Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203430
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8812203430.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: G. H., X.. X.X.XXXX, L. R. S. XX/
XX, XXX XX Y. X. V., zast. Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad
Topľou, proti žalovanému: H. C., X.. X.XX.XXXX, L. Y. X. V., R. E. XXXX/XX, zast. JUDr. Stanislavom
Kaščákom, advokátska kancelária, Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034

o zaplatenie 1.285,71 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 22.2.2017 č. k. 3C/74/2012-229 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 3C/74/2012-229 žalobu zamietol. Žalovanému
priznal trovy konania v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa

domáhala zaplatenia sumy 1.354,22 eur s 9% ročným úrokom z omeškania titulom požičania peňazí
žalovanému. Žalovaný najskôr splácal dohodnuté splátky na pôžičku, ale potom prestal platiť. Vo veci
bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému dal odpor žalovaný. Žalovaný sa nikdy nedohodol na tom,
že bude splácať jej dlh a neprevzal od žalobkyne žiadne plnenia. Motívom žaloby sú osobné spory so
žalovaným. Podaním z 9.9.2013 žalobkyňa zmenila návrh žiadala zaplatiť 1.285,71 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania od 16.3.2012 do zaplatenia. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil.

Okresnýsúdrozsudkomzodňa4.12.2013žalobuzamietol.Napodanéodvolaniekrajskýsúduznesením
zo dňa 14.4.2015 č. k. 12Co/51/2014-141 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti,
t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a o trovách konania a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Krajský súd uložil opätovne vypočuť svedkov E.. S., E.. H., H.. C. ohľadom poskytnutia
pôžičky, či vyžiadanie podkladov od spoločnosti V.. Pri opätovnom dokazovaní súd vypočul E. S., ktorý
uviedol, že jeho svokra (žalobkyňa) požičala žalovanému peniaze na prerábku bytu, a to v polovici

septembra 2010. Mala so spoločnosťou V. pôžičku, ktorú poskytla žalovanému. Svedkyňa H. C. uviedla,
že jej bývalý manžel mal u seba šeky vystavené na žalobkyňu. Žalovaný jej vysvetlil, že spláca pre
žalobkyňu nejakú pôžičku alebo že niečo platil. O akú pôžičku a v akej výške išlo, nevie. Podľa jej
vedomostí ale žalovaný peniaze mal. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané uzavretie zmluvy
o poskytnutí pôžičky medzi žalobkyňou a spoločnosťou M. O. P., dňa 13.10.2010 na sumu 850,- eur.
Žalobkyňa predložila výpis VÚB banky, z ktorého vyplýva, že dňa 13.9.2010 bola na jej účet poukázaná

čiastka 660,27 eur. Žalobkyňa následne 13.9.2010 vybrala 200,- eur, dňa 16.9.2010 sumu 330,- eur
a dňa 17.9.2010 sumu 330,- eur. Žalobkyňa trvala na tom, že celú sumu 850,- eur, ktorú získala na
základe pôžičky od M. O. P., odovzdala v hotovosti žalovanému. Konkrétne odovzdanie uvedenej sumy
ale žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa v konaní zmenila tvrdenia o tom, že nebola jej poukázaná suma
850,- eur, ale 660,27 eur s tým, že rozdiel 189,73 eur požičala žalovanému z vlastných súkromných
zdrojov. Žalobkyňa nepreukázala, aby sumu 850,- eur v hotovosti odovzdala žalovanému. Žalobkyňa si

nevedela spomenúť deň kedy v hotovosti takúto sumu žalovanému odovzdala. Ak žalobkyňa navrhlavypočuť svedkov, a to E. S., U. Š. C. H. C., títo nemali vedomosť o tom, akú sumu skutočne 17.9.2010
žalobkyňa poskytla žalovanému. Žiaden zo svedkov nebol prítomný pri odovzdaní peňazí.
2. Okresný súd posudzoval nárok žalobkyne podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že

zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
3. Súd mal preukázané poukázanie čiastky 28,60 eur na bankový účet spoločnosti M. O. P. dňa
20.10.2010, ktoré osobne vykonal žalovaný. Podľa žalobkyne je to dôkaz o poskytnutí pôžičky a

správnosti uplatneného nároku žalobou. Žalobkyňa ale nevedela preukázať poskytnutie sumy 850,-
eur žalovanému. Zo spisu vyplýva, že podľa listinných dôkazov spoločnosti M. O. P. táto 19.7.2013
poukázala žalobkyni vrátku 216,27 eur. Táto skutočnosť za žalobkyňu v konaní nebola vysvetlená.
To vytvára pochybnosť o vierohodnosti tvrdenia žalobkyne o poskytnutí pôžičky žalovanému. Nebolo
preukázané, aby žalobkyni prišla na účet suma 850,- eur, ani to, aby 17.9.2010 alebo 18.9.2010
sumu 850,- eur odovzdala žalovanému. Žalobkyňa v konaní uvádzala inú sumu, ktorú mala požičať

žalovanému, a to sumu 1.354,22 eur a neskôr 1.285,71 eur a napokon aj priebežne sumu 850,- eur a
niekedy aj sumu 860,- eur. Žalobkyňa nepreukázala existenciu pôžičky pre žalovaného. Preto súd po
vykonanom dokazovaní žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 262
ods. 1 a 2 CSP a úspešnému žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalobkyne. V konaní boli doložené

SMS správy týkajúce sa zasielania dlžných čiastok žalovanému. Žalobkyňa žiadala zaplatenie šekov,
ktoré mu preplácala do poštovej schránky. Samotná uhradila 28,60 eur dňa 10.1.2011. SMS správy
svedčia o tom, že žalovaný si mal vyžiadať požiadanie finančných prostriedkov a ich splácanie.
V dobe poskytnutia finančných prostriedkov bolo preukázané, že žalovaný si zariadil byt, pričom
nakupoval nábytok v predajni H. C. - H. v cene 343,- eur. Vyplýva to z objednávky zo 16.9.2010. Aj

svedkovia potvrdili, že niekedy v mesiace októbri 2010 žalovanému skladali nábytok, čo korešponduje s
predchádzajúcou výpoveďou. Žalobkyňa trvá na tom, že so žalovaným dohodli mesačné splátky na úver
až do úplného splatenia pôžičky. Žalovaný ale mesačné splátky nesplácal. Aj keď svedok S., S., Č. J.
nemali bližšie vedomosti o pôžičke peňazí, potvrdili skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo
k opakovanému poskytnutiu finančných prostriedkov. Naviac aj v konaní 4C/65/2012 bolo preukázané,

že čisté mesačné príjmy žalovaného sa znižovali. Finančná situácia žalovaného v rozhodnom období
nebola priaznivá, preto sú nepravdivé výpovede K. C. z pojednávania z pojednávania 25.10.2013 o tom,
že žalovaný by nemal peniaze. Svedok uvádzal, že žalovaný trval na tom, že momentálne mu dlhoval
peniaze, avšak neskôr mu ich dá. Je nesporné, že žalovaný nemohol splniť svoj dlh voči viacerým
subjektom. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovanému 17.12.2007 v Košiciach previedla sumu 100.000,-

Sk. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný dlhuje peniaze žalobkyni, preto žalobkyňa trvá na
svojich doterajších vyjadreniach a trvá na žalobnom návrhu.
5. Právny zástupca žalovaného navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalobkyňa sa
opätovne odvoláva na tvrdenia, ktoré neboli potvrdené vykonaným dokazovaním. Naviac nebolo
preukázaná ani nepravdivosť tvrdení žalovaného. Svedkyňa Š. trvala pri vypočutí na tom, že počula

od svedkyne C.S., že mala nejaké šeky na meno G. H.. Tento rozhovor bol niekedy v januári 2010.
Konkrétna zmluva so spoločnosťou M. O. P. bola ale uzavretá 13.9.2010, a táto pôžička nesúvisí so
súdnym konaním. Ak žalobkyňa trvá na tom, že žalovanému poskytla peniaze z pôžičky od spoločnosti
M. O. P. v rozsahu 850,- eur, tak na účet žalobkyne bola poukázaná suma 660,27 eur. Naviac malo dôjsť
k prípadnému čiastočnému vybratiu hotovosti zo strany žalobkyne, tak žalobkyňa mala k dispozícii iba

