Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222314
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116222314.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: M. L., D.. XX.XX.XXXX, N. H.
XXX, XXX XX H., právne zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Námestie SNP 7,
091 01 Stropkov, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09
Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného: De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22,

811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 239,66 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/146/2016-47 zo dňa 30.06.2017
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 239,66 Eur a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 37, § 41, § 52, § 53 ods. 1 , 2, 4, § 107, § 451, § 456
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného od 01.10. do 31.12.2007 (ďalej len „OZ“); § 2, §

3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 01.07.2007.

3. Na základe vykonaného dokazovanie mal preukázaný skutkový stav, že žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 24.11.2007 zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi N. úver vo výške 10.000,- Sk s uvedením celkový nákladov vo výške 7.220,- Sk, ktorý sa
zaviazal vrátiť formou pravidelných 42 týždenných splátok vo výške 410,- Sk. V zmluve je zároveň

uvedené, že celkové náklady, ktoré sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému, zahŕňajú úrok vo výške
15 % a administratívny poplatok. V bode 11. zmluvy sú uvedené 3 výšky RPMN podľa dohodnutej
doby splatnosti, pričom pri úvere s dobou splatnosti 42 týždňov je uvedená RPMN v rozsahu 326,80
%. Z prehľadu o úhradách vyplýva, že žalobca splatil celú sumu úveru s tým, že poslednú splátku
uhradil 15.09.2008. Mal za nepochybné, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Súd v danom prípade nesúhlasil s názorom žalobcu o neprijateľnej zmluvnej

podmienky vo vzťahu k administratívnemu poplatku. V zmluve o spotrebiteľskom úvere medzi stranami
sporu bol dohodnutý administratívny poplatok, avšak nie je zrejmé v akej výške a za aké plnenie a
dohodnutý administratívny poplatok, preto nespĺňa atribút určitosti čo do obsahu, ako aj výšky a to
spôsobuje neplatnosť dohody v časti administratívneho poplatku s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a §
41 Občianskeho zákonníka. Napriek záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v
časti administratívneho poplatku, súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že uplatnený nárok treba

považovať za premlčaný, pretože žalobca sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia
dozvedel v čase úhrady poslednej splátky, teda 15.09.2008 a je nemysliteľné, aby súd akceptoval jehonázor o plynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty od septembra 2016, kedy sa údajne dozvedel
o bezdôvodnom obohatení na základe právnej analýzy. Takéto ponímanie začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty je neakceptovateľné a znamenalo by, že ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníkajezbytočné,keďžekaždýoprávnenýsubjektbysizačiatokplynutiatejtolehotyprispôsobiltak,
aby nárok premlčaný nebol, keďže posúdenie by záviselo len od jeho tvrdenia. Uplatnený nárok však súd
považuje za premlčaný aj v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je 3-ročná, pretože
úmysel žalovaného bezdôvodne obohatiť sa na úkor žalobcu, by musel preukázať samotný žalobca.
Žalobca však tento úmysel žalovaného nepreukázal a dokonca nesplnil si v tomto smere ani svoju

dôkaznú povinnosť tvrdenia. Priamy úmysel je podľa súdu nemožné preukázať. O nepriamy úmysel
ide, ak žalovaný nechcel priamo sa bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde, bol s tým
uzrozumený. Nebolo preukázané, že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Konštatoval záver,
že došlo k uplynutiu aj objektívnej 3 ročnej premlčacej lehoty, a to dňa 15.09.2011, a preto z dôvodu
premlčania súd žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 C.s.p. a
úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

5. Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p.), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)
C.s.p.) a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má
vadu uvedenú v odseku 1 (nesprávne právne posúdenie veci) a táto vada mala vplyv na rozhodnutie

vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Poukázal na to, že závery súdu prvej inštancie o premlčaní
nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní sú nesprávne, pretože žalobca nemá právnické, ani
ekonomické vzdelanie a ako priemerný spotrebiteľ nemal ani tušenie o tom, že existuje dôvod, pre ktorý
je nevyhnutné považovať celkové náklady spotrebiteľského úveru za neplatné. Žalobca ako spotrebiteľ
uzatváral so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere v dobrej viere a dôvodne očakával, že tento

ako profesionál na finančnom trhu koná so znalosťou možného a dovoleného, čo by zodpovedalo jeho
poctivému prístupu v podnikaní. O tom, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože výška
nákladov úveru je objektívne neobhájiteľná sa skutočne dozvedel až od združenia C. v septembri 2016,
ako to vyplýva z čestného prehlásenia združenia C., ktoré je súčasťou súdneho spisu. Nesprávny je
záver súdu o uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, pretože súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo

v konaní žalovaného nevidel ani len nepriamy úmysel získať bezdôvodné obohatenie, napriek podrobnej
právnej argumentácii žalobcu vo vyjadrení z 30.06.2017. Podľa žalobcu súd nemal ambíciu vykonať
súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok. Ak by mal platiť prezentovaný záver súdu, potom
by súdy nemohli vykonávať súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, pretože tieto sú ex
lege (§ 53 ods. 5 OZ) postihnuté absolútnou neplatnosťou. Administratívny poplatok predstavuje 60,11

% zo sumy poskytnutého úveru, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť (a teda aj absolútnu neplatnosť) nie len
z dôvodu neurčitosti v otázke jeho obsahu (§ 37 ods. 1 OZ), ale je celkom rozhodne neprijateľný aj pre
jeho zjavne úžernú výšku podľa generálnej klauzuly stanovenej v § 53 ods. 1 OZ. Žalobca namietal, že
súd mal súdnej kontrole neprijateľnej zmluvnej podmienky podrobiť nielen administratívny poplatok, ale
taktiež celkové náklady, teda administratívny poplatok plus úroky vo výške 15 % p.a.. Súd sa dostatočne

nevyrovnal s námietkami žalobcu ohľade uvedenia RPMN priamo v zmluve, prípadne s námietkami
nepredstaviteľnej výšky RPMN v prípade, ak takéto alternatívne uvedenie RPMN by považoval za
postačujúce. Súd sa nevenoval námietke žalobcu, že RPMN v konkrétnom úverovom vzťahu nebolo
riadne v zmluve uvedené, preto úver je bezúročný a bezpoplatkový. Je nevyhnutné považovať zmluvnú
podmienku o celkových nákladoch za neprijateľnú a absolútne neplatnú.

6. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.06.2017 uznesením nepripustil zmenu
žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú žalobca navrhol podaním zo dňa 25.05.2017.
Takýmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi realizáciu jemu
patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

Zistenie skutočnosti, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, má zásadný
vplyv aj na posúdenie vznesenej námietky premlčania žalovanou stranou. K trovám konania uviedol, že
súd prvej inštancie pri rozhodovaní o ich náhrade neprihliadol na existujúce dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému ako ekonomicky silnejšiemu subjektu. Spoukazom na všetky uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe
v celom rozsahu vyhovel, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Na základe doručenej výzvu súdu prvej inštancie sa žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu
nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., so zreteľom na jeho
preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je totiž v podstatných okolnostiach, teda najmä v otázke
posúdenia premlčania nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní nepreskúmateľné, pričom
nepreskúmateľnosť rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho
strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní

pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

11. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

12. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 24.11.2007
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou bol žalobcovi poskytnutý N. úver vo výške 331,94- Eur s
celkovými nákladmi vo výške 239,66 Eur, ktoré pozostávajú z ročného úroku vo výške 15 % a
administratívneho poplatku.

13. Súd prvej inštancie v zásade akceptoval tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca sa bezdôvodne obohatil
na úkor žalobcu v časti administratívneho poplatku.

14. Nesprávne a nepreskúmateľné sú však závery súdu prvej inštancie týkajúce sa premlčania nárokov
uplatňovaných žalobcom v tomto konaní. V tejto súvislosti treba dať do pozornosti rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom
rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

15. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nie len predpokladaná vedomosť oprávneného (pozri Fekete, I.:
Občiansky zákonník 1, veľký komentár Bratislava: Eurokódex 2011, str. 514).

