Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613203449
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5613203449.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: MIKULTEX TRADE, s.r.o.,
so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 1962/111, IČO: 36 409 359, zastúpený JUDr. Martinom Cibuľom,
advokátom so sídlom L. M., M. O. XXX/X, proti žalovanému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J.
Z. XXX/XX, L. M., zastúpeného Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Y. Q. X, M., v konaní o
neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 10C/91/2013-151 zo dňa 29. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/91/2013-151 zo dňa 29. júna 2016 p o t v r d

z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanému priznal náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 660,29 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovaného do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal podľa § 42a
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) určenia právnej neúčinnosti zmluvy o prevode vlastníctva

bytu (kúpnej zmluvy) uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou ADEK group, s.r.o. ako predávajúcim
a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 27.12.2012 (odporovaný právny úkon) z dôvodu, že ukracuje
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.02.2012 uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a O. C. a spoločnosťou ADEK group, s.r.o. ako spoludlžníkmi v znení jej dodatku
č. 1 zo dňa 01.08.2012.
3. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 42a ods. 1, 2 OZ v spojení s § 42b ods. 1, 2 ,4
OZ. Poukázal na predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu - existenciu právneho úkonu, ktorým sa

ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky
veriteľa, ukrátenie veriteľa a úmysel ukrátiť veriteľa.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu sú v konaní
vecne legitimované. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Pojem
vymáhateľná pohľadávka okresný súd vykladal v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa
30.06.2014 č.k. 6Co/117/2014-107 v skutkovo totožnej veci žalobcu, podľa ktorého žaloba o neúčinnosť
právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka sa viaže na vymáhateľnú pohľadávku,

ktorá nie je podmienená existenciou vykonateľnej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorá bola veriteľovi
priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť exekúciu, s
odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/102/1999, 4Cdo/198/2010, 2Obdo/69/12. V
súlade s právnymi názormi uvedenými v týchto rozhodnutiach mal okresný súd preukázanú existenciuvymáhateľnej pohľadávky žalobcu, t.j. pohľadávky, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v
základnom konaní. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že dlžník žalobcu (ADEK group, s.r.o.) dňa
27.12.2012 uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej

došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - dvom bytom nachádzajúcim sa v kat. území U.
na žalovaného. Vklad vlastníckeho práva na základe označenej zmluvy bol povolený dňa 06.02.2013
pod V 191/13, z čoho vyvodil včasnosť podania žaloby.
5. Okresný súd mal v konaní preukázanú existenciu platného právneho úkonu uzavretého medzi
dlžníkom žalobcu a žalovaným, ktorá bola konštatovaná v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský

Mikuláš pod sp.zn. 5C/55/2013, ako aj existenciu pohľadávky žalobcu, ktorá v čase uskutočnenia
právneho úkonu bola vymáhateľná (splatnosť pôžičky bola v dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke dojednaná
do 30.09.2012), nakoľko jej zaplatenia sa žalobca mohol domáhať pred súdom v základnom konaní.
6. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal, že odporovaným právnym úkonom došlo k
ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky a nepreukázal úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom
ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustálenej judikatúry o ukracujúci právny úkon sa nejedná vtedy,
ak obdržal dlžník za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočnú
(reálnu) obvyklú cenu, alebo ak mu bola poskytnutá primeraná náhrada. Zásadne odporovateľným
právnym úkonom nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu
zmenšeniu majetku dlžníka. Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentný právny úkon, teda úkon,

ktorým dlžník za plnenie, ktoré právnym úkonom stratil, nadobudol iné plnenie rovnocennej povahy. V
danom prípade mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný nadobudol byty od dlžníka žalobcu
za primeranú a v čase uzatvorenia zmluvy obvyklú cenu. K takémuto záveru dospel vychádzajúc
zo zverejnených cien nehnuteľností na bývanie podľa krajov na internetovej stránke Národnej banky
Slovenska, podľa ktorých cena nehnuteľností na bývanie v IV. kvartáli roku 2012 v Žilinskom kraji

predstavovala sumu 776,00 Eur/m2, čo pri výmere dvojizbového bytu (63,75 m2) činí 49.470,00 Eur a pri
výmere trojizbového bytu (73,57 m2) činí 57.090,32 Eur, čo je cena porovnateľná s cenou dojednanou v
zmluve. Navyše išlo o tzv. holobyty, ktoré nemali podlahy, dvere, sanitu, preto si vyžadovali ešte pomerne
vysokú investíciu, čomu zodpovedala aj cena bytov. To, že bola cena bytov dojednaná ako obvyklá
cena v čase uzatvorenia zmluvy, bolo preukázané aj inzerciou realitnej kancelárie, ako aj dôkazmi,

s ktorými sa oboznámil súd prvej inštancie v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C
93/2013-151 zo dňa 29.06.2016. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že žalovaný nadobudol byty
za reálne ekvivalentnú kúpnu cenu, a preto nemožno právny úkon, ktorým byty nadobudol, považovať za
ukracujúci právny úkon. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho dlžník neobdržal plnenie vo forme peňažných
prostriedkov, nakoľko pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny bola započítaná na vzájomnú pohľadávku

