Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217200062
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8217200062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa J. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v D. ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa matky J. F., nar. X.XX.XXXX, bytom F. X, D., zastúpenej JUDr. Michaelou
Mihalcovou, advokátkou so sídlom Fatranská 2/E, Košice a otca K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/
XX, D., zastúpeného JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 9, Bardejov,
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 20.7.2017 č. k. 6P/1/2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení výživného vo výške 150 eur od 1.11.2016 do budúcna.

Zrušuje rozsudok vo výrokoch o určení výživného vo výške 150 eur od 16.11.2015 do 31.10.2016, o
dlžnom výživnom a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. J. F. do osobnej starostlivosti matky, otca
zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne, počnúc dňom 16.11.2015, dlžné
výživnézaobdobieod16.11.2015do30.11.2016vovýške1.880,-eurumožnilotcovisplácaťmesačnými

splátkami vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky, styk otca s dieťaťom neupravil a
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rodičia mal. J. nežijú v spoločnej domácnosti a osobnú
starostlivosť zabezpečuje výlučne matka. S prihliadnutím na doterajšiu osobnú starostlivosť matky,
ktorá má vytvorené podmienky pre jej zabezpečovanie, súd túto zveril do jej osobnej starostlivosti.
Otca zaviazal prispievať na jej výživu od dňa 16.11.2015 odkedy matka s dieťaťom odišla zo spoločnej

domácnosti. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej inú vyživovaciu
povinnosť nemá, pracuje v zahraničí a výška výživného vychádza z dohody rodičov, na základe ktorej
otec od novembra roku 2016 reálne prispieva na výživu maloletej dcéry. Určená výška výživného je
primeraná potrebám maloletého dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Matka
maloletej zabezpečuje jej osobnú starostlivosť a zo svojho príjmu vo výške minimálnej mzdy nedokáže
pokryť všetky základné potreby pre seba a dieťa. Vzhľadom na to, že otec dieťaťa na výživu maloletej
od 16.11.2015 do 30.11.2016 ničím neprispel, vznikol mu dlh na výživnom vo výške 1.880,- eur, ktorý

mu súd umožnil splácať mesačnými splátkami vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným. Nakoľko
rodičia zhodne vyjadrili vôľu dohodnúť sa na styku otca s maloletou mimosúdnou cestou, a to i vzhľadom
k výkonu práce otca v zahraničí, súd nepovažoval za potrebné upraviť jeho styk s maloletou dcérou. O
náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.3. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na určenie výživného od 16.11.2015

zamietne, alternatívne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. V odvolaní uviedol, že zo spoločnej domácnosti síce odišiel po vianočných sviatkoch roku 2015, ale v
období od januára do apríla 2016 bol nezamestnaný a vykonával len príležitostnú prácu, pričom matka
maloletej v tom čase nepodala návrh na určenie výživného, ale tento podala až dňa 5.1.2017, pričom

žiadala určiť výživné spätne od novembra roku 2015. Keďže matka bola so situáciou oboznámená, nič jej
nebránilo v tom, aby uvedený návrh podala skôr. Poukázal na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle
ktorého možno výživné priznať na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ale iba v prípade, ak
sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Keďže on žiadne dôvody osobitného zreteľa zo strany matky
nevidel, výživné vo výške 150,- eur začal matke maloletej zasielať až na základe ich vzájomnej dohody.
Ak súd zistil tieto dôvody hodné osobitného zreteľa a chcel priznať výživné spätne od novembra roku

2015, mal sa zaoberať jeho schopnosťami, ako aj možnosťami platiť výživné vo výške 150,- eur aj v roku
2016. Súd však nerealizoval žiadne dokazovanie. Už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania uvádzal,
že od začiatku roku 2016 bol nezamestnaný, následne robil taxikára a od mája roku 2016, potom ako
získal živnostenský list, si hľadal prácu v R.. V rozhodnom období sa v zahraničí zdržiaval 2 mesiace a
následne bol 14 dní doma, kedy zabezpečoval plnú osobnú starostlivosť o dieťa v domácnosti svojich

rodičov. Aj toto bol podľa jeho názoru dôvod prečo matka maloletej návrh na výživné nepodala ešte v
roku 2016. V čase svojho pracovného pôsobenia v zahraničí matke maloletej zasielal sumu 100,- eur
mesačne a následne od novembra roku 2016 výživné vo výške 150,- eur mesačne.

