Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Dušan Pagáč
Judgement form – Rozhodnutie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21Csp/101/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208077
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717208077.3
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: O. I., C.. XX.XX.XXXX,
D. S. W.. I. XX, XXX XX A., zast. L. H. L., O. O.Q. X.. N. XXXX/XX, XXX XX D. D. proti žalovanému:
M. R., O..U..L.., O. O. B. C. XX, S. X, Y.:XXXXXXXX, práv. zast. De minimis, spol.s.r.o., so sídlom
Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO:36868949 v konaní o určenie neplatnosti úverových zmlúv a o
vydanie bezdôvodného obohatenia takto
r o z h o d o l :
I.Konanie v časti , ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že úverové zmluvy , ktoré uzatvorili sporové
strany a to úverová zmluva číslo XXXXXXXXX , číslo XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXX sú neplatné a
úver poskytnutý na základe týchto zmlúv sa považuje za bezúročný a bez poplatkov sa zastavuje.
II.Žaloba , ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo
výške 809,74 € sa zamieta.
III.Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 17.08.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že úver poskytnutý
na základe Zmluvy č. XXXXXXXXX , č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov,
tieto zmluvy sú neplatné. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné
obohatenie vo výške 234,76 €.
Podľa žalobkyne všetky tri úverové zmluvy, ktoré uzatvorila so žalovaným boli v rozpore s dobrými
mravmi a preto sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalovaná uviedla, že tento
dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré sú zo zmluvami o
spotrebiteľskom úvere prepojené a tvoria jeden celok. Žalovaná tvrdila, že sporné úverové zmluvy
neobsahujú predpísané náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.Podľažalobkynecenaposkytnutejfinančnejslužbyzaposkytnutieúverujevyjadrenánejasnea
nezrozumiteľne. Podľa nej cenu za poskytnutú finančnú službu tvorí aj poplatok za preberanie finančnej
hotovosti na plnenie dlhu z úveru. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že úverové zmluvy neobsahujú
termín konečnej splatnosti úveru a z týchto dôvodov žiadala, aby súd určil, že sporné zmluvy sa považujú
za bezúročné a bez poplatkov. V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvolávala na viaceré rozhodnutia
európskych súdov, ako aj na Ústavu SR. K žalobe pripojila fotokópie zmlúv spotrebiteľských úverov,
zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ako aj štandardné európske informácie v európskom úvere.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 19.06.2017. Podľa žalovaného pre rozhodnutie o určení,
že sporné zmluvy o úvere sú neplatné a že sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, nie je daný
naliehavý právny záujem podľa § 137 písm.d) Civilného sporového poriadku. Podľa neho podaná žaloba
nie je procesne vhodným nástrojom uplatnenia práva žalobkyne, nakoľko by sa nedosiahlo odstráneniespornosti práva a neodstránila by sa ani neistota vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Je možné
predpokladať, že po tomto konaní by nasledovalo ďalšie súdne konanie.
Čo sa týka zmlúv o doplnkovej službe , tieto zmluvy boli so žalobkyňou dojednané individuálne
a neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný postupoval pri ich uzatváraní s odbornou
starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Podľa žalovaného žalobkyňa uzatvorila všetky zmluvy
o doplnkovej službe dobrovoľne a išlo o logické a racionálne rozhodnutie žalobkyne. Zmluva o úvere
je úplne nezávislá od skutočnosti, či dôjde alebo nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o doplnkovej
službe so spotrebiteľom. Táto zmluva sa uzatvára osobitne a vždy až po uzavretí zmluvy o úvere.