žalovaného voči ADEK group, s.r.o., okresný súd mal za to, že započítanie predstavuje len spôsob
úhrady kúpnej ceny, ktorý nemá vplyv na posúdenie ekvivalentnosti právneho úkonu.
8. K ďalšiemu predpokladu účinnej odporovateľnosti právneho úkonu - úmyslu žalovaného ukrátiť
veriteľa, súd prvej inštancie konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom. V tejto súvislosti
poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že záväzky z obchodného vzťahu

medzi obchodnou spoločnosťou ADEK group, s.r.o. (objednávateľom) a obchodnou spoločnosťou
TREOS, s.r.o. (zhotoviteľom) zo zmluvy o dielo sa vysporiadali viacerými zmluvami (tri kúpne zmluvy),
na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytom na fyzické osoby, t.j. M. W. - žalovaného,
C. W. a Ing. P. W.. Obchodná spoločnosť TREOS, s.r.o. oznámila spoločnosti ADEK group, s.r.o., že
na základe písomnej zmluvy postúpila na žalovaného časť splatných peňažných pohľadávok v celkovej

výške 91.332,01 Eur ako časti faktúrovanej ceny diela. Svedok C. pri výsluchu jednoznačne uviedol, že
úmyslom uzavretia kúpnej zmluvy (resp. kúpnych zmlúv) bolo vysporiadať záväzky medzi „ADEK-om a
TREOS-om a ADEK-om a ANTARES-om (právnym predchodcom žalobcu) a z vyinkasovaných peňazí
uhradiť záväzok ADEK-u voči ANTARES-u“. Aj sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil vedomosť o
jednaniach, v zmysle ktorých sa byty mali predať pánovi W. (ako jedinému spoločníkovi a konateľovi

spoločnosti TREOS, s.r.o., poznámka odvolacieho súdu) a časť kúpnej ceny vyplatiť na úhradu jeho
pohľadávky, ako aj vedomosť o tom, že v zmluve s pánom W. bolo dohodnuté, že bude uspokojená časť
jehopohľadávkyvovýške50.000,00Eur.Ovedomostižalobcuouzavretínapadnutejzmluvysvedčíajto,
že vzal späť svoj návrh na povolenie vkladu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k predmetným bytom z dôvodu, aby mohlo dôjsť k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na

základenapadnutejzmluvyvprospechžalovaného.Zvyššieuvedenýchdôvodovnemalsúdpreukázané
splnenie základných zákonných podmienok na vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu a jeho
neúčinnosti, preto žalobu zamietol. Nakoľko súd nemal preukázaný úmysel dlžníka napadnutým úkonomukrátiť veriteľa (žalobcu), nebolo možné zaoberať sa žalovaným namietanou nevedomosťou o úmysle
ukrátiť veriteľa.
9. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a

žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
660,29Eur,ktorúježalobcapodľa§149ods.1O.s.p.povinnýzaplatiťprávnemuzástupcovižalovaného.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Napadnutý rozsudok
okresného súdu žiadal zmeniť tak, že súd vysloví neúčinnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo

dňa 27.12.2012. Odvolateľ konštatoval dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ až h/ CSP. V
podrobnostiach uviedol, že súhlasil so späťvzatím návrhu na zápis zabezpečovacieho prevodu práva
len z toho dôvodu, že predmetné byty sa prevedú na spoločnosť TREOS, s.r.o., pričom táto uhradí na
účet ADEK group, s.r.o. sumu 50.000,00 Eur, ktorú ADEK group, s.r.o. použije na splatenie záväzku voči
žalobcovi. Z ďalšieho priebehu vyplynulo, že prevod vlastníckeho práva k šiestim bytom sa neuskutočnil
na spoločnosť TREOS, s.r.o., ale na tri fyzické osoby - Ing. P. W. ako jediného konateľa a spoločníka

