Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/170/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713214237
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7713214237.11

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu T. proti žalovaným 1.
M., zastúpenej JUDr. Jozefom Chudom, advokátom, so sídlom kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, 2.
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Nepripúšťa zmenu žaloby uplatnenú žalobcom podaním zo dňa 26.5.2016.

II. Žalobu proti žalovaným v 1. a v 2. rade v celom rozsahu zamieta.

III. Priznáva žalovaným v 1. a v 2. rade ako stranám plne úspešným v konaní náhradu trov, ktoré je
povinný žalovanému v 1. a v 2. rade nahradiť žalobca.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.8.2013 po jej rozšírení uznesením zo dňa 28.12.2015
dožadoval proti žalovaným náhrady škody spôsobenej súdnou exekútorkou pri vykonávaní exekúcie
v konaní Ex 965/2007, ktoré sa viedlo na základe poverenia Okresného súdu Prievidza sp. zn.
16Er/2894/2007, na základe exekučného titulu, ktorým boli rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn.
P 95/99, 13P/226/2007 zo dňa 20.4.1999 a 30.5.2007. Žiadal, aby súd rozhodol tak, že:
1. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu

škody spôsobenej súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa osobitných predpisov - ujmu na súkromnom hnuteľnom majetku titulom ušlého zisku vo financiách
v sume 499 260,74 eur + 124 815,00 eur DPH s 8,5 % ročným úrokom od 15.7.2014 do zaplatenia,
náhradu škody vo financiách titulom ujmy na hnuteľnom súkromnom majetku v celkovej sume 50
409,14 eur + 12 612,29 eur DPH s 8,5 % ročným úrokom od 15.7.2014 do zaplatenia, titulom ujmy na
súkromnom nehnuteľnom majetku v sume 57 000,00 eur + 14 250,00 eur DPH s 8,5% ročným úrokom

od 15.7.2014 do zaplatenia, náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy na spoločných osobných právach
v sume 100 000,00 eur + 25 000,00 eur DPH s 8,5% ročným úrokom od 15.7.2014 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalovaný v 1. rade odo dňa 29.4.2008 je povinný bezodkladne podať zákonný návrh súdu na zrušenie
diskriminačnej, násilnej, nezákonnej, exekúcie Ex 965/07 - § 57 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov do troch dní od rozhodnutia žaloby súdom.

3. Žalovaný v 1. rade odo dňa 29.4.2008 je povinný bezodkladne vrátiť súdu násilné, nepravé,
sfalšované, neplatné, zmeškané, nezákonné, pochybné poverenie exekútora, nesprávne, pochybne,
písomne vyhotovené neoprávneným, nepovereným úradníkom súdu OS Prievidza násilnej, nezákonnej,
diskriminačnej Ex 965/07 v nezákonnom, diskriminačnom konaní OS Prievidza č.k. 16Er/2984/2007
s nepravým, sfalšovaným dátumom poverenia 10.1.2008, násilné, protiprávne, neústavne zviazanými
menami priamych obetí (nezaopatrených maloletých detí syna a zomretej dcéry otca) do troch dní od

rozhodnutia žaloby súdom.4. Žalovaný v 1. rade od mája 2008 je povinný bezodkladne odblokovať inkasný účet číslo
0370426842/0900 s menom P. s financiami klienta (žalobcu), vedený v súkromnej bankovej inštitúcii
Slovenská sporiteľňa a.s. s osobnou nedokázanou ilegálnou neverejnou úžerovou pohľadávkou

exekútora(žalovanéhov1.rade.)zapísanounapredmetnomúčtebezpovinnéhozákonnéhopísomného
upovedomenia rovnej strany povinného Ex 965/07 exekútorom, do troch dní od rozhodnutia žaloby
súdom.
5. Žalovaný v 1. rade je povinný bezodkladne vymazať nezrozumiteľný nejasný, neurčitý, neplatný,
vykonštruovaný, nezákonný, diskriminačný, nespravodlivý, násilný výrok - blokácia zrušená, ilegálne

podvodom nezákonne, násilne zapísaný žalovaným v 1. rade v úradnom centrálnom registri motorových
vozidiel Dopravného inšpektorátu Turčianske Teplice pri súkromnom vozidle žalobcu s menom žalobcu
do troch dní od rozhodnutia žaloby súdom.
6. Súd zákonne priznáva žalobcovi zaplatiť žalovaným v 2. rade oprávnenú zákonnú náhradu
škody za neprimerane dlhý, diskriminačný, ústavne nezákonný exekučný proces Ex 965/07
protiprávne vedený na všeobecne nepríslušnom orgáne štátu strany povinného exekútorskom

úrade Michalovce a diskriminačne, ústavne, nezákonný, pochybný, súdny proces na nezákonnom,
všeobecne nepríslušnom súde povinného číslo 16Er/289/2007 OS Prievidza, nezákonnej, neústavnej,
diskriminačnej, nespravodlivej exekúcie Ex 965/07 začatej od dňa 13.12.2007 na vadný, chybný,
diskriminačný, neúplný, oprávnenou matkou nepodpísaný písomný návrh rovnej strany oprávnenej
matky s rukojemníkmi exekúcie maloletými deťmi dcérou a synom rovnakých rodičov zo dňa 5.12.2007

na exekučnom úrade Michalovce, vedenej nezákonne, neústavne, pochybne, nesprávne, nečinným
povereným exekútorom (žalovaným v 1. rade) bez dôkaznej povinnosti a dôkazných prostriedkov strany
oprávnenej matky primeraným zadosťučinením vo financiách v sume 80 000,00 Eur do troch dní od
rozhodnutia žaloby súdom.