641,35eur,nie850,-eur.Podľažalobkynedošlokčiastočnémuvybratiu200,-eur13.9.2010,16.9.2010v
rozsahu 330,- eur a 17.9.2010 v rozsahu 330,- eur. Celá suma mala byť odovzdaná žalovanému v jednej
platbe dňa 17.9. alebo 18.9.2010. Žalobkyňa ale neprodukovala žiadnu vierohodnú verziu na vyplatenie
dlžnej čiastky žalovanému. Podľa rozhodnutí vyšších súdov rozhodujúca je skutočnosť poskytnutia
pôžičky, ktorú ale musí preukázať veriteľ, v danom prípade žalobca. Neobstojí preto právny názor

odvolacieho údu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že pôžičku mal k dispozícii. Aj vyplatenie
sumy 28,60 eur nesvedčí o tom, aby to platil žalovaný priamo, pričom to bolo splatené spoločnosti M.
O. P.. Ak žalobkyňa trvá na tom, že zaplatil len niečo pred CFH, tak nie je jasné, kedy to zaplatila a kedy
peniaze odovzdala žalovanému. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi
po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Žalobkyňa ale tvrdí, že bude plniť inej osobe CFH,

pričom nebolo preukázané, aby ona sama požadovala od žalovaného nejaké peniaze. Dlžník má vrátiť
pôžičku, pričom ale nebolo ani hypoteticky preukázaný vznik nejakého záväzku medzi účastníkmi. Preto
súd žalobu zamietol. Naviac žalovaný namietal námietku premlčania z hľadiska vydania bezdôvodného
obohatenia s dvojročnou premlčacou subjektívnou lehotou podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb.. Nárok žalobkyne je totálny chaos, pričom nie je jasné, čo vlastne žiada. Žalovanému ani je
jasné, proti akému nároku sa má brániť. Súd správne rozhodol, ak na základe vykonaného dokazovania
žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania účastníkov. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej

inštancie a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia (podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný). Odvolací súd
konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP, pretože
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhnuté dôkazy) a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania.
7. Žalobkyňa uplatňuje právo na vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanému v rozsahu 1.354,22 eur. Na
pojednávaní dňa 3.7.2013 žalobkyňa zobrala žalobu späť na sumu 1.285,71 eur (čiastočná zmena
návrhu na č. l. 92 spisu zo dňa 9.9.2013). Podľa žalobkyne tá pozostáva zo sumy 971,11 eur, ktorou bol
vyrovnaný účet spoločnosti M. O. P. a potom úroky a zmluvná pokuta, vrátane preukázaného zaplatenia
5 krát sumy 57,20 eur na účet VÚB. Keď Krajský súd v Prešove uznesením zo 14. apríla 2015 č. k.

12Co/51/2014-140 zrušil predchádzajúci rozsudok o zamietnutí žaloby čo do zvyšku, tak uložil súdu
prvej inštancie okolnosti poskytnutia pôžičky žalobkyni, ktorú pôžičku mala vybrať práve pre žalovaného.
Žalobkyňa zo svojho účtu vo VÚB mala vybrať čiastku 860,- eur, pričom je preukázané, že šeky na
splácanie pôžičky veriteľovi M. O. P., s ktorou žalobkyňa uzavrela zmluvu o pôžičke na 850,- eur, mala
vrátiť v mesačných splátkach. H. C. potvrdila, že našla nejaké šeky na meno G. H. u svojho manžela,

