Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011893
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117011893.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2017 prejednal
sťažnosť odsúdeného P. D. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.9.2017, sp. zn.
6Pp/277/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného P. D. z a m i e t a , pretože nie

je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 6.9.2017, sp. zn. 6Pp/277/2017, zamietol podľa § 66 ods.1,
2 Tr. zák. ako nedôvodný návrh odsúdeného P. D. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestov
odňatia slobody, ktoré mu boli postupne uložené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
1T/29/2014 zo dňa 19.02.2014, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., pre pokračovací prečin

úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
b/, c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. vo výmere 4 roky, trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 2T/40/2012 zo dňa 05.03.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
2T/40/2012 zo dňa 09.04.2014 (o premene trestu povinnej práce na trest odňatia slobody) pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a pre pokus prečinu krádeže podľa § 14 k § 212
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vo výmere 150 dní a trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.

zn. 2T/71/2013 zo dňa 05.06.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
2T/71/2013 zo dňa 11.02.2015 (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 18 mesiacov.

ProtitomutouzneseniuihneďpojehovyhlásenípodalodsúdenýP.D.sťažnosť.Vpísomnomodôvodnení

sťažnosti zo dňa 30.10.2017 i v jej doplnení zo dňa 5.11.2017 namietal správnosť napadnutého
uznesenia s poukazom na to, že podľa jeho názoru spĺňa všetky podmienky na podmienečné
prepustenie, pretože bol päťkrát disciplinárne odmenený, nebol ani raz disciplinárne potrestaný a vo
výkone trestu podľa neho preukázal polepšenie. Nesúhlasil s hodnotením jeho osoby riaditeľom Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, predovšetkým z hľadiska hodnotenia rizika
sociálneho zlyhania a v tomto smere namietal aj správnosť hodnotenia jeho osoby okresným súdom.

Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť okresnému súdu, aby vyžiadal vyhotovenie nového
hodnotenia jeho osoby riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom a aby
následne znovu rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 8. novembra
2017, preskúmal v zmysle § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie

predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného P. D. nie je
dôvodná.Okresný súd vykonal v súlade so zákonom verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného P. D. a
postupoval správne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre
podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným
súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, vysoké riziko
recidívy a z nich vyplývajúca nepriaznivá resocializačná prognóza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti,
finančných problémov, opakovaného páchania trestnej činnosti, odsúdenia za závažnú trestnú činnosť,

nepriaznivého sociálneho zázemia, závislosti na psychoaktívnych látkach a tendencie zlyhávať v
záťažových situáciách) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak ako
predpokladá ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák.

Z ustanovení § 66 ods.1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného P. D. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že

odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne
aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Vykonanie zákonu zodpovedajúcej
časti uloženého trestu a pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo

výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné
prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby
za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený
po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste
len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je

odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku
pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre
podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom
očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a

založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu,
možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je
ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké
sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na
slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými

vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých
charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo
výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, a dospel preto k správnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného P. D.

riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach
výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať
snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia.
Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený P. D. preukazuje iba čiastočne splnenie

podmienok pre podmienečné prepustenie, že resocializačná prognóza odsúdeného bola vyhodnotená
ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti,
finančných problémov, opakovaného páchania trestnej činnosti, odsúdenia za závažnú trestnú činnosť,
nepriaznivého sociálneho zázemia, závislosti na psychoaktívnych látkach a tendencie zlyhávať v
záťažových situáciách.

Podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má pritom predovšetkým správanie a konanie
odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený P. D. bol už 9 krát opakovane
odsúdený na podmienečné a na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Je teda osobou s výraznýmsklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností
preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia, vrátane
podmienečného prepustenia z výkonu trestu, nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho

správanie práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto
výrazne nepriaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce
okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných činov tvoria u neho
také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho
vyplývajúci záver, že u odsúdeného, aj napriek pozitívnemu hodnoteniu jeho správania a čiastočného

plnenia povinností svedčiacemu o jeho polepšení a snahe po náprave, nebol ešte dosiahnutý taký
stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré
viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu bol uložený teraz vykonávaný trest a nemožno preto
dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.

Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský

súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne
dôvody poukazuje. Sťažnosť odsúdeného P. D. nepovažoval preto za dôvodnú, neakceptoval ju a na
základe uvedených dôvodov ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.