má väčšie mieru rizika, ako vyšetrovateľ PZ na OR PZ. Nikde
však neuvádza v čom je práca vyšetrovateľa PZ na NAKA zložitejšia a rizikovejšia, ako vyšetrovateľa

PZ na OR. Ďalej uviedol, že vyšetrovateľ PZ na NAKA vykonáva presne tie isté činnosti, ako on a
to iba a výlučne v zmysle trestného poriadku. V zmysle § 200 Trestného poriadku je uvedený rozsah
vyšetrovania,ktorévykonávavyšetrovateľPZnaNAKAainéakoonaninemôževykonávať.Vyšetrovateľ
PZ na NAKA nie je ani žiadnym zákonným spôsobom nadradený vyšetrovateľovi PZ na OR PZ, dokonca
sa natíska otázka, či žalovaný tým, že vytvoril názvy: starší vyšetrovateľ PZ, starší vyšetrovateľ PZ

špecialista vlastne vytvoril nezákonné orgány v rámci trestného stíhania, nakoľko takéto názvy nemajú
žiadnu zákonnú oporu. Z toho je zrejmé, že aj miera rizika je tá istá u neho, ako u vyšetrovateľa PZ
zaradeného do 8. platovej triedy. V rámci rizikového príplatku upozornil, že tu došlo k zmene. Tam je už
príplatok 193,- Eur, čím zasahoval a zasahuje do práv žalobcu na rovnaké platové ohodnotenie. Uviedol,
že peňažný rozdiel v platových triedach a v rozdielnom rizikovom príplatku predstavuje 300,-Eur a to

neuvádza iné finančné rozdiely v príplatkoch za výsluch rokov a osobný príplatok.

6. Žalovaný prostredníctvom zástupcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k
žalobe, tvrdeniach v nich uvedených, považoval žalobu za bezdôvodnú a preto ju žiadal zamietnuť.Mal za to, že žalobca neuviedol žiaden diskriminačný dôvod vyžadovaný zákonom, nakoľko ním
uvedené skutočnosti o tvrdenom rozsahu práce, alebo rozdelenom rozsahu práce a náplní, nie sú
diskriminačným dôvodom podľa antidiskriminačného zákona. Žalobca musí presne uviesť dôvod svojej

diskriminácie, tak aby žalovaný mohol preukázať, že je diskriminovaný cez žalobcu uvádzaného
konkrétneho dôvodu, to znamená, že nie je znevýhodňovaný voči svojim kolegom, ktorí sú zaradení
na tej istej pozícií, napr. z dôvodu veku, etnickej príslušnosti, alebo orientácie, alebo z iného dôvodu.
Zo žalobcom tvrdených skutočností nevyplýva žiaden z diskriminačných dôvodov. V prípade žalobcu
by došlo napr. k diskriminácií v oblasti výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní

vrátane odmeňovania funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťaní napr. vtedy, ak by bol ako jediný
príslušník PZ na danom útvare zaradený v 6. platovej triede bez priznania rizikového príplatku, pokým
jeho ostatní, bezprostrední kolegovia na tom istom útvare vykonávajúci rovnaké, alebo obdobné činnosti
by boli zaradení vo vyššej platovej triede, prípadne aj s iným rizikovým príplatkom, pričom dôvodom jeho
odlišného služobného zaradenia by bol buď manželský stav, rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické,
alebo iné zmýšľanie, odborová činnosť, prípadne národný, alebo sociálny pôvod. Žalobca sa môže

porovnávať len s niekým v tej istej platovej triede. Poukázal na to, že systematizácia nie je svojvoľná a
výmysel ministerstva, nakoľko zákon o policajnom zbore č. 171/1993 Z. z. v § 4 vyčleňuje organizáciu
policajného zboru, kde okrem iného v ods. 3 je uvedené: minister zriaďuje osobitné útvary spôsobilosťou
preceléúzemieSRnaodhaľovanieavyšetrovanietrestnýchčinovvoveciach,ktorépatriadopôsobnosti
špecializovaného trestného súdu podľa osobitného zákona. Taktiež ďalej v zákone č. 73/1998 o štátnej

službe príslušníkov policajného zboru § 5 hovorí o systematizácií v štátnej službe, kde systematizácia
v št. službe obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov.
Návrh systematizácie sa pripravuje na základe schválenia organ. štruktúry služ. úradov, ministerstvo
a ministerstvo financií SR. Systematizáciu a každý rozpočtový rok schvaľuje Vláda SR. Z uvedeného
vyplýva, že daná systematizácia, ktorá je charakteristická pre celú štátnu správu nie je výmyslom a je