pričom bližšie okolnosti k vystaveniu týchto šekov či úverovej zmluvy nevedela uviesť. Svedkovia S.
C. E. H.Á. potvrdili, že majú vedomosť o poskytnutí pôžičky žalovanému, ktorú pôžičku ale zobrala
žalobkyňa s tým, že časť tejto pôžičky mala byť použitá na kúpu nábytku pre žalovaného. Kúpa nábytku
je potvrdená nielen svedeckými výpoveďami týchto svedkov, ale aj listinným dôkazom na č. l. 80 spisu
od C. H. - H., V., že 16.9.2010 bola objednávka žalovaného na obývaciu stenu „Y. C.“ v hodnote 343,-

eur. Nepriame dôkazy, a to uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 13.9.2010 (č. l. 45 spisu) nasvedčuje
o tom, že G. H. ako dlžník uzavrela s M. O. P. zmluvu o pôžičke na 850,- eur, pričom zo strany
veriteľa pravdepodobne bola poskytnutá len čiastka 660,27 eur. Z toho účtu žalobkyne malo byť vo VÚB
vybraných 220,- eur 16.9.2010, 330,- eur 20.9.2010 a 330,- eur 21.9.2010. Výpisy z účtu žalobkyne
svedčia o výbere hotovosti 860,- eur, ale žalobkyňa nemá k dispozícii doklad o odovzdaní tejto hotovosti

žalovanému. Na druhej strane výpovede svedkov jasne svedčia o tom, že majú vedomosť o dohode
účastníkov, že úver z V. bude použitý na nákup nábytku pre žalovaného, ktorý si v tom čase zariaďoval
garsónku, pričom je doložený dôkaz o kúpe nábytku zo strany žalovaného aspoň v rozsahu 343,- eur
(č. l. 80 spisu). Zať žalobkyne, ako aj jej dcéra potvrdzujú okolnosti pomoci týchto svedkov pri vykladaní
tohto nábytku do bydliska žalovaného, preto nepriame dôkazy jasne nasmerujú k riešeniu otázky, či

skutočne zo strany žalobkyne bola poskytnutá žalovaného pôžička. Už rozhodnutie krajského súdu zo
14. apríla 2015 pritvrdzuje okolnosti, ako aj pozíciu žalobkyne, že táto musí uniesť dôkazné bremeno
na poskytnutie pôžičky žalovanému.
8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na fyzické odovzdanie
záväzkov z pôžičky, ktorú mala zobrať žalobkyňa od spoločnosti M. O. P., pričom žalobkyňa nárok
odôvodňuje čiastkou 1.285,71 eur, pretože táto suma predstavuje všetky finančné náklady, ktoré mala
žalobkyňa v súvislosti s vrátením pôžičky 850,- eur, ktorú síce požičala vo svojom mene, ale v úmysle
túto pôžičku ďalej poskytnúť žalovanému. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že rozhodujúce

je to, aký zmluvný vzťah bol medzi žalobkyňou a žalovaným, nie aký vzťah bol medzi žalobkyňou a
veriteľom pôžičky zo dňa 13.9.2010, keď priamo žalobkyni bola spoločnosťou M. O. P. poskytnutá len
suma 850,- eur. Prípadné sankčné nároky spoločnosti M. O. P. proti žalobkyni ako dlžníkovi, ktorý
by dlh zo zmluvy o poskytnutí pôžičky neplanil riade a včas, nemajú vplyv na iný zmluvný vzťah
žalobkyne a žalovaného zo vzťahu, keď podľa tvrdenia žalobkyne mala poskytnutú pôžičku ďalej dať