2.V odôvodnení uviedol, že matka jeho detí ako navrhovateľka exekúcie podala chybný návrh na začatie
vykonávania exekúcie, pričom vadnú a chybnú žiadosť exekútorka neopravila a začala neplatnú a
nespravodlivú exekúciu bez vedomia žalobcu a oprávnených z exekučných titulov maloletých detí C.
a M.. Poukázal na ust. § 40 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo
forme,ktorúvyžadujezákonalebodohodaúčastníkov,jeneplatný.Poukázalpretonaprotiprávnelistinné

poverenie súdneho exekútora zo dňa 10.1.2008 rozporné so zákonom, osobne zaujatým žalovaným
veci a na nespravodlivý osobný protiprávny prospech žalovaného OS Prievidza zo dňa 10.1.2008 č.
5307 050684 nespravodlivo vydané protiprávnym činnom a skutkom z trestnej činnosti exekučným
súdom v konaní 16Er/2894/2007 - zo zákona povinná nehodnoverná, nespravodlivá, verejná listina
rozporná so zákonom, exekučnými titulmi, vadným návrhom a vadnou žiadosťou exekútorky. Exekútorka

vedome a úmyselne na svoj protiprávny osobný prospech začala vykonávať nespravodlivú exekúciu
s neopraveným povinným zákonným údajom, nepravdivým vykonštruovaným dátumom poverenia
exekútorky súdom 10.1.2008, ktorá vedome, úmyselne zavinila nezákonné prieťahy, vedome úmyselne
ignoruje opraviť nepravdivý dátum v poverení a s matkou vedome úmyselne pokračujú na vedomý
úmysel exekútorky použiť nespravodlivé sfalšované a pozmenené poverenie na osobné protiprávne

ciele. Ide o nedobromyseľný úmysel exekútorky protiprávne, verejne poškodiť žalobcu na súkromnom
majetku zviazaného hypotekárnym inkasom žalobcu
a vedome úmyselne poškodiť žalobcu na osobných právach na osobný nekalý prospech exekútorky.
Exekučný súd z nevedomými účastníkmi konania protiprávne vydal exekútorke nehodnovernú verejnú
úradnú listinu a to poverenie s falšovaným, pozmeneným a vykonštruovaným povinným údajom ,

nespravodlivým dátumom 10.1.2008 na použitie ako pravé poverenie s vykonštruovaným, nepravdivým,
neoprávneným dátumom zapísanom v poverení dňa 10.1.2007 bez vedomia a proti vôli žalobcu.
Exekútorka vedome a protiprávne dvakrát opakovane prejednáva žalobcom dobrovoľné zaplatené
výživné z rozsudku P 95/99 za mesiace apríl 2007 a máj 2007 a právoplatne rozhodnuté rozsudkom
13P/226/2007, nepravdivý, nepreukázaný sfalšovaný výrok exekútorky zapísaný v Upovedomení na

uspokojenie pohľadávky oprávneného 16.600,- SK rozpornou so zapísanou pohľadávkou matky
v návrhu 18.400,- SK, svojvoľne protiprávne zmenená exekútorkou na 16.600,- Sk zapísanou do
Upovedomenia exekútorkou osobne zaujatou k veci, neoprávnenou a nedoplnenou pohľadávkou
18.400,- Sk v zákonnej lehote. Zákonná náhrada škody majetkovej ujmy žalobcu zavinená nezákonnou
exekútorkou, neplatnými právnymi úkonmi: § 22 Exekučného zákona v súbehu s Ústavou SR čl.

12 ods. 4, čl. 19, čl. 20 v súbehu s § 11, § 13, § 15, § 16 Občianskeho zákonníka. Exekútorka
protiprávne a osobne pokračuje po podvodnom začatí exekúcie a vykonáva príkazom exekútora v
konaní súdu s nehodnoverným zákonným neopraveným poverením dátum 10.1.2008 - vada a prekážka
Ex 965/07 so zákona osobným neplatným právnym úkonom pohľadávkou z hypotekárneho inkasažalobcu zviazaného s účtom s menom vlastníka účtu matky P. vedený v Slovenskej sporiteľni a.s..
Súdna exekútorka svojvoľne začala protiprávny útok a zásah na nedotknuteľný súkromný majetok
žalobcu a svojvoľnej pokračuje v nezákonnom správaní, ignorácií a arogancií svojvoľnou nevôľou

odblokovať účet a zasahuje do súkromného majetku žalobcu zviazaného s účtom P.. Exekútorka
protiprávne vedome, úmyselne znížila životnú úroveň žalobcovi a jeho rodiny, vedome zavinila žalobcovi
a jeho rodine sociálnu biedu a protiprávne prednostne vo svoj nekalý, svojvoľný osobný záujem a
prospech znížila životnú úroveň rodiny, otca a syna a ohrozuje maloleté dieťa na zdraví a živote.
Zavinila tak škodu na súkromnom majetku z účtu v sume 28.041,46 Eur, ujmu na hnuteľnom majetku

zmluvne nárokovateľného štátneho príspevku v sume 10.816,68 Eur a na súkromnom majetku
žalobcu zmluvne založenej súkromnej nehnuteľnosti žalobcu v sume 57.000,- Eur a pokračuje v
útoku na súkromný majetok žalobcu na účte s menom vlastníka P. a zaviňuje škodu žalobcovi
od 1.12.2011 do 31.8.2013 v sume 16.600,- Sk to je 551,- Eur mesačne. Celkovo za toto obdobie
zavinil ujmu na majetku žalobcu 11.551,- Eur. Žalobca si vyhradzuje zo zákona nárokovateľné právo
navýšiť škodu na súkromnom hnuteľnom majetku zviazaného na svojvoľne, protiprávne zablokovanom

účte nedobromyseľným, nezákonným exekútorom uložené v Slovenskej sporiteľni na účte s menom
vlastníka účtu P. od 1.9.2013 o 551,- Eur za každý začatý mesiac neodblokovania súkromných
financií žalobcu svojvoľným, nezákonným exekútorom pred verejným prejednaním žaloby súdom.
Oprávnená maloletá C.á dňa 20.3.2009 zomrela, napriek tomu exekútorka tri roky a päť mesiacov
obchádza splnenie zákonnej povinnosti zastaviť exekúciu pre jej neprípustnosť. Oprávnený maloletý

M. bol rozhodnutím 13P/431/2009 dočasne zverený do osobnej starostlivosti žalobcu a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 19.3.2008. Tento stav exekútorka ignoruje a 4 roky 8 mesiacov pokračuje v
nedôstojnom neúctivom správaní a verejne poškodzuje dôstojnosť, meno, česť právoplatne súdom
zmeneného účastníka exekúcie maloletého oprávneného syna rodičov pred zákonným právoplatným
vykonaním exekúcie a protiprávne obchádza zákonnú povinnosť zastaviť exekúcie pre jej neprípustnosť.

