Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205786
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416205786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: Z. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Z. P. L. č. XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra
Rybára, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807
598, v konaní o zaplatenie sumy 2.601,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/129/2016 - 147 zo dňa 29. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/129/2016 - 147 zo dňa 29. 05. 2017 p o t v

r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
2.601,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.859,64 Eur od 28. 06. 2016
do zaplatenia, zo sumy 643,62 Eur od 03. 05.2017 do zaplatenia a zo sumy 98,- Eur od 03. 05.
2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Čo do zvyšku súd
žalobu žalobkyne zamietol (výrok II.). Osobitným výrokom súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy

a iných príjmov k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 31. 07. 2013, je neplatná (výrok III.) a ďalej súd určil, že zmluvná podmienka uvedená
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou dňa
23. 04. 2013 v znení: „Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené
súčtom úroku vo výške 39,12 % ročne z poskytnutého úveru a predstavuje sumu vo výške 137,03
Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 174,97 Eur, ďalej len administratívny poplatok,

je neprijateľná, a preto neplatná (výrok IV.). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podanou žalobou (upravenou v priebehu konania) domáhala vydania od žalovaného bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.601,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, a to zo sumy 1.859,64
Eur počítaným od 28. 06. 2016 do zaplatenia, zo sumy 643,62 Eur počítaným od 29. 10. 2016 do

zaplatenia a zo sumy 98,- Eur počítaným od 11. 01. 2106 do zaplatenia, s poukazom na to, že Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31. 07. 2013 a zo dňa 23. 04. 2013 sú bezúročné a bez poplatkov.
Poukázala na to, že administratívny poplatok, ktorý bol upravený v zmluve, žalobkyňa nemohla ovplyvniť
a nemala vedomosť o aký konkrétny poplatok ide, nemala vedomosť o jeho zložení. Preto uvedené trebapovažovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň žalobou žiadala určiť, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná, nakoľko uzavretie tejto dohody bolo podmienkou, pre uzavretie zmluvy o úvere.
Ani túto žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť či odmietnuť, nebola individuálne dojednaná, pričom z

dohody nie je zrejmé, na akú výšku istiny je uzatváraná. Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie
a následne rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), ďalej na ustanovenie § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 OZ; poukázal na ustanovenie § 54 ods.
1 a 2 OZ, upravujúce neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ust. § 451 ods. 1 OZ,
upravujúce vydanie bezdôvodného obohatenia a na danú problematiku aplikoval i ustanovenie § 1 a §

9 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že
z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu dňa 31. 07. 2013 uzatvorili Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 1.100,- Eur, pričom žalobkyňa
sa zaviazala veriteľovi zaplatiť aj celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 964,-
Eur, čiže celkovú sumu 2.064,- Eur do 03. 09. 2014 na účet veriteľa. Náklady spotrebiteľa sú tak
tvorené úrokom vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru čo predstavuje sumu 430,65 Eur a z

administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou vo výške 533,35 Eur. RPMN bola určená vo výške 87,64 %. Termín konečnej splatnosti
bol 03. 09. 2014 a priemerná RPMN vo výške 39,20 %. V priebehu konania súd zistil, že medzi stranami
došlo k uzavretiu Dohody o plnení v splátkach, ktorú žalobkyňa aj podpísala, pričom bol dohodnutý počet
mesačných splátok 12 pri výške splátky 172,- Eur, splatnej vždy k 3. kalendárnemu dňu v mesiaci,

počnúc dňom 03. 10. 2013. Žalobkyňa tvrdila, že na danú zmluvu zaplatila za poskytnutý úver 1.100
Eur, celkovo sumu 3.603,26 Eur. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval, preto sa žalobkyňa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.503,26 Eur (3.603,26 Eur mínus 1.100,- Eur).