Aj v samotnej zmluve o doplnkovej službe sa v bode 4.3 konštatuje, že zmluva bola uzatvorená
na základe žiadosti žalobkyne. Podľa vyjadrenia žalovaného sa jedná o inominátnu spotrebiteľskú
zmluvu obsahujúcu ustanovenia o predmete plnenia a cene za poskytnutú službu. Obsah zmlúv je
vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito. Z obsahu zmluvy je zrejmé, akú celkovú odmenu za doplnkovú
službu musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva o poskytnutí doplnkovej služby nie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru. Predmetom zmluvy o doplnkovej službe je pravidelné preberanie peňažnej
hotovosti a úhrady splátok spotrebiteľského úveru na mieste trvalého pobytu žalobkyne a prípadne, aj
na ktoromkoľvek inom dohodnutom mieste. Za túto službu sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť odplatu, ktorá
je podľa žalovaného primeraná náročnosti poskytovanej služby. Ponuka preberania peňažnej hotovosti
na úhradu splátok v mieste trvalého pobytu je orientovaná najmä na tých spotrebiteľov, ktorí nemajú
zriadený bežný účet v banke alebo miesto ich trvalého pobytu je vzdialené od najbližšej pobočky banky,
v ktorej by mohli realizovať vklad na účet žalovaného. Spotrebitelia, ktorí uzavrú zmluvu o doplnkovej
službe ušetria bankové poplatky, za realizáciu hotovostného vkladu na účet žalovaného a ušetria aj
na cestovnom do najbližšej pobočky banky. Za týchto okolností je výhodné zmluvu o doplnkovej službe
pre spotrebiteľov uzatvoriť aj napriek tomu, že cena za túto službu nie je najnižšia. Na základe týchto
skutočnostísakaždýzákazníkmôžerozhodnúť,čitakútozmluvuuzatvoríalebonie.Uzatvorenímzmluvy
o doplnkovej službe sa záväzok žalobkyne splatiť splátky na dlh z úveru nijako nemení. Každý zákazník
vzhľadom na jeho osobné preferencie musí sám vyhodnotiť, či chce, aby na mieste ním určenom
žalovaný preberal hotovosť a následne za neho plnil záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo aby splátky poukazoval sám prostredníctvom účtu v banke. Uzatvorením zmluvy o doplnkovej
službe sa spotrebiteľ vyhne plateniu bankového poplatku za hotovostný vklad na účet žalovaného, ktoré
sú v súčastnosti pomerne vysoké a ušetrí aj na cestovných nákladoch v súvislosti s opakovanými
cestami do najbližšej pobočky banky. V súdenom prípade sa žalobkyňa zaviazala úver zaplatiť 100-
mi týždennými splátkami . Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný považuje cenu za doplnkovú službu
za primeranú a dohodnutú v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na to, že poskytovanie
doplnkovej služby si žalobkyňa vyžiadala v minulosti opakovane zrejme aj preto, že bola pre ňu výhodná.
Podľa názoru žalovaného sporné zmluvy o úvere obsahovali všetky podpísané náležitosti podľa § 9 ods.
2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V spornom prípade celkové náklady žalobkyne
zo zmlúv o úveroch tvoril len úrok za poskytnutie úveru a administratívny poplatok ( poplatok za
garantovanú službu ). Žalovaný vyvracal tvrdenia žalobkyne o nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej
miere nákladov . Uviedol, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola vypočítaná matematickým
vzorcom prostredníctvom metódy numerickej aproximácie podľa prílohy č. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z..
Tieto matematické výpočty majú výlučne informatívnu povahu. Pri výpočte ročnej percentuálnej miere
nákladov žalovaný vychádzal vždy z údajov zmluvách o úvere.
Čo sa týka argumentov žalobkyne, že zmluvy neobsahujú konečný termín splatnosti úveru, je podľa
žalobcu termín konečnej splatnosti uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrený dostatočným
spôsobom a žalovaná nemôže mať pochybnosti o tom, dokedy úver musí splatiť. Čo sa týka neuvedenia
výšky a počtu termínov splátok úveru , podľa žalovaného tento údaj je v zmluve obsiahnutý
zrozumiteľným a jasným spôsobom. Sporné zmluvy obsahujú údaj o počte splátok a ich výške a
v zmluve bola dohodnutá splatnosť každej splátky. V tejto súvislosti sa žalovaný odvolával aj na
rozhodnutie Súdneho dvora európskych spoločenstiev sp.zn.C -42/15, podľa ktorého nie je nutné, aby
zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny
a aká časť spláca bežné úroky a poplatky. Podľa citovaného rozhodnutia sa článok 10 písm. h) a i)
Smernice Európskych spoločenstiev číslo 2008/48 nemá vykladať v tom zmysle , že zmluva o úvere
na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať , aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Podľa
žalobcu zmluvy obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti a z toho dôvodu je žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia nedôvodná a plnenie od žalobkyne žalovaný neprijal bez právneho dôvodu.Čo sa týka nároku na bezdôvodné obohatenie, žalovaný uplatnil námietku premlčania a poukázal na
viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej a Českej republiky ohľadom začatia plynutia premlčacej lehoty.
Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov
konania.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, vypočutím zástupcu občianskeho združenia
a listinami založenými v spise.
Sporové strany uzatvorili tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dňa 18.07.2013 uzatvorili zmluvu o
spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXX , na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyne úver vo výške
980 €. Žalobkyňa sa zaviazala úver vrátiť so zmluvným úrokom vo výške 11,45 % ročne a zaviazala
sa zaplatiť poplatok za garantovanú službu ( administratívny poplatok ) vo
výške 98,49 €. Zmluva obsahuje informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 31,91
% a záväzok žalobkyne zaplatiť celkový dlh zo zmluvu o úvere vyjadrený sumou 1.147,55 € a to
za predpokladu riadneho a včasného plnenia dlhu. V zmluve sa žalobca zaviazal zaplatiť dlh 60-timi
týždennými splátkami dohodnutými vo výške 19,13 €. Výška poslednej splátky bola dohodnutá vo výške
18,88 €. V zmluve bolo dohodnuté, že úver sa poskytuje na dobu 60-tich týždňov a termín splatnosti
poslednejsplátky,tedatermínkonečnejsplatnostiúverujesiedmydeň60-tehotýždňapodniuzatvorenia
zmluvy .
Sporové strany uzatvorili dňa 17.02.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX , na základe
ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 800 €. Žalobkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť so
zmluvným úrokom 11,20 % ročne z dlžnej sumy. Žalobkyňa sa zaviazala zároveň zaplatiť aj poplatok
za garantovanú službu ( administratívny poplatok ) vo výške 93,92 €. Zmluva obsahuje aj údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov 29,80 %. Pokiaľ žalobkyňa bude riadne a včas platiť svoj dlh je
povinná zaplatiť na dlh z úveru 1.019,71 €. Žalobkyňa sa zaviazala úver vrátiť 100 týždennými splátkami
dohodnutými vo výške 10,20 €. Výška poslednej splátky bola dohodnutá vo výške 9,91 €. Podľa zmluvy
bol úver poskytnutý na dobu 100 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti
úveru je siedmy deň 100-tého týždňa po dni uzatvorenia zmluvy.
Sporové strany uzatvorili dňa 31.05.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX , na
základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.040 €. Žalobkyňa sa zaviazala tento úver
vrátiť so zmluvným úrokom 11,45 % ročne z dlžnej sumy. Žalobkyňa sa zároveň zaviazala zaplatiť aj
poplatok za garantovanú službu - administratívny poplatok vo výške 104,52 €. Zmluva obsahuje aj údaj
o ročnej priemernej percentuálnej miere nákladov vo výške 31,90 % ročne. Za predpokladu riadneho a
včasného plnenia dlhu , bola žalovaná povinná zaplatiť na dlh z úveru sumu 1.217,81 €. Žalobkyňa sa
zaviazala úver zaplatiť 60-timi týždennými splátkami dohodnutými vo výške 20,30 €. Výška poslednej
splátky bola dohodnutá vo výške 20,11 €. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý v siedmy deň
100-tého týždňa po dni uzatvorenia zmluvy.
4. Pohľadávku na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX a zo zmluvy č. XXXXXXXXX
žalovaný zmluvne postúpil na spoločnosť I. Č.K. X. O. U., O..U..L... Túto skutočnosť žalovaný oznámil
žalobkyni a to listom z 10.04.2017.
