Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202769
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716202769.3

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: J. U., P.. XX.XX.XXXX, Y.
S. X. XX, XXX XX X. X. proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7433/147, 929
22 Piešťany, IČO: 36234476, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba v časti o zaplatenie 1.048,33 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne
od 22.05.2016 do zaplatenia sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená 12.03.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej
bezdôvodné obohatenie vo výške 1.716,22 € spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne z tejto sumy od
11.03.2016 až do zaplatenia.

Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému nevzniklo právo na zaplatenie zmluvného úroku a iných poplatkov a
vzniklo muj len právo na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 1.659,70 €. V skutočnosti žalobkyňa
zaplatila sumu 3.375,92 € a žiadala , aby jej súd rozdiel vo výške 1 716,22 € priznal z titulu
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

2. Súd rozsudkom č.k. 16C 42/16-71 zo dňa 16.12.2016 žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 1.716,22 € s príslušenstvom. Na základe odvolania žalovaného súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a to v časti o zaplatenie 1.048,33 € s príslušenstvom a vec vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 667,89
€ s príslušenstvom ostal odvolaním nedotknutý a nadobudol právoplatnosť.

3. V odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu sa konštatuje, že prvostupňový súd nesprávne určil
začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia , ktorej
začiatok počítal odo dňa 30.09.2014, keď žalovaný v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami
rozhodol o zosplatnení celého dlhu z úverového vzťahu. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu pre
posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné, kedy ( a či vôbec ) sa stal nárok
na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia splatným.

4. Súd na prejednanie veci vytýčil pojednávanie na dňa 01.02.2018, ktorého sa ani jedna sporová strana
nezúčastnila.

5. Vykonaným dokazovaním bol preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 14.12.2007 úverovú
zmluvu. Podľa rozhodnutia Okresného súdu v Martine č.k. 10C 192/2015 zo dňa 18.11.2015, ktorého

predmetom bolo právo na zaplatenie dlhu z tej istej úverovej zmluvy, okresný súd konštatoval, že táto
spotrebiteľská zmluva nemá zákonom predpísané náležitosti a z toho dôvodu poskytovateľovi úverunevzniklo právo na zaplatenie úrokov ani poplatkov, pretože tie nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedené. Okrem toho spotrebiteľská zmluva nemala ani predpísanú písomnú formu a preto sa považuje
za neplatnú. Konajúci súd je viazaný prejudiciálnym rozhodnutím tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 10C

192/2015.

6. Z výpisu z účtovnej evidencie vyplýva, že žalovaná na základe spornej úverovej zmluvy poskytla
úver vo výške 1.659,70 € a to dňa 27.12.2007. Vzhľadom na to, že poskytovateľovi úveru (žalovanému)
nevzniklo právo na zaplatenie úrokov, ani iných poplatkov, žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému

len istinu poskytnutého úveru 1.659,70 €. Žalobkyňa však v skutočnosti zaplatila sumu 3.375,92 € a
rozdiel vo výške 1.716,22 € požadovala z titulu bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný akceptoval, že časť bezdôvodného obohatenia v rozsahu 667,89 € premlčaná ešte nebola
a preto vo vzťahu k tejto sume námietky premlčania neuplatnil. Rozsudok okresného súdu č.k. 16C
42/16-71 zo dňa 16.12.2016 v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co 194/2017-7

zo dňa 13.09.2017 nadobudol v tejto časti právoplatnosť a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sumu 667,89 € s príslušenstvom.

Žalovaný namietal premlčanie zostávajúcej časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.048,33 € s príslušenstvom. Ako dôkaz predložil súdu výpis z účtovnej evidencie o platbách na dlh z

úveru v období od 24.01.2008 do 09.03.2015 a to vo väzbe na kompletný výpis z účtovnej evidencie
( číslo listu spisu 10 ). Žalobkyňa zaplatila istinu úveru vo výške 1.659,70 € vo februári roku 2011. Všetky
ostatné platby, ktoré žalobkyňa zaplatila na dlh a to od 27.03.2011 zaplatila nad rámec povinnosti , čím
vznikla na strane žalovaného povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatí.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

7. V citovaných ustanoveniach občianskeho zákonníka je zakotvená kombinovaná premlčacia doba a to

subjektívna a objektívna. Začiatok týchto lehôt je upravený odlišne. Subjektívna aj objektívna premlčacia
lehota začína plynúť a končí nezávisle na sebe. Platí, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba
v rámci objektívnej premlčacej doby. Plynutie objektívnej trojročnej premlčacej doby je upravené bez
akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na
jeho úkor. Takto sa to konštatuje v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. Pre začiatok plynutia

objektívnej premlčacej doby, práva na vydanie z bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci deň, kedy
skutočne ( fakticky ) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Už samotným prijatím plnenia bez
právneho dôvodu vzniká bezdôvodné obohatenie a vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba.
Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách tak, ako je to v
súdenom prípade, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď

došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný
právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškania s jej
plnením. Pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné, kedy sa stal nárok
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia splatným.

8. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na splátky,
ktoré žalobkyňa zaplatila v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňa
14.03.2013, pretože žalobkyňa podala žalobu na súde 14.03.2016. Splátky, ktoré žalobkyňa zaplatila
v období od 11.04.2013 do 09.03.2015 v celkovej sume 667,89 € jej súd priznal a žalovaný je povinný
túto sumu zaplatiť . Naopak splátky, ktoré žalobkyňa zaplatila na účet žalovaného v od 17.03.2011 do

05.03.2013 boli premlčané a súd nárok na vrátenie týchto splátok z titulu bezdôvodného obohatenia
žalobkyni priznať nemohol. Žalobkyni začal vznikať nárok na bezdôvodné obohatenie po 27.02.2011,
keď žalobcovi zaplatila istinu poskytnutého úveru vo výške 1.659,70 €.Každá zo splátok sa z hľadiska premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzuje
samostatne, napríklad splátka zaplatená žalovanému vo výške 43,12 € dňa 05.03.2013. Právo na
zaplatenie tejto splátky si mohla žalobkyňa uplatniť na súde v trojročnej objektívnej premlčacej lehote

do 05.03.2016. Žalobkyňa však žalobu podala až dňa 14.03.2016, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.
Obdobne to platí aj na všetky ostatné splátky splatné pred uvedeným dátumom a to v rozsahu žalovanej
sumy1.048,33€. Napríkladprávonavrátenieďalšejsplátky43,12€zaplatenejdňa05.02.2013,simohla
žalobkyňa ulatniť v trojročnej lehote do 05.02.2016. Žalobu však podala neskôr, t.j. dňa 14.03.2016. Z
týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie 1.048,33 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo

výške 5 % ročne od 22.05.2016 do zaplatenia zamietol, pretože táto pohľadávka bola premlčaná.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Žalovanýveriteľnamietalpremlčaniežalovanejpohľadávkyvrozsahu1.048,33€apretojusúdžalobkyni
priznať nemohol a žalobu v tejto časti zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku. Súd
priznal žalovanému, ktorý úspešne bránil svoje právo, právo na náhradu trov konania a to podľa pomeru

úspechu vo veci. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 667,89 € a neúspešná v rozsahu 1.048,33 €. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný úspešne bránil svoje právo a pomer jeho úspechu bol 20 %. V tomto
rozsahu mu súd priznal aj právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.