Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212201363
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8212201363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: X. H., R.. XX.X.XXXX, D.
H. XX, XXX XX H., zastúpená splnomocneným zástupcom Igorom Hrkom, bytom Hrabovec 99, 086 11
Hrabovec, proti žalovanému: S. S., R.. X.X.XXXX, D. H. XX, XXX XX K., o určenie vlastníctva k K. a
hnaciemu motoru X HP, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku V. súdu Bardejov č. k. 5C/29/2012-83 zo
dňa 3.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.
Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie, že S. S., R.. XX.X.XXXX,

nebol vlastníkom mláťačky XXXX a hnacieho motora XHP, ktoré boli odňaté a jemu poskytnutá náhrada
za odňatý mŕtvy inventár vo forme traktora K.-XXX s príslušenstvom v celkovej hodnote 99.478 Sk, ktorý
prevzal dňa 3.12.1993 na základe konania A. XXX/XX-D. nepatrila, v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 3.11.2016 splnomocnený zástupca
žalobkyne uviedol, že netrvá na návrhu o určenie, že S. S., R.. XX.X.XXXX nebol vlastníkom mláťačky
XXXX a hnacieho stroja XHP, ktorá bola odňatá a jemu poskytnutá náhrada za odňatý mŕtvy inventár,

preto postupom podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.
3. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu k vyššie
uvedeným hnuteľným veciam s tým, že po takomto určení sa bude domáhať plnenia od žalovaného za
prijatú náhradu vo forme traktora, ktorý mu bol vydaný za tzv. mŕtvy inventár. Z dedičského rozhodnutia
pod sp. zn. D 260/89 zo dňa 23.5.1989 vyplýva, že dedičmi po nebohom právnom predchodcovi
žalobkyne bolo celkovo 9 dedičov, vrátane žalobkyne s tým, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudla C. S.
na základe schválenej dohody dedičov. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka,

dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP vyplýva, že nerozlučné
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa
rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Keďže predmetného
sporového konania sa nezúčastnili všetci účastníci konania o dedičstve, nemôže byť návrhu o určenie,
že vec patrí do dedičstva vyhovené. Pre takéto sporové konanie treba všetkých účastníkov konania o
dedičstvepovažovaťzanerozlučné.Zuvedenéhodôvoduprenedostatokvecnejlegitimácievyplývajúcej
z hmotného správa, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/222/2010, 3Cdo/131/1999, 3Cdo/178/2006, ako aj na uznesenie
Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 260/2011.
4. Zároveň uviedol, že uvedenému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu, predpokladaného ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.Uviedol, že určovacia žaloba spravidla nebude úspešná tam, kde možno žalovať priamo splnenie
povinnosti podľa § 137 písm. c) CSP. Žalobkyňa určenie odôvodnila tým, že po určení vlastníckeho práva
k uvedeným strojovým zariadeniam si bude môcť uplatňovať peňažné nároky voči žalovanému za prijatú

náhradu vo forme traktora. Aj s odkazom na uvedené tvrdenie možno mať za to, že podaná určovacia
žaloba nespĺňa procesnú podmienku naliehavosti právneho záujmu na určenie vlastníckeho práva.
Súčasne uviedol, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/401/1994 sa žalobkyňa,
ako aj ostatné dedičky po poručiteľovi domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného
z dôvodu, že ten si uplatnil od povinnej osoby nárok na vydanie mŕtveho inventára, avšak táto bola

zamietnutá z dôvodu prekludovania nároku.
5. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Proti
uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá uviedla, že po
opätovnom zvážení celej veci, napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby žiada, aby súd pokračoval v
konaní v časti, v ktorej bolo toto zastavené. Zároveň podľa jej názoru nie sú splnené podmienky pre
postavenie nerozlučných spoločníkov - dedičov o určenie vlastníckeho práva k strojovým zariadeniam

jej právneho predchodcu. V danom prípade nejde o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a rovnako nejde o prípad sporového konania o dedičstvo. Súčasne sú nesprávne
tvrdenia súdu prvej inštancie v bode 8 odôvodnenia, že sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k
hnuteľnejvecipreto,abysapotomtomohladomáhaťplneniaodžalovanéhozaprijatúfinančnúnáhradu.
V tejto veci tak, ako už konštatoval súd prvej inštancie konanie prebehlo pod sp. zn. 7C/401/1994,

kde súd žalobcu zamietol s odôvodnením preklúzie uplatneného nároku. V danom prípade však platí
špeciálny zákon, a to č. 229/1991 Zb., z ktorého plynie, že ak si na plnenie nárokuje viacej oprávnených
osôb a nárok na vydanie veci si uplatní len niekto z nich, vydá sa im celá vec, čo je tento prípad. Zároveň
má za to, že sú splnené podmienky naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Preto
žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v
zmysle zásad uvedených v ust. § 379 - 381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je.

8. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky
nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozícii adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie
je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z
objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým,
čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s

týmto prejavom vôle procesné právo spája (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.8.2010 pod sp. zn.
6Sžo/372/2009).
9. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu v časti o určenie, že S. S. nie je vlastníkom K. a hnacieho
motora XHP na pojednávaní konanom dňa 3.11.2016 späť, a súd konanie v uvedenej časti zastavil,
už nemôže uvedené späťvzatie odvolať a žiadať o pokračovanie v konaní v tejto časti. V zmysle ust.

§ 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. K nadobudnutiu dedičstva
poručiteľovým dedičom však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského
práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva a okrem iného predpokladá aj
to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Okrem iného predpokladá
aj to, že konanie o dedičstve začína i bez návrhu a že v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež

majetok, ktorý pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí dedičstva nebol známy (nebol zistený). Podľa
rozhodnutia súdu (skôr rozhodnutia štátneho notárstva) o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní
dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe smrti poručiteľa až
do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičstva právoplatným uznesením súdu tu nemôže byť
istota, s akým výsledkom dedičské konanie skončí, najmä kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako

bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Ak zanechal poručiteľ viacerých
dedičov, prejavuje sa tento stav, aký tu vzniká v dobe od smrti poručiteľa, až do vyporiadania dedičstva
právoplatným uznesením súdu. Musí byť brané do úvahy, že vyporiadanie dedičov má síce účinky ku
dňu smrti poručiteľa, ale že do vyporiadania právoplatným uznesením súdu nie je isté, ako budú ich
práva alebo povinnosti k dedičstvu upravené. Tento osobitný vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku

má okrem iného za následok, že až do vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu, sú dedičia
považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a v právnych úkonoch týkajúcich sa
vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne
a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právacha povinnostiach. V sporoch s inými osobami, týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do
dedičstva sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie tzv.
nerozlučných spoločníkov (§ 77 ods. 1 CSP predtým § 91 ods. 1 O.s.p.), lebo ide o také spoločné

práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov. To platí nielen v
prípade, že sa vykonáva vyporiadanie celého poručiteľovho majetku, ale obdobne to platí aj vtedy, ak
sa vyporiadanie dedičstva vykonáva dodatočne, pretože pôvodné konanie o dedičstve bolo zastavené
z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok alebo že zanechal len majetok nepatrnej hodnoty. Platí to
tiež vtedy, ak sa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo pôvodné konanie o dedičstve skončené

objaví nejaký nový, v pôvodnom dedičskom konaní neznámy poručiteľov majetok. V konaniach, kde sa
rieši spornosť dedičského práva každopádne musia byť aj ostatní dedičia účastníkmi konania, pretože
tu ide o nerozlučné spoločenstvo. Účasť všetkých dedičov je nevyhnutná bez ohľadu na to, aký majú
postoj k prípadnému vyriešeniu spornosti tohto dedičského práva, teda či sa k spornej otázke stavajú
odmietavo alebo vystupujú pasívne, alebo či vôbec nevystupujú. Žaloba na určenie predmetu dedičstva
je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec

(právo) patrí do dedičstva. Keďže žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha určenia, že do dedičstva
po nebohom poručiteľovi patria označené strojové zariadenia, ako účastníci konania (sporové strany)
mali byť označené aj ďalšie spoludedičky uvedené v rozhodnutí o dedičstve zo dňa 23.5.1989 pod sp.
zn. D260/89, ktoré však v konaní označené nie sú a už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod pre
zamietnutie podanej žaloby. Na základe uvedeného je preto vecne správny záver súdu prvej inštancie

o nedostatku vecnej legitimácie sporových strán.
10. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle
ust. § 137 písm. c) CSP. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva svojho právneho
predchodcu k strojovým zariadeniam, za ktoré bolo právnemu predchodcovi žalovaného vydané iné
strojové zariadenie. Určiť vlastnícke právo je však možné iba k preukázateľne existujúcej hnuteľnej,

či nehnuteľnej veci. V priebehu súdneho konania nielenže nebola preukázaná existencia predmetných
strojových zariadení, ale ani ich držba zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu. Z
uvedeného teda vyplýva, že aj v prípade zistenia skutkových okolností preukazujúcich vlastnícke právo
právneho predchodcu žalobkyne k uvedených strojovým zariadeniam by prichádzala do úvahy iba
žaloba o plnenie vo výške finančnej náhrady za tieto strojové zariadenia, preto aj v tejto časti je správny

právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 v spojení s ust. § 255
Civilného sporového poriadku tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobkyňa bola v

odvolacom konaní neúspešná a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).