5. Súd z úradnej povinnosti vykonal zisťovanie, či sporné úverové zmluvy boli uzatvorené v súlade s
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v súlade so Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ako aj v súlade so Zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Súd vykonal kontrolu
zákonnosti úverových zmlúv aj porovnaním so smernicami a nariadeniami európskej únie ( Smernica
ES č.2008/48 a Smernica ES č. 93/2013 ). Podľa názoru súdu sporné zmluvy o spotrebiteľskom
úvere boli uzatvorené v súlade s predpismi a obsahujú všetky zákonné náležitosti ( § 9 Zákona č.
129/2010 Z.z.) a z toho dôvodu sú platné a účastníkov zaväzujú. Z týchto dôvodov nie je možné ani
určiť, že sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Bolo preukázané, že zmluvy neboli uzatvorené v
rozpore s dobrými mravmi ( § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka ). Dohodnutý úrok za poskytnutie úveru,
bol vo všetkých spotrebiteľských zmluvách, v porovnaní s úrokmi, za ktoré poskytujú úvery ostatné
nebankové spoločnosti veľmi nízky a je porovnateľný s úrokmi , za ktoré poskytujú úvery na finančnom
trhu banky. Sporné zmluvy obsahujú aj údaj o RPMN. Matematickým prepočtom bolo overené, že
ročná percentuálna miera nákladov bola vo všetkých sporných zmluvách vypočítaná správne ( http : //
ekonomika.sme.sk ). Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostatočným spôsobom definujú splátky, ktoréžalobkyňa bola povinná zaplatiť na dlh z úveru. Zmluva o úvere uzatvorená na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a aká časť sa použije na bežné úroky
a poplatky. Dostatočne zrozumiteľným spôsobom je v sporných spotrebiteľských zmluvách definovaný
aj konečný termín splatnosti úveru . Priemerne vzdelaný spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom,
dokedy je povinný úver splácať. Zmluvy obsahujú aj údaj o celkovej sume, ktorú sa žalobkyňa zaviazala
zaplatiť na dlh z úveru za predpokladu, že ho bude riadne a včas splácať.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách , takáto súdna ochrana spotrebiteľov
je však limitovaná a nie je namieste pokiaľ spotrebiteľ nezodpovedným a ľahkorozvážnym spôsobom
podpíše zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to bez toho, aby si ju prečítal. Žalobkyňa na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 23.01.2018 vypovedala, že sporné zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj zmluvy o
zabezpečení splátok úveru podpísala v rýchlosti a nečítala ich. Vzhľadom na to, aby nebolo namieste
formalistickým spôsobom vykladať ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch a tým odoprieť
autonómny prejav vôle zmluvných strán a dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali
vyvolať.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( účinný ku dňu uzatvorenia
sporných zmlúv ) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať tieto
náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, jej ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
Podľa § 11 ods.1 citovaného zákona účinného ku dňu uzatvorenia sporných zmlúv poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) až y).
Pretože sporné úverové zmluvy obsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti a neboli uzatvorené
v rozpore s dobrými mravmi, nebol daný dôvod, aby súd rozhodol , že sa považujú za bezúročné a bez
poplatkov. Nebol preukázaný ani dôvod, na základe ktorého by súd rozhodol, že úverové zmluvy sú
neplatné. Z tohto dôvodu nemohol žalobkyni vzniknúť ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
6. Žalobkyňa žalobou v časti ktorou žiadala, aby súd určil, že úverové zmluvy, ktoré uzatvorili sporové
strany a to úverová zmluva č. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX X. XXXXXXXXX sú neplatné a úver
poskytnutý na základe týchto zmlúv sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, vzala späť a žiadala,
aby súd konanie zastavil. Žalovaný so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil. Z týchto dôvodov súd
konanie v tejto časti zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
Podľa § 450 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Vykonaním dokazovania nebolo preukázané, že žalobkyňa získala majetkový prospech tým, že plnila
žalobcovi bez právneho dôvodu alebo plnila z neplatného právneho úkonu. Nebolo preukázané, že
sporné úverové zmluvy sú neplatné. Sporné zmluvy obsahovali všetky zákonom prepísané náležitosti
a nebol dôvod, aby súd prejudiciálne rozhodol, že sa považujú za bezúročné a bez poplatkov . Z týchto
dôvodov súd nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 890,74 € zamietol tak,
ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa uplatnila zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
číslo zmluvy XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXX . Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
spotrebiteľskej zmluvy XXXXXXXX si žalobkyňa neuplatňovala.Pokiaľ by súd modelove rozhodol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je neplatná,
alebo že je bezúročná a bez poplatkov, mohol by vzniknúť žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Takýto eventuálny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 637,02 € by
žalobkyni však súd priznať nemohol, pretože nárok bol premlčaný a žalovaný uplatnil námietku
premlčania. Podrobnosti nie je potrebné uvádzať, pretože žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia nevznikol.