Žalobca preto žiada vyplatiť zo zákona nárokovateľnú škodu nemajetkovej ujmy na osobných právach
žalobcu, maloletých detí, zomrelej C. a M. a vyplatiť exekútorkou žalobcovi v primeranej zo zákona
nárokovateľnej jednorázovej sume 100.000,- Eur s DPH. Žalobca listami zo dňa 10.6.2009 a 14.7.2008
doručenými exekútorke žiadal o rozviazanie súkromného majetku žalobcu do 14 dní nezákonne a
podvodne zablokovaného účtu P. s nepreukázanou protiprávnou pohľadávkou exekútora v sume

2.022,94 Eur. Žalobca dňa 16.10.2008 písomne vyzval matku RN. na dobrovoľné preukázanie povinnej
vzájomnej povinnosti matky z rozsudkov, zákonného zástupcu v exekučnom konaní, z exekučných
titulov spotreby výživného, náhradného výživného pre maloleté deti M.. Exekútorka v emeškaní
od 13.12.2007 nepreukázala žalobcovi a súdu povinné vierohodné dôkazy dobrovoľnej spotreby
zaplateného výživného žalobcom a spotrebu náhradného výživného matkou P. na maloleté deti M.,

vzájomnú zákonnú povinnosť matky z exekučných titulov na začatie exekúcie. Žalobca listami zo dňa
14.4.2009 doručenými exekútorke Okresnému súdu Prievidza a Ministerstvu spravodlivosti žiadal o
rozviazanie súkromného majetku žalobcu, odblokovanie nezákonne zablokovaného účtu vlastníka P.
s nepreukázanou protiprávnou pohľadávkou exekútora 2.022,94 Eur. Žalobca dňa 12.1.2010 osobnej
podal podnet OP Prievidza na prešetrenie zanedbania povinnej výživy, zviazaný s exekúciou Ex 965/97,

neplnenie vyživovacej povinnosti žalobcom s rozsudkov - exekučných titulov - za 6 mesiacov v roku
2007 v celkovej výške sumy 18.400,- Sk. Žalobca dňa 4.6.2013 doručil exekútorke predžalobnú výzvu na
dobrovoľnézaplateniemajetkovejškodyzprotiprávnehokonania vsume28.041,46EursDPHakoujmy
na hnuteľnom majetku a na nehnuteľnom majetku 57.000,- Eur. Preto žiadal, aby exekútorka zaplatila
50.409,14 Eur s DPH, ujmu na súkromnom nehnuteľnom majetku 57.000,- Eur a škodu nemajetkovej

ujmy na osobných právach v sume 100.000,- Eur s DPH s tým, že je povinná podať návrh súdu na
zrušenie exekúcie.

3.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil rozsudok OS Prievidza 13P/226/2007, rozsudok OS
Prievidza P95/99, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 5.12.2007, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, list zo dňa 26.9.2007 adresovaný OS Prievidza, list OS Prievidza adresovaný
exekútorke zo dňa 28.4.2008, list OS Prievidza adresovaný žalobcovi zo dňa 8.3.2010, kópiu poverenia
na vykonanie exekúcie č. 5307 050684, upovedomenie o začatí exekúcie, uznesenie ORPZ Michalovce,
zo dňa 26.1.2010, žiadosť zo dňa 10.6.2008 adresovanú súdnej exekútorke, žiadosť o odblokovanie
finančného účtu zo dňa 14.7.2008, uznesenie OP Michalovce zo dňa 16.2.2010, odpoveď OP zo dňa

16.2.2010 na trestné oznámenie na súdnu exekútorku, list Ministerstva spravodlivosti SR, Uznesenie
ORPZ Michalovce zo dňa 18.2.2011, zmluvu o hypotekárnom úvere, zmluvu o zriadení záložného práva,
výpisy z účtu, podnet na OP na prešetrenie zanedbania povinnej výživy, informácie o stave účtu, list zodňa 14.4.2009 adresovaný exekútorke, list zo dňa 5.5.2009 adresovaný exekútorke, list zo dňa 9.2.2008
adresovaný exekútorke, predžalobnú výzvu súdnej exekútorke.

4.Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca svoju žalobu odvodzuje od
postupu pri vykonávaní exekučného konania Ex 965/2007. Poukázala na to, že exekútor je štátom
určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.
Podľa § 3 EP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle a pri výkone svojej činností
je viazaný len ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi všeobecne záväznými právnymi predpismi a

medzinárodnými zmluvami. Podľa § 5 EP má exekútor postavenie verejného činiteľa a vykonávanie
exekučnej činnosti, je výkonom verejnej moci. Podľa § 33 ods. 1 EP ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s
činnosťou podľa tohto zákona. Poukázala na ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z

poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na horeuvedené nie je pasívne legitimovanou
v žalobe o náhradu škody, ktorú žalobca odvodzuje od exekučného konania Ex 965/2007 a ktoré je
vykonávané na základe poverenia OS Prievidza č. 16Er/2894/2007 zo dňa 10.1.2008.

5.Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v rámci postupu

predchádzajúceho podaniu žaloby na súd si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody žiadosťou
o predbežné prerokovanie nároku doručenou Ministerstvu spravodlivosti dňa 22.8.2013. Nakoľko v
predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, Ministerstvo
posúdilo žiadosť ako nedôvodnú a nárok žalobcu neuspokojilo. Žalobca si v žiadosti uplatnil u
žalovaného škodu vo výške 271.021,43Eur s prísl., pričom v podanej žalobe resp. v jej písomných

doplneniach si žalobca uplatňuje škodu v odlišnej sume a to v celkovej výške 963.347,17 Eur s prísl..
Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný v 2. rade za to, že v časti rozdielu nebola požadovaná
náhrada škody predbežne prerokovaná podľa § 15 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. Tiež poukázal na
to, že žalobca označil žalovaného v 2. rade Ministerstvo spravodlivosti SR a svoj nárok odvodzuje
od zákona 514/2003 Z.z. Ak žalobca žaluje subjekt, ktorému z hmotného práva nevyplývajú voči

žalobcovi povinnosti, súd má proti týmto osobám žalobu zamietnuť. Ministerstvo nie je v konaní vecne
pasívne legitimovaným subjektom pretože zodpovedným subjektom je výlučne štát teda Slovenská
republika. K samotnému nároku uviedol, že právo na náhradu škody nie je absolútne ale podlieha
zákonným obmedzeniam. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia zákonných podmienok,
ktorými sú: existencia škody, nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť

medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu resp. nesprávnym úradným postupom.
Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a dôkazné bremeno
leží na poškodenom. K existencii nesprávneho úradného postupu uviedol, že žalobca sa domáha
náhrady za nesprávny úradný postup, ktorý označil v rámci vykonávania exekúcie za neprimerane
dlhý, diskriminačný, ústavne nezákonný a protiprávne vedený na všeobecne nepríslušnom súde. Zo

