Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211207355
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8211207355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXXX/XX, XXX XX W., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Škrabom, so sídlom Sovietskych hrdinov 200, 089 01 Svidník proti žalovanému P. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. W. XXX, o náhradu škody, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č. k. 5C/202/2011-280 zo dňa 12.07.2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku, vo výroku o zastavení konania v časti a v súvisiacom výroku
o trovách konania.

Odmieta odvolanie voči vyhovujúcemu výroku.
Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol takto:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 386,95 eura zastavuje .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 708,- eur s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania
od 8.4.2010 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu úspešnosti v konaní v pomere
86,52%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov
31.10.2011 domáhal zaplatenia sumy 10.500,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od

1.12.2008 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorú spôsobil žalovaný tým, že predal zverené osobné
motorové vozidlá zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, SLX, ev. č. W. a zn. Škoda Octavia 1,9 SDI, ev. č. W. tretím
osobám v rozpore s príkazmi žalobcu. S nárokom na náhradu škody bol žalobca odkázaný v trestnom
rozkaze Okresného súdu Bardejov z 7.9.2011 sp. zn. 2T/111/2011, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z
pokračujúceho prečinu sprenevery, ktorého sa dopustil vyššie uvedeným konaním na občianskoprávne
konanie.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou čo do výšky uplatneného nároku nesúhlasil, nakoľko z úkonov

vykonaných v trestnom konaní nevyplýva spôsob zistenia výšky škody; existenciu rozhodnutia v trestnej
veci nie je možné považovať za unesenie dôkazného bremena žalobcu o výške škody; v čase vzniku
škody žalobca nebol vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. W., a preto
absentuje jeho aktívna legitimácia v spore v časti o náhradu škody vo výške 5.500,- eur.Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov z
7.9.2011 č.k. 2T/111/2011-240 právoplatným 12.10.2011 bol žalovaný uznaný vinným z pokračujúceho
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2, písm. a) Trestného zákona, pretože v presne nezistenom

období v 10 - 11/2008 v Bardejove, po tom čo mu žalobca zveril osobné motorové vozidlo zn. Škoda
Octavia 1,9 TDI, SLX, ev. č. W., č. karosérie: S., rok výroby 2000 na prevoz z obce N. do obce X. č. XXX,
kde malo byť odstavené do vyriešenia poistnej udalosti, žalovaný uvedené vozidlo 20.5.2009 odpredal v
T. č. XX za sumu 300,- eur U. T., a taktiež v presne nezistenom období v 10 - 11/2008 v Bardejove, po tom
čo mu žalobca zveril osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 SDI, ev. č. W., č. karosérie: S., rok

výroby 2003 za účelom prevozu od Hotela Republika v Bardejove do X. č. XXX, kde malo byť odstavené
do vykonania záležitostí súvisiacich s údržbou vozidla, žalovaný uvedené vozidlo 5.1.2009 odpredal L.
F. na vrakovisku v L. v F. za sumu 700,- eur, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške 10.500,- eur. Za
uvedené skutky ako aj za ďalší prečin sprenevery a prečin úverového podvodu, súd uložil žalovanému
úhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní2rokov,pričomurčilskúšobnúdobuna2roky.Poškodenýchvrátane
žalobcu súd s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Zo znaleckého posudku z 30.4.2016 č. 3/2016 vypracovaného G.. Y. M., F.., znalcom z odboru doprava
cestná, odvetvia technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných
vozidiel súd zistil, že v období 10-11/2008 všeobecná hodnota vozidla zn. Škoda Octavia 1,9 TDI SLX,
ev. č. W. bola k 22.10.2008: 2.415,- eur vrátane 19 % DPH, a k 20.5.2009: 2.011,- eur vrátane 19 %
DPH. V období 10-11/2008 všeobecná hodnota vozidla zn. Škoda Octavia 1,9 SDI, ev. č. W. k 3.11.2008

bola 3.597,- eur vrátane 19 % DPH, a k 5.1.2009: 3.293,- eur vrátane 19 % DPH.
Súd konštatoval, že osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 SDI, ev. č. W. bolo v čase
vzniku škody pojazdné; vlastníctvo žalobcu v tomto čase preukazuje kúpna zmluva z 11.4.2007; výška
škody 5.000,- eur bola určená trhovou hodnotou vozidla v období 10 - 11/2008, nakoľko vozidlo sa
stalo po predaji žalovaným v Poľsku neupotrebiteľným - bolo rozobraté na súčiastky a zvyšok bol

nepredajný. Osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, SLX, ev. č. W. bolo v čase vzniku
škody nepojazdné; žalobca bol na základe leasingovej zmluvy uzavretej 27.5.2003 so spoločnosťou
GE Capital Leasing, a.s. jeho držiteľom. Zaplatil akontáciu a splátky leasingu, vozidlo sa však po
predaji žalovaným stalo pre účely prevádzkovania taxislužby neupotrebiteľným, a preto prestal riadne
platiť leasing. Povinnosť zaplatiť dlžnú sumu leasingovej spoločnosti mu bola uložená rozhodnutiami

