Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511205915
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8511205915.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátuJUDr.MarianyMuránskejaMgr.MilošaKolekavprávnejvecižalobkyneM..T.I.,nar.XX.X.XXXX,
O. XXX, okres A. E., právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom so sídlom Stará
Ľubovňa, 17. novembra 14 proti žalovanému Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v
Starej Ľubovni, IČO: 17335451, Obrancov mieru 1, Stará Ľubovňa, právne zastúpeného JUDr. Ivetou

Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, vo veci súvisiacej s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
4Cpr/1/2011-228 z 12.4.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalovanému náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 251, § 262 ods. 1, 2 a § 257 CSP. Rozhodnutie do
30.06.2012 vo vzťahu k trovám konania odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1 O.s.p. Poukázal na to,
že žalovaný, napriek jeho vedomosti o tom, že podaná výpoveď bola nulitným právnym aktom a nebude
mať voči žalobkyni žiadne relevantné právne účinky, zavinil skutočnosť, ktorou vzbudil predpoklad

žalobkyne domáhať sa neplatnosti výpovede prostredníctvom súdu. Služobným úradom žalobkyne
bol Úrad verejného zdravotníctva SR. Tento úrad ani nepostupoval v súlade so zákonom pokiaľ ide
o ďalšie služobné zaradenie žalobkyne, podmienky ukončenia samotného štátnozamestnaneckého
miesta, tým postupom vlastne zavinil vznik trov konania. Ako vyplýva z listinných dôkazov preložených
žalovaným, ako vedúca osobného úradu pôsobila vo funkcii v čase tohto konania B.. B. U., ktorá
je osobou s právnickým vzdelaním a z titulu vedúcej osobného úradu má byť znalá problematikou

štátnozamestnaneckých vzťahov a riadne vedieť zastupovať žalovaného, napriek tomu žalovaný si zvolil
advokáta na zastupovanie v predmetnej právnej veci. Preto sa domnieva, že boli splnené podmienky
pre použitie ust. § 257 CSP, teda dôvodov hodných osobitného zreteľa.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Tento uviedol, že
skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktorými v tomto prípade sú opakované závery súdu o tom, že
žalovanýužpredpodanímvýpovedežalobkynevedel,žetátojenulitnýmprávnymaktom,nemajúžiadnu

oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný naopak sa opakovane obracal so žiadosťou o usmernenie
voveciďalšiehopostupupoodvolanížalobkynezfunkcieregionálnejhygieničkyavedúcehoslužobného
úradu na Úrad verejného zdravotníctva SR a opakovane mu bola podaná odpoveď prostredníctvom
JUDr. A., právničky tohto úradu, že je to žalovaný, kto z dôvodu svojho postavenia služobného úradu
je oprávnený a povinný konať vo veci štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne. Žalovaný mal mať
napriek usmerneniu nadriadeného orgánu v čase dania výpovede žalobkyne vedomosť o tomto postupe,

nie je možné akceptovať. Žalovaný sa práve z dôvodu právnej neistoty na orgán, v kompetencii ktorého
jeriadenie,kontrolaakoordinácia,obrátilsopodstatnenoudôverou,žemubudeposkytnutéusmernenie,ktoré zodpovedá veci vo vzťahu k právnym, predpisom upravujúcim tieto postupy. Je pochopiteľné, že v
situácii, kedy žalovaný čelil žalobe žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia neplatnosti výpovede, obrátil
sa v súlade s článkom 47 ods. 2 Ústavy SR so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na advokátku.

Žalovaný nadobudol presvedčenie, že nie je služobným úradom žalobkyne až po tom, čo mu bola
poskytnutá právna pomoc zo strany advokátky. Žalovaný napriek tomu, že vyvinul všetko úsilie ešte
pred podaním výpovede žalobkyne, postupoval v súlade s usmernením svojho nadriadeného. Naopak
žalobkyňa ako regionálna hygienička a vedúca služobného úradu mala mať vedomosť o tom, koho
je potrebné označiť ako žalovaného. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a základom pre