3. Ďalej súd konštatoval, že strany sporu dňa 23. 04. 2013 uzavreli aj druhú Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350,- Eur, pričom žalobkyňa
sa zaviazala veriteľovi zaplatiť aj celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322,-
Eur, čiže celkovú sumu 672,- Eur, ak nie je uvedené inak, tak do 13. 04. 2014 na účet veriteľa. Náklady
spotrebiteľa sú tvorené úrokom vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu
137,03 Eur a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou vo výške 174,97 Eur. RPMN bola vo výške 92 %., termín konečnej
splatnosti dňa 13. 04. 2015 a priemerná RPMN vo výške 36,13 %. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie
žalobca nepredložil prípadnú dohodu o plnení v splátkach, pričom žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu tvrdila, že za poskytnutý úver zaplatila celkom sumu 448,- Eur a žalovaný túto sumu
nerozporoval. Žalobkyňa sa tak domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 98,- Eur.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil uzatvárané zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľské, pričom zmluva,
ktorú strany uzatvorili dňa 31. 07. 2013 (č. XXXXXXXXX) je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko žalovaný je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania. Zmluva zo dňa 23. 04. 2013 však podľa názoru súdu prvej inštancie nie je
aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver bol dohodnutý na dobu nepresahujúcu tri mesiace.
Na uvedenú zmluvu sa však vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 a 2, ako aj § 11 zákona č. 129/2010 Z. z.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že uzavreté zmluvy spĺňajú podmienku písomnej formy, avšak

neobsahujú obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Ak
je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu (§ 9 ods. 2 písm. b/). Predmetné zmluvy ďalej neobsahujú ani adresu predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/) a neobsahujú ani uvedenie

doby trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti úveru - u zmluvy zo dňa 31. 07. 2013. V zmluve
taktiež nie je uvedená výška, počet a termín splátok a istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm.
k/ citovaného zákona). Zmluvy, ako aj Dohoda o plnení v splátkach bola uzatváraná prostredníctvom
finančného agenta L. L., pričom v uvedených listinách nie je riadnym spôsobom uvedená jedna z
podstatných náležitostí, a to miesto jej podnikania. Nie je postačujúce uvedenie len L. Y.. Taktiež v

zmluvách, aj v Dohode absentuje aj uvedenie adresy, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť. Vo vzťahu medzi stranami sporu nie je jednoznačne a zrozumiteľne dojednané, kedy
nastane konečná splatnosť úveru, a to u zmluvy uzavretej dňa 31. 07. 2013. V uvedenej zmluve je
uvedená konečná splatnosť úveru dňa 03. 09. 2014, pričom v Dohode, ktorá bola uzavretá v ten istýdeň, nie je uvedená konečná splatnosť úveru vôbec. V zmluve uzavretej dňa 23. 04. 2013 je uvedené,
že ak nie je dohodnuté inak, tak má dlžník zaplatiť do 13. 04. 2013, pričom konečná splatnosť úveru je
uvedená dňa 13. 04. 2015. Zmluvy neobsahujú ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov. V zmluve zo dňa 31. 07. 2013 - resp. v Dohode je dojednaná len celková suma
splátok (12 x 172,- Eur) bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku
a ďalšie poplatky. V oboch zmluvách je uvedená len jedna splátka, rovnako bez bližšej špecifikácie.
Ďalej súd zvýraznil, že je nelogické a pre spotrebiteľa mätúce, keď v jeden deň (v danej veci dňa 31.
07. 2013) je uzavretá zmluva s konkrétnymi údajmi a v ten istý deň i Dohoda o plnení v splátkach s

inými údajmi. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, súd s poukazom na ustanovenie §
11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.
Preto dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti ( RPMN a iné) v zmluvách nebolo potrebné,
keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 9 ods. 2 má
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Podporne súd poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1
OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v

rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v Zmluve o úvere zo dňa 31. 07. 2013
je uvedený úrok vo výške 39,15 % ročne. Súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu
v spornej zmluve až 3-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, ktorá v mesiaci júl 2013 činila 8,56
% ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka a 12,99 % ročne pri spotrebiteľských
úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov. V Zmluve o úvere zo dňa 23. 04. 2013 je rovnako uvedený úrok

