Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507230193
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1507230193.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ E.. E. D., bývajúceho v X., Y. XXXX/X, 2/ A.
J., bývajúceho v L., L. 7, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s. r. o., so sídlom v
Bratislave,Miletičova23,protižalovaným1/STEAMEX,spol.sr.o.,sosídlomvBratislave,Miletičova23,
IČO: 35 685 298, zastúpenej JUDr. Michalom Hargašom, advokátom so sídlom v Bratislave, Sasinkova
9, 2/ H. R., bývajúcemu v L., G. rad 5, 3/ H.. Y. R., bývajúcemu v L., L. XX, obaja zastúpení Erben &

Erben, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Nám. SNP 22, o určenie neplatnosti zmlúv
o prevode nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 7 C 312/2007, o dovolaní
žalobcov 1/, 2/ a žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2013 sp. zn. 16
Co 15/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .

Dovolanie žalovanej 1/ o d m i e t a .

Žalovaný 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy z 15. októbra 2004 uzavretej medzi
žalovanou 1/ a žalovaným 3/, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti špecifikované v žalobe, a zároveň sa

domáhali určenia neplatnosti zmluvy z 15. októbra 2004, uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti špecifikované v žalobe.

2. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. apríla 2011 č. k. 7
C 312/2007-278 žalobu zamietol a žalovanej 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ nepriznal náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a

§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že kúpne zmluvy z
15. októbra 2004 boli vyhotovené v predpísanej forme, obsahujú všetky zákonom dané náležitosti a
boli riadne zaevidované v katastri nehnuteľností. Dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že by
boli tieto zmluvy uzavreté v rozpore so zákonom, resp. priečili sa dobrým mravom a skutočnosť, že
zmluvy boli uzavreté konateľom žalovanej 1/ Ing. E. R. bez súhlasu valného zhromaždenia nemožno
považovať za konanie protizákonné, resp. odporujúce dobrým mravom. Uviedol, že Ing. E. R. ako

vtedajší konateľ spoločnosti bol oprávnený konať za spoločnosť samostatne a preto uzavretím týchto
kúpnych zmlúv neprekročil rámec svojich právomocí. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že
by uzavretím predmetných zmlúv došlo k poškodeniu ostatných spoločníkov žalovanej 1/. V konaní
nebolo ani preukázané, že by boli predmetné nehnuteľnosti predané za neprimerane nízku cenu, ktorá
bola stanovená v súlade so znaleckým posudkom a táto cena bola započítaná pohľadávkami veriteľov
spoločnosti. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v čase prevodu nehnuteľností mala Ing. Y. -

právnapredchodkyňažalobcov,rovnaképostavenievspoločnostiakoIng.E.R..Navyšemalanastarosti
účtovníctvožalovanej1/,tedamuselamaťprehľadoobchodnýchtransakciáchžalovanej1/.Tvrdenie,žebola psychicky a fyzicky vydieraná vtedajším konateľom Ing. E. R., nebolo v konaní preukázané žiadnym
dôkazom. Podľa súdu prvej inštancie, žalobcovia v konaní nepreukázali ani naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Právna predchodkyňa žalobcov návrh na určenie neplatnosti zmlúv podala 15.

októbra 2007, teda až po uplynutí troch rokov od uzavretia zmlúv, pričom ako konateľka spoločnosti a
osoba, ktorá má na starosti účtovníctvo žalovanej 1/, musela a mala byť informovaná o tom, v akom
stave sa majetok spoločnosti (hnuteľný a nehnuteľný) nachádza. V prípade, že by žalovaná 1/ mala
námietky voči predaju nehnuteľností a došla by k záveru, že týmto jej bola spôsobená škoda, zakladá to
len vnútorný vzťah medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou. Z toho vyplýva, že žalovaná 1/ by mohla

žalovať len náhradu škody, ak by pre ňu boli splnené aj ostatné hmotnoprávne predpoklady. Záverom
súd prvej inštancie zdôraznil, ak sa žalobcovia cítia poškodení v súvislosti s prevodom predmetných
nehnuteľností, mali sa domáhať náhrady škody voči bývalému konateľovi žalovanej 1/ Ing. E. R.. O
trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie všetkých strán sporu rozsudkom z

