Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417206466
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6417206466.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci navrhovateľa - muža,
ktorého otcovstvo má byť zapreté A. F., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. Q. N. XX/XX,
XXX XX T. H. D., právne zastúpeného Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti matke B. F., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, s

trvalým pobytom Z. Q. N. XX/XX, XXX XX T. H. D., t.č. bytom N. Z. XX/X, XXX XX T. H. D., právne
zastúpenej JUDr. Adriánou Šebestovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom SNP 600/96, 965
01 Žiar nad Hronom, a proti maloletému dieťaťu A. F., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v
konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. N., pracovisko
T. H. D., o návrhu na zapratie otcovstva, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 25Pc/3/2017 - 41 zo dňa 23. 08. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku o trovách konania potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 23. 08. 2017 určil, že navrhovateľ A. F., rod. F., nar. XX. XX.
XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa A. F., rod. F., nar. XX. XX. XXXX z matky B. F., rod. E., nar. XX.

XX. XXXX (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(druhý výrok).
1. 2. Rozhodnutie o zapretí otcovstva odôvodnil súd prvej inštancie zhodným vyhlásením účastníkov
konania, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa a preto na základe aplikácií
ustanovení § 84, § 85 ods. 1 a § 88 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“) návrhu navrhovateľa vyhovel. Pretože

boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 221 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) písomné vyhotovenie rozsudku ohľadom tohto výroku neobsahovalo
bližšie odôvodnenie.
1. 3. V odôvodnení rozhodnutia o trovách konania poukázal súd prvej inštancie na zákonné znenia
ustanovení § 52, § 53 a § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“)
a konštatoval, že „na základe návrhov právnej zástupkyne navrhovateľa, ako aj právnej zástupkyne

matky súd v zmysle citovaných ustanovení žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.“
V tejto súvislosti ďalej uviedol: „Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú
zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti
nahradiť trovy konania, pokiaľ nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh oprávneného
účastníka. V konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkovi,

ktorý mal vo veci úspech, proti účastníkovi, ktorý úspech nemal, pokiaľ to možno spravodlivo požadovať.
Z ustanovenia § 53 CMP vyplýva, že v tomto konaní je ponechané na zváženie súdu, či vzhľadom nakonkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, ako aj celkový postoj účastníkov
možnomaťspravodlivozato,žejedôvodnéuložiťpovinnosťprocesneneúspešnémuúčastníkoviznášať
trovy procesne úspešného účastníka.“ Následne priamo v súvislosti s prejednávanou vecou uviedol: „V

danej veci súd považoval za spravodlivé nepriznať procesne úspešnému účastníkovi - navrhovateľovi
právo na náhradu trov prvostupňového konania, nakoľko je v záujme všetkých účastníkov, aby
otcovstvo navrhovateľa k maloletému bolo zapreté. Návrh na začatie konania bol zo strany navrhovateľa
podaný 19 dní po narodení maloletého dieťaťa, kedy podľa tvrdenia matky prebiehalo obdobie jej
rekonvalescencie po pôrode, pričom takýto návrh chcela sama podať. Keďže bola poučená, že zákonnú

domnienku o určení otcovstva podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o rodine možno vyvrátiť výlučne
súdnym rozhodnutím o zapretí otcovstva a následným súhlasným vyhlásením rodičov je možné určiť
otcovstvo biologického otca k maloletému A.. Vo výsluchu matka označila muža, ktorému by podľa
jej tvrdenia svedčilo otcovstvo k maloletému. Je preto predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa,
aby bol ustálený osobný status dieťaťa a určené otcovstvo k nemu, pretože dieťa má právo poznať
oboch svojich rodičov. Súd v neposlednom rade zohľadnil aj celkový postoj matky dieťaťa v konaní,

ktorá v priebehu konania, ako aj pri výsluchu na pojednávaní pred súdom zásadne nerozporovala
tvrdenia navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu pri zohľadnení postoja účastníkov v konaní nemožno od
matky maloletého spravodlivo požadovať, aby nahradila trovy konania navrhovateľovi, ako procesne
úspešnému účastníkovi.“

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal navrhovateľ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v
zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
výrok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, „alebo aby postupom
podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podaný
žalobný návrh, čo do výroku o náhrade trov konania, zamietol.“

2. 2. Navrhovateľ odôvodnil odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP), jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d CSP), a taktiež tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).

2. 3. V súvislosti s uvedením konkrétnych argumentov navrhovateľ v prvom rade namietal, že súd
prvej inštancie sa nesprávnym spôsobom vysporiadal s aplikáciou ustanovenia § 53 CMP, nakoľko bez
akýchkoľvek relevantných dôvodov a dôkazov uviedol, že v predmetnom konaní nemožno spravodlivo
požadovať od matky ako neúspešnej strany konania, náhradu jeho trov konania ako úspešnej strany. V
tejto súvislosti poukázal na to, že sa nestotožňuje s argumentom prvoinštančného súdu, že je v záujme

všetkých účastníkov konania, aby jeho otcovstvo k maloletému bolo zapreté. Ak by to bolo skutočne tak,
konanie mohla iniciovať sama matka, prípadne maloleté dieťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka
a to na podnet matky, čo sa však nestalo. Ďalej poukázal na to, že možno v podstate skonštatovať,
že to bola práve matka, ktorá dala priamy podnet na realizáciu predmetného súdneho konania, keď
ešte počas existencie ich manželstva dlhodobo udržiavala mimomanželský pomer, z ktorého sa narodilo