vo výške 39,15 % ročne, pričom v danom prípade súd dospel k rovnakému záveru, že úroková miera
dohodnutá medzi stranami v uvedenej výške minimálne až 3-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
ktorá v mesiaci apríl 2013 predstavovala 8,19 % ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do
1 roka a 12,95 % ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov (zdroj: Q.). Preto
súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o výške úrokov za poskytnutie úverov je neplatná pre

rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. Vzhľadom na to, že zmluvy sú v časti dohody o úrokoch
neplatné právne úkony, vzniká povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému len poskytnutú sumu úveru
(bez úrokov ). V prípade zmluvy zo dňa 31. 07. 2013 tak bola žalobkyni poskytnutá suma titulom úveru
vo výške 1.100,- Eur, pričom žalobca tvrdil, že zaplatila celkovo sumu 3.603,26 Eur a žalovaný túto
skutočnosť nerozporoval. Preto žalobkyni vzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia

ako plnenia bez právneho dôvodu od žalovaného vo výške 2.503,26 Eur (3.603,26 Eur mínus 1.100,-
Eur). Z Úverovej zmluvy zo dňa 23. 04. 2013 vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť len sumu poskytnutého
úveru 350,- Eur, pričom žalobkyňa tvrdila, že zaplatila sumu 44,- Eur, ktorú žalovaný nerozporoval. Preto
žalobkyni vzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 98,- Eur. Do tejto
časti súd žalobu žalobkyne považoval za dôvodnú a vyhovel jej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia - vo výroku I. Ďalej súd uviedol, že nakoľko je žalovaný s plnením v omeškaní,
prisúdil žalobkyni aj úrok zo omeškania s odkazom na ustanovenie § 514 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania súd žalobkyni priznal od 03. 05. 2017, z dôvodov ako u Zmluvy
zo dňa 31. 07. 2013 a čo do zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu žalobkyne zamietol.

6. Ďalej v odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala aj
určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 31. 07. 2013. Okresný súd v Žiari nad Hronom
Uznesením sp. zn. 9C 84/2016 zo dňa 02. 06. 2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, vyplývajúceho z Dohody

o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 31. 07. 2013, a to až do právoplatného skončenia
veci. Zároveň predbežným opatrením zakázal zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy
žalobcu v prospech žalovaného. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na čl. 6 smernice Rady
č. 93/2013/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 a čl.
14 smernice Rady č. 87/102/EHS zo dňa 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov

a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami,
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok

z dlžníkovej mzdy.

7.Vprejednávanejvecizamestnávateľžalobkynenazákladepredloženejžiadostižalovanéhovykonával
žalobkyni zrážky zo mzdy s poukazom na uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom táto skutočnosťvyplýva z uznesenia o nariadení predbežného opatrenia. Žalobkyňa, bola ako jedna zo zmluvných
strán, pričom nemala možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani
pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci sa javí, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú

neoprávnene. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút v rámci spotrebiteľskej zmluvy
pre absenciu individuálneho dojednania je dojednaná neplatne. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že
nemala vedomosť, čo jej môže byť na základe uvedenej dohody zo mzdy zrazené. Právny zástupca
žalobkyne zdôraznil, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Takáto prax žalovaného je súdu známa aj z iných konaní. S poukazom na

uvedené dôvody súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná,
žalobkyňa nemala možnosť výberu, a pokiaľ chcela získať úver, musela uvedenú dohodu podpísať.
Dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov neobsahovala riadne označenie pohľadávky,
o uspokojenie ktorej ide. Z obsahu vyplynulo aj to, že zrážky sa majú vykonávať nie len do úplného
vrátenia poskytnutého úveru s úrokmi, ale aj možných ďalších pohľadávok, a to sankcií náhrady

škody, ostatné záväzky dlžníka z úverovej zmluvy. Súd poukázal na to, že v čase uzatvárania dohody
o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by
dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho
prostriedku. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo
jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať

formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Právny úkon nebol urobený slobodne a prieči sa dobrým
mravom, a preto súd dospel k záveru o neplatnosti vyššie uvedeného právneho úkonu. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd (osobitným výrokom) určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
zo dňa 31. 07. 2013 je neplatná.

