Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 22, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217205059
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217205059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.

s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a
spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanej: Q. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. E. K., G.
XXX/XX, o zaplatenie 482,51 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 123,88 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne z istiny od
13.11.2015 do zaplatenia, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 200 eur s úrokom z omeškania z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 06.03.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 482,51
eur, a to titulom náhrady škody vo výške 158,63 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby vo výške 323,88 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Nárok odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvy, predmetom ktorých bolo poskytovanie

telekomunikačných služieb cez vypožičané SIM karty. V prípade nedodržania zmluvných povinností -
doby viazanosti vznikla žalobcovi škoda, pričom pri jej výpočte žalobca zohľadnil počet celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.
Žalobca sa domáha nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške 85,88 a 72,75 eur predstavuje
rozdiely medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení zn. Samsung Galaxy SIII mini a Prestigio
MultiPad za zvýhodnené ceny oproti cene trhovej, a ktorá škoda mu vznikla tým, že žalovaná získala
telekomunikačné zariadenia za zvýhodnenú cenu a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v

zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Úrok z omeškania
z dlžnej sumy žiadal žalobca priznať vo výške 5,05%
ročne od 13.11.2015, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku.

(2) Žalovanej bola žaloba doručená riadne dňa 25.09.2017, k žalobe sa vyjadrila e-mailovým podaním
z 26.09.2017 tým, že nevedela o dlhu voči žalobcovi do roku 2017, medzičasom dohodla so žalobcom

splátkový kalendár po 50 eur mesačne od septembra 2017 (pri celkovej sume 637,33 eur), ktorú
povinnosť si mieni plniť naďalej.(3) Na pojednávaní dňa 22.01.2018 vzal žalobca žalobu v časti istiny 200 eur (na uhradených splátkach
4x 50 eur) späť s tým, že týmto si na neuhradených službách voči žalovanej naďalej uplatňuje sumu
celkom 123,88 eur.

(4) Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobca môže vziať
žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

(5) Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti zastavil.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(7) Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 30.12.2013 pod č. A7437583 s dodatkom z rovnakého dňa

a pod č. A7437599 s dodatkom z rovnakého dňa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, v zmysle
ktorých bol žalobca povinný poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná bola povinná
platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné
podmienky, Cenník služieb a informácie o poskytnutých službách (príloha). Žalobca v zmysle žalovanej
poskytol SIM karty, ktoré jej umožňovali telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať. V

znení zmlúv a ich dodatkov odpredal žalobca žalovanej telekomunikačné zariadenia s definovaným
výrobným číslom so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 1 a 1 euro. V
zmysle čl. 2. ods. 3 písm. a) dodatkov sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
dodatkuzotrvávzmluvnomvzťahusožalobcompodľazmluvyvznenítohtododatkuakoúčastníkslužieb
poskytovaných jej žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia

tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý
by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle
čl. 2. ods. 3 písm. b) dodatku sa žalovaná zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o
dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ jej takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade

je povinná bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá
nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaná
taktiež zaviazala, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo
právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku

ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený
mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3
písm. d) dodatku sa žalovaná zaviazala, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program
(resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2
písmeno b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode

2.2 tohto článku. V čl. 2. ods. 5 dodatku si účastníci dohodli pre prípad porušenia niektorej z povinností
žalovanej uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvné pokuty - vo výške 229 a 194 eur.

(8) Pokusom o pokonávku zo dňa 24.08.2015 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávok za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 323,88 eur, zároveň žalovanú vyzval k

zaplateniu zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 158,63 eur, všetko najneskôr do 12.11.2015..

(9) Faktúrami vystavenými dňa 10.04.2015 (č. 2282575823, č. 2282573504), dňa 10.05.2015 (č.
2286704599, č. 2286703905) a dňa 10.06.2015 (č. 2290901964) vyúčtoval žalobca žalovanej čiastky k
úhrade vo výške spolu 336,38 eur za mesačné poplatky, poskytované služby, obmedzenie.

(10) Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného od
01.01.2012) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 8 písm. b/ podnik môžeodstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

(11) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

(12) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(13) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(14)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(15) Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(16) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

(17) Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na

poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.

(18) Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzky vyplývajúce zo

zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu
za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.
Súd mal za preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,
keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými jej túto cenu vyfakturoval.

(19) Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.(20) Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku

poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovanou.

(21) Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú
žalovanej pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej

platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového
a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k
zmenšeniumajetkužalobcunedošlovpríčinnejsúvislostisporušenímprávnejpovinnostižalovanejplatiť
riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej
a vážnej vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy

riadená a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu,
že sa zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny
vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatkov
k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovanej napr. ponuky iných
mobilných operátorov, jej majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah

využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať
si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď. Je len samozrejmé,
že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované
služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v
zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenia so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia

povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve
tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program.
Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom
nie je.

(22) Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli
splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

(23) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale nárok

žalobcu nie je oprávnený v plnom rozsahu. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb
súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté
služby. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaná ich prijala. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná

neuhradila ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (po čiastočnom späťvzatí) vo výške 123,88 eur.
Tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný, a žalovaná ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej
stránke nárok žalobcu nesporovala. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny
poskytnutých služieb. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade
so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s platením služieb

preukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu škody
žalobca nijako nepreukázal.

(24) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(25) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

(26) Súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu voči žalovanej v rozsahu
34% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 67%:33%).

(27) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)