skutkového stavu exekučného konania vyplýva, že exekučnými titulmi pre vykonávanie exekúcie boli
právoplatné rozsudky OS Prievidza sp. zn. P95/99, 13P/226/2007. Dňa 13.12.2007 zákonná zástupkyňa
maloletých oprávnených podala návrh na vykonanie exekúcie u žalovanej v 1. rade. Súdny exekútorka
19.12.2007 doručila žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie OS Prievidza, ktorý dňa
10.1.2008 vydal poverenie. Potom žalovaná v 1. rade v súlade s ust. § 47 ods. 1 EP upovedomila

o začatí exekúcie zákonnú zástupkyňu oprávnených ako aj žalobcu upovedomením o začatí exekúcie
zo dňa 7.5.2008, ktoré žalobca prevzal 14.5.2008. Vo vzťahu k možnému porušeniu povinnosti podľa §
40 ods. 1 EP poukazuje žalovaný na skutočnosť , že zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného
postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. V tomto
prípade sa činnosť exekútora prejavila v Upovedomení o začatí exekúcie, pričom práve toto rozhodnutie

by v tomto prípade ako jediné mohlo v súlade s ustálenou judikatúrou predstavovať kvalifikovaný titul
pre priznanie nároku na náhradu škody z dôvodu vedenia nezákonného exekučného konania. Voči
upovedomeniu mal žalobca zákonnom stanovenej lehote uplatniť námietky, v ktorých by vytkol tvrdený
nezákonný postup žalovanej v 1. rade a ktorých uplatnenie predvída § 6 ods. 2 Zák. 514/2003 Z.z.,
tak aby následne bolo možné konštatovať, že žalobca splnil všetky procesnoprávne požiadavky na jeho

prípadne úspešné uplatnenie práva na náhradu škody. V danom prípade sa to tak nestalo. V písomných
podaní doručených žalovanému v 2. rade vyplýva, že žalobca napriek riadnemu poučeniu nevzniesol u
exekútorky námietky proti exekúcii. K nesprávnemu úradnému postupu vo forme nečinnosti a prieťahov
zo strany exekútorky uviedol, že štát zodpovedá za škodu pri súčasnom splnení troch podmienok:príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu, poškodenému vznikla škoda a škoda
je v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom orgánu štátu. Uviedol, že v súvislosti s porušením práva
na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov si mal žalobca uplatňovať primerané zadosťučinenie

sťažnosťou pred ústavným súdom SR, nakoľko otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy
SR je kompetentný preskúmať ústavný súd SR nie je možné, aby všeobecný súd v rámci konania o
náhradeškodykonštatovalporušenieústavnéhoprávaústavníkanabezprieťahovanékonania.Tvrdenia
žalobcu o tom, že súdna exekútorka vedome a úmyselne zavinila nezákonné prieťahy päť rokov a osem

mesiacov považuje za absurdné a zaražajúce. K nútenému výkonu súdneho rozhodnutia došlo výlučne
z dôvodu, že žalobca si dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť ani v lehote danej súdom, čím si sám
zavinil začatie exekúcie a zároveň porušil tzv. prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka. Možno konštatovať, že dĺžka exekučného konania je determinovaná predovšetkým aktivitou
resp. pasivitou samotného žalobcu , ktorý ak by splnil vymáhanú povinnosť, došlo by k ukončeniu
exekučného konania. Skutočnosť, že postup exekútorky ako orgánu verejnej moci nie je totožný s

očakávaním a predstavami žalobcu automaticky neznamená, že konanie exekútorky splňa atribúty
nesprávneho úradného postupu. Preto má za to, že súdna exekútorka sa nedopustila v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. nečinnosti resp. zbytočných prieťahov, ktoré by bolo možné definovať ako
nesprávny úradný postup.

6.K existencii majetkovej škody uviedol, že žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody pozostávajúcu
zo skutočnej škody vo výške 134.271,43 Eur s prísl. a ušlý zisk vo výške 624.075,74 Eur s prísl.
Podľa zákona je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu škody príčinnej súvislosti s namietaným
nesprávnym úradným postupom. Pod škodou sa rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení
majetku poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, to je ide o rozdiel v hodnote majetku poškodeného

pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Žalobca v žalobe stroho uviedol, že požaduje
náhraduškodyvovýške63.021,43Eurakonáhraduškodynahnuteľnomsúkromnommajetkuanáhradu
majetkovej škody 71.250,- Eur ako náhradu na nehnuteľnom súkromnom majetku. Žalovanému nie je
zrejmé, na základe čoho si žalobca takúto škodu uplatňuje a v ďalšom postupe musí žalobca spoľahlivo
preukázať, že jednotlivé čiastkové nároky škody vznikli v priamej príčinnej súvislosti s namietaným

nesprávnym úradným postupom. V opačnom prípade nemožno hovoriť o vzniku skutočnej škody ani
len v teoretickej rovine. V písomnom doplnení žaloby zo dňa 28.3.2014 žalobca špecifikoval rozsah
požadovanej majetkovej škody vo forme ušlého zisku za rok 2012, 2013 a tri mesiace roku 2014 v
celkovej výške 624.075,74 Eur s prísl. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu. Nestačí len
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku ale musí byť s istotou preukázané , že pri pravidelnom behu

vecí nebyť škodovej udalosti mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Je potrebné
reálne preukázať riadnymi dôkaznými prostriedkami, že v označenom období by poškodený skutočne
dosiahol zisk v tejto výške, pričom na tento účel nie je postačujúca abstraktná matematická kalkulácia.
Žiadnu fixiu ani domnienku existencie ušlého zisku zákon neukladá, účelom inštitútu náhrady ušlého
zisku je nahradiť poškodenému stratu vzniknutú tým, že v dôsledku škodovej udalosti bol pripravený o

príjem, ktorý by inak dosiahol vlastnou zárobkovou činnosťou. Je zrejmé, že predloženými podaniami
sa žalobca snaží preklenúť dôkaznú núdzu, v ktorej sa ocitol vzhľadom na vykonštruované tvrdenia o
vzniku ušlého zisku, ktorého požadovanú výšku nie sú predložené podania spôsobilé preukázať.