5. Matka k odvolaniu otca uviedla, že jeho tvrdenia považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu

vyživovacejpovinnosti.Uvádza,žesúdnevykonaldokazovanienazisteniejehozárobkovýchschopností
a možností platiť výživné v roku 2016. Po jeho odchode zo spoločnej domácnosti sama zabezpečovala
dennústarostlivosťomaloletúdcéruatohtonezaujímaloakobudefinancovaťdomácnosť,akoajpotreby
maloletej. V tom čase okrem starostlivosti dieťaťa pracovala v riadnom pracovnom pomere súbežne s
prácou na dohodu. Nie je pravdivé tvrdenie otca, žeby maloletá u neho trávila čas v rozsahu 14 dní

nepretržite a ani tvrdenie, že zasielal maloletej výživné vo výške 100,- eur. Prvýkrát jej výživné zaslal
až v mesiaci december roku 2016.

6. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 65 a §
66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) spolu s konaním, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 Civilného
sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne opodstatnené.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú
primerane.

8. Ako je zrejmé z obsahu spisu, rodičia mal. J. sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, podľa
tvrdenia matky od 16.11.2015, odkedy sa mala s maloletou dcérou zo spoločnej domácnosti odsťahovať
a podľa tvrdenia otca, po vianočných sviatkoch roku 2015, kedy mal opustiť spoločnú domácnosť on.
Podľa vyjadrenia otca, tento bol v rozhodnom období od januára do apríla roku 2016 nezamestnaný,
následnesivybavilživnostenskýlistazačalpracovnepôsobiťvR.. Včasesvojhopracovnéhopôsobenia

v R. sa s matkou maloletej dcéry dohodli, že jej bude prispievať sumou 100,- eur mesačne na výživu
dcéry a bude platiť predškolské zariadenie. Od novembra roku 2016 jej prispieval sumou 150,- eur
mesačne na výživu dcéry a naďalej každý druhý mesiac platil predškolské zariadenie. Z vyjadrenia
matky vyplýva, že otec po jej odchode zo spoločnej domácnosti odmietal prispievať na jej výživu, neskôr
súhlasil s platením školného každý druhý mesiac a na výživu dcéry jej začal prispievať počnúc dňom

22.12.2016 sumou vo výške 150,- eur mesačne. Je pravdou, že otec maloletej dcére kupuje oblečenie
aj iné veci, ktoré potrebuje, ale tieto môže užívať len v čase svojho pobytu u otca.9. Súdy v konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých sú povinné v zmysle ust. § 35 a § 36 Civilného
mimosporového poriadku zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, pokiaľ
je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu
pri určení výživného zo strany otca od 16.11.2015 do 31.10.2016 a dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, že určená výška výživného 150,- eur za rozhodné obdobie vychádza z dohody rodičov.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zhodného stanoviska rodičov vyplýva, že na výživnom vo
výške150,-eursadohodli počnúcmesiacomnovemberroku2016dobudúcna.Medzinimivšaknedošlo
ku konsenzu v otázke výživného za predchádzajúce obdobie.

12. Súd prvej inštancie za sporné obdobie, napriek rozporným tvrdeniam, nevykonal dokazovanie za

účelom zistenia odkedy rodičia mal. J. nežijú v spoločnej domácnosti a majetkových a zárobkových
pomerov otca ako osoby povinnej na výživu v zmysle zásad uvedených v ust. § 75 Zákona o rodine.
Zároveň nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre určenie dlžného výživného. Podľa tvrdenia
matky výživné na maloletú dcéru otec začal platiť až v mesiaci december roku 2016 (22.12.2016) a
každý druhý mesiac platil dcére predškolské zariadenie. Podľa tvrdenia otca tento mal do novembra

roku 2016 prispievať na výživu dcéry sumou 100,- eur mesačne, každý druhý mesiac platiť predškolské
zariadenie a výživné vo výške 150,- eur začal platiť počnúc mesiacom november roku 2016, o čom súdu
prvej inštancie predložil výpis účtu na č. l. 37 spolu s dokladmi o platbách školného.

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle ust. § 387 Civilného sporového poriadku

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného do 1.11.2016 do budúcna a vo
výrokoch o určení výživného za obdobie od 16.11.2015 do 31.10.2016, dlžného výživného a trovách
konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku, tento zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude za sporné obdobie vo vyššie naznačenom smere doplniť
dokazovanie za účelom zistenia odkedy rodičia mal. J. nežili v spoločnej domácnosti, majetkových a
zárobkových pomerov otca a následne rozhodnúť o výživnom za obdobie od 16.11.2015 do 31.10.2016.
Vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca za
obdobie pred decembrom roku 2016, bude nevyhnutné doplniť dokazovanie za účelom zistenia, v akom

rozsahu otec na výživu dcéry v spornom období prispieval s prihliadnutím na zhodné stanovisko rodičov,
že tento si vyživovaciu povinnosť plnil minimálne platbami školného každý druhý kalendárny mesiac.

15. Súd prvej inštancie súčasne rozhodne o trovách odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods.
3 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).