8. Súd zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia určil zmluvnú podmienku (presne špecifikovanú v úvodnej
časti odôvodnenia) za neprijateľnú, a preto za neplatnú s poukazom na to, že nebola individuálne
dojednaná, žalobkyňa obsah zmluvy ovplyvniť nemohla. Zároveň súd poukazuje na neurčitosť uvedenej
zmluvnej podmienky, nakoľko pre žalobkyňu, ako spotrebiteľku, z obsahu jej znenia nemohlo byť jasné,
o aké konkrétne administratívne náklady ide, pričom sú konštatované náklady na vypracovanie zmluvy

a tiež nie je zrejmé, aké ďalšie administratívne náklady by mali tvoriť v zmluve uvádzaný administratívny
poplatok.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a
žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal náhradu trov konania v pomere 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol,
že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu, pričom namieta odvolacie dôvody v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil. K
zmluvám o úvere uviedol, že v danom prípade nedošlo k naplneniu dôvodov v zmysle § 11 zákona č.

129/2010 Z. z., a preto zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že v prílohe
k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorá
tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v bode 1 uvedená adresa veriteľa, kde spotrebiteľ môže
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V bode 2 je uvedená doba trvania spotrebiteľského úveru, v bode
3 je uvedená výška RPMN a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. K tvrdeniu súdu o

absencii údajov o finančnom agentovi žalovaný uvádza, že na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom
úveresúzrozumiteľne,určitoajasneuvedenéúdajeofinančnomagentovisuvedenímmena,priezviska,
miesta podnikania a čísla, pod ktorým je vedený v zozname finančných agentov NBS. Žalobca so
žalovaným dňa 31. 07. 2013 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom na prednej strane je
uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 2.064,- Eur, ak nie je dohodnuté inak

do 03. 09. 2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo VPPSÚ alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom
na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 03. 09. 2014. Následne však dlžník požiadal
v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa
31. 07. 2013 s predmetnou dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal a preto mal vedomosť aj o

existencii náležitostí, ktoré v nej boli následne uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku
v dvanástich pravidelných mesačných splátkach vo výške 172,- Eur vždy k tretiemu kalendárnemu dňu
v mesiaci počnúc dňom 03. 10. 2013. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítaná
na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tomto informovaný ústne. Zákon vyžadujeobligatórne len uvedenie úrokov a iných poplatkov, avšak nikde nie je zvlášť stanovené prerozdelenie
splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania a to v prospech dlžníka.
Taktiež pri zmluve č. XXXXXXXXX (ako pri Zmluve č. XXXXXXXXX) sú pripojené štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, pričom v bode
1 je uvedená adresa veriteľa, kde spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a v bode 2 je
uvedená doba trvania spotrebiteľského úveru, v bode 3 je uvedená výška RPMN a priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva

nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a teda bol by to jediný dôvod, prečo by
bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je
vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené v zmluve.

11. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak

záväzkový vzťah vznikol pred 01. 06. 2014 odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 05. 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá
pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31. 05. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu
aplikovať nebude. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch.

12. Ak žalobca namietal výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto
smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a v mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu,

ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi,
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný).

13. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký,
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj

podnikateľské náklady sú rozdielne, vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného
poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške
nenamietal,zmluvuoúvereuzatvorilapeňažnéprostriedkyodžalovanéhoprostredníctvomobchodného
zástupcu prevzal. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na dané podmienky úverovej zmluvy
pristúpi, alebo nie. V prípade, že po podpise zmluvy o úvere žalobca nadobudol pocit, že podpísal

nevýhodnú zmluvu alebo, že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo
odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o
úvere. Uvedené právo však žalovaný nevyužil. K tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru žalovaný poukázal na rozsudok súdneho dvora vo veci zo dňa 09. 01. 2016 C
- 42/2015.

