Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 15, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215205437
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215205437.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinným: 1/ S.

A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. č. 5, 2/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX Y. č. X, o vymoženie sumy 6.083,04 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom
Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota,
pod sp. zn. EX 8363/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
8Er/552/2015-42 zo dňa 11. novembra 2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 8Er/552/2015-77 zo dňa 22. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8Er/552/2015-42 zo dňa 11. novembra 2015 v znení
opravného uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8Er/552/2015-77 zo dňa 22. augusta 2017 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej „súd prvej inštancie“) zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s., sp. zn. IA-A/0641/0108 zo dňa 10.10.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 23.12.2014. Tento exekučný titul bol vydaný na
základe zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným oprávneným - Poštová banka, a.s.,

a povinnými dňa 15.07.2010. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú
a rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, ako neindividuálne
dojednanú, čo vyplývalo z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok ako súčasti
formulárovej zmluvy o úvere. Veriteľ od počiatku sledoval takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou,
aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla, za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto

uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
a ako takú od počiatku neplatnú. Súd prvej inštancie preto považoval exekučný titul za materiálne
nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní
exekúcie. Na základe uvedeného okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol.3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal pôvodný oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom žiadal zmenu napadnutého uznesenia, prípadne, aby súd napadnuté uznesenie
zrušil v celom rozsahu z týchto dôvodov :

- exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu,
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd,
- exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach,

- o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená,
- v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok právny predchodca
oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku,

- nesprávna aplikácia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 215 Civilného sporového
poriadku, absencia akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie
vo veci,
- konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu,

- aplikácia sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho
súdneho dvora,
- porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných
veciach v troch veciach poverenie vydávajú aj zamietajú,
- neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia,

- exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom.

4. Povinní sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj
v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, použije aj v právoplatne
neskončených exekučných konaniach.

6. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom v čase účinnosti OSP. Z

dôvodu, že zákonný sudca do 30.06.2016 nerozhodol podľa § 374 ods. 4 prvá a druhá veta OSP o
odvolaní podanom za účinnosti OSP, rozhodne o odvolaní odvolací súd v režime CSP. Odvolací súd
poznamenáva, že nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok podaných odvolaní (§ 470 ods. 2 CSP). Preto
ustanovenia novej právnej úpravy o odvolaní a o odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu

uplatniť v plnom rozsahu hneď od 01.07.2016, inak by došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody,
ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IA-A/0641/0108 zo dňa 10.10.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 23.12.2014. Zmluva o úvere medzi
pôvodným oprávneným a povinnými bola uzatvorená dňa 15.07.2010.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (platnom
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ; za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 vyplýva, že súd aj
pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady

pre vedenie exekúcie. Súd prvej inštancie je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe
ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení
vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia

exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé
ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich
vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. IV. ÚS
55/2011-19).

17. Z povahy zmluvných strán zmluvy o úvere v prejednávanej veci, predmetu podnikateľskej činnosti
veriteľa a z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení z ktorej rozhodol
rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal rozhodcovský rozsudok.
Podľa odvolacieho súdu, predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(§53OZ).Rozhodcovskádoložkajezmluvnou

podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený
tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah

rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, len ťažko možno predpokladať, že
spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenieNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, v zmysle ktorého, ak
v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takomprípadeaninemoholvydaťrozhodcovskýrozsudok;kebyexekučnýsúdakceptovalvykonateľnosť

rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci - išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného. V
zmysle bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok „Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
priposkytovaníSlužieb,Bankovýchproduktova/alebovykonávaníBankovýchobchodov,vrátanesporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení : a) pokiaľ bude v príslušnom

spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,
ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“ Odvolací
súd uvádza, že aj tento text je predtlačený bez možného osobitného vyjednania. Rozhodcovskú doložku

nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa aj z dôvodu, že bola súčasťou obchodných podmienok pre
úver, bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť.

18. V predmetnej veci súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v

rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany.
V právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom.

19. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 prvá veta zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o osobnom úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom

zriadeným podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu
účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť
riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého,

ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy preložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu
s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 43a ods. 1 OZ; prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a

vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

21. Podľa § 44 ods. 1 OZ; zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

22. Zo zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) vyplýva
pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa
- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto
návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo

nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.Obchodnépodmienkydodávateľavšaknútiaspotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiťpredloženej
rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie
je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení
s OZ.

23. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale

aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila
vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že danú rozhodcovskú doložku
je potrebné považovať za neindividuálne dojednanú. Kvalifikačným kritériom pre tento záver je stav, že

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Uvedenú rozhodcovskú
doložku predkladal pôvodný oprávnený povinným, bola uzatvorená vo formulárovej podobe a z tohto
dôvodu nebola individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinní nemohli vôbec ovplyvniť. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky mohol veriteľ vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde. Rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú
doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihujúcu sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ platnom a účinnom v rozhodnom období.

25. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, nie sú žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad
pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je

takouto neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto
prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok,
vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul

podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

26. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov vylúčiť zo života spotrebiteľov
nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. V danej

veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný, vykazuje znaky nulitného právneho aktu v
dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu, a preto nemohol byť spôsobilým exekučným

titulom.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)