Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 18, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225928
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113225928.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému: P. N., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 936,32 € s prísl.,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 37C/371/2013-101, zo dňa 14.
novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdI.inštanciezrušilplatobnýrozkazOkresnéhosúduTrnavač.37C/371/2013-39zodňa25.11.2013.
Súd žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu
žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko je v celom rozsahu premlčaný. Žalovaný a právny predchodca
žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavreli dňa 27.1.2007 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní

produktov a služieb konta Start konto, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu
žalovaného, vydanie a používanie debetných platobných kariet, poskytovanie bankových služieb, a
povolené prečerpanie na účte - žalovaný uvedený účet využíval, vykonával na ňom rôzne finančné
transakcie a obraty (debetné a kreditné), a to preukázateľne od 27.2.2007, využíval tiež možnosť
prečerpať finančné prostriedky na bežnom účte. Návrh na súd bol podaný dňa 25.9.2013, pričom na
ťarchu účtu boli zúčtované po dni 25.9.2010 (t.j. tri roky spätne odo dňa podania návrhu na súd) iba
„zinkasované“ debetné úroky. K výpovedi zmluvy (zosplatneniu) došlo až ku dňu 31.1.2011, pričom ale

posledná kreditná operácia vykonaná žalovaným bola na účte realizovaná dňa 9.10.2007 (od uvedenej
doby boli na ťarchu účtu účtované iba úroky a poplatky, ako to vyplýva z histórie transakcií na účte
žalovaného) - právny predchodca žalobcu preto mohol zmluvu vypovedať už dňa 9.1.2008 (t.j. po troch
mesiacoch omeškania žalovaného). Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu sa rozhodol vypovedať
zmluvu až ku dňu 31.1.2011 nie je možné v súvislosti s premlčaním jeho nároku akceptovať, nakoľko
teoreticky by mohol potom veriteľ odkladať vypovedanie zmluvy (zosplatnenie dlhu) „do nekonečna“, a
nikdy by tak nemohlo prísť k premlčaniu jeho nárokov. Súd -v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania- potom považoval
všetky nároky žalobcu vzniknuté pred dňom 25.9.2010 (keď súd považoval za relevantnú troj ročnú
premlčaciu lehotu, v zmysle už ustálenej judikatúry súdov) za premlčané, preto ich žalobcovi nemoholpriznať; po uvedenom dátume boli na účet žalovaného iba evidenčne zúčtované debetné úroky - nakoľko
však premlčaný bol základ pohľadávky, z ktorej by teoreticky mohli vzniknúť „debetné“ úroky, nemohol
súd priznať ani príslušenstvo (ktoré má akcesorický charakter) z premlčanej pohľadávky (t.j. hlavného

záväzku). Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Súd rozhodol
o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, nakoľko tomuto žiadne trovy nevznikli, o
náhradu trov ani nepožiadal.

3. Proti rozhodnutiu podáva žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí s právnym záverom
okresného súdu o tom, že dňa 09.01.2008 (t.j. po troch mesiacoch odo dňa poslednej kreditnej operácie
žalovaného) si postupca mohol prvý krát na okresnom súde uplatniť právo na vrátenie aj posledného
čerpania. V tejto súvislosti poukazuje na to, že plynutie premlčacej doby nemožno samo o sebe bez
ďalšieho odvodzovať od dátumu čerpania finančných prostriedkov žalovaným, nakoľko je nutné, aby

veriteľ aj využil svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, čí sa jeho právo stáva nárokom,
t.j. actio nata. Skutočnosť, že dňa 14.10.2010 došlo k vypovedaniu zmluvy vyplývala aj z Prílohy č.
1 Zmluve o postúpení pohľadávok, kde je uvedené - „Dátum zaslania výpovede - 20101014“. Na
základetohtopodaniapostupcavypovedaluzatvorenúzmluvu,čímmuzároveňvznikolvočižalovanému
nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca (resp. pred postúpením pohľadávky

postupca) by si nemohol svoj nárok uplatniť pred tým, ako dlžníka vyzval na plnenie. Žalobca zastáva
názor, že premlčacia doba nemohla začať
plynúť pred vypovedaním zmluvy, nakoľko žalobcovo právo nebolo „actio nata“ a v prípade podania
žaloby na príslušný súd pred zaslaním výpovede a ukončením zmluvného vzťahu medzi postupcom a
žalovaným by bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná. Na základe uvedeného považuje žalobca

za nesporné, že svoj nárok si mohol s úspechom uplatniť na súde až po ukončení zmluvy, a preto k
začatiuplynutiapremlčacejdobydošlonajskôrdňa15.10.2010(deňnasledujúcipovyhotovenívýpovede
zmluvy). Uvedený názor vyplýva aj zo súdnej praxe, rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008,
sp.zn. 4Cdo/146/2008, ktoré sa odklonilo od doterajšej judikatúry (R 28/84). V konkrétnom súdenom
prípade je pre posúdenie premlčania celého uplatneného nároku rozhodujúceho určenie okamihu, kedy