14. Pokiaľ sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaný má za to, že táto bola uzatvorená platne podľa
§ 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Dohoda obsahuje okrem iného súhlas
dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa,
pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho

zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a teda predstavuje
osobitnú listinu, s ktorou mal žalobca možnosť oboznámiť sa a následne na to potvrdiť jej prijatie svojim
vlastnoručným podpisom. V ďalšom obsahu odvolania žalovaný argumentuje k dôvodnosti nariadenia
neodkladného opatrenia, pričom je toho názoru, že neboli naplnené predpoklady pre jeho nariadenie,
nakoľko žalobca nepreukázal z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a

nepreukázal existenciu hroziacej ujmy.

15. Podľa názoru žalovaného ako Dohoda o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere XXXXXXXXX, tak aj
DohodaozrážkachzomzdykZmluveoúvereč.XXXXXXXXX,obespĺňajúzákladnénáležitostivzmysle
§551zákonač.40/1964Z.z.Občianskehozákonníka.Uviedol,žeboladodržanápísomnáforma,súhlas

dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda podpísaná a taktiež uvedenie rozsahu vykonávaných
zrážok vo výške 56,- Eur. Argumentoval, že v nijakom prípade zrážky nesmú byť vyššie než ako to
stanovuje pre prípad výkonu rozhodnutia § 866 OZ. Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zákonu.
Vzhľadom k tomu, že dohody (obe) o zrážkach zo mzdy spĺňajú zákonom požadované a predpokladanénáležitosti nie je možné ani jednu z nich vyhlásiť za neplatnú. Žalobca mal možnosť súhlasiť/nesúhlasiť
s dohodou a preto žalovaný vylučuje akúkoľvek pochybnosť o možnosti odmietnutia dohody. Zároveň
uviedol, že nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému

konaniu zo strany veriteľa, pretože právny predpis obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok,
ďalej predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky a
taktiež, ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený, tieto sumy
by poukazoval veriteľovi, veriteľ by sa na úrok dlžníka bezdôvodné obohatil a preto by musel tieto
sumy vrátiť. Ďalej žalovaný poukázal na to, že ani vnútroštátne právo a taktiež ani Smernica (Smernica

2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere) neupravuje neprípustnosť dohody o zrážkach zo
mzdy za účelom zabezpečenia zmluvy o úvere, práve naopak smernica výslovne uvádza, ktoré úvery
a spôsoby ich zabezpečenia nie sú prípustné (dohoda o zrážkach zo mzdy medzi nimi uvedená nie
je), preto aj sám zákonodarca v súlade s príslušnou európskou legislatívou, zabezpečenie pripúšťa a
v žiadnom prípade preto nemožno námietku žalobcu o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy
považovať za relevantnú. Neexistuje preto žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo

mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. S poukazom na uvedené
dôvody žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S odvolaním žalobca predložil ako prílohu Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré tvorili prílohu odvolania.

16. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo strany žalobcu podané nebolo.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“) v dôsledku odvolania podaného žalobcom vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379
a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný

rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, rozsah
odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného preskúmal odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.601,26,- Eur
s úrokom z omeškania a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá; zároveň predmetným rozsudkom bola
určená dohoda o zrážkach zo mzdy za neplatnú a zároveň, ktorým súd určil zmluvnú podmienku

obsiahnutú v zmluve o spotrebiteľskom úvere ohľadom celkových nákladov spotrebiteľa rovnako za
neprijateľnú a neplatnú. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie za vecne správny a preto
rozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil.Po preskúmanírozsudkusúduprvejinštancieakonania,ktorému
predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, odôvodnenie rozhodnutia

má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie a
za správny považuje aj názor o spotrebiteľskom charaktere uzavretej zmluvy o úvere, pričom odvolací
súd v plnom rozsahu poukazuje na podrobné odôvodnenie záveru prijatého súdom prvej inštancie o
spotrebiteľskom charaktere sporu, s ktorým záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

21. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, resp. zmlúv o úvere z dôvodu absencie náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. b), c), f), k) zák. č. 129/2010 v znení
platnom a účinnom do 31. 05. 2017. K (chýbajúcej) náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

§ 9 ods. 2 písm. b) Zák. č. 129/2010 uviedol, že v zmysle právnej úpravy sú vyžadované údaje
ohľadom finančného agenta, prostredníctvom ktorého bola zmluva uzatvorená v takom rozsahu, ako
u veriteľa. Zo zmluvy o úvere, ktorú mal k dispozícii súd prvej inštancie vyplýva, že v danom prípade
boli obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvárané prostredníctvom finančného agenta. Vzhľadomna to, že finančný agent konal za žalovaného ako právnickú osobu, označenie finančného agenta len
menom a priezviskom nie je postačujúce, uvedený nedostatok nekonvaliduje ani všeobecne uvedené
miesto podnikania (L. Y.), bez uvedenia presnej adresy. Uvedený nedostatok neodstránil žalovaný ani

v odvolacom konaní, pričom neodstránil ani nedostatok spočívajúci v absencii adresy, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (dôvod, na ktorom založil svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie - § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch). V rámci odvolacieho konania
žalovaný namietal, že na prednej strane zmluvy o úvere, ako aj štandardných európskych informácií o
spotrebiteľskom úvere je označená spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako dodávateľ celým obchodným

menom, adresou a elektronickými kontaktmi. Riadne označenie veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, tak ako je tento zapísaný v obchodnom registri však nenahrádza konkrétnu informáciu o
možnosti, resp. práve spotrebiteľa podať sťažnosť, alebo uplatniť reklamáciu na danom konkrétnom
mieste. Záver o absencii uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere prijatý súdom prvej
inštancie je správny a ani v odvolacom konaní žalobca ani nepreukázal opak, nepreukázal, že by
spotrebiteľ bol v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tomto smere náležitým spôsobom

informovaný o adrese, na ktorej mohol uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Z uvedeného dôvodu
odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnosti záveru o nedostatku náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nemožno považovať za dôvodnú. Výlučne uvedená okolnosť sama o sebe spôsobuje následok
uvedenývust.§11ods.1písm.b)Zákonaospotrebiteľskomúvere,t.j. žeposkytnutýspotrebiteľskýúver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/). Súd prvej inštancie v danej veci poukázal tiež na daný dôvod v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch (absencia doby trvania zmluvy) a § 9 ods.
2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch (absencia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátka priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.)

22. Pokiaľ v odvolaní žalobca argumentuje k otázke neplatnosti dohody o zrážkach zo zmluvy poukazom
na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka s uvedením, že uvedený právny predpis limituje
maximálnu výšku jednotlivých zrážaných súm, tu je potrebné zdôrazniť tú okolnosť, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil neprimeranou výškou jednotlivých mesačných splátok, ktoré by

prekračovali maximálnu prípustnú mieru upravenú právnymi predpismi. Žalobca v podanom odvolaní
namieta, že nemožno mať za to, že by splátky dohodnuté v dohode o zrážkach zo mzdy prekračovali
maximálnupovolenúmieru.Uvedenáargumentáciažalobcuvodvolanívšaknezodpovedá odôvodneniu
rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko tento poukázal na tú okolnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov neobsahovala riadne označenie a presnú špecifikáciu zabezpečovanej pohľadávky čo