8. Žalovaný poukazoval na nedostatok jeho pasívnej legitimácie, pretože pohľadávku zo spornej
spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX postúpil na inú spoločnosť. Súd konštatuje, že jeho pasívna
legitimácia tým nezaniká. V dôsledku toho, že pohľadávku zo zmluvy postúpil, nie je nositeľom práva na
vydanie dlhu , ktorý vznikol žalobkyni zo zmluvy o úvere. Záväzkový vzťah ( ostatné práva a povinnosti )
zo zmluvy o úvere nie sú v zásade postúpením pohľadávky nijako dotknuté. Na základe zmluvy o
postúpenípohľadávkyprechádzanatretiuosobu (postupníka)ibakonkrétneprávopostupcunaplnenie
voči dlžníkovi ( žalobkyni ).
9. Čo sa týka zmlúv o zabezpečení splátok na úver, žalobkyňa nežiadala, aby súd určil, že sú neplatné
a preto o tom nerozhodoval. Súd však považuje tieto zmluvy za platné, pretože boli so žalobkyňou
individuálne dohodnuté a neobsahujú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Tieto zmluvy neboli
uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo preukázané, že žalobkyňa tieto zmluvy uzatvorila
nedobrovoľne a pod nátlakom. Uzatvorenie takejto zmluvy môže byť u spotrebiteľa za určitých okolností
výhodné a preto je pravdepodobné, že žalobkyňa uzatvorila zmluvy o zabezpečovaní splátok úveru na
základe logického a racionálneho rozhodnutia. Zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd považuje za
jasné a určité a neboli podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obsahom týchto zmlúv
bol záväzok žalovaného preberať peňažnú hotovosť na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v mieste
trvalého pobytu žalobkyne. Uzatvorenie takejto zmluvy môže byť pre spotrebiteľa výhodné, najmä v
prípadoch, ak nemá zriadený bežný účet v banke .Ak aj má zriadený účet v banke a najbližšia pobočka
jeho banky je od miesta trvalého bydliska vzdialená, vznikli by mu zbytočné náklady a strata času.
Výhodnosťuzatvoreniazmluvyozabezpečenísplátokúverumôžebyťdanáajtým,žeplateniepoplatkov
za hotovostné vklady ( splátky úveru ) na účet žalovaného vyberané bankami sú v súčastnosti pomerne
vysoké, čo mohlo mať vplyv na rozhodovanie žalobkyne takéto zmluvy uzatvoriť ( v sporných
zmluvách bolo dohodnuté splatenie dlhu 60-timi , prípadne 100-mi týždennými splátkami ) . Dohodnutá
odmena za plnenie záväzku osobne preberať peňažné hotovosti na úhradu splátok spotrebiteľského
úveruvmiestetrvaléhopobytužalobkynejeprimeranánáročnostiposkytovanejslužby.Žalobkyňasitúto
doplnkovú službu v minulosti od žalovaného vyžiadala už viacej krát a mala s ňou skúsenosti a zrejme
ju považovala za výhodnú. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola samostatnou spotrebiteľskou
zmluvou, ktorej uzatvorenie bolo nezávislé od zmluvy o úvere . Súd nezistil žiadne zákonné dôvody
pre určenie , že zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú neplatné. Určenie neplatnosti týchto zmlúv
žalobkyňa ani nežiadala, takže súd o tom ani rozhodnúť nemohol.
10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 CSP a žalovanému, ktorý úspešne
bránil svoje právo súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.