16. Podobne česká judikatúra (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2009, sp.zn.
25Cdo/3306/2007) upriamuje pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného
plnením z neplatného právneho úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny
moment, keď oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo

plnené je neplatný. Z hľadiska premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku
neplatnosti právneho úkonu sú rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti,
z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon (zmluva) je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno
pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu (zmluvy).17. Práve preto (vychádzajúc z uvedených právnych názorov judikatúry i literatúry) možno upriamiť
pozornosť súdu prvej inštancie na to, že ide o subjektívnu lehotu, ktorá ma takýto názov preto, že pri

zvažovaní začiatku jej plynutia treba vždy počítať aj so subjektívnym faktorom, teda s možnosťami a
konkrétnymi okolnosťami viažucimi sa na toho, kto si práva v tejto lehote uplatňuje, tak ako to vyplýva
z uplatnených názorov.

18. V tejto súvislosti možno upriamiť pozornosť aj na názor profesora JUDr. Jána Mazáka, PhD.

(dostupný z komentára k O.s.p. v systéme ASPI), podľa ktorého problémom bude aj to, ako posudzovať
subjektívnu lehotu v takých prípadoch, lebo návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov
od toho času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď sa
mohol uplatniť. Ak vezmeme do úvahy, že rozsudky Súdneho dvora, alebo súdu prvého stupňa pred
1.5.2004 z prevažnej časti nie sú preložené do slovenského jazyka, potom táto subjektívna lehota je tiež
viac - menej otvorená, lebo použitie rozsudku v inom, než slovenskom jazyku znemožňuje uplatnenie

takého dôvodu obnovy konania. V tejto spojitosti je nejasné, ako preukazovať, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o rozsudku, ktorý by mal byť dôvodom obnovy konania, lebo od navrhovateľa nemožno
spravodlivo očakávať, aby sledoval celú judikatúru Súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych
súdov. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru máme za to, že súd, pokiaľ vôbec nevykonal nijaké
dokazovanie, mal vychádzať z tvrdenia navrhovateľa a dospieť k záveru, že subjektívna lehota bola

dodržaná.

19. Teda aj tento názor upriamuje pozornosť na subjektívne možnosti dotknutej osoby, ktorá sa musí
vyporiadať s námietkou premlčania v súvislosti s uplatňovaním nárokov v civilnom sporovom konaní.

20. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, podľa
ktorého nejde o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne. Je pravdou, že žalovaný je podnikateľským
subjektom na získanie profitu z poskytovania úverov, ale práve táto okolnosť, spolu so zisteniami
týkajúcimi sa toho, aká bola štruktúra celkovej sumy poskytnutých finančných prostriedkov (vlastný úver,
poplatky,úrokovásadzba),jemožnédospieťkzáveru,žežalovanýakopodnikateľskýsubjektsibolveľmi

dobre vedomý, akým spôsobom získava svoj profit, z čoho je tento zložený a akú výšku a dôvod majú
poplatky, ktoré sa na poskytnutie takéhoto úveru viažu. O všetkých týchto okolnostiach mal žalovaný
vedomosť a taktiež aj priamy úmysel, aby ich takýmto spôsobom získal. Nie je preto udržateľný názor
súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nemožno konštatovať priamy a ani len nepriamy úmysel
žalovaného vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré na jeho strane došlo.

21. Nevyporiadanie sa s týmito poznatkami vyplývajúcimi z uvedenej judikatúry (pričom treba poukázať
aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/293/2014, sp.zn. 2Co/9/2012, sp.zn.
3Co/41/2012) spôsobuje uvedenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je zároveň
dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vrátenie veci tomuto

súdu na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p..

22.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, vychádzať z toho, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nie sú
premlčané, posúdiť okolnosť, či skutočne v predmetnej veci ide o úver, ktorý by mal byť kvalifikovaný

ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a v závislosti od toho vyvodiť k tomu závery v rovine
posúdenia nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní. Taktiež sa súd prvej inštancie vyporiada aj
s otázkou uvedenia znenia eventuálne zistených neprijateľných zmluvných podmienok v prejednávanej
veci vo výroku rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, že nedošlo k pripusteniu zmeny žaloby v tomto konaní,
pretože o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhoduje súd aj bez návrhu.

23. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 C.s.p.).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,

posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).