Okresného súdu Bardejov. Predmetné vozidlo mal teda až do uplynutia dohodnutej doby leasingu
30.10.2007 v držbe a 31.11.2007 sa stal jeho vlastníkom, čo nenamietal ani pôvodný vlastník vozidla a
nemal o neupotrebiteľné vozidlo záujem. Uplatnená výška škody vzniknutá na tomto vozidle 5.113,05
eura predstavuje sumu, ktorú žalobca zaplatil leasingovej spoločnosti na základe vyššie uvedených
rozhodnutí súdu, a je aj hodnotou vozidla v stave, v akom sa nachádzalo pred škodovou udalosťou.

Vzhľadom na výšku škody na vozidle ev. č. W. žalobca podaním z 23.1.2015 zobral žalobu v časti o
zaplatenie 386,95 eura späť s tým, že predmetom sporu bude náhrada škody spolu vo výške 10.113,50
eura(5.000+5.113,05).Nakoľkožalovanýspôsobilškoduvobdobí10-11/2008,doomeškaniasplnením
sa dostal najneskôr 30.11.2008.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný, ktorému boli v 10 - 11/2008 zverené veci

- osobné motorové vozidlá zn. Škoda Octavia1,9 TDI, SLX ev. č. W. a zn. Škoda Octavia 1,9 SDI, ev.
č. W. do dispozície za určitým účelom, ktorým bol prevoz vozidla na odstavenie do vyriešenia poistnej
udalosti resp. vykonania údržby, porušil svoju právnu povinnosť, keď s týmito vecami naložil v rozpore
s dohodnutými podmienkami zverenia, riadne ich nevrátil vlastníkovi a spôsobil tak na cudzom majetku
škodu. Zo strany žalovaného sa preukázateľne jednalo o úmyselne zavinené konanie, o zodpovednosti

za ktoré právoplatne rozhodol súd v trestnom konaní vednom na Okresnom súde Bardejov pod sp.
zn. 2T/111/2011, ktorý žalovaného uznal vinným z pokračovacieho prečinu sprenevery. Poškodenému
uvedeným konaním žalovaného aj na základe trestného rozkazu z 7.9.2011 č.k. 2T/111/2011-240
právoplatného 12.10.2011 vzniklo právo uplatniť si náhradu škody v občianskoprávnom konaní.
Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu poukazujúc na skutočnosť, že žalobca nebol

v čase vzniku škody vlastníkom vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. W. mal súd prvej inštancie za to,
že vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že žalobca mal vozidlo v držbe počas doby
leasingu (od 27.5.2003 do 30.10.2007) ako aj po skončení tejto doby, a leasingová spoločnosť mu reálne
vozidlo ani napriek skutočnosti, že riadne nezaplatil dohodnuté splátky leasingu vozidlo neodobrala,
nakoľko nemala o nepojazdné vozidlo záujem (rozsudok Okresného súdu Bardejov z 24.1.2011 č.k.

2Cb/96/2010) /vlastnícke právo žalobcu nebolo sporné ani v trestnom konaní/. Žalobca síce splátky
leasingu zaplatil až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, t.j. po vzniku škodovej udalosti, čo
nebolo medzi stranami sporu sporné; avšak splatením leasingu sa stal vlastníkom vozidla. Skutočnosť,
že žalobca nie je zapísaný ako vlastník resp. držiteľ vozidla v evidencii vozidiel nemá na jeho vlastníckeprávo k vozidlu vplyv, nakoľko tento zápis má deklaratórny účinok, t.j. potvrdzuje z dôvodu právnej
istoty už existujúci stav a nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav. Uvedené sa vzťahuje aj na
nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k vozidlu zn. Škoda Octavia ev. č. W., ktoré nadobudol na

základe kúpnej zmluvy, pričom zmena vlastníka v evidencii nebola vykonaná z dôvodu neznámeho
pobytu predávajúceho. Súd uzavrel, že aktívna legitimácia žalobcu bola daná a relevantne preukázaná.
Súd tak dospel k záveru, že škoda vzniknutá žalobcovi je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného,
čím boli u žalovaného splnené všetky podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka (zavinené konanie, škoda a príčinná súvislosť medzi týmto konaním a škodou).

Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu škody vo výške skutočnej škody, ktorá predstavuje ujmu
spočívajúcu v zmenšení jeho majetkového stavu v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti
s ňou. Nakoľko obidve motorové vozidlá, ktoré boli v dôsledku konania žalovaného znehodnotené,
boli žalobcovi po ich nájdení políciou vydané, priznaná náhrada škody predstavuje rozdiel v hodnote
vozidiel v čase zverenia žalovanému, t.j. v čase vzniku škody a v hodnote vozidiel v čase ich vrátenia
žalobcovi. Na základe uvedeného a vychádzajúc zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z

odboru doprava cestná, odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel G.A. súd zaviazal žalovaného podľa
§ 415 a 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú na vozidle ev. č. W.
vo výške 404,- eur (2.411 - 2.011) a škodu spôsobenú na vozidle ev. č. W. vo výške 304,- eur (3.597
- 3.293), spolu vo výške 708,- eur. Súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania.
Podľa súdu žalobcovi právo na úroky z omeškania vzniklo dňom nasledujúcom po dni, kedy si svoj nárok

uplatnil u žalovaného, ktorý podľa súdu bol deň nasledujúci po dni, kedy žalovanému bolo doručené
uznesenie Policajného zboru zo 7.4.2010 o stíhaní ako obvineného z trestného činu sprenevery.
Keďžežalobcazobralpodanímz23.1.2015žalobuspäťvčastiozaplatenie sumy386,95eura,súdprvej
inštancie konanie v rozsahu v akom bola žaloba zobratá späť zastavil, nakoľko žalovaný s čiastočným
späťvzatím súhlasil.

Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 415, §
420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 443, § 517 ods. 1, 2.
Rozhodnutie o zastavení konania v časti odôvodnil ustanovením § 145 ods. 2 a ustanovením § 146
ods. 1 veta prvá CSP.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to proti všetkým výrokom. Podľa žalobcu súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a to tým, že znalecký posudok, ktorým boli
ohodnotené predmetné motorové vozidlá je nesprávny, pretože neobjektívne ocenil ich hodnotu, z toho

dôvodu navrhol vo veci vykonať kontrolné znalecké ohodnotenie predmetných vozidiel. Podľa žalobcu
žalovanému nemala byť taktiež priznaná náhrada trov konania, pretože pre vyčíslenie uplatnenej škody
bolo potrebné vykonať dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku. Navrhol preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že námietka žalobcu o nesprávnosti znaleckého
posudku nemôže obstáť z viacerých dôvodov. Žalobca na pojednávaní pred súdom vyhlásil, že cenu
motorových vozidiel uviedol v trestnom konaní na základe znaleckého dokazovania. Tiež tvrdil, že má k
dispozícii znalecký posudok k hodnote týchto motorových vozidiel, avšak takýto posudok nepredložil ani
orgánom činným v trestnom konaní, ani v priebehu konania o jeho žalobe. K znaleckému posudku G.

nepodal vyjadrenie, znalecký posudok nenamietal, jeho neobjektívnosť netvrdil ani na pojednávaniach.
Jeho námietka v štádiu odvolacieho konania prichádza neskoro, pretože podľa § 153 ods. 1 Civilného
sporového poriadku prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
v čas, ak ich strana mohla predložiť už skôr ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Je to žalobca, ktorý je pánom sporu, v spore bol však pasívny, návrhy na

vykonanie dokazovania nenavrhoval, mohol pritom súdu predložiť aj súkromný znalecký posudok v
zmysle § 209 ods. 1 CSP ako aj žiadať o doplnenie znaleckého posudku alebo výsluch znalca. Ani
námietka o neobjektívnosti ocenenia nie je konkretizovaná v čom neobjektívnosť ocenenia mala by
spočívať, ktoré výpočty a koeficienty sú neobjektívne, alebo v akom postupe znalca vidí žalobca
neobjektívnosť. Návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nie je možné považovať za