to potrebné nato, aby sa zabezpečilo lepšie riadenie úloh, ktoré vyplývajú z daných predpisov. Taktiež,
čo sa týka rizikového príplatku, uviedol, že že zákon 73/1998 v § 88 písm. a) hovorí, že rizikový
príplatok možno priznať, to znamená, že nie je toto nárokovateľná časť platu a určuje ho minister v
závislosti od miery reálneho ohrozenia života. To znamená, že zákon umožňuje určité potreby orgánov
štátnej správy upravovať si ďalej internými predpismi. Taktiež zákon o štátnej službe sám v prílohe

určuje jednotlivé triedy a rozdelenie príslušníkov policajného zboru. Opäť to vychádza zo zákonného
predpisu a táto diferenciácia je súčasťou zákona. Mal zato, že zaradenie vyšetrovateľa do rôznych
plat. tried podľa § 8 nie je diskriminačné, nakoľko toto zaradenie je odôvodnené rôznou povahou a
náročnosťou činnosti vyšetrovateľov v jednotlivých platových triedach. Tento záver vychádza z opisu
činnosti platových tried, ktorej prílohou č. 1 zákona 73/1998 žalobca pri nástupe do policajného zboru

vedel, akú prácu bude vykonávať, v akej platovej triede bude zaradený a predpokladáme si, že si bol
vedomýskutočnosti,žeexistujúajinéplatovétriedysinounáplňoupráceainéútvaryvrámcipolicajného
zboru. Nemôže teraz svoju nespokojnosť s náplňou práce a jej množstvom, resp. nespokojnosť s
existujúcou systematizáciou riešiť cestou antidiskriminačnej žaloby. Štátna služba ako taká je založená
na systematizovaní jednotlivých pozícií do rôznych platových tried, ktoré sa však vzájomne prelínajú

a nie je možné striktne oddeliť a presne vymedziť predmet činnosti z nej vyplývajúci tak, aby náplň
práce v nižšej plat. triede bola úplne odlišná, ako náplň práce vo vyššej plat. triede, alebo aby bola vždy
jednoduchšia a menej náročná.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, sťažnosťou žalobcu na platovú

diskrimináciu zo dňa 01. 06. 2015, oznámením o výsledku prešetrenia z MV SR Prezídium policajného
zboru zo dňa 28. 09. 2015, žiadosťou MV SR o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia zo dňa 02.
05. 2017, vyjadrením žalovaného k žalobe žalobcu zo dňa 22. 05. 2017, Vestníkom MV SR ročník
2008 čiastka 17. Nariadenia MV SR o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovanie
služby na základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkov PZ, úradným

Vestníkom L 3030212/2000 str. 16 -22, Smernicou Rady 2000/78/ES z 27. 11. 2000, výškou funkčného
platu príslušníka PZ zvýšenú o 4 % o percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov platná od 01.
01. 2017, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07. 06. 2017, vyjadrením žalovaného -
duplikát zo dňa 19. 07. 2017 a vestníkom MV SR, čiastka 71, ročník 2010 č. 175 Nariadenie ministra
vnútra SR o vymedzení príslušnosti útvarov PZ a útvarov MV SR pri odhaľovaní trestných činov, pri

zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní ako aj výsluchom sporových strán.

8. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca je služobne zaradený na
funkcii vyšetrovateľ v 6. platovej triede na 2. Oddelení odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstvaPZ vo W.. Za spornú mal súd skutočnosť, či došlo v súvislosti s odmeňovaním žalobcu, vrátane
vyplácania rizikového príplatku, k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

9. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície, práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej
služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade

so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a
rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a

o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného

postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

11. Žalobca poukázal tak v žalobe a ako aj v replike k vyjadreniu žalovaného a samotnej výpovedi
pred súdom na rozdielnosť v jeho platovom ohodnotení v porovnaní s vyšetrovateľmi NAKA, vrátane
rizikového príplatku a tým aj výšky prídavku za výsluhu rokov. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že

žalobca okrem nedôvodnosti a protiprávnosti takéhoto postupu, však neuviedol žiaden z dôvodov
vymenovaných v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon), v súvislosti s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania, v súlade s ktorou sa zaručujú
práva ustanovené zákonom č. 73/1998 Z.z., policajtom pri vykonávaní štátnej služby v zmysle § 2a ods.

1 zákona č. 73/1998 Z.z., v ktorom ustanovení je len rozšírený výpočet dôvodov diskriminácie oproti
dôvodom uvádzaným v zákone č. 365/2004 Z.z. o odborovú činnosť.

12. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo.

13. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vzhľadom na to, že žalobca neoznámil skutočnosti,

z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásadu rovnakého zaobchádzania došlo, nemusel
s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. preukazovať, že zásadu rovnakého zaobchádzania
porušil.

14. Z uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal
plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. V zmysle §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením s poukazom na § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).