22. októbra 2013 sp. zn. 16 Co 15/2011 I. odvolanie žalovanej 1/ voči rozsudku súdu prvej inštancie
odmietol, II. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej a o náhrade trov konania žalovanej
1/ potvrdil, III. v časti výroku o náhrade trov konania žalovanému 2/ a žalovanému 3/ rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, IV. žalovanej 1/ nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, V. rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania žalovanému 2/ a žalovanému

3/ vyhradil súdu prvej inštancie na samostatné uznesenie.
Odmietnutie odvolania žalovanej 1/ podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odôvodnil s poukazom na §
201 O.s.p., nakoľko predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa, a preto právo odvolať sa prináleží len tej procesnej strane, v
neprospech ktorej vyznelo takéto rozhodnutie. V prejednávanej veci však odvolanie proti rozsudku súdu

prvej inštancie podala žalovaná 1/, hoci žaloba voči nej bola zamietnutá, t. j. z procesného hľadiska bola
vo veci samej úspešná.
Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej a o náhrade trov konania podľa § 219
ods. 1 O.s.p. odôvodnil s poukazom na § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka tým, že pokiaľ žalobcom
(ako spoločníkom žalovanej 1/) alebo spoločnosti mala byť spôsobená škoda konaním Ing. E. R., mala

byť podaná voči nemu žaloba o plnenie (o náhradu škody) a nie určovacia žaloba. Uviedol, že vec bola
z hľadiska aktívnej a pasívnej legitimácie nesprávne žalovaná, o čom svedčí aj absurdnosť situácie,
ktorá v konaní nastala, keď žalovaná 1/ - spoločnosť STEAMEX spol. s r. o., ktorá ako úspešný účastník
konania (vzhľadom na zamietnutie žaloby smerujúcej voči nej) podala voči takémuto rozhodnutiu súdu
odvolanie.

K dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie (pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení) odvolací súd poukázal na ustálenú judikatúru (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 28/2009, z 26. mája 2010), podľa ktorej základným predpokladom, aby sa súd
zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na
takomto určení. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný

najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie
stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie
povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je skôr preventívneho
charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či
neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch,

v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého
právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť,
nebude ani právny záujem na takomto určení.

Zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania žalovanému 2/ a
žalovanému 3/ a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. odôvodnil
s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. tým, že po oboznámení sa s kópiu ich podania z
19. apríla 2011 (č. l. 285-288 spisu), ktoré pripojili k svojmu odvolaniu, dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné. Pretože išlo o podanie urobené elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 O.s.p.), ktoré

nebolo potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní (nešlo o podanie
obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ale o vyčíslenie trov
právneho zastúpenia v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p.) možno konštatovať, že žalovaný 2/ a žalovaný
3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslili trovy právneho zastúpenia a včas tieto odoslalisúdu. Lustrácia elektronických podaní v čase od 15. apríla 2011 do 29. apríla 2011 vykonaná súdom (č.
l. 289-291 spisu) sa zjavne týkala len podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, akým
podanie žalovaného 2/ a žalovaného 3/ nebolo. Preto skutočnosť, že ich e-mailové podanie nebolo

aj založené do spisu, nemôže byť dôvodom na to, aby im ako úspešným účastníkom konania nebola
náhrada trov priznaná s tým, že ju včas nevyčíslili.
Žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaná 1/ náhradu trov odvolacieho konania
nežiadala.
Záverom odvolací súd vo vzťahu nepripustenia dovolania vo veci uviedol, že návrh žalobcov 1/, 2/

a žalovanej 1/ na pripustenie dovolania vyhodnotil ako nedôvodný, pretože neformulovali všeobecnú
otázku zásadného právneho významu, ktorú súdy riešia nejednotne, a ktorú by mal riešiť dovolací súd.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti druhého výroku podali dovolanie žalobcovia 1/ a
2/ (ďalej aj „dovolatelia“). Namietali, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.), konanie súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Poukázali na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné,
arbitrárne a v rozpore s ustálenou judikatúrou dovolacieho súdu i s rozhodovacou činnosťou Ústavného
súdu SR, nakoľko v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu absolútne absentuje jednoznačné uvedenie
dôvodu, pre ktorý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to, či to bolo z dôvodu absencie aktívnej

vecnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/, alebo z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, alebo
či z obidvoch dôvodov. Zdôraznili, že odvolací súd sa odchýlil od právneho posúdenia súdu prvej
inštancie a nevysporiadal sa preto s argumentáciou dovolateľov ohľadom neplatnosti kúpnych zmlúv
z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. V súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho
súdu poukázali na rozsudok dovolacieho súdu z 5. apríla 2002 sp. zn. 2 Obo 222/2001, ktorým zároveň

dôvodili svoju aktívnu legitimáciu v spore a opodstatnenosť ich naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti kúpnych zmlúv. Odňatie možnosti konať pred súdom dôvodili odchýlením sa odvolacieho
súdu vo svojom rozhodnutí od už vyriešenej právnej otázky. Dovolatelia zároveň poukázali na viaceré
rozhodnutia dovolacieho súdu. Dovolatelia navrhli napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec
vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti prvého výroku podala dovolanie aj žalovaná 1/ (ďalej
aj „dovolateľka“). Namietala, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.
f/ O.s.p.), konanie súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p.). Dovolateľka nesúhlasila s právnym názorom odvolacieho súdu ohľadne jej úspešnosti
v spore, nakoľko žalovaná 1/ nebola v spore úspešná a výsledok sporu pre ňu nie je priaznivý. Žalovaná
1/ rozhodnutím utrpela ujmu v podobe nenavrátenia majetku nemalej hodnoty späť do spoločnosti a
práve preto je toho názoru, že bola na podanie odvolania oprávnená. Záverom dovolateľka zdôraznila,
že nakoľko odvolací súd vecne neprejednal jej odvolanie, odňal jej možnosť konať pred súdom. Navrhla

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ sa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej 1/ plne stotožnili s
dovolaním žalovanej 1/ a navrhli, aby dovolací súd podanému dovolaniu v celom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaná 1/ sa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcov 1/ a 2/ v plnom rozsahu stotožnila
s právnym názorom vysloveným žalobcami 1/ a 2/ a navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

8. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcov 1/, 2/ a žalovanej 1/ poukázali

na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob 238/2012, ktorým potvrdil rozsudok Okresného
súdu Bratislava II z 6. marca 2012 č. k. 54 Cb 56/2010-131, ktorým súd určil, že uznesenia valných
zhromaždení spoločnosti žalovanej 1/ z 19. februára 2010 a zo 16. marca 2010 sú neplatné, pričom súd
mal v tomto konaní za to, že zmluvy o prevode obchodných podielov na žalobcov 1/ a 2/ sú absolútne
neplatné.Pretopodľanázoružalovaných2/,3/žalobcoviastratiliaktívnulegitimáciuvdovolacomkonaní.

Zdôraznili, že žalobcovia 1/, 2/ a žalovaná 1/ sa aktívne zúčastňovali pojednávaní, vyjadrovali sa na
nich a v ničom neboli obmedzovaní na uplatňovaní svojich domnelých práv, preto nedošlo k odňatiu
ich možnosti konať pred súdmi. Ohľadne žalobcami 1/ a 2/ namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku
odvolacieho súdu žalovaní 1/ a 2/ poukázali na dostatočnosť, jasnosť a zrozumiteľnosť odôvodneniarozsudku odvolacieho súdu ako aj na to, že odvolací súd podrobne a presne popísal a vysvetlil, na
základe akých faktických i právnych skutočností rozhodol. Žalovaní 2/ a 3/ sa stotožnili s právnym
názorom odvolacieho súdu ohľadom odmietnutia odvolania žalovanej 1/ ako neoprávneného subjektu a

dodali, nakoľko je v rozpore s logikou, ak žalovaný subjekt, voči ktorému bola žaloba zamietnutá, podá
proti pre neho priaznivému rozsudku odvolanie. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalobcov 1/ a 2/
zastavil z dôvodu straty ich aktívnej legitimácie v spore a aby dovolanie žalovanej 1/ zamietol.

9. Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo podané 16. januára 2014 a dovolanie žalovanej 1/ bolo podané 16.

januára 2014. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“),ktorýnadobudolúčinnosť1.júla2016,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a
prípustnosť podaných dovolaní posudzoval v zmysle § 236, § 237, § 238 a § 239 O.s.p. v znení účinnom
do 31. decembra 2014.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas strany sporu, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 427 ods. 1 C.s.p.), zastúpené advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania
(§ 443 C.s.p.) a dospel k záveru, že dovolania žalobcov 1/, 2/ a žalovanej 1/ je potrebné odmietnuť,

pretože smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

11. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho

stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

12. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné

postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým možno napadnúť ešte
neprávoplatné rozhodnutie, je dovolanie mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
rozhodnutieodvolaciehosúdu,ktoréužnadobudloprávoplatnosť.Občianskysúdnyporiadokvychádzaz
tejto mimoriadnej povahy dovolania a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie
prípustné. Pokiaľ je odvolanie zásadne prípustné (ak Občiansky súdny poriadok v prípade niektorých

rozhodnutí výslovne neustanovuje inak), dovolanie - naopak - je prípustné, len ak to Občiansky
súdny poriadok výslovne uvádza. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto mimoriadnosť dovolania
často zdôrazňuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou
inštanciou,vktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutie(por.rozhodnutianajvyššiehosúdu,
napr. sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6

Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

13. Najvyšší súd najskôr pristúpil k prejednaniu dovolania žalobcov 1/ a 2/.

14. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa

(§ 236 ods. 1 O.s.p.).

15. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvej inštancie. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

16. Keďže v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov, prípustnosť dovolania z
ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.17. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 vety druhej O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či už to účastník

namietaalebonie)neobmedzilsanajvyššísúdlennaskúmanieprípustnostidovolaniasmerujúcehoproti
rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak

dovolanie procesne neprípustné (por. napr. R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania
v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že
došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto vade skutočne došlo.

18. Žalobcovia 1/ a 2/ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. netvrdili

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemožno
vyvodiť.

19. Žalobcovia 1/ a 2/ v dovolaní výslovne namietali vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

20. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné
ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide najmä o právo predniesť
(doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k

vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu
senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania
svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods. 1, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.).

21. Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd nezistil žiadne porušenie procesných predpisov zo
strany súdov nižších inštancií, ktorým by došlo k odňatiu možnosti žalobcov 1/ a 2/ konať pred súdom.
Žalobcovia 1/ a 2/ mali v konaní zachované všetky vyššie uvedené procesné oprávnenia a súd im vytvoril
priestor pre ich realizáciu, vrátane možnosti predkladať dôkazy za zákonom stanovených podmienok.

22. Dovolatelia svoju argumentáciu o existencii vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. založili
na tvrdení, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne a v rozpore s ustálenou
judikatúrou dovolacieho súdu i s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR s tým, že odvolací súd
sa odchýlil od už vyriešenej právnej otázky.

23. K tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne
kolégium najvyššieho súdu 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 (ods. 1) písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

24.Spoukazomnacitovanéstanoviskojevadanepreskúmateľnostirozhodnutianamietanádovolateľom
preto považovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá síce

je relevantným dovolacím dôvodom avšak v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3 MCdo 16/2008 a 6 Cdo 84/2010, 5 MCdo 10/2010, 3 Cdo
166/2012, 4 Cdo 107/2011) prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniuopodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode len vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného
dôvodu prípustné (§ 238, § 239, § 237 O.s.p.).

25. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať
vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným
prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom
a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných
vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád
najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti
Rusku, rozsudok z roku 2009). Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci
išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., ktorý by bol dôvodom
pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.

26. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie)
spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. z hľadiska formálnej štruktúry
a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z odôvodnení
sú zrejmé právne úvahy odvolacieho i prvoinštančného súdu (ich vecnou správnosťou sa dovolací

súd nezaoberal), ktoré viedli k prijatiu záveru o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/ a
2/ na určení neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností a o absencii aktívnej či pasívnej legitimácie
sporových strán s poukazom na § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri
posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, na
ktorých je rozhodnutie založené, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie

veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ majú odlišný právny názor
než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje nimi tvrdenú vadu v zmysle § 237 ods. 1
písm. f/ O.s.p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v
žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
dovolateľov. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym

názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).

27. S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutia súdov nižších inštancií
v dovolaním napadnutej potvrdzujúcej časti rozsudku, nemali za následok odňatie možnosti žalobcov 1/

a 2/ konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

28. K námietke žalobcov 1/ a 2/ že v konaní došlo k tzv. inej (v § 237 ods. 1 O.s.p. neuvedenej) vade
konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd uvádza, že pokiaľ k vade
tejto povahy došlo (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohla založiť prípustnosť dovolania,

lebo nejde ani o znak alebo atribút uznesenia uvedeného v ustanovení § 238 O.s.p., proti ktorému
je dovolanie prípustné, ani o procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Iná vada konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), je síce relevantný
dovolací dôvod, úspešne ho ale možno uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní. Takáto vada sama
osebe (i keby k nej skutočne došlo) prípustnosť dovolania nezakladá.