„novotu v odvolacom konaní“ v zmysle ust. § 366 CSP, pretože sa netýka procesných podmienok, netýka
sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho právneho obsadenia súdu. Nepreukazuje sa ňou, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a odvolateľ mohol námietkuuplatniť pred súdom prvej inštancie. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj ako konanie, ktoré mu prechádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 22.11.2017 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o existencii dôvodu pre odmietnutie odvolania voči výroku II. rozsudku

a neexistencii dôvodov pre zrušenie ani pre zmenu zvyšku rozsudku súdu prvej inštancie.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze a dôvody, v ktorých má odvolací súd po
stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Žalobca podal odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Výrokom II. súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu predmetným výrokom
špecifikovanú. Týmto výrokom teda nebolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, odvolací súd preto
odvolanie proti vyhovujúcemu výroku podľa § 359 CSP odmietol a predmetom vecného prieskumu

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie boli len tie výroky, voči ktorým Civilný sporový poriadok
odvolanie pripúšťa.
8. Jediným odvolacím argumentom žalobcu bol argument o nesprávnom skutkovom zistení a
nesprávnom právnom posúdení sporu súdom prvej inštancie tým, že znalecký posudok nebol správny
a súd by mal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

9. Sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá zo strán, ktorá
chce byť v spore úspešná, musí tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť žalobou
uplatneného nároku a k tvrdeným skutočnostiam musí predložiť alebo označiť dôkazy, inak úspešnou
byť nemôže. Zo spisu vyplýva, že žalobca bol poučený o právach a povinnostiach strán sporu, napriek
poučeniu o povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej, neoznačil ani nepredložil súdu také dôkazy, ani

návrhy na vykonanie dôkazov, ktorými by preukázal dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Z dokazovania
realizovaného súdom prvej inštancie nevyplýva, že by z dôkazov označených k preukázaniu vlastných
tvrdení žalobcu súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav. Práve naopak, skutkový stav bol z
vykonaných dôkazov zistený v rozsahu dostačujúcom pre rozhodnutie sporu. Súd prvej inštancie zo
zistených skutočností aj vyvodil správny právny záver tým, že aplikoval správny právny predpis, ktorý

aj správne interpretoval. Na týchto skutkových zisteniach a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v
priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie zamietavého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s ním a len pre
zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:
10. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je len tvrdenie o údajnej nesprávnosti znaleckého

posudku. V čom má byť znalecký posudok nesprávnym, žalobca neuviedol. Mal pri tom možnosť
správnosť záverov znaleckého posudku namietať v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pred
ktorým sa má zásadne realizovať dokazovanie, keďže súd prvej inštancie je súdom, u ktorého sa zisťujú
skutkové okolnosti, len výnimočne je prípustné doplnenie dokazovania v odvolacom konaní. Právo
na použitie nových dôkazov v odvolacom konaní je však podmienené nezavinením ich dovtedajšieho

neoznačenia, neuplatnenia. Z odvolania však nevyplýva žiadne tvrdenie o nemožnosti použitia
dôkazného prostriedku spôsobilého spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku, resp. tvrdenie
o nemožnosti predložiť iný znalecký posudok alebo dôkaz už v priebehu prvoinštančného konania, čoho
dôsledkom je diskvalifikácia návrhu na ďalšie, nové vykonávanie dokazovania v odvolacom konaní.
Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol reálne spochybneným nebol a

je preto správny.
11. Žalobca odvolaním napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia
sumy 386,95 eura, pričom k zastaveniu došlo na základe dispozičného úkonu samotného žalobcu,
s ktorým žalovaný súhlasil. Aj keď CSP odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pripúšťa ( §
357 písm. a/ CSP), je v konkrétnom prípade len logické, osobitne pri absencii akéhokoľvek dôvodu

naznačujúceho opodstatnenie korekcie vlastného rozhodnutia, ktorým bol dispozičný úkon realizovaný,
že dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vo výroku o zastavení konania v časti dané neboli.
12. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj výrok o trovách konania, ktorý
odzrkadľuje výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo.13. Odvolací súd preto z dôvodov, ktoré uviedol, potvrdil rozsudok v zamietavom výroku, vo výroku o
zastavení konania v časti a v súvisiacom výroku o trovách konania, t. j. okrem vyhovujúceho výroku u
ktorého odvolanie odmietol. Rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 v spojení s
§ 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd
nezistil existenciu predpokladov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle
ust. § 257 CSP, preto žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Kvantifikáciu výšky trov odvolacieho konania zrealizuje súd prvej inštancie postupom

podľa § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.