7.K existencii nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno, kedy

vôbec nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v požadovanej výške 205.000,- Eur pričom sumu 125.000,-
Eur požaduje žalobca zaplatiť spoločne a nerozdielne od žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2.
rade a sumu 80.000,- Eur požaduje žalobca zaplatiť výlučne od žalovaného v 2. rade pričom výšku
odôvodňuje nepreukázanými negatívnymi dopadmi na osobný, súkromný a rodinný život žalobcu.
Žalobca tiež tvrdí, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky bola dotknutá

jeho osobná česť, dobrá povesť a kriminalizovaná jeho osoba. Ide o tvrdenia vykonštruované a ničím
nepodložené. Samotný žalobca v žalobe okrem iného uvádza, že exekučné konanie bolo začaté z
dôvodu, že žalobca dobrovoľne nezaplatil súdom právoplatne priznané výživné za obdobie od 1.6.2007.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca považuje rozsudok za protiprávny a nespravodlivý.
Hoci výška zadosťučinenia v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu, aj táto úvahy sa musí opierať

o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiska. Len v prípade, ak konštatovanie porušenia práva by
samo o sebe nepostačovalo a zároveň účinnú náhradu za vzniknutú nemajetkovú ujmu, prichádza do
úvahy preskúmanie, či nie je nemajetkovú ujmu možné nahradiť inak napr. formou ospravedlnenia a
podobne. Podľa ustálenej judikatúry zákon nezakladá prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy to je, žeby v prípade nesprávneho úradneho postupu automaticky dochádzalo k vzniku práva osoby, ktorá bola
poškodená nesprávnym úradným postupom, na náhradu nemajetkovej ujmy. Je povinnosťou žalobcu
uniesť dôkazné bremeno a spoľahlivo preukázať tak vznik konkrétnej nemajetkovej ujmy v priamej

príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom ako aj jej presne verifikovateľnú
výšku. Súd je pri úvahe o primeranosti výšky finančného zadosťučinenia povinný vychádzať z úplne
zisteného skutkového stavu a opierať sa o úplne konkrétne a preskúmateľné hľadiska, ktorými sú
predovšetkým závažnosť nemajetkovej ujmy a overené okolnosti za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby došlo. Poukázal tiež na ust. § 17 ods. 4 Zákona 514/2003 Z.z., v ktorom

zákonodarca explicitnej vymedzuje maximálnu hranicu výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a to
v zmysle Zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

8.K príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou uviedol, že pre úspešné
uplatnenie práva podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhutné okrem existencie niektorého zo zásahov
podľa § 3 ods. 1 Zákona a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa

ustálenej súdne praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je
priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). Vzťah príčina a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí ak je iba
sprostredkovaný. Žalobca sa tejto podmienke vôbec nevenuje a preto žalovaný v 2. rade nemá priamu
príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a škodu za preukázanú.

9.K uplatnenému úroku z omeškania žalovaný v 2. rade uviedol, že tento nepovažuje za opodstatnený.
Poukázal na ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Žalovaný je toho názoru , že žalobca nemá právo na zaplateniu úroku z
omeškania od 15.7.2014 pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh žalovaného voči žalobcovi, ktorý by

bol splatný. Namietal aj výšku úroku 8,5 % ročne, pretože zákonom stanovená výška je 5,15 % ročne. K
nemajetkovej ujmy uviedol, že táto je závislá od úvahy súdu, pričom rozsudok o priznaní takejto náhrady
má konštitutívny charakter. Omeškania žalovaného tak v tomto prípade nemohlo vzniknúť predtým než
vznikla samotná povinnosť poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že
okrem povinnosti tvrdenia má žalobca aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného

bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania. Podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie
je daná zodpovednosť podľa Zákona 514/2003 Z.z. Žalovaný vzhľadom na súčasný obsah žalobného
návrhu, vznesenú námietku, nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 2. rade
žiada, aby v ďalšom postupe súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, alternatívne nakoľko v

danejveciniesúnaplnenézákonompožadovanépodmienkyprezodpovednostištátuzaškodu,zamietol
žalobu v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania.

10.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:

11.Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 13P/226/2007 zo dňa 30.5.2007 schválil súd
rodičovskú dohodu matky P.j a otca T. o zvýšení výživného, na základe ktorej bol otec zaviazaný platiť
na výživu maloletých detí zvýšeným výživným a to u C. 2.200,- Sk a u M. 1.500,- Sk, čím došlo k zmene
rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. Nc 627/95 a P 95/99, na základe ktorých otec platil na
výživu C. 900,- Sk a M. 800,- Sk.

12.Dňa 13.12.2007 maloletá C. a maloletý M.a, zastúpení matkou P. podali návrh u súdnej exekútorky
Mgr. Marcely Zummerovej na vymoženie výživného na základ rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp.
zn. 13P226/2007. Predmetom vykonania exekúcie bolo dlžné výživné v sume 18.400,- Sk za mesiace
apríl, máj, júl, august, september a november 2007, bežné výživné vo výške 2.200,- Sk mesačne od

mesiaca december 2007 do budúcna pre C. a bežné výživné vo výške 1.500,- Sk mesačne od decembra
2007 do budúcna pre M.. U súdnej exekúrky sa konanie viedlo pod Ex 965/2007.

13.Dňa 19.12.2007 doručila súdna exekútorka Okresnému súdu Prievidza žiadosť o udelenie poverenia
navykonanieexekúcievzmyslepodanéhonávrhunavykonávanieexekúcie.KonaniepredOSPrievidza

sa viedlo pod sp. zn. 16Er/2894/2007.

14.Žalobca doručil dňa 26.9.2007 OS Prievidza bez označenia, ktorej spisovej značky sa podanie týka,
podanie označené ako zmena výchovného prostredia, v ktorom súdu oznamoval, že matka maloletýchdetí spolu s nimi odišla na východné Slovensko a jej adresa mu nie je známa. Adresa mu odmietla
poskytnúť a odmietla prevziať aj výživné pre deti.

15.OSPrievidzalistomSpr495/08odpovedalsúdnejexekútorkeMgr.MarceleZummerovejnasťažnosť,
ktorú dňa 21.4.2008 adresovala súdu vo veci 16Er/2894/2007. V sťažnosti sa uvádza, že táto je
opodstatnená. V odpovedi sa ďalej uvádza, že dňa 19.12.2007 bola doručená žiadosť súdnej exekútorky
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 1.1.2008 súd vyzval oprávneného prostredníctvom
exekútorky na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a to na vyčíslenie nedoplatku na zameškanom

výživnom pre každé dieťa zvlášť a túto povinnosť si exekútorka splnila dňa 1.2.2008. Dňa 25.2.2008
žiadal súd o doplnenie návrhu o zameškané výživné pre každé dieťa zvlášť do 29.2.2008. Táto žiadosť
nebola potrebná, pretože z návrhu na vykonanie exekúcie a jeho písomného doplnenia zo dňa 1.2.2008
to jasne vyplýva. Preto malo byť rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

16.OS Prievidza listom zo dňa 8.3.2010 Spr278/10 odpovedal na sťažnosť žalobcu na sudkyňu OS