maloleté dieťa. Túto skutočnosť súd prvej inštancie nezobral žiadnym spôsobom na zreteľ, ani sa s
ňou žiadnym spôsobom nevyporiadal. Okrem toho uviedol, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nevykonal ani dokazovanie ohľadom posudzovania možnosti nepriznať žiadnej strane súdneho konania
trovy právneho zastúpenia, a to s poukazom na majetkové pomery účastníkov konania. Má za to,
že rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania je zmätočné, nie je z neho zrejmé, čo bolo

podkladom pre toto rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol. Taktiež
má za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutej časti má vady, ktorými bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces. Porušenie tohto práva spočíva v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia rozhodnutia.

3. 1. Matka (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v
prvom rade poukázala na zmätočnosť úvodnej časti odvolania navrhovateľa, kde konštatoval, že ho
súd zaviazal nahradiť trovy konania. Poukázala na to, že prvoinštančný súd vo výroku o náhrade
trov konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Za zmätočný
a nezrozumiteľný považuje i alternatívny odvolací návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha zmeny

prvoinštančného rozsudku tak, aby odvolací súd podaný žalobný návrh, čo do výroku o náhrade trov
konania, zamietol.
3. 2. Podľa názoru matky, súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci správne a úplne, a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a konanienemá inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súvislosti s
argumentáciou navrhovateľa, že prvoinštančný súd neskúmal jej majetkové pomery poukázala na to, že
jej materiálna núdza bola preukázaná už tým, že jej bolo poskytnuté právne zastúpenie v tomto konaní

prostredníctvom Centra právnej pomoci.
3. 3. Na základe uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa „zamietol“ a
rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil.
3. 4. V závere vyjadrenia k odvolaniu uviedla, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 zák. č. 327/2005
Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám materiálnej núdzi si plní svoju zákonnú povinnosť a uplatňuje

si právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých z titulu trov právneho zastúpenia v rozsahu
100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje,

že rozhodnutie prvoinštančného súdu je v odvolaním napadnutej časti vecne správne. Odvolací súd
(v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s
odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a
aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím §

234 ods. 2 CSP.

7. Prvoinštančný súd správne konštatoval, že Civilný mimosporový poriadok upravuje všeobecnú
zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese v ustanovení § 52. V tomto konaní (o
zapretie otcovstva) je možné prelomiť túto základnú všeobecnú zásadu aplikáciou ustanovenia §

53 CMP. Prvoinštančný súd túto skutočnosť v odôvodnení rozhodnutia neodignoroval a v súlade s
uvedeným ustanovením skúmal, či možno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľovi (ktorý mal v
konaní procesný úspech) priznal náhradu trov konania voči matke maloletého dieťaťa, ktorá v konaní
nemala procesný úspech. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu k záveru, že od matky
maloletého nemožno spravodlivo požadovať, aby hradila trovy konania navrhovateľa. Uvedený názor

riadne a presvedčivo zdôvodnil, a odvolací súd sa s týmto zdôvodnením v celom rozsahu stotožňuje.
Je predsa nesporné, že je v záujme všetkých účastníkov konania, aby otcovstvo navrhovateľa k
maloletému bolo za preukázaného skutkového stavu zapreté, čo je základným predpokladom toho, aby
mohol byť chránený záujem maloletého dieťaťa určením skutočného otcovstva k nemu. Argumentácia
navrhovateľa uvedená v odvolaní, že ak by to bolo skutočne tak, konanie mohla iniciovať sama matka,

prípadne kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na podnet matky, je s ohľadom na konkrétne okolnosti
z hľadiska prípadnej aplikácie ustanovenia § 53 CMP neopodstatnená, pretože ako správne poukázal
prvoinštančný súd, navrhovateľ podal návrh už 19. deň po narodení dieťaťa, pričom nedal matke
maloletého dieťaťa dostatočným časovým priestor, aby po rekonvalescencii po pôrode podala takýto
návrh sama. Iná situácia by bola, ak by matka maloletého bola dlhšiu dobu po pôrode v tomto smere

nečinná, a teda navrhovateľovi by de facto neostávala iná možnosť, ako iniciovať konanie o zapretie
otcovstva.

8. Odvolací súd nemôže akceptovať ani argumentáciu navrhovateľa, ohľadom skúmania majetkových
pomerov účastníkov. Zo skutočnosti, že matke maloletého bol Centrom právnej pomoci kancelária Žiar

nad Hronom priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci je jednoznačne zrejmé, že u nej bola zistená
materiálna núdza. I s ohľadom na túto skutočnosť a s ohľadom na to, že jej eventuálne zaťaženie
povinnosťou hradiť trovy konania navrhovateľa by malo negatívny vplyv na jej a maloletého sociálnua finančnú situáciu, možno konštatovať, že hradenie trov konania navrhovateľa od nej nemožno
spravodlivo považovať.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti,
t.j. vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu o zapretí otcovstva voči maloletému
(prvý výrok), zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).