Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214211486
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214211486.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Bibiána Ťažiarová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Soňa Ritter, nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. ul. XXXX/XX, G. R., podnikajúca pod obchodným menom Soňa Ritter - Všetko čo potrebuješ, s
miestom podnikania: Poľná cesta 1138/53, Dunajská Streda, IČO: 35 284 919, proti žalovanému: Mesto
Dunajská Streda, Hlavná 50/16, Dunajská Streda, IČO : 00 305 383, zastúpený advokátkou: Mgr. Eva

Gulyášová, AK so sídlom Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, o zaplatenie sumy 8.082,03 eur, o
odvolaniach žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17. septembra 2014,
č.k. 11C/37/2015-96 a proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. septembra 2016 č.k.
11C/37/2015-275, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 17.09.2014 č.k. 11C/37/2015-96 z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 06.09.2016, č.k. 11C/37/2015-275 v napadnutej
časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 17.09.2014 č.k. 11C/37/2015-96 súd prvej inštancie nepriznal
žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

2.Protitomutouzneseniupodalavčasodvolaniežalobkyňasnávrhomnajehozmenutak,žebyodvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobkyni priznal oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Takéto svoje odvolanie však následne podaním zo dňa 01.10.2014 (súdu prvého stupňa
doručené dňa 07.10.2014) vzala v celom rozsahu späť.

3. Podľa § 369 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia
o zastavení odvolacieho konania.(2) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť,
odvolací súd odvolacie konanie zastaví.(3) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane.(4)

4. V dôsledku späťvzatia odvolania žalobkyňou v čase pred rozhodnutím odvolacieho súdu preto po
prejednaní veci bez pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keďže tu už nešlo o vec samu ani
o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho
súdu),boloodvolaciekonaniezastavené.Týmzároveňpodľa§369ods.2CSPprávoplatnosťuznesenia

nastala, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.5. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobkyne voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 06.09.2016 č.k. 11C/37/2015-275 a to v napadnutej časti ohľadne náhrady trov konania.

6. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie vo veci zastavil a výrokom II.
žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

7. Svoje uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 262
ods. 1, § 256 ods. 1, § 272 ods. 2 CSP, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala

žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z čoho vyplýva, že procesne zastavila konanie. Preto bol žalovanému
priznaný nárok na náhradu trov konania ako jej protistrane v celom rozsahu účelne vynaložených trov.
O výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Proti tomuto uzneseniu v časti o náhrade trov konania podala žalobkyňa odvolanie a uviedla, že
nesúhlasí so súdom prvej inštancie, že zavinila zastavenie konania, nakoľko pri späťvzatí žaloby jasne

uviedla ako dôvod tohto konania vypovedanie plnomocenstva na zastupovanie od advokáta JUDr.
Miroslava Kučeru, ktorý mal jej splnomocnenie na zastupovanie v tejto veci, ktoré ho oprávňovalo v
plnej miere podnikať všetky právne kroky v jej mene. On však ukončil zastupovanie údajne z dôvodu, že
„som chcela celú vec hodiť na advokáta“. Ďalej odvolateľka poukázala na rozhodnutie Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 03.09.2015 č.k. 16C/53/2015-97, kde bolo konštatované, že žalované mesto je

jednotkou územnej samosprávy, ktorého úlohou je plnenie verejných úloh a súčasťou toho by malo byť
vybavovanie bežnej agendy vyplývajúce práve zo zodpovednosti za škodu. Mesto ako jednotka územnej
samosprávy, navyše disponuje v rámci svojho úradu zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorý túto
bežnú a nie rozsiahlu alebo zložitú agendu musia zvládať a poukázala taktiež na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky II.ÚS 78/03. Z uvedeného dôvodu je preto názoru, že zo strany žalovaného išlo o

neúčelne vzniknuté trovy, nakoľko ho na súde mohol rovnako dobre zastupovať poverený pracovník.

9.Kodvolaniužalobkynezaslalpísomnévyjadreniežalovanýprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyne
v ktorom žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov
konania ako vecne správny potvrdil. Vypovedanie plnej moci zo strany právneho zástupcu nie je možné

považovať za takú okolnosť, ktorá by prinútila žalobkyňu na späťvzatie žaloby, nakoľko žalobkyňa by si
mohla zvoliť nového právneho zástupcu, resp. by mohla pokračovať aj bez právneho zástupcu, pokiaľ
by to považovala za účelné. Z uvedeného dôvodu je teda jednoznačné, že zastavenie konania zavinila
výlučne žalobkyňa a preto má žalovaný voči nej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Taktiež
nesúhlasí s názorom žalobkyne, že trovy právneho zastúpenia žalovaný vynaložil neúčelne, nakoľko

síce Mesto Dunajská Streda má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí sa však venujú výlučne
otázkam miestnej samosprávy a delegovanej štátnej správy a nemajú také vedomosti a skúsenosti,
ktoré sú potrebné na účinné zastupovanie záujmov žalovaného v súdnych konaniach, predmetom
ktorých je náhrada škody na pomerne zložitom skutkovom základe. Žalovaný je povinný efektívne
chrániť svoje záujmy a v prípade súdnych sporov musí zabezpečiť svoju ochranu na vysokej odbornej