TREOS,s.r.o.anajehodvedetiM.W.(žalovaného)aC.W..Naúčelyzaplateniakúpnejcenyspoločnosť
TREOS, s.r.o. postúpila svoje pohľadávky voči ADEK group, s.r.o. na svojho jediného konateľa a
spoločníka Ing. P. W., M. W. a C. W.. Žalobca o tomto konaní už nemal žiadnu vedomosť. Celková
kúpna cena za 6 bytov bola v zmluve dohodou o započítaní započítaná s postúpenými pohľadávkami,
s výnimkou sumy 50.000,00 Eur, ktorá mala byť uhradená na účet ADEK group, s.r.o. podľa kúpnej

zmluvy s Ing. P. W.. Táto suma bola dokonca aj zložená na účet právneho zástupcu kupujúcich Mgr.
C., ktorý mal túto sumu vyplatiť spoločnosti ADEK group, s.r.o. Navonok sa preto javilo, že skutočne
dôjde k úhrade záväzku žalobcovi. K vyplateniu však nedošlo, zástupca kupujúcich túto sumu vrátil
späť zložiteľovi. Ing. P. W. si jednostranne započítal ďalšiu údajnú pohľadávku zo zmluvy o dielo, ktorá
bola na neho postúpená spoločnosťou TREOS, s.r.o. voči pohľadávke ADEK group, s.r.o. na zaplatenie

sumy 50.000,00 Eur. Troma kúpnymi zmluvami a započítaním bol žalobca ukrátený na úhrade svojej
pohľadávky, pričom za prevod vlastníckeho práva k bytom nedostala spoločnosť ADEK group, s.r.o.
žiadnereálneprotiplnenie.Súdprvejinštancievecnesprávneprávneposúdil.Použilprávnezávery,ktoré
popierajúúčelinštitútuodporovateľnostianaopak,právnekonvalidujúkonania,ktorýmidlžníknedostane
reálne plnenie za prevod majetkovej hodnoty na tretiu osobu. Záver okresného súdu, že úhrada kúpnej

ceny započítaním je ekvivalentným právnym úkonom, pričom spôsob úhrady (započítanie) nemá vplyv
na posúdenie jeho ekvivalencie, je v rozpore s judikatúrou súdov vo veci posúdenia ekvivalentnosti
plnenia, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/1231/2013, ktorý vzhľadom
na rovnakú právnu úpravu v čase rozhodovania je záverom aplikovateľným na danú situáciu. Tento
právny záver je súladný so zmyslom odporovateľnosti, ktorým je zabránenie ukracujúcim úkonom

dlžníka, kedy dlžník zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. V danom prípade posudzovanou kúpnou
zmluvou a ostatnými dvoma kúpnymi zmluvami došlo ku zmenšeniu majetku spoločnosti ADEK group,
s.r.o. ako dlžníka, keďže táto spoločnosť previedla svoj jediný majetok, t.j. 6 bytov na žalovaného a
ďalšie dve fyzické osoby a žiadnu reálnu protihodnotu za prevod vlastníckeho práva neobdržala. Ak
by sa prijal záver okresného súdu o tom, že započítanie je ekvivalentným právnym úkonom, inštitút

odporovateľnosti ako taký míňa svoj zmysel a neslúži na ochranu veriteľa. Podľa presvedčenia žalobcu o
ukracujúci právny úkon musí ísť aj v prípade, ak dlžník nedostane reálne plnenie v ekvivalentnej hodnote
(reálne plnenie = plnenie, ktorým môže uhradiť pohľadávku veriteľa). Ukracujúce právne úkony sú aj
tie, ktoré vo svojom súhrne ukracujú veriteľa, o čo v danom prípade išlo. Je zrejmé, že o ukracujúci
právny úkon musí ísť aj v prípade zápočtu v danej veci, ak navonok mal žalobca obdržať sumu 50.000,00

Eur, avšak následne bol vytvorený právnymi úkonmi stav, kedy ADEK group, s.r.o. ako dlžník žalobcu
žiadnu reálnu majetkovú hodnotu neobdržal so zdôraznením, že táto spoločnosť previedla svoj jediný
majetok. Zo skutkového stavu je zrejmé, že žalobca by v žiadnom prípade nezobral späť návrh na zápis
zabezpečovacieho prevodu práva v prípade, ak by nemal dostať úhradu svojho dlhu. Namietal porušenie
práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Skutočnosť, že