začala plynúť premlčacia doba. Okresný súd vychádzal z toho, že najneskôr počítajúc tri mesiace po
poslednej kreditnej operácie začal žalovaný napĺňať dôvod, pre ktorý mohol postupca vypovedať resp.
odstúpiť od zmluvy. V súvislosti s uvedeným mal teda okresný súd za to, že najneskôr dňa 09.01.2008
mohol postupca vypovedať zmluvu, a teda týmto dňom mu najneskôr začala plynúť premlčacia doba.
Žalobca sa s uvedenou argumentáciou okresného súdu nemôže absolútne stotožniť. Pre všeobecnú

premlčaciu dobu totiž platí, že začína plynúť odo dňa, keď' sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok
je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o
svojom práve. Ide o okamih, keď vznikne možnosť na základe práva podať žalobu. Zásadne nastáva
splatnosť dlhu. Pokiaľ' okresný súd prihliadal na premlčanie z úradnej povinnosti v súlade s ust. §
5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, musel mať za preukázané, že pohľadávka
veriteľa je splatná, a teda že žalobcovi vzniklo právo podať žalobu. Vychádzajúc z uvedeného je možné
konštatovať, že okresný súd nepostupoval správne, ak začiatok plynutia premlčacej doby určil na
09.01.2008 odôvodňujúc to možnosťou postupcu vypovedať zmluvu, pokiaľ nemal za preukázané, že
k tomu dňu k výpovedi zmluvy skutočne došlo. Vzhľadom ku skutočnosti, že premlčacia doba začala

plynúť najskôr odo dňa 15.10.2010, s poukazom na to, že žaloba bola na okresnom súde podaná dňa
25.09.2013 považuje žalobca za nesporné, že svoj nárok si uplatnil na okresnom súde pred uplynutím
premlčacej doby. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zo dňa 14.11.2016, č.
k. 37C/371/2013-101 preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku ho zmenil
tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku

ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca vyčísluje trovy
odvolacieho konania do výšky 128,04 eura, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie
vo výške 56 eur a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 72,04 eura s DPH. Trovy
právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 61,74
eura s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 10,30 eura s DPH (podanie odvolania).

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) poskonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

6. Podľa § 100, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje (procesný) postup orgánu rozhodujúceho
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (ktorým je aj súd), má teda charakter procesnoprávny a to
bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Táto norma neobsahuje žiadne

prechodné ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ju zaviedla, platí preto pravidlo jej okamžitej
aplikovateľnosti. Ak platí, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a
zákonodarca nestanovil osobitný právny režim jeho aplikácie, má súd prihliadať na premlčanie ex offo
vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod
hypotézu tejto právnej normy.

7. Žalobca sa domáhal aby bolo žalovanému uložené zaplatiť mu sumu 936,32 €, spolu s úrokom z
omeškania 79,93 €, a úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 936,32 € od 16.12.2011 do
zaplatenia, a trovy konania. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 14.2.2011 medzi
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil

postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Pôvodný veriteľ- postupca a žalovaný uzatvorili
dňa 10.9.2007 Zmluvu č. 2270255651, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov (VOP), na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanému
peňažné prostriedky, keď podmienky čerpania, splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností
a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP; Zmluva podľa žalobcu ako udáva v návrhu obsahuje

všetky znaky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
a zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zmluva o úvere je podľa § 261, ods. 3, písm. d)
Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodnom, preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu; pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.087,79 €, ktorá pozostávala

z istiny 1.066,32 €, riadneho úroku 0,00 €, úroku z omeškania 21,47 € a ostatného príslušenstva a
poplatkov 0,00 € (sumu 21,47 € predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňuje).
Žalobca tvrdil, že žalovaný uhradil odo dňa postúpenia pohľadávky žalobcovi sumu 130,00 € (dňa
15.12.2011), dlžná suma je vo výške 936,32 €, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške
936,32 € (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu).

Žalobca žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.066,32 € od 15.2.2011 do
15.12.2015 vyčísleného vo výške 79,93 €, a úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 936,32
€ od 16.12.2011 do zaplatenia.8. Na výzvu súdu sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
28.7.2016 uviedol, že dňa 27.2.2007 pôvodný veriteľ uzatvoril s žalovaným Zmluvu o bežnom účte
a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo povolené prečerpanie vo výške

564,30 € (17.000,- Sk). Dňa 14.2.2011 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu sumu vo výške 1.087,79
€, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.066,32 €, a z úroku z omeškania vo výške 21,47 €. Prehľad
histórie transakcií na bežnom účte pozostáva z položiek: debetné operácie, a to výbery hotovosti a
odchádzajúce platby z účtu vo výške 18.624,01 €, poplatky vo výške 51,82 €, debetné úroky vo výške
508,83 € (výška úrokovej sadzby bola 16,90% p.a.), kreditné operácie, a to prijaté platby a kreditné

úroky vo výške 18.096,87 €. Súčet debetných operácií na účte predstavuje sumu vo výške 19.184,66
€, súčet kreditných operácií sumu vo výške 18.096,87 € - rozdiel debetných a kreditných operácií vo
výške 1.087,79 € predstavuje dlh. Sumu 21,47 € predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní
neuplatňuje. Po postúpení pohľadávky bola zo strany žalovaného vykonaná úhrada vo výške 130,00
€, ktorá bola započítaná na istinu pohľadávky. Žalovaná suma tak predstavuje sumu 936,32 €, t.j.
postúpená istina 1.066,32 € mínus úhrada žalovaného.