žalovanému. Preto aj v súdnom konaní sa má riešiť výlučne nárok žalobkyne z pôžičky vo vzťahu k
žalovanému, nie celý nárok spoločnosti M. O. P., ktorý si uplatňuje voči žalobkyni ako dlžníkovi zo zmluvy
z 13.9.2010, pokiaľ nedôjde k zmene žaloby. Napriek zrušujúcemu uzneseniu zo 14. apríla 2015 okresný
súd nevykonal všetky dôkazy týkajúce sa skutočnej výšky záväzku žalovaného vo vzťahu k žalobkyni,
ak sa preukáže prípadné poskytnutie pôžičky 850,- eur žalovanému. Zmluvný vzťah žalobkyne so

spoločnosťou M. O. P. svedčí o poskytnutí pôžičky 850,- eur, ale konkrétna výška pôžičky medzi
žalobkyňou a žalovaným je skôr nepriamo dokladovaná výbermi žalobkyne podľa výpisu v VÚB (č. l.
47 spisu), ktoré svedčia o výplate žalobkyni hotovosti v rozsahu 860,- eur. H. C.. Bývala manželka
žalovaného potvrdila, že mala k dispozícii šeky spoločnosti M. O. P. na zaplatenie poskytnutej pôžičkydlžníkovi - žalobkyni, čo nepriamo nasvedčuje tvrdeniu žalobkyne, že pôžička bola vybraná v úmysle
poskytnúť ju žalovanému. Okresný súd ale nevykonal dôsledné vypočutie účastníkov a svedkov na
okolnosti vyplatenia hotovosti žalobkyňou pre žalovaného, či okolnosti vrátenia pôžičky, nie priamym

dlžníkomžalobkyňou,aležalovanýmC..Žalobkyňamáviacerosúdnychsporovvovzťahukžalovanému,
ktoré žaloby boli zamietnuté pre neunesenie dôkazného bremena o poskytnutí týchto pôžičiek, čo na
druhej strane nasvedčuje to, že žalobkyňa a žalovaný mali určité privátne vzťahy, ktoré sa premieňali
aj k záväzkom žalobkyne brať pôžičky a neskôr ich poskytnúť žalovanému v dôvere, že tieto pôžičky
budú zo strany žalovaného vrátené. Aj keď žalobkyňa v iných sporoch, kde nebola úspešná, takéto

dôkazné bremeno neuniesla, že poskytla pôžičky žalovanému, tak všetky okolnosti nasvedčujú tomu,
že tvrdenia žalobkyne nemusia byť celkom od pravdy, len žalobkyňa neunáša dôkazné bremeno na
poskytnutí pôžičky žalovanému. Preto keď krajský súd prvýkrát zrušoval rozsudok okresného súdu,
navrhol okresnému súdu vykonať nové dôkazy na poskytnutie pôžičky a spôsob splácania tejto pôžičky
žalovaným, pričom v prípade dôkaznej núdze ale nemusí byť žalobkyňa úspešná v konaní. Je na
žalobkyni, aby doplnila svoje tvrdenia o poskytnutí pôžičky, aby rozhodnutie prvého stupňa nebolo

len zákonné, ale aj spravodlivé. Súvisia s tým okolnosti, prečo mal žalovaný k dispozícii šeky na
splácanie dlhu, ktorý bol dlhom žalobkyne, ak všetky okolnosti svedčia o tom, že žalovaný v danom
období potreboval peniaze na zariadenie nového bývania. Sú tu aj dôkazy o tom, že žalovaný v
rozhodnom období kupoval nábytok, pričom doba kúpy nábytku je zhodná s obdobím výberu hotovosti
z účtu žalobkyne vo VÚB. Je na žalobkyni, aby preukázala okolnosti svedčiace o tom, že skutočne

poskytla finančnú hotovosť žalovanému ako pôžičku, a že u žalovaného vznikla povinnosť tieto finančné
prostriedky vrátiť. Limitujúce sú okolnosti individuálnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným, nie
okolnosti úverového vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou M. O. P. a dôsledkom neplnenia zmluvy
zo strany žalobkyne ako dlžníka. Až vo vykonanom dokazovaní v naznačenom smere môže rozhodnúť
okresný súd o dôvodnosti nároku žalobkyne voči žalovanému. Preto krajský súd zrušuje rozhodnutie

súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie v naznačenom smere.
9. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).