Prievidza. V sťažnosti žalobca namietal zákonnosť procesného postupu a vecnú správnosť rozhodnutí
vydaných v exekučných vecí vedených na OS Prievidza pod sp. zn. 16Er/2894/2007 . Predsedníčka
súdu v odpovedi uviedla, že procesný postup a rozhodnutia sudcu môžu byť preskumávané len na
základe opravných prostriedkov využitých účastníkmi konania a predseda súdu nemá právo vstupovať
do súdneho konania. Tiež uviedla, že tvrdenia žalobcu o nepodpísanom návrhu na vykonanie exekúcie

a o neprávoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu sú nepravdivé, čo je zrejmé z obsahu spisu. K
tvrdenýmprieťahomuviedla,žeprieťahprirozhodovaníožiadostioudeleniapovereniabolsubjektívnym
prieťahom vyššieho súdneho úradníka. Pokiaľ ide o návrh na zastavenie exekúcie, zákon neurčuje
lehotu, o ktorej sa má rozhodnúť. Vzhľadom na vysoký nápad exekučnej agendy sa súd snaží
rozhodovať aspoň o nárokoch, na vybavenie ktorých sú zákonné lehoty. Pretože o podaniach žalobcu

v predmetnej veci je na súde rozhodnuté a realizujú sa úkony na predloženie spisu Krajskému súdu za
účelom rozhodnutia o odvolaní, ktoré podal žalobca proti Uzneseniu zo dňa 19.1.2010 nie je potrebné
prijímať žiadne opatrenia na plynulosť konania.

17.Dňa 10.1.2008 vydal Okresný súd Prievidza poverenie č. 5307 050684, ktorým poveril súdnu

exekútorku Mgr. Marcelu Zummerovú vykonaním exekúcie na základe rozsudkov OS Prievidza
P95/99, 13P/226/2007 vo veci oprávnených mal. C. a mal. M. pre vymoženie zaostalého výživného
ako aj bežného výživného. Dňa 17.5.2008 vydala súdna exekútorka Upovedomenie o začatí exekúcie
na základe vydaného poverenia s tým, že exekúcia sa vykoná predajom hnuteľných vecí ak by žalobca
ako povinný dobrovoľne neuhradil vymáhaný nárok. Zároveň bol poučení o možnosti podať u súdneho

exekútora námietky do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

18.Z uznesenia ORPZ Michalovce č. ČVS ORP-908OEK-MI-2009 zo dňa 26.1.2010 bolo zistené,
že trestné oznámenie T. pre podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou, ktorá vykonávala nezákonnú exekúciu na základe

vykonštruovaného návrhu na vykonanie exekúcie a protiprávne si zaúčtovala odmenu vo výške
64.342,50 Sk pričom pri exekúcii postupovala protizákonne, bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d. trestného
poriadku odmietnuté.

19.Z listu žalobcu adreovanému žalovanej v 1. rade zo dňa 10.6.2008 bolo zistené, že dňa 21.5.2008

zaslal námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie avšak doposiaľ mu neoznámila riešenie
neoprávnenej exekúcie. Súdu zaslala kópie poštových poukážok o platení výživného ako prílohu k
návrhu na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletých. Návrh matky na začatie exekúcie
bol vykonštruovaný, neplní si povinnosti voči deťom a ohrozuje ich na živote. On si svoju vyživovaciu
povinnosťvždyplnilvplnomrozsahu.Tvrdil,žeexekútorkavupovedomeníuvádzanepravdivéaúčelové

informácie, zakazuje mu nakladať s majetkom a požaduje neúmerne finančné náklady.

20.Listom zo dňa 14.7.2008 žiadal súdnu exekútorku o okamžité odblokovanie jeho úču v SLSP a
žiadal aby si našla iný spôsobom pohľadávky a nie prostredníctvom jeho účtov, aby sa vyhol finančným
podvodom pani I.

21.Z uznesenia OP Michalovce č. 1Pn 698/09 zo dňa 16.2.2010 bolo zistené, že prokurátor zamietol
sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície ORPZ Michalovce
zo dňa 26.1.2010 č. ORP-908/OEK-MI-2009 o odmietnutí veci oznámenia o podozrení z prečinuzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b Trestného zákona a inej trestnej
činnosti, ktorej sa mala dopustiť súdna exekútorka Mgr. Marcela Zummerová.

22.Z listu Ministerstva spravodlivosti SR adresovaného žalobcovi ako odpoveď na sťažnosť bolo zistené,
že žalobca podal sťažnosť na postup súdnej exekútorky v konaní, pričom Ministerstvo upovedomuje
žalobcu o predlženie lehoty na vybavenie sťažnosti.

23.Z uznesenia ORPZ Michalovce č. ORP-54OEK-MI-2011 zo dňa 18.2.2011 súd zistil, že bolo

odmietnuté trestné oznámenie žalobcu pre trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi,
ktorého sa mala dopustiť obhajkyňa JUDr. Gabriela Borovská, ktorá zaslala exekútorskému úradu Mgr.
Zummerovej údaje, v ktorých uviedla čistý mesačný zárobok žalobcu bez jeho súhlasu. Tým mala
poškodiť jeho dobré meno.

24.Z uznesenia ORPZ Michalovce č. ORP-55OEK-MI-2011 zo dňa 18.2.2011súd zistil, že bolo

odmietnuté trestné oznámenie žalobcu vo veci spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s
osobnými údajmi, ktorého sa mala dopustiť súdna exekútorka.

25.Z exekučného spisu Ex 965/2007- 18 bolo zistené, že po udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súdna exkeútorka zoslala žalobcovi Upovedomenie na začatie exekúcie a to predajom

hnuteľných vecí a to odpísaním z účtu vedenom vo VÚB a.s. a v Dexia banke a.s. v prípade ak
pohľadávky oprávneného nebude dobrovoľne uhradená. Žalobca upovedomenie prevzal 14.5.2008.
Proti upovedomeniu žalobca podal námietky, ktoré doručil súdnej exekútorke dňa 26.5.2008. Dňa
19.5.2008 doručila súdna exekútorka príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky Slovenskej
sporiteľni a.s., ktorým žiadala, aby z účtov žalobcu vedených v tejto banke zablokovala sumu do

výšky pohľadávky a jej príslušenstva a po doručení exekučného príkazu poukázala pohľadávku na účet
žalobcu vedených vo VÚB a.s. a Dexia banka a.s.. Súdna exekútorka dňa 27.5.2008 odoslala námietky
na rozhodnutie OS Prievidza. Dňa 17.6.2008 žiadala matku maloletých detí o vyjadrenie k námietkam,
ktorématkadoručilasúdnejexekútorke20.6.2008.Exekútorka24.6.2008zaslalavyjadreniematkysúdu.

