Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215011374
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215011374.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Anny Kohutovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2018, v trestnej
veci obžalovaného Z. F., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák., o odvolaní obhajcu obžalovaného Z. F. Mgr. Dalibora Tverďáka proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 21. 9. 2017, sp. zn. 3T/111/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obhajcu obžalovaného Mgr. Dalibora Tverďáka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T/111/2015 zo dňa 21. 9. 2017 bol
obžalovaný Z. F. uznaný vinným prečinom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v Košiciach a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť na svojho syna Z. F., nar. XX. X. XXXX, ktorá mu
vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej mu bola rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P
210/2006 zo dňa 1. 12. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP 21/2007
zo dňa 30. 5. 2007 určená sumou po 645,- Sk (21,41 Eur) mesačne v období od 1. 1. 2006 do 30.
6. 2006 a sumou po 681,- Sk (22,61 Eur) mesačne od 1. 7. 2006 do budúcna, a tak za obdobie od
1. 1. 2006 do 12. 11. 2014, kedy bol mal. Z. F. zverený súdom do náhradnej osobnej starostlivosti,

dlhuje ÚPSVaR Košice sumu 1 254,12 Eur a za obdobie od 14. 11. 2014 do 30. 4. 2015, kedy bola
mal. Z. F. na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 88/2014 zo dňa 15. 10. 2014
nariadená ústavná starostlivosť a obvinenému bola určená vyživovacia povinnosť mesačne vo výške
po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného predpisu, dlhuje G. G. G. F.Č. G. G., F. sumu 162,78 Eur.

Bol mu za to podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 49 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní
15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obhajca obžalovaného Z. F. Mgr. Dalibor Tverďák, a to ústne
do zápisnice o hlavnom pojednávaní čo do výroku o uloženom treste obžalovanému, ktoré aj bližšie
písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol nasledovné.

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
21.9.2017 v Košiciach v konaní proti ušlému takto rozhodol: obžalovaný Z. F., nar. XX.XX.XXXX v F.,

bytom F., P. č. XX, prechodne C., K. G. XX, G., F. je vinný, že v F. a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť
na svojho syna Z. F., nar. XX. X. XXXX, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej mu bolarozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 210/2006 zo dňa 1. 12. 2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP 21/2007 zo dňa 30. 5. 2007 určená sumou po 645,- Sk (21,41 Eur)
mesačne v období od 1. 1. 2006 do 30. 6. 2006 a sumou po 681,- Sk (22,61 Eur) mesačne od 1. 7.

2006 do budúcna, a tak za obdobie od 1.1.2006 do 12. 11. 2014, kedy bol mal. Z. F. zverený súdom
do náhradnej osobnej starostlivosti, dlhuje ÚPSVaR Košice sumu 1.254,12 Eur a za obdobie od 14. 11.
2014 do 30. 4. 2015, kedy bola mal. Z. F. na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P
88/2014 zo dňa 15. 10. 2014 nariadená ústavná starostlivosť a obvinenému bola určená vyživovacia
povinnosť mesačne vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, dlhuje G.H. G. G. F. G. G., F. sumu 162,78 Eur,
teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchal závažnejším spôsobom, tým spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Tr. zák. Za to mu uložil podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Po vyhlásení rozsudku a jeho stručnom odôvodnení a poučení o práve podať odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II, obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal
odvolanie voči výroku o treste.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu žiadal, aby odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a
odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d) a e) Tr. por. a aby odvolací súd podľa § 322 ods.
3 Tr. por. sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na
primeranú skúšobnú dobu alebo trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

Trestným zákonom.

Podľa § 311 ods. 2 Tr. por. odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného
jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich
splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda

a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Obžalovaný podal odvolanie voči výroku o treste, keďže má za to, že súd prvého stupňa napadnutým
rozsudkom, ktorým obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov,
porušil ustanovenia Trestného zákona a uložený trest je neprimeraný.

Vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa má obžalovaný za to, že s použitím § 39 od. 1
Tr. zák. na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uložiť trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu, prípadne trest odňatia slobody kratšieho trvania, t.j. pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom.

Okolnosti prípadu sú dané najmä obdobiami, kedy si obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť, keďže
je zrejmé, že od tohto obdobia už uplynul dlhší čas (obdobie od 1.1.2005 do 12. 11. 2014, 14. 11.
2014 do 30. 4. 2015), pričom obžalovaný bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, resp. bol
nezamestnaný, v súčasnosti sa má zdržiavať v Anglicku a nie je známe, žeby od svojho odchodu do

Anglicka páchal akúkoľvek protispoločenskú činnosť, a teda uloženie trestu odňatia slobody je v tomto
prípade v rozpore s účelom trestu, pričom ochranu spoločnosti je v tomto prípade možné zabezpečiť aj
uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných

súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí svedkov Z. F. ml. - syna
obžalovaného, Ing. E. Š., Mgr. B. Y., X. Z. - pestúnky Z. F. ml., výsluchom svedka JUDr. E. F., ako aj

ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.,
pretožeobžalovanýnajmenej3mesiacevobdobí2rokovneplnilúmyselnezákonnúpovinnosťvyživovať
iného a čin spáchal závažnejším spôsobom. Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný
súd náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a

výmery.

Trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. podľa
krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1

Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného Z. F. dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obhajcu obžalovaného

Z. F. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.