Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316220448.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej

veci žalobcu: Š. P., X.. XX.XX.XXXX, K. XX/A, L. XXX XX, proti žalovanému: Slovenská zdravotnícka
univerzita v Bratislave, Limbová 12, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 833 03, IČO: 00 165 361,
zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Mickiewiczova 9, Bratislava 811 07, IČO:
36 865 192, o zaplatenie 2.985,-- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie istiny v sume 985,- eur titulom neuhradenej ceny za vykonávanie odborných prehliadok a
skúšok.

2) Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný si u žalobcu objednal vykonanie odborných vonkajších
prehliadok, odborných vnútorných prehliadok, odborných skúšok, vnútorné prehliadky, tlakové skúšky,
objednávkami č. 12/00298/107060/BE zo dňa 21.02.2012, č. 12/00299/107041/BE zo dňa 21.02.2012.
Zavykonanéprehliadkyaskúškyžalobcavystavilfaktúryč.012/12z23.03.2012,č.030/12z25.06.2012,

č. 041/12 z 04.07.2012, č. 064/12 z 24.09.2012, č. 022/12 z 02.04.2012, č. 039/12 z 25.06.2012, č.
063/12 z 24.09.2012, č. 106/12 z 10.12.2012.

3)Žalobcavžalobeoznačilaspolusňoupredložillistinnédôkazy-vyššieuvedenéfaktúry aobjednávky.
Iné dôkazy žalobca nenavrhol.

4) Žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania v súlade s ustanovením § 397

Obchodného zákonníka, pohľadávky žalovaného sú premlčané v rámci štvorročnej premlčacej lehoty.

5) Žalovaný nenavrhol a neuviedol návrh na vykonanie dokazovania.

6) Žalobca vo vyjadrení k odporu zdôraznil, že opakovane urgoval žalovaného o zaplatenie pohľadávky,
žalovaný nekonal dobromyseľne, disponoval vedomosťami o existencii právneho vzťahu medzi stranami
sporu, ako aj o riadnom poskytnutí a prijatí žalobcom poskytnutých služieb. Pokiaľ subjekt práva vedela

a poznal svoje povinnosti, v rozpore s týmto vedomím svoje povinnosti si neplnil, vzniká na strane
povinného, tu žalovaného, zodpovednostná povinnosť. Konkrétna zodpovednostná povinnosť vyplýva z
okolnosti porušenia povinnosti (povinnosť zo záväzkového vzťahu medzi stranami sporu), a podľa nich
objektívne právo priznáva oprávnenej osobe viaceré práva. V prípade vedomého porušenia povinností,na ktorú bol žalovaný subjekt (žalovaný) zaviazaný, je žalovaný povinný znášať zodpovednostné
následky. Konanie žalovaného vykazuje nepochybný úmysel a takýmto konaním žalovaného žalobcovi
vznikla škoda v jeho majetkovej sfére. Konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku, nepoužíva právnu ochranu. Poctivý obchodný styk predpokladá náležité a riadne plnenie
povinností na oboch stranách. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka je tak treba vnímať ako
príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou. (rozsudok NS ČR zo dňa 20.01.2009, sp.zn. 29 Cdo
359/2007). Pouvažuje nárok za dôvodný, ktorému treba poskytnúť pomoc aj so zreteľom na charakter
správania povinnej strany sporu. Žalobcovi s vymáhaním pohľadávky vznikli náklady vo výške 2.000,--

eur, ktoré zaplatil spoločnosti Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. a o túto sumu rozšíril žalobu.
Poukázal na ust. §§ 380, 381, 398 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú premlčaciu lehotu v prípade
práva na náhradu škody. Žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi žalobcom
a Dražobnou a vymáhacia kancelária, s.r.o dňa 29.05.2014, Potvrdenie o uhradení nákladov Dražobnej
vymáhacej kancelárii, s.r.o. zo dňa 23.06.2015.

7) Žalovaný v replike poukázal na námietku premlčania a uznesenie NS SR z 31.07.2009, sp.zn. 1 M
Cdo 8/2008.

8) Súd na pojednávaní sa oboznámil s vyjadreniami strán sporu. Žalobca tvrdil, že nárok nie je
premlčaný, poukázal na svoju právnu argumentáciu v písomnom vyjadrení, potvrdil, že pohľadávka

vzniknutá z neuhradených faktúr postúpil na Dražobnú a vymáhaciu kanceláriu, s.r.o., ktorá mu však
nezaplatila z postúpenej pohľadávky odmenu, potvrdil, že uhradil tejto spoločnosti aj 2.000,-- eur.
Žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie, nakoľko tieto boli postúpené, istinu vo výške
2.000,-- eur, ktorá má predstavovať náklady v súvislosti s vymáhaním považuje aj za neprimeranú,
vychádzajúc z advokátskej tarify v prípade zastupovania v súvislosti s uplatnením nárokov na zaplatenie

985,-- eur úkon právnej pomoci je 52,-- eur, žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného v
súvislosti s nárokom na náhradu škody.

9) Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

10) Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11) Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

12) V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia strán sporu vyplývajúce
z hmotného práva, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží ním v
konaní tvrdené hmotné právo. Pokiaľ je predmetom konania návrh o určenie povinnosti zaplatiť peňažný

záväzok vzniknutý na základe právnej skutočnosti predchádzajúcej samotnému súdnemu konaniu, súd
deklaruje existenciu takejto povinnosti žalovaného na základe zisteného skutkového stavu zahŕňajúceho
v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie existencie spornej povinnosti (právoplatnosťou rozhodnutia je
spornosť odstránená). Musí byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a
žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd musí

skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobca tvrdené právo
vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať, a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp.
zanikol, teda či trvá medzi stranami sporu (§ 217 CSP). Súd rozhodne na základe skutkového stavu z
vykonaných dôkazov (§ 215 CSP) a pokiaľ zistí, že žalobca nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva
musí žalobu zamietnuť.

Právne skutočnosti sú skutočnosti, na ktoré objektívne právo viaže určité právne následky, teda sú to
skutočnosti, ktoré podľa zákona musia nastať, aby sa niekto stal subjektom oprávnenia alebo povinnosti,
ktoré sú pre určitú skutkovú situáciu všeobecne stanovené v zákone. Právne skutočnosti určuje platné
právo, skutočnosť neurčená v práve ako skutočnosť majúca právny význam, nemôže z právneho
hľadiska nejako ovplyvniť vzťahy medzi subjektmi. Medzi právne skutočnosti právna teória zahŕňa aj

vôľové ľudské správanie, medzi ktoré patria právne úkony. Dvojstranným právnym úkonom je aj zmluva.
Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká dvoma prejavmi vôle, stretnutím týchto dvoch prejavov
vôle je zmluva uzatvorená. Ak teda zákon určuje ako právnu skutočnosť, s ktorou je spojená zmena vosobe veriteľa uzatvorenie zmluvy, dôjde k zmene v osobe veriteľa len v prípade, že je takáto zmluva
uzatvorená a že vyvolá právne následky.

13) Predmetom konania je žalobcom tvrdené právo na zaplatenie istiny vo výške 985,-- eur titulom
vykonaných odborných prehliadok, ktoré vyúčtoval daňovými dokladmi uvádzanými v bode 2) rozsudku
a nárok na zaplatenie 2.000,-- eur, ktorú žalobca uhradil Dražobnej a vymáhacej kancelárii dňa
23.06.2015.

14)Súdzistil,žeprávnouskutočnosťou,uzatvorenímzmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa29.05.2014
došlo k zmene v osobe veriteľa v záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom.
Zmluvu o postúpení pohľadávky súd posúdil v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
článku I. bod 1. zmluvy je výslovne uvedené, že predmetom postúpenia je pohľadávka vo výške 985,--
eur a príslušenstvo z dôvodu neuhradených faktúr, tak ako sú uvedené v bode 2) rozsudku. Pohľadávka,
ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 2.000,-- eur má predstavovať uhradenie odmeny Dražobnej a

vymáhacej kancelárii s.r.o.. V texte Potvrdenia je uvedené: „.............. (platiteľ) prehlasuje, že som si
výslovne zjednal - objednal návštevu zástupcov spoločnosti Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o., a
to za účelom porady a úhrady nákladov spojených s ďalším vymáhaním postúpenej pohľadávky alebo
pohľadávky, kde moju osobu zastupujete na základe plnej moci.“
Žalobca tvrdil, že uhradenie 2.000,-- eur predstavuje sumu, ktorú uhradil v súvislosti s pohľadávkami,

ktoré postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

15) Súd žalobu v časti nároku na zaplatenie istiny vo výške 985,-- eur zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu. Ak 2.000,-- eur má predstavovať náklady spojené s vymáhaním tejto
pohľadávky, nie je logické, aby túto sumu uhrádzal po tom, čo pohľadávku postúpil. Ak sumu 2.000,--

eur má predstavovať príslušenstvo k pohľadávke, ktorá predstavuje neuhradenú cenu za poskytnuté
služby, ktorá je vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného premlčaná, premlčané je aj príslušenstvo
k pohľadávke. Ak suma 2.000,-- eur má predstavovať náhradu škody, predpokladom na úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom

(vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť preukázaná bez pochybností
porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť
za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého

tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal, preto súd nárok na
zaplatenie 2.000,-- eur zamietol.

16) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal

žalovanému ktorý mal vo veci úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.