žalovaný mal vedomosť o tom, resp. musel mať vedomosť o tom, že týmto úkonom sa ukráti žalobca
a suma 50.000,00 Eur mu nebude vyplatená, bola potvrdená výpoveďou svedka O. C. a vyplýva aj zo
samotného znenia kúpnej zmluvy, kde sa konštatovalo späťvzatie návrhu na zápis zabezpečovacieho
prevodu práva. Teda žalovaný mal, alebo musel mať vedomosť o tom, že ADEK group, s.r.o. má
záväzok voči žalobcovi. V odôvodnení rozsudku sa konajúci súd touto skutočnosťou žiadnym spôsobom

nezaoberal a dôkazy ohľadom vedomosti žalovaného, resp. nutnosti vedomosti o existencii záväzku,
nijako nevyhodnotil.
Žalobca trvá na skutočnosti, že predmetné byty boli prevedené na žalovaného za neprimerane nízku
cenu, o čom doložil potvrdenie realitnej kancelárie ako dôkaz. Konajúci súd oprel svoje tvrdenia opriemerné hodnoty nehnuteľností podľa internetovej stránky NBS, tieto hodnoty však nezohľadňujú
skutočnosť, že išlo o novostavbu, nezohľadňujú konkrétnu lokalitu a ostatné aspekty, ale ide len o
priemernéceny.Novostavbavdanejlokalitemalacenuomnohovyššiuakopriemernúcenu,apretomala

byť pre súd merítkom cena novostavieb. Uvedené závery zakladajú vadu napadnutého rozhodnutia,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko preukázanie neprimerane nízkej
ceny je ďalším predpokladom pre preukázanie ukrátenia žalobcu. Za týmto účelom navrhol žalobca
vykonať dôkaz - vypracovanie znaleckého posudku k cene bytov v rozhodnom čase v súlade s ust. §
366 písm. c/ CSP. Namietal, že žalobca nemal možnosť sa k dôkazu vykonaného súdom - porovnanie

cien podľa internetovej stránky NBS vyjadriť, nakoľko sa o ňom dozvedel až z písomného rozhodnutia
(§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť
a súčasne si uplatnil voči žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca
napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ až h/ CSP,

avšak jednotlivé odvolacie dôvody vo svojom odvolaní bližšie nešpecifikuje, preto nie je možné sa k
jednotlivým odvolacím dôvodom vyjadriť. Žalobca v podanom odvolaní v podstate len opisuje skutkový
stav a prijaté závery súdom prvej inštancie považuje za rozporné s judikatúrou súdov Českej republiky.
Žalovaný považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom tento rozsudok je
riadne a náležite odôvodnený. Žalobcom tvrdené skutočnosti o vedomosti žalovaného ohľadne úmyslu

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, sú len ničím nepodložené špekulácie. Poukázal na na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp.zn. IV.ÚS 115/03,
III.ÚS 209/04). Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby sa v odôvodnení

rozhodnutia dala odpoveď na každý argument sporovej strany. Podľa názoru žalovaného rozsudok súdu
prvej inštancie vyššie uvedený atribút spĺňa. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nedošlo k vadám,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nie je žiadny dôvod na použitie novôt v
odvolacom konaní.

12. Odvolaciu repliku a odvolaciu dupliku vo veci sporové strany nepodali.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 CSP a contrario)

rozsudok okresného súdu podľa § 387 CSP vo veci samej (t.j. vo výroku I.) a v závislom výroku o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.) ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v odvolacom konaní v súlade s uznesením č.k. 6Co/29/2017 zo
dňa 15.12.2017, právoplatným dňa 17.01.2018 pokračoval s právnym nástupcom pôvodného žalobcu:

Antares finance s.r.o, so sídlom Košice-Pereš, Krásnohorská 2123/90, IČO: 36 000 850 (vymazaný z
obchodného registra dňa 11.11.2017), a to s obchodnou spoločnosťou: MIKULTEX TRADE, s.r.o., so
sídlom Liptovský Mikuláš, 1. Mája 1662/111, IČO: 36 409 359.

15. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

podstatnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o
žalobe žalobcov, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd.

16. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje vysvetlenie dôvodov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkové
a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípadne zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre

zákonnéhoodôvodnenia(§220ods.2CSP). Žalobcatedanedôvodnenamietanedostatokodôvodnenia
napadnutého rozsudku.17. Z obsahu podaného odvolania prioritne vyplýva, že žalobca sa nestotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého
vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

19. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi
jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu možnosti
uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Zákonné podmienky, ktoré musia byť naplnené, aby právnemu
úkonu dlžníka bolo možné úspešne odporovať vyplývajú z ust. § 42a ods. 2 OZ.