do dôvodu a výšky, o uspokojenie ktorej ide. Z uvedenej dohody vyplýva aj tá okolnosť, že zrážky sa
majú a môžu vykonávať nie len do úplného vrátenia poskytnutého úveru s úrokmi, ale aj na uspokojenie
možnýchďalšíchpohľadávokatosankcii,náhradyškody,ostatnýchzáväzkovdlžníkazúverovejzmluvy.
Nie je to preto okolnosť neprimeranej výšky dohodnutých pravidelných zrážok zo mzdy, ale neurčitosť
pohľadávky, ktorá bola zabezpečovaná v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje nie len pohľadávku konkrétne vyplývajúcu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ale je mienená i na zabezpečenie prípadných, v budúcnosti možných nárokov
žalovaného voči žalobcovi napr. titulom náhrady škody, príp. „ostatných záväzkov dlžníka úverovej
zmluvy“, uvedené nespĺňa požiadavku určitosti, jednoznačnosti a presnej identifikácie zabezpečovacej
pohľadávky, nakoľko z uvedeného nie je zrejmé o aké konkrétne záväzky vzniknuté v budúcnosti sa

môže jednať a v akej výške. V prípade, že v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy takéto
možné, v budúcnosti predpokladané záväzky ešte nie sú známe, pričom nie je známy ani ich dôvod
vzniku a ani ich výška, žalobkyňa nemohla platne z hľadiska platnosti právnych úkonov v zmysle
ustanovení § 37 OZ súhlasiť s tým, aby takáto pohľadávka, ktorej výška bola v čase uzatvárania dohody
neznáma, bližšie nešpecifikovaná, neurčitá, bola realizovaná priamo zrážkami zo mzdy. Z uvedeného

dôvodu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
pričom na uvedenom nič nezmenila ani argumentácia žalovaného v rámci odvolacieho konania. Tento
argumentoval výlučne z jeho pohľadu primeranou výškou dohodnutých mesačných zrážok, pričom
nijakým spôsobom nereagoval na neurčitosť a nekonkrétnosť zabezpečovanej pohľadávky veriteľa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny i v

uvedenej napadnutej časti.

23. Totožnú argumentáciu možno prijať i vo vzťahu k napádanému výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú a preto za neplatnú s poukazom na to,že nebola individuálne dojednaná a žalobkyňa obsah zmluvy v tejto časti nemohla ovplyvniť. Súd prvej
inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyni, ako spotrebiteľke z obsahu znenia uvedenej zmluvnej
podmienky nemohlo byť jasné o aké administratívne náklady ide, pričom sú konštatované len náklady

na vypracovanie zmluvy, ako aj náklady na uzatvorenie zmluvy a tiež nie je zrejmé, aké konkrétne ďalšie
administratívne náklady by mali tvoriť v zmluve uvádzaný administratívny poplatok. Presná informácia
o tom, z čoho administratívny poplatok pozostáva a prečo je v predmetnej zmluve vyčíslený práve
sumou (174,97,- Eur) nie je možné zistiť ani zo samotnej zmluvy o úvere, ani s odkazom na sadzobník,
či všeobecné podmienky poskytovania úveru. Žalobkyni tak nebola poskytnutá komplexná informácia

o celkovej výške administratívneho poplatku, o jeho zložení, tým pádom primeranosti požadovaného
administratívneho poplatku, a zároveň jej nebola zachovaná možnosť výšku poplatku akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť, resp. súhlasiť alebo nesúhlasiť s takto určenou výškou. Preto odvolací súd
považuje odôvodnenie súdu prvej inštancie v danej otázke za vecne správne, logické, zrozumiteľné a
v rámci odvolacieho konania žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil vyššie uvedený záver súdu prvej
inštancie,napríkladpredloženíminformácie,zktorejbybolomožnézistiťspôsobvýpočtuvýškypoplatku,

resp. možnosť spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom na výšku „administratívneho poplatku“ akokoľvek
reagovať.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k závislému výroku o trovách konania, ktorým súd priznal žalobkyni

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý výrok je závislý vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj v časti trov konania.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu v

zmysle § 255 ods. 1 CSP jej tak prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací
súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %.

26. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).