26.OS Prievidza rozhodol vyšším súdnym úradníkom o námietkach uznesením zo dňa 22..9.2008 tak,
že námietky povinného v časti o vymoženie zameškaného výživného pre obe deti za mesiace december
2007 a január 2008 uznal ako dôvodné a v prevyšujúcej časti ich zamietol. Uznesenie bolo doručené
žalobcovi 6.10.2008.Proti uzneseniu v časti, v ktorej boli zamietnuté námietky, čím sa napadnutá časť
uznesenia zrušila.

27.Žalobca listom zo dňa 14.7.2008 žiadal exekútorku o odblokovanie účtu v Slovenskej sporiteľne,
ktoré zablokovala v exekučnomkonaní. V odôvodnení uviedol, že P. viackrát vyzýval aby sa odhlásila z
účtu ako vlastník. Uviedol, že z účtu je splácaný hypotekárny úver formou inkasa a na účet je zasielaný
štátom schválený hypotekárny finančný príspevok vo výške 2.000,-Sk. Žiadal, aby si exekútorka našla

iný spôsob vymáhania finančných pohľadávok a nie prostredníctvom účtov, aby sa vyhol finančným
podvodom pani I..

28.Zo zmluvy predloženej žalobcom súd zistil, že dňa 27.9.2002 uzavrel so SLSP a.s. zmluvu o
hypotekárnom úvere s výškou úveru 950.000,- Sk na kúpu bytu a tento úver bol povinný splácať po

9.110,- Sk mesačne do 20.2.2019.

29.Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bolo zistené, že záložný veriteľ SLSP
a.s. a záložný dlžník T. uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bola dohoda o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o

hypotekárnom úvere. Záložné právo bolo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. I..

30.Žalobca predložil výpisy zo svojho účtu v SLSP č. 371675517, z ktorého vyplýva, že na tento účet mu
bol poukázaný úver vo výške 31.534,22 Eur, ktorý bol celkom vyčerpaný. Ďalej žalobca predložil výpisy
zo sporožírového účtu zo SLSP č. 307426842, z ktorého vyplýva, že s účtom disponoval žalobca ako

aj P., na ktorom bol ku dňu 9.2.2012 disponibilný zostatok - 2.022,94 Eur.

31.Z listu žalobcu zo dňa 14.4.2009 adresovanému exekútorke bolo zistené, že žiadal o zastavenie
exekúcie a odblokovanie účtu v SLSP pretože exekúcia je nedôvodná. Uviedol, že mal. C. dňa 20.3.2009tragicky zahynula a mal. M. bol od 1.12.2008 zverený do dočasnej výchovy žalobcu rozsudkom OS
Prievidza 13P663/2008.

32.Z listu adresovaného súdnej exekútorke dňa 15.5.2009 súd zistil, že poukázal na neoprávnenú
spotrebu výživného matkou preto dôkazy jednoznačne preukazujú nedôvodnosť exekúcie, ktorá
bola vykonštruovaná, neoprávnená a protizákonná za účelom splácania dlhov matky, preto žiadal o
zastavenie exekúcie.

33.Z listu žalobcu zo dňa 9.2.2008 bolo zistené, že žiadal o prerušenie exekúcie z dôvodu nutnosti
prešetrenia nových skutočností a nevierohodných a vymyslených tvrdení oprávnenej.

34.Dňa 4.6.2013 vyzval žalobca súdnu exekútorku na vydanie nárokovateľnej finančnej škody s
odôvodnením, že nezákonný exekútor od roku 2007 obišiel a pokračuje v obchádzaní Exekučného
zákona s nedobromyseľným úmyslom proti dobrým mravom a nekalým úmyslom proti právne

neoprávnene sa osobne svojvoľne obohatiť sumou 2.022,94 Eur ukradnutú žalobcovi, keď neoprávnene
doručil banke SLSP a.s. príkaz na vykonanie exekúcie pred právoplatným rozhodnutím námietok
povinného OS Prievidza a zablokoval účet s menom vlastníka účtu P. ( nie účet povinného ) s
pohľadávkouexekútora2.022,94Eurzmluvne zviazanýshypotekárnyminkasomazmluvnýmzáložným
právom nehnuteľnosti T. bez povinného zákonného vedomia a súhlasu T.. Exekútor svojvoľne a

nezákonne blokoval a blokuje účet s menom vlastníka P. a spôsobuje osobnú finančnú škodu v sume
57.000,- Eur.

35.Žalobca pred súdom vypovedal, že škoda sa skladá zo sumy 28041,00 Eur, ktorú musel predčasne
splatiť Slovenskej sporiteľni, ušiel mu štátny príspevok v sume 10816,68 Eur, ktorý má vyplácaný až do

februára 2019, ktorý bol podmienka hypotekárnej zmluvy a 57.000 Eur nedokázal ustáť splácaním
svojej nehnuteľností, ktorá mala hodnotu vyše 200.000,- musel ju predať za 57.000,- lebo už na neho
tlačili veritelia, od ktorých si požičal peniaze. Zároveň odrátal 20,- Eur, ktoré poslal svojej dcére. K tomu
pripočítal daň z fyzickej osoby. Potom ju tvorí ušlý zisk čo doložil zo Slovenskej sporiteľne výpisy z účtu
za roky 2011, 2012, 2013, to znamená že riadne vypočítal aj výšku aj rozsah škody. Peniaze, ktoré na

účte zablokovala exekútorka boli určené pre jeho mal. detí ako výživné a na splácanie. Na účtoch bolo
700,- Eur, počítal to ako denný ušlý zisk, pretože tie peniaze sa mohli používať dennodenne. Exekútorka
bola upozornená aby odblokovala účet, vedela dopredu, že mu spôsobí škodu, bola upozornená, že tam
spláca hypotekárny úver, že bráni splácaniu Slovenskej sporiteľni, že zinkasovala všetko a že mi urobila
škodu. Sumu 100.000,- eur ako nemajetkovú ujmu vypočítal podľa výživného čo mal to znamená 9

rokov ho exekútorka obviňuje, ukradla mu deti pani exekútorka, prekročila svoje právomoci, privlastnila
si jeho práva rodiča a zneužíva ich na to, aby ho okradla o 2.300,- Eur čo je ušla pohľadávka o 500-600
% zvýšená pohľadávka čo je napísaná v tomto poverení. Čiže tých 100.000,- Eur vypočítal za tých 9
rokov - 1.200 a 1500 x 12 to je za jeden rok to je nejakých 14.000 x 9.