takéto rozhodnutie bolo posúdenie hmotnoprávnej otázky, spočívajúcej v tom, ktorý služobný úrad v
štruktúre orgánov verejného zdravotníctva je služobným úradom žalobkyne. Žalovaný týmto služobným
úradom nebol, žaloba bola zamietnutá a tento nulitný právny akt nevyvolal žiadne právne účinky. Pri
najmenšom od 17.7.2014 rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 7Cpr/3/2011 žalobkyňa
mala mať vedomosť o tom, že žalovaný nie je služobným úradom. Napriek tomu trvala na podanej
žalobe. Keďže išlo o zložitú právnu otázku, boli nariadené viaceré pojednávania a žalovaný bol úspešný

v tomto konaní.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného v tomto prípade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným
spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, vec správne právne posúdil a na týchto

skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
5. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala v tomto konaní toho, že výpoveď žalovaného
daného žalobkyni dňa 8.7.2001 prípisom č. OU2011000633/188 je neplatná a zároveň sa domáhala
určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného trvá. V konaní bolo ustálené, že
výpoveď daná žalobkyni je nulitným právnym aktom, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím odvolacieho

súdu v konaní 7Cpr/3/2011, keďže išlo o totožných účastníkov konania. Nulitným právnym aktom bola
tá skutočnosť, že služobným úradom žalobkyne bol Úrad verejného zdravotníctva SR a vypracovaná
výpoveď Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni bol tým pádom
nulitným právnym aktom.
6. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
7. Ustanovenie vyššie citovaného § 257 CSP prebralo doterajšiu úpravu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,
ktorým účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania
zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Odvolací súd v celom rozsahu predovšetkým poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej

inštancie,ktorýmajúcvedomosťaznalosťocelomobsahuspisu,ktorýrozhodovalvmeriteveci,správne
dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
Odvolacie žalovaného sa sústredilo predovšetkým na to, že je zrejmé, kto bol neúspešný v tomto konaní
a naopak kto úspech v konaní mal. Následne uvádzal vo svojom odôvodnení rozhodnutia skutočnosť o
tom, že žalovaný nemal vedomosť o nedostatku kompetencií pri podaní výpovede žalobkyne, konal tak

po usmernení nadriadeného služobného úradu a v konečnom dôsledku poukazujúc na článok 47 ods.
2 Ústavy SR, že bolo právom žalovaného dať sa právne zastúpiť advokátom.
9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, prvý argument týkajúci sa otázky úspechu v konaní je zrejmé, že
žaloba bola zamietnutá a rovnako odvolací súd nespochybňuje možnosť každého účastníka konania
dať sa zastúpiť advokátom. Nesúhlasí sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní, pokiaľ išlo o okolnosti za

akých žalovaný vypracoval výpoveď pre žalobkyňu v snahe preniesť túto nejasnoť, resp. nevedomosť
tak žalovaného, ako aj jeho nadriadeného služobného úradu ako postupovať vo veciach výpovede proti
žalobkyni. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že táto okolnosť má byť zohľadnená
formálne podľa princípu úspechu a neúspechu v konaní a nemožnosti prihliadať na ďalšie okolnosti
veci. Práve naopak žalobkyňa, ktorá obdŕžala výpoveď a vychádzala z ustanovení zákona, že takúto

je potrebné napadnúť v prípade, že zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou v lehote dvoch mesiacov na
príslušný súd, postupovala v súlade so zákonom. Je zrejmé, z akých dôvodov bola žaloba zamietnutá
a okolnosť nulitného právneho aktu nemožno pripisovať na žalobkyňu a jej postup. Je zrejmé, že v
hierarchii orgánov štátnej správy kompetencie vo vzťahu k otázkam štátnozamestnaneckého pomeru
a s týmto súvisiacimi postupmi musia byť riadne vymedzené, existuje na to zákon, ktorý je potrebné

brať do úvahy. Takýmto postupom žalovaný vyvolal spor na všeobecnom súde a preto aj odvolací súd
sa domnieva a stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie, že tento spor bol vyvolaný postupom
žalovaného a je preto možné zohľadniť tieto dôvody hodné osobitného zreteľa práve prostredníctvom
rozhodnutia o náhrade trov konania. Pokiaľ si aj účastník konania zvolí právneho zástupcu v konaní,automaticky to neznamená, že mu bude aj priznaná náhrada trov konania, ktoré pozostávali z trov
právneho zastúpenia a takýto účastník bude znášať náklady spojené s právnym zastúpením v konaní
pred súdom na vlastné náklady. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie

ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní síce mala úspech žalobkyňa, žiadne trov odvolacieho
konania však nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).