29.Dovolatelianamietaliinesprávneprávneposúdenievecisúdminižšíchstupňov(§241ods.2písm.c/
O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby boli tvrdenia dovolateľov o existencii tohto dovolacieho dôvodu opodstatnené

(najvyšší súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods.
1 O.s.p.30. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ podľa § 237 a § 238 O.s.p. prípustné nie je, Najvyšší
súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou
podaného dovolania.

31. Dovolací súd pristúpil aj k prejednaniu dovolania žalovanej 1/.

32. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa
(§ 236 ods. 1 O.s.p.).

33. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu o
odmietnutíodvolania.Tentovýrok,ikeďjeobsiahnutývovýrokovejčastirozsudku,mápovahuuznesenia
(por. § 223 O.s.p.). Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

34. Keďže v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov, prípustnosť dovolania z
ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nemožno vyvodiť.

35. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 vety druhej O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či už to účastník

namieta alebo nie) neobmedzil sa najvyšší súd len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho
proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa §
237 ods. 1 O.s.p.
36. Žalovaná 1/ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala;
existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z

týchto ustanovení nevyplýva.

37. S prihliadnutím na obsah dovolania bolo v dovolacom konaní osobitne skúmané, či postupom
súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
V prejednávanej veci žalovaná 1/ odôvodnila prípustnosť dovolania vadou uvedenou v § 237 ods. 1

písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie ako podané neoprávnenou osobou, hoci
neboli splnené podmienky pre takýto postup. Podľa dovolacieho súdu žalovaná 1/ vytýka uvedenú vadu
konania odvolaciemu súdu nedôvodne.

38. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto
postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania
podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. b/
O.s.p. v prípade, že podmienky preň neboli splnené, nakoľko odvolanie bolo podané osobou na podanie

odvolania.

39. V prejednávanej veci dovolací súd pri skúmaní, či k takej vade nedošlo, vychádzal z ustanovenia §
218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým,
kto na odvolanie nie je oprávnený.

40. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu.
Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt
tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia,proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ustanovením §
202 O.s.p. určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho
sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje

osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie
(hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý
a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné,
predpokladázaujatiezáveruojehoprípustnostitakpostránkeobjektívnej,akoajpostránkesubjektívnej.

Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti odvolania.

41. Dovolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania je zhodného názoru ako odvolací
súd, že právo podať odvolanie prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená
ujma, pričom v danom prípade žalovanej 1/ zamietnutím návrhu na začatie konania žiadna ujma na jej

procesných právach spôsobená nebola a preto žalovaná 1/ nie je osobou subjektívne oprávnenou na
podanie odvolania. Podstatným je totiž porovnanie výsledku sporu a nároku uplatneného v návrhu na
začatie konania a nie, ako sa žalovaná 1/ mylne domnieva, subjektívne presvedčenie účastníka konania
o dôsledkoch, vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvej inštancie.

42. K námietke žalovanej 1/, že v konaní došlo k tzv. inej (v § 237 ods. 1 O.s.p. neuvedenej) vade konania
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd uvádza, že pokiaľ k vade tejto povahy
došlo (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohla založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde
ani o znak alebo atribút uznesenia uvedeného v ustanovení § 239 O.s.p., proti ktorému je dovolanie
prípustné, ani o procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Iná vada konania, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), je síce relevantný dovolací
dôvod, úspešne ho ale možno uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní. Takáto vada sama osebe (i
keby k nej skutočne došlo) prípustnosť dovolania nezakladá.

43. Obsah dovolacích námietok žalovanej 1/ smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci
prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7
Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút,
stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

44. Ak teda odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná 1/ nie je osobou (subjektívne) oprávnenou na
podanie odvolania proti návrh zamietajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie a odvolanie žalovanej 1/
podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol, rozhodol správne a týmto postupom jej neodňal možnosť
pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

45. Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej 1/ podľa § 237 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou
podaného dovolania.

46. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C.s.p.).

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.