K vyjadreniu priložil žalobca výpoveď VÚB BANKY zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.10.2010,
prehľad pohybov na účte žalovaného za obdobie od 27.2.2007 do 17.2.2011, Zmluvu o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb konta Start konto uzavretú medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a
žalovaným dňa 27.1.2007, žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 10.9.2007,
prehľad úrokových sadzieb VÚB BANKY platné od 5.2.2007.

9. Z prehľadu pohybov na účte žalovaného za obdobie od 27.2.2007 do 17.2.2011, ktorý bol predložený
v podaní žalobcu dňa 28.7.2016 nevyplýva zaplatenie 130 eur žalovaným po postúpení pohľadávky, tzn
po 14.2.2011.. Žalobca o tom nepredložil žiadny dôkaz, nevyplýva to z výpisu z účtu ani o žiadneho
listinného dôkazu zaslaného súdu. Je nelogické prečo by táto platba nebola zaevidovaná v pohybe na

účte, ak by bola realizovaná, pretože tieto podklady boli právnym zástupcom žalobu zasielané 22.7.2016
a súdu doručené 28.7.2016, a navyše ak to vo svojom podaní tvrdil žalobca, mal to preukázať Preto
zaplatenie 130 eur zostalo len v rovine tvrdenia žalobcom, ničím nepreukázané.

10. V spise sa nachádza na č.l. 90 ( zaslané žalobcom v podaní došlom 28:7:2016)

kópia výpovedi zo dňa 14.10.2010 zo Zmluvy o bežnom účte č. 2270255651 . Nie je však doložený
dôkaz o doručení tejto výpovedi žalovanému. Preto nemožno akceptovať výpoveď zo zmluvy.

11. Na č. l 22 ako príloha k žalobe je založená Príloha k Zmluve o postúpení, z ktorej zrejmé, že dátum
vzniku posl. evidencie prečerpania bol 31.10 2007, dátum zaslania výpovede je uvedený 14.10.2010.

Tzn. aj toto je dôkaz, že v roku 2011 žiadna platba 130 eur nebola preukázaná a doručenia výpovede
nepreukázané.

12. Na čl. 24 sa nachádza podanie zo dňa 22.8.2013: Pokusu o zmier adresovaný žalovanému, ktorého
doručenie žalovanému tiež žalobca nepreukázal. v tomto zmieri udával, že 14.10.2010 bola pôvodným

veriteľom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru a pohľadávka pozostáva z : neuhradený
úver 936,32 eur, zmluvný úrok 22,15 eur a úrok z omeškania 21,47 eur. V pokuse o zmier, vyzýval
na splnenie povinnosti do 29.8.2013. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané , že bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť, doručenie pôvodným veriteľom žalovanému, nebolo preukázané doručenie
pokusu o zmier. Nemožno preto akceptovať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti14.10.2010.

13. Návrh na súd bol podaný dňa 25.9.2013. Na ťarchu účtu boli zúčtované po dni 25.9.2010 iba
zinkasované debetné úroky, keď posledná operácia vykonaná žalovaným bola na účte realizovaná dňa
11.10.2007, a od uvedenej doby boli na ťarchu účtu účtované iba úroky a poplatky (ako to vyplýva z
histórie transakcií na účte žalovaného). Posledná kreditná operácia vykonaná žalovaným bola na účte

realizovaná dňa 9.10.2007 právny predchodca žalobcu preto mohol zmluvu vypovedať už dňa 9.1.2008
(t.j.potrochmesiacochomeškaniažalovaného).Skutočnosť,žeprávnypredchodcažalobcusarozhodol
vypovedať zmluvu až ku dňu 31.1.2011 nemožno akceptovať, pretože už vtedy ( 9.10.2010) v súvislosti
s premlčaním jeho nároku. V čase postúpenia dňa 14.2.2011 bola pohľadávka premlčaná.

14. Súd I. inštancie preto správne v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadol aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania a považovalvšetky nároky žalobcu za premlčané, preto ich žalobcovi nemohol priznať a správne návrh v celom
rozsahu zamietol.

15. Na základe vyššie uvedeného preto možno uzavrieť, že súd I. inštancie postupoval správne pokiaľ
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu považoval za premlčaný a preto odvolací
súd rozhodnutie súdu I. inštancie vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania podľa § 387
ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaní
ale preukázateľne a účelne nevynaložili žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako
to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom
na čl. 4 ods. 2 CSP.

17. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).