Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50Csp/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217200890
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217200890.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: O. A., D.. XX.XX.XXXX, Z. XX,
N., o zaplatenie 824,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 547,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 23.08.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 33 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, súdu dňa 18.01.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť istinu 824,94 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy súdneho
konania, titulom neuhradených faktúr za poskytovanie telekomunikačných služieb a titulom náhrady
škody za odpredané telekomunikačné zariadenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel s žalovaným Zmluvu č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktoré
umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

3. Žalobca si žalobou okrem nezaplatenej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby v zmysle faktúr
uplatnil voči žalovanému aj nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie Z. B. Z. O. J. vo výške 276,96 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel

medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia poskytnutého žalovanému a
jehoakciovoucenou.Predstavujetakškodužalobcu,ktorúmužalovanýspôsobiltým,žezískalamobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, zaviazal sa používať
služby a za tieto po dobu viazanosti platiť a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

4. Žalovaný si bol vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za

zvýhodnenú cenu. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
žalovaného a vzhľadom k tomu si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 276,96 Eur. Žalovaný
takisto riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 547,98 Eur. Žalobca pokusom opokonávku zo dňa 29.06.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
sumu za mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval a dlžnú sumu nezaplatil ani čiastočne. Pohľadávka žalobcu

tak pozostáva zo sumy za neuhradené služby vo výške 547,98 Eur a z nároku na zaplatenie škody vo
výške 276,96 Eur, t.j. celkom v sume 824,94 Eur. Popri tom si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania
z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami, a to počnúc dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 23.08.2015.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nespochybnil.

6. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

7. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 06.12.2017 verejne vyhlásený
rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 30.08.2017.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami

nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

10. Strany uzavreli dňa 18.01.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8287006 spolu s
Dodatkom k zmluve. Na základe predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá
umožňuje žalovanému používať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a zároveň žalobca

odpredal žalovanému mobilný telefón - telekomunikačné zariadenie Z. B. Z. O. J. vo výške 276,96 Eur.

11. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 547,98 Eur fakturovaných
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo splatnosťou dňa 03.03.2015. Žalobca si taktiež si v konaní uplatnil škodu,
ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny v celkovej výške 276,96 Eur.

12. Žalobca zaslal žalovanému dňa 29.06.2015 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a uplatnenou náhradou škody. Žalovaný nezaplatil žalobcovi uvedenú pohľadávku
ani sčasti.

13. V predmetnom konaní si teda žalobca uplatňuje cenu za neuhradené služby vo výške 547,98 Eur
a nárok na náhradu škody vo výške 276,96 Eur.

14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, práva a povinnosti

telekomunikačných podnikov a užívateľov elektronických komunikačných služieb upravoval v čase
uzavretia predmetnej zmluvy zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov.
17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik
má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na

verejnom telekomunikačnom zariadení

18. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný:
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.

19. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom

verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

27. Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

28. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.30. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu je sčasti dôvodná.

31. V konaní bolo preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných
služieb vo výške 547,98 Eur. Žalovaný nezaplatil túto dlžnú ani v dodatočnej lehote, poskytnutej jej
navrhovateľom v pokuse o pokonávku. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške
rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného

dlhu, žalobca mal tak nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania vo výške,
ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5,05 % ročne.

32. Pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného (jednou z nich je aj riadne a včasné
splácanie ceny poskytnutých služieb) bola v dodatku k zmluve dohodnutá medzi účastníkmi zmluvná

pokuta vo výške 289,00 Eur. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú žiadal žalobca a ktorú v žalobe
kvalifikoval ako náhradu škody, predstavuje sumu 276,96 Eur. V časti, ktorou sa žalobca titulom náhrady
škody domáhal zaplatenia sumy 276,96 Eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Zo skutkového vymedzenia nároku na náhradu škody žalobcom vyplýva, že náhrady škody sa

domáhal proti žalovanému z dôvodu porušenia jeho povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s žalobcom
po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne
posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že základnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti,

b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
d) zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné).

34. Na to, aby vznikla všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka musia byť kumulatívne splnené všetky uvedené základné predpoklady. Ak
niektorý z týchto atribútov chýba, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pokiaľ ide o porušenie
právnej povinnosti toto spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť
vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo povinnosť uloženú priamo zákonom a

porušením tejto povinnosti spôsobil inému škodu. Spôsobenie škody inej fyzickej alebo právnickej osobe
apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním(porušenímpovinnosti)avzniknutouškodousúďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

35. Z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a

to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Na určenie výšky škody je podľa § 443 Občianskeho zákonníka
rozhodujúci stav, v akom sa vec nachádzala čase vzniku škody. Zodpovednosť za škodu má plniť
reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel,
a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu
vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase vzniku škody. Pojem skutočnej škody a ušlého zisku

Občiansky zákonník nedefinuje. Škoda sa všeobecne chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa)
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii (uvedeniu do pôvodného stavu). Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá
spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku

pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku alebo na iných majetkových právach. Tento
rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého
stavu. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v
dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej
činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.

36. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti platiť riadne a včas
cenu poskytnutých verejných telekomunikačných služieb. Žalovaný tak svojim zavineným protiprávnym
konaním nezotrval v zmluvnom vzťahu s žalobcom po dobu 24 mesiacov tak, ako sa zmluvou zaviazal.Podľa žalobcu týmto konaním žalovaného mu vznikla skutočná škoda, pri vyčíslení ktorej vychádzal
prvotne z rozdielu medzi cenou, za ktorú mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie kúpil a jeho
akciovou cenou. Súd je však toho názoru, že za škodu nemožno považovať to, že žalobca v rámci

ofenzívnej obchodnej politiky predáva mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie za cenu nižšiu
než za akú ho nadobudol. Majetková ujma spočívajúca prvotne v rozdiele medzi nadobúdacou a
akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, ktorú žalobca podľa jeho tvrdenia
utrpel, nie je následkom protiprávneho konania žalovaného, ale je výsledkom zmluvného konsenzu
medzi týmito stranami. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu jednostranne menený

a reparovaný prehodnotením jeho vôle, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s
žalovaným vkladal. Žalobcovi teda protiprávnym konaním žalovaného ním tvrdená škoda nevznikla, a
to napriek deklarácii obsiahnutej v čl. 2 bod 2.5 dodatku, nakoľko žalovaný žalobcovi za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie zaplatil, a to nimi dohodnutú kúpnu cenu. Medzi protiprávnym konaním
žalovaného a žalobcom tvrdeným zmenšením majetku tak nie je príčinná súvislosť. Z uvedených
dôvodov súd žalobu v časti náhrady škody vo výške 276,96 Eur, zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
pomerné právo na náhradu trov. Žalobca si uplatňoval sumu vo výške 824,94 Eur. Úspešný bol v časti o
zaplatenie sumy 547,98 Eur s príslušenstvom, čo predstavuje 66,40 % úspechu a 33,60 % neúspechu,
čistý úspech teda predstavuje 33,00 % (66 - 33). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o

nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané..
1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ neboli splnené procesné podmienky
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.