20. Súd prvej inštancie sa s jednotlivými zákonnými predpokladmi odporovateľnosti dôsledne
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa prijatých záverov súdu prvej inštancie v
posudzovanej veci neboli naplnené dva predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu - ukrátenie
veriteľa (právny úkon, ktorému možno odporovať, musí byť úkonom urobeným in fraudem creditoris)
a predstavuje objektívnu stránku odporovateľnosti a úmysel dlžníka právneho úkonu ukrátiť veriteľa

(animus fraudandi) ako subjektívnu stránku odporovateľnosti.
21. V posudzovanom prípade odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka (ADEK group, s.r.o.) podľa §
42a ods. 2 OZ úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany právneho úkonu (žalovaného)
musí byť žalobcom (veriteľom) tvrdený a preukázaný. Preukázanie úmyslu dlžníka je v takomto prípade
zákonnou podmienkou odporovateľnosti a úspešnosti žaloby.

22. Úmysel dlžníka je jeho psychickým stavom, ktorý nemôže byť sám o sebe predmetom dokazovania.
Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa
vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých
možno existenciu tohto úmyslu vyvodiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2008, sp. zn. 2 Cdo

109/2007).

23. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania - z výpovedí konateľa právneho
predchodcu žalobcu Z. Z., svedka O. C., žalovaného M. W. správne ustálil záver, že žalobcovi sa
nepodarilo preukázať, že by dlžník pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným zo dňa 27.12.2012 konal

s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, hoci v tomto smere bremeno tvrdenia a dôkazu zaťažovalo žalobcu.
Žalobca a jeho dlžník sa vzájomne dohodli na usporiadaní zmluvných vzťahov vzniknutých zo zmluvy
o dielo a súčasne zo zmluvy o pôžičke tak, že byty prejdú na stavebníka (spoločnosť TREOS, s.r.o.)
a žalobcovi sa vyplatí suma 50.000 Eur. Spoločnosť ADEK, s.r.o. bola výslovne založená na to, aby
vybudovala byty, nemala iný majetok. Sám žalobca nemal nič proti tomu, aby byty boli prevedené

na deti stavebníka. Aby mohol byť uskutočnený prevod bytov, žalobca podpísal späťvzatie návrhu na
zápis zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
vyplynulo, že boli podpísané tri kúpne zmluvy, pričom v kúpnej zmluve medzi spoločnosťou ADEK group,
s.r.o. a Ing. P. W. bola časť kúpnej ceny dohodnutá aj v hotovosti 50.000 Eur. Uvedené skutkové zistenia
vyvracajú žalobcom deklarovaný úmysel dlžníka ukrátiť ho ako veriteľa. Skutočnosť, že sa nedostavil

výsledok želaný žalobcom za takéhoto dôkazného stavu nie je možné pripísať na ťarchu dlžníka.

24. Ak dlžník nekonal v úmysle ukrátiť veriteľa (tento mu nebol preukázaný) nasledovala správna logická
úvaha okresného súdu, že nebolo možné sa zaoberať tvrdenou nevedomosťou žalovaného o úmysleukrátiť veriteľa. Nedostatok uvedeného zákonného predpokladu vylučuje aj zmysel zákonnej konštrukcie
„v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy“. Odvolacia námietka
žalobcu, že sa okresný súd v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o vedomosti druhej

strany o úmysle dlžníka preto neobstojí a v tomto smere je výslovná odvolacia námietka smerujúca
k nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku bez právneho významu. Odvolací súd len nad
rámec konštatuje, že zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nevyplýva, že žalovaný by nejakým
spôsobom participoval na obchodných dohodách o usporiadaní vzájomných obchodných vzťahov medzi
spoločnosťami Antares finance s.r.o. (právny predchodca žalobcu), ADEK, s.r.o. a TREOS, s.r.o.. Pokiaľ

ide o blízke osoby a prezumovanie vedomosti úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa tu platí, že odporovaný
právny úkon musí vzniknúť priamo medzi dlžníkom veriteľa a osobou jemu blízkou. Neplatí to však vo
vzťahu medzi dlžníkom veriteľa a žalovaným, medzi ktorými nebol takýto pomer, že ide o osoby blízke
podľa (§116, 117 OZ) v konaní ani tvrdený ani preukazovaný. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu prvej
inštancie o nedostatku subjektívnej stránky odporovateľnosti právneho úkonu je správny.

