Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205569
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714205569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Příkop 843/3, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 264 29 705
Česká republika, proti žalovanému J. Y., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX V., štátny občan
SR, o zaplatenie 1.205,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen, č.k. 10C/57/2014-80 zo dňa 9. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 10C/57/2014-80 zo dňa 9. januára 2017 v napadnutej časti
potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zastavil okresný súd konanie v časti zmenkového úroku presahujúceho
sadzbu 0,06 % denne a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak , že žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Zároveň nepriznal nárok na náhradu trov
konania subjektu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, ktorý vystupoval v konaní
ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30.6.2016.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej
sumy a príslušenstva pohľadávky na základe predloženej zmenky, ktorú vystavil žalovaný. Pred začatím
pojednávania žalobca zobral žalobu sčasti zaplatenia zmenkového úroku späť vo výške 0,19 % denne
a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, teda naďalej si uplatňoval zmenkový úrok len vo výške 0,06 %
denne.

3. Žalobca v podanej žalobe uplatňoval od žalovaného zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom

v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú predložil, ktorá bola
podpísaná žalovaným, ako vystaviteľom zmenky. Žalovaný, ktorému bolo doručené tlačivo „C“ v zmysle
nariadenia na vyjadrenie, sa k obsahu žaloby nevyjadril.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
POHOTOVOSŤ uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere dňa 3.1.2011, na základe ktorej právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver. Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu poskytnutého
úveru vo výške 500,-Eur, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,-Eur, teda v celkovej výške
984,- Eur. Z bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že celý dlh sa stane splatný
okamžite keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok aleboneuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči žalovanému, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,

keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Číslo úverovej zmluvy, ktoré je
uvedené na prvej strane zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené na zmenke a z
toho jednoznačne vyplýva, že zmenku, ktorú predložil žalobca, možno považovať za zabezpečovaciu
zmenku, ktorá bola vystavená na zabezpečenie poskytnutého úveru.

5. Okresný súd uviedol, že rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, a preto miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v lehote
určenej v § 219 ods. 3 CSP.

6. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení žalobcu, z predloženej zmenky, ako aj s pripojeného a
oboznámeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5Er/107/2012.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za to, že vystavená zmenka bola vystavená
ako zabezpečovací prostriedok k poskytnutému spotrebiteľskému úveru. Súd konštatoval, že zmluva
o úvere uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou,
pretože ju na jednej strane uzatvorila obchodná spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je poskytovanie

úverov a na druhej strane ju uzavrel žalovaný, ako fyzická osoba nepodnikateľ. Zmluva bola uzavretá
na formulári vopred pripravenom dodávateľom, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Súd tiež konštatoval, že zákon č. 129/2010 Z.z. predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k
zmenkovému zákonu, pričom v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky výslovne zakazoval splnenie
dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj zabezpečenie takéhoto splnenia zmenkou. Zmenku,

ktorá bola vystavená v zjavnom rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch,
nemožno hodnotiť inak, ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko sa jedná o úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu. Súd tiež uviedol, že v
súlade s ustanovením článku I § 17 ods. 2 zákona zmenkového musel z úradnej povinnosti prihliadnuť
na skutočnosti odôvodňujúce možné kauzálne námietky žalovaného, ktorý v zmluve o úvere, ktorá

bola kauzálnym vzťahom, s ktorým súvisí predmetná zmenka, vystupoval ako spotrebiteľ. Súd zároveň
pri výklade právnej normy, obsiahnutej v ustanovení § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch
prihliadol aj na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého skutočnosť, že konajúci
orgán, vrátane všeobecného súdu, v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou, neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky, predstavuje dôvod na

zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, navrhovanej na vykonanie takéhoto
exekučného titulu. Súd z týchto dôvodov vyhodnotil, že žalovaný nie je povinný ako dlžník na zmenku
jej majiteľovi plniť, a preto žalobu v časti, v ktorej nebola vzatá späť, zamietol.

8. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný nárok na

náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Súd taktiež rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania podaním zo dňa
20.11.2014 nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z.,
IČO: 42 309 166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica nevznikli do 30.6.2016 žiadne trovy.

10. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a proti výroku o zamietnutí návrhu podal
odvolanie s odôvodnením, že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu
práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej
len Nariadenie), ktoré má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj

priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Podľa názoru žalobca súd nemohol nariadiť podľa čl.
5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože pre jeho Nariadenie neboli splnené podmienky uvedené v
cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných v tvrdení
účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe
predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru uskutočniť

za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, ich skutkových tvrdení a ani za
účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1
písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy,ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva
EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo „C“) na žalobnú odpoveď.

11. Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania
formouuznesenia,pričomokresnýsúdžiadnerozhodnutieonariadenípojednávanianevydalanedoručil
ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie

jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

12. Uviedol tiež, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie žalobca nenavrhol.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne

preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov
účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl.
5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba

vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak
urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako

súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a
bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

13. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za
jednoznačné a za nesporné, pričom žalobca a ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
pretoneexistujespôsob,akýmbysúdmoholdospieťknespornostitýchtoskutočností.Aksúdnazáklade
takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté

vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

14. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či

podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal
a odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne
zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný
zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na

ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu
proti vôli žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

15. Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z

účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Žalobcovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako aj na uznesenieVrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní
vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné tento
judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom

predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrhu
žalobca v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške,
ktorú si v odvolaní uplatnil.

16. K záveru súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú

zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov uviedol, že zákon o spotrebných úveroch
pripúšťal , aby na zabezpečenie spotrebného úveru bola vystavená zmenka a limitoval iba výšku
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek, preto nemohla byť dohoda o jej vyplnení neplatná.

17. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch a

na rozhodnutie sp.zn. 1Ob/602/87 zo dňa 10.06.1987. Poukázal tiež na to, ako je potrebné vykladať
tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom -
spotrebiteľom alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. To, že § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. limitoval
zabezpečenie zmenkou len do výšky 30% nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
toto percento presahuje. Jedná sa len o tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, pričom na ňu nie

je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka.

18. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení jeho
stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore
s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods.7 č. 258/2001.

Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku,
že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však rozpor s dobrými
mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa jeho názoru nestačí preukázať
nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy
úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri

kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak
sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri
uplatnení zmenky.

19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

20. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia
dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k

ochranespotrebiteľa,ktorébolozverejnenépodč.93vZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípaduposúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

21.Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č.
191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky
ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

22.Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

24. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

26. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

27. Podľa čl. I v § 17 ods. 1 zákona č. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskouzmluvou,možnomajiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

28. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad zákona č. Občiansky zákonník, zákona č. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a §

385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že sa žalovaný ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť pri
jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 1.205,01 Eur a zmenkový úrok
0,25% denne od 2.6.2011. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným
číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané

údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanému, zatiaľ čo zmenková
suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o
indosácii: „namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO:
264 297 05“ s podpisom oprávnenej osoby za spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka obsahuje
v pravom hornom rohu č. XXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi

spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným.

31. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobca návrh na zaplatenie
zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne späť.32. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vedie voči dlžníkom
ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy

o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Zo spisového materiálu
vyplýva, že žalovaný ako dlžník uzavrel s prvým majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky.

33. Z jej obsahu odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 500,- Eur. Žalovaný ako dlžník sa v nej zaviazal
zaplatiť spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 500,-Eur zvýšenú o poplatok 484,- Eur v celkovej sume 984,-
Eur v splátkach po 82,- Eur mesačne počnúc dňom 18.1.2011. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa
§ 497 a nasl. Obch. zák. dňa 3.1.2011, kedy bola podpísaná žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka,
a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami

poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady.
Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

34. Z čl. 13 VPPÚ vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ
zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy

voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
(Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma

bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že
ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil,
keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy
o úvere akceptoval.

35. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom
formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie
zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca

na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“,
vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi
nedisponoval. Okresný súd doručil žalovanému podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia tlačivo „C“ k návrhu,
ktoré žalovaný súdu vyplnené späť nedoručil .

36. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

37. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

38. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016 zákonom č.
99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa
konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

39. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod
1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj
keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré jeprávnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z
vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj
podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva,

že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

40. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné
aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a

teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ust. § 290 a § 295
CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok z
vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen
na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.

41. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho

právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014)
vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa
Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie ako zmluvné

strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému ako
vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom
spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny
vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri

vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací
súd odkazoval.

42. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a
2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák.č.
438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté
pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach

o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného
vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie
listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.

43. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na
zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, z obsahu ktorej súd pri skúmaní charakteru úverového
vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným, ako dlžníkom a veriteľom,
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že
zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky

uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

44. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení
vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní
o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako
vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti
prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré §
17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol
v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti sospotrebiteľskouzmluvouapreskúma,čivrámciuplatnenéhonárokuzozmenky,tátonevzniklazovzťahu
so spotrebiteľom.

45.Presamotnéposúdenieuplatnenéhonárokuzozmenkyjepretozásadnýzáver,čijesprávnetvrdenie
žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho
vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára
nauplatneniezmenkovejsumyvočizmenečníkovi-žalovanémunevzniklovsúvislostisospotrebiteľskou

zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom
(spoločnosťou Pohotovosť) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca
bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže
vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na
skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi ako aj to, či sú kauzálne
námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky

podľa § 17 čl. I ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či dohoda o vyplnení zmenky má
vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná a či má žalobca nárok na primeranú výšku zmenkového
úroku.

46. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže

postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

47. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 15.11.2010
sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

48. Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6
veriteľom.

49. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

50. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

51. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

52. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

53. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

54. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.55. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

56. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

57. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

58. Odvolací súd sa v podstatných bodoch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len

na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie skutočnosti, a to aj v nadväznosti na tvrdenia uvedené
žalobcomvjehoodvolaníatiežajsprihliadnutímktomu,žeodvolacísúdsavprejednávanejveciodklonil
od právneho názoru vyjadreného v obdobných veciach, v ktorých rozhodoval do 23.12.2015, pretože
použil pri rozhodovaní, rovnako ako okresný súd právne predpisy, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci
použité neboli a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

59. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zmenka vystavená dlžníkom ako zmenka
vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového
a je zmenkou platnou. Žalovaný ju vystavil ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá
zabezpečovala splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa, pričom

sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností.

60. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania
jenepochybné,žeideotzv.blankozmenku,ktorábolaveriteľomvyplnenávsúladesDohodouovyplnení
zmenky obsiahnutej v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola vystavená na

predtlači pripravenej vopred veriteľom Pohotovosť s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. Bratislava“, bol na nej vopred uvedený aj
zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na
zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to až po podpísaní zmenky

žalovaným ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava prevedená
nedatovaným indosamentom na žalobcu.

61. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
3. 1. 2011, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky a uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky žalovaným,

nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa v
súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru,
avšakmuselpostupovaťtak,abybolizachovanévšetkyprávadlžníkaakospotrebiteľa,ktorézozmluvyo

poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných
pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

62. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil
nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným je zmluvou

spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., predmetom
činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa,
ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie
finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je
dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa

bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ
na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto
prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru,
pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumupoplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovaným
dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani

podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná
percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

63. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení
blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až

doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to
vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie
spotrebiteľského úveru postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému
nadobúdateľovizmenky,akúbybolmalvočipôvodnémuveriteľoviazároveňremitentovizmenky,t.j.voči
POHOTOVOSŤ s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent

s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech
zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto
je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv.
rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal
vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu

bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovaného, a tým
aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj
bez súhlasu žalovaného ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva
dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne námietky, na ktoré by bol mal právo podľa čl. I § 17 ZZŠ v znení
účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola

táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky
uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou, pričom
okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný ako vystaviteľ ním uplatnenú
sumu nezaplatil.

64. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa § 17 ods. 2 Zákona
zmenkového a šekového, ktorého zmena nadobudla účinnosť po vydaní rozhodnutia okresným súdom,
z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť,
najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom
vyplnená a následne indosovaná na žalobcu, aj keď žalovaný relevantné námietky nevzniesol.

65. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do
VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto
spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom tento

dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla.
Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol
žalovaný zistiť výšku a spôsobu platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy
v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej
obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške

zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na
podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

66. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré
umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaný musel na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľnemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol
zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi

zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa.

67. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu
postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok

týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ
zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015.

68. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode
o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva
obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a
preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná.

69. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods.
2 v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s §

4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia.

70. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že
zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky,
poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku

čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

71. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva aj z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a 53 ods.
1 OZ, ale aj § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý
veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj

pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.

72. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. týmto zákonným spôsobom, keď uzavrela so žalovaným
zmenkovú dohodu - zmluvu o kauze zmenky, t.j. o dôvode, pre ktorý žalovaný vystavil v prospech
spoločnosti vlastnú blankozmenku „na rad“ (ordre zmenku), a nie zmenku - „nie na rad“ (rektazmenku),

nepostupovala.

73. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky
nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú
obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale

aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Odvolací
súd je toho názoru, že žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla
zmluvy, že tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného
majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko

zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu
zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky
zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru,
ale aj len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo
strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“,

keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o.
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť
všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Nie je preto možné súhlasiť s jeho tvrdením,
že bol pri nadobúdaní zmenky dobromyseľný.

74. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa
k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na
nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Aj keď žalovaný kauzálne námietky,
tj. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti sospotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré by bol mohol žalovaný namietať
nepodal, okresný súd správne zistil všetky relevantné skutočnosti ex offo vykonaným dokazovaním, a
to v intenciách platného a účinného ust. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda

nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2016, ale aj pred týmto
dátumom. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter a
že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca
uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský uver,
vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd

z Dohody o vyplnení zmenky zistil vyplýva, že pre jej rozpor so zákonom nie je žalovaný povinný ako
dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť.

75. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

76. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného
sporového poriadku súd prvej inštancie.

Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).