úrovni prostredníctvom advokáta a preto žalovaného v každom jednom prípade zastupuje v súdnych
konaniach splnomocnený advokát. V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.ÚS 78/03 zo
dňa 09.09.2004 je sporovou stranou, ktorej z dôvodov uvedených žalobkyňou súd nepriznal náhradu
trov konania Ministerstvo financií SR, pričom Mesto Dunajská Streda ohľadne personálneho vybavenia
nie je možné porovnať s orgánom ústrednej štátnej správy.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom
uviedla, že skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu sú účelové
a v tomto svojom vyjadrení žalovaný opomenul, že v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská
Streda pod sp. zn. 16C/53/2015 bolo rozhodnuté podľa Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03 a taktiež

uviedla, že personálne zloženie právnych oddelení u orgánov štátnej správy či už ústredných alebo
miestnych, nie je dané predpismi ale personálnou politikou zodpovedných osôb.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) adôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Odvolací sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne
rozhodol.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť dotknutej strane konania
náhradu tých trov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela nepochybne zaplatiť (nestalo
by sa tak, ak by tu nebolo predmetné konanie pred súdom).
14.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniamábyťzrejmýmalogickýmukončenímceléhosúdnehokonania
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16, sp. zn. I. ÚS 257/05). V
posudzovanej veci z hľadiska materiálne spravodlivosti žalovanému vznikol nárok na náhradu trov

konania, v dôsledku procesnej zodpovednosti žalobkyne za zastavenie konania. Súd prvej inštancie
preto správne rozhodol o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť náhradu trov žalovanému, ktorý si túto
náhradu uplatnil.
15. Všeobecne platí, že pokiaľ len jedna procesná strana zaviní zastavenie konania (preto o veci
nemôže byť meritórne rozhodnuté), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strany

trovy konania. Súd prvej inštancie správne posúdil zavinenie žalobkyne na zastavení konania, keďže
vzala žalobu v celom rozsahu späť, pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že späťvzatie žaloby
bolo odôvodnené správaním žalovaného. Žalobkyni v dôsledku uvedeného vznikla povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania. Zavinenie sa posudzuje z hľadiska procesného, preto argument žalobkyne o
späťvzatí návrhu z dôvodu odvolania plnomocenstva zo strany jej právného zástupcu bol bez právneho

významu. Rozhodujúci bol jej procesný úkon, ktorým jednoznačne prejavila vôľu, aby spor medzi
stranami neprebiehal, čím privodila zastavenie konania.
16. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne, že trovy právneho zastúpenia
žalovaný vynaložil neúčelne, nakoľko žalovaný má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí sa
venujú otázkam miestnej samosprávy a delegovanej štátnej správy, čo považuje za bežnú agendu ktorú

musia zvládať a taktiež poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 78/03.
17. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba o zaplatenie sumy 8.082,03 eur titulom
náhradyškody,predstavujúcuušlýziskztržiebžalobkynespôsobenýkrátenímotváracejdobyprevádzky
v nočných hodinách zo strany žalovaného.
18. Je nepochybne, že účastník konania má právo zvoliť si v súdnom konaní právneho zástupcu -

advokáta(§25O.s.p.),účelnosťtakýchtotrovjevšakpotrebnéhodnotiťspoukazomnavšetkyokolnosti
prípadu. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením účelnosti trov žalovaného súvisiacich s právnym
zastúpením za situácie, keď disponuje právnym oddelením. Účelnosť zastúpenia advokátom hodnotil
odvolací súd aj s prihliadnutím na predmet konania, keď sa žalobkyňa domáha zaplatenia náhrady škody
predstavujúcu ušlý zisk z tržieb. Predmetom konania teda nie je pre žalovaného obvyklý bežný nárok

žalobcu, ale práve naopak veľmi špecifický nárok vyžadujúci znalosti z úzko špecializovanej oblasti
práva. Nakoľko sa predmet konania týka podnikateľskej činnosti žalobkyne, právne posúdenie návrhu
a zastupovanie vo veci vyžaduje vedomosti špecializovaného charakteru, na ktoré právne oddelenie
žalovaného nie je profesionálne dostatočne vybavené, nakoľko predmet konania sa vymyká z bežnej
agendy a nejde o opakujúcu sa problematiku s tým, žeby sa jednotlivé žaloby odlišovali len v minimálnej

miere. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp.
zn. III. ÚS 457/2014-27, v ktorom sa konštatuje: ,,Že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením
účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie,
resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva
na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené

účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi
osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním.“ V Náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. II.ÚS 78/03 zo dňa 09.09.2004 je sporovou stranou, ktorej súd nepriznal náhradu trov
konania Ministerstvo financií SR, ktorý je orgánom ústrednej štátnej správy a preto je u tohto subjektu
predpoklad väčšieho počtu pracovníkov právneho oddelenia, ktorí sa môžu špecializovať na určitú

právnu problematiku, na rozdiel od žalovaného v tomto konaní.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.20. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov tohto
odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musel aj bez návrhu

rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí a to tak, že žalovanému
odvolací súd priznal túto náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).