25. Ak nie je naplnený jeden zo zákonných hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti, nie je
možné sa úspešne dovolávať odporovateľnosti právneho úkonu (42a ods. 2 OZ).

26. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobca videl v tom, že za prevod vlastníckeho
práva k bytom dlžníka (ADEK group, s.r.o.) neobdržal žiadne reálne protiplnenie, pretože úhrada kúpnej

ceny bola realizovaná vzájomným zápočtom pohľadávok na základe osobitnej dohody (v čl. IV. bod 4.3
kúpnej zmluvy). Z dohody zmluvných strán o spôsobe úhrady kúpnej ceny nie je možné automaticky
vyvodiť záver, že sa nejedná o ekvivalentný právny úkon. Podľa platnej právnej úpravy započítanie
je riadnym hmotnoprávnym inštitútom upravujúci spôsob zániku záväzkov (§ 580 a § 581 OZ) bez
akejkoľvek zákonom stanovenej výnimky jeho aplikácie (napr. vo vzťahu k § 42a OZ); pohľadávka

ako právo, z hľadiska svojej povahy, je bežným predmetom občianskoprávnych vzťahov, t.j. možno
ňou disponovať. Ekvivalentnosť právneho úkonu je potrebné posúdiť vo vzťahu k stanovenej výške
započítavaných pohľadávok voči predávajúcemu (v sume 91.332,01 Eur) na dohodnutú kúpnu cenu
bytov (kúpna cena bytu č. 10. vo výške 42.332,01 Eur a za byt č. 11 vo výške 49.000,- Eur) a reálnej
ceny prevádzaných bytov. Inak povedané, či dlžník (predávajúci) mohol od kupujúceho (žalovaného)

dostať viac ako bola hodnota pohľadávok žalovaného určených na započítanie kúpnej ceny.

27. Z tohto pohľadu sa otázkou hodnoty prevádzaných bytov a jej primeranosti zaoberal súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 11. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný
nadobudol byty za reálne ekvivalentnú kúpnu cenu (cenu obvyklú v mieste a čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy), t.j. že odporovaný právny úkon nemožno považovať za ukracujúci právny úkon, je
správny. Tento záver zodpovedná stavu vykonaného dokazovania okresným súdom vo veci v rozsahu
stanovenom aktivitou strán sporu, za ktorý si strany sporu nesú procesnú zodpovednosť. Vzhľadom
na vyvodený záver správne okresný súd poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej zásadne
odporovateľným právnym úkonom nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza

k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.

28. K odvolacej námietke tzv. inej vady v konaní sa rozumie error in procedendo - porušenie ustanovenia
zákona upravujúceho konanie od začiatku až do skončenia (nález Ústavného súdu SR sp. zm. II. ÚS
591/2012 zo 4. septembra 2013). Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V rozhodovacej praxi súdov sa pod tzv. vadou
konaniarozumienajmäporušenieustanoveníodokazovaní. Ohľadomnámietkyžalobcu,žesanemohol
vyjadriť k dôkazu - porovnanie cien podľa internetovej stránky NBS a dozvedel sa o ňom až z písomného
vyhotovenia rozsudku odvolací súd zistil, že žalobcovi súd prvej inštancie na pojednávaní konanom

dňa 04.05.2016 uložil povinnosť predložiť dôkazy na neprimeranosť dojednanej kúpnej ceny, k čomu
predložil trhovú hodnotu bytov vyhotovenú realitnou kanceláriou. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
29.06.2016(č.l.138spisu)vyplýva,ževrámcipojednávania(zaprítomnostiprávnehozástupcužalobcu)
bol oboznámený listinný dôkaz prehľad ceny nehnuteľnosti z č.l 124, t.j. prehľad cien nehnuteľnosti
na bývanie podľa krajov z portálu www.nbs.sk . Teda je zrejmé, že táto odvolacia

námietka nie je dôvodná, a preto nebol naplnený odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Návrh
žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku nemožno vyhodnotiť ako dôkaz smerujúci k preukázaniu,
že v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 366 písm.
c/ CSP). Vo vyššie uvedených súvislostiach odvolací súdu vo vzťahu k takémuto návrhu na vykonaniedôkazu v odvolacom odkazuje na zásadu koncentrácie konania platnej aj pre odvolacie konanie a na
podmienkyprípustnostinovôtvodvolacomkonanípodľa§366CSP,čovdanomprípadenebolosplnené.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

30. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania (výrok závislý), ktorý
taktiež vykazuje vecnú správnosť.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej procesnej strane
odvolacieho konania priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).