36.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1,2 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 19 ods 1,2,3 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

37.Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č.

514/2003 Z.z. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

38.Zákon 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená
okrem iných aj nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.

Nárok na náhradu škody musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v citovanom zákone.

39.Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody s odôvodnením, že súdna exekútorka nepostupovala
v exekučnom konaní Ex 965/2007 v súlade so zákonom a tým ho poškodila na jeho majetkových
právach a spôsobila aj ujmu na jeho osobnostných právach. Keďže základom nároku žalobcu je tvrdená

škoda z nesprávneho úradného postupu, pre úspech uplatneného práva je potrebné preukázať, že
žalobca pred podaním žaloby na súd predbežne prerokoval svoj nárok s príslušným orgánom (v tomto
prípade s Ministerstvom spravodlivosti) a že jeho nároku nebolo kladne vyhovené. Druhou podmienkou
je preukázanie, že dotknutý orgán v konaní postupoval nesprávne a že jeho nesprávny postup je v
príčinnej súvislosti so vznikom tvrdenie škody.

40.Žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Do spisu
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovaného uplatnil a kedy. Žalovaný v 2. rade však
nepoprel, že mu žalobcom bol návrh adresovaný a že bol predbežne prerokovaný, preto súd v konaní

pokračoval o uplatnenom nároku.

41.Aj v prípade posudzovania nárokov na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zákona musia
byť splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Keďže zodpovednosť
štátu je objektívna podľa § 3 zák.č. 514/2003 Z.z., pre vznik nároku na náhradu škody sa vyžaduje

existenciaškody,nesprávnyúradnýpostupapríčinnásúvislosťmedzi vzniknutouškodou anesprávnym
úradným postupom. Preukázanie týchto zákonných predpokladov v sporovom konaní zaťažuje žalobcu.
Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal požadovanú výšku škody a nepreukázal ani, že by súvisela s
tvrdenýmnesprávnympostupomsúdnejexekútorkyvrámcivykonávaniaexekúcie. Natomtomiestesúd
poznamenáva,žežalobcasvojepodaniatýkajúcesavýškyškodyopakovanemenil,menilajpožadovaný

spôsob náhrady škody voči žalovaným, a to zo samostatného plnenia každého z nich až po spoločnú
a nerozdielnu zodpovednosť. Povinnosť na náhradu škody je nepochybne záväzkom, ktorý vzniká zo
zákona za splnenia podmienok zodpovednosti za škodu. Uplatnený nárok teda musí mať oporu v
hmotnom práve aj pokiaľ ide o zodpovednostné subjekty aj pokiaľ ide o rozsah ich zodpovednosti. V
tomto smere odôvodnenie žaloby absolútne absentuje. Žalobca pôvodne požadoval náhradu škody 50

409,14 Eur s DPH a nemajetkovej ujmy 100000 Eur s DPH. Po zmene žaloby požadoval celkovo
náhradu škody 963347,17 Eur s príslušenstvom. Ani zo žaloby, ani z priložených listinných dôkazov ani
z výsluchu žalobcu sa nepodarilo zistiť, z čoho uplatnená škoda pozostáva a akým spôsobom žalobca k
takejto výške škody dospel. Keďže tvrdenú škodu súd nemal preukázanú, už samotná táto skutočnosť je
dôvodom na zamietnutie nároku, pretože pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003

Z.z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie náhrady škody, a to existencia škody
a jej preukázanie, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi nimi. Žalobca opakovane tvrdil,
že súdna exekútorka ho poškodila na jeho majetkových právach a že postupovala počas vykonávania
exekúcie protiprávne. Tiež ho poškodila tým, že odmietla odblokovať jeho účet. Podania žalobcu súsíce veľmi rozsiahle, ale často nezrozumiteľné, preto bolo veľmi ťažké z nich získať skutkové tvrdenia
rozhodné pre konanie. Aj keby tvrdenia žalobcu boli pravdivé, v konaní o náhradu škody podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. nestačí iba konštatovanie porušenia povinností pri vykonávaní exekúcie zo strany

súdnej exekútorky. Zákon pre náhradu škody určuje striktné pravidlá, preto žalobca ako osoba, ktorá
tvrdí, že nesprávnym postupom exekútorky mu vznikla škoda, musí preukázať príčinnú súvislosť medzi
konkrétnymi úkonmi súdnej exekútorky a vzniknutou škodou. Žalobca do konania predložil exekučné
tituly,návrhnavykonanieexekúcie,žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,upovedomenie
o začatí exekúcie, žiadosti o zastavenie exekúcie či jej prerušení, odpovede na sťažnosti, poverenie na

vykonanie exekúcie, výpisy z účtu, úverovú a záložnú zmluvu, uznesenia vyšetrovateľov o odmietnutí
trestných oznámení a iné, avšak bez uvedenia, čo tieto dôkazy majú v konaní preukázať. Doklady
týkajúce sa exekučného konania sú aj obsahom exekučného spisu a súdna exekútorka aj exekučný súd
sa s nimi vyporiadali v rámci postupov podľa Exekučného poriadku, či už išlo o návrhy na zastavenie
exekúcie alebo o námietky proti exekúcii. Žalobca vytýkal súdnej exekútorke, že mu zablokovala jeho
účet v Slovenskej sporiteľni a.s. a žiadal ju, aby zvolila iný spôsob vykonávania exekúcie. K tomu

súd uvádza, že súdny exekútor vykonáva exekúciu jedným zo spôsobov uvedených v exekučnom
poriadku alebo aj ich kombináciou a je vecou súdneho exekútora, aký spôsob vykonávania exekúcie
si zvolí. Vykonanie exekúcie odpísaním z účtu povinného je riadny spôsob vykonávania exekúcie. Je
nepochybné, že exekúcia sa začala na podnet oprávnených maloletých detí M. pre neplatenie výživného
zo strany žalobcu, čo napokon aj sám žalobca uznal. Vykonávanie exekúcie na základe právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia súdu nemôže byť protiprávnym úkonom, pretože je vykonávaný súdnym
exekútorom ako štátom poverenou osobou a na základe zákona. Zákon predpokladá, že aj v rámci
takýchto konaní môžu vznikať činnosťou štátom poverených osôb škody, avšak tieto škody musia byť
jednoznačne preukázané v súvislosti s nesprávnou činnosťou týchto osôb. Žalobca žiadnu súvislosť s
tvrdenou protiprávnou činnosťou súdnej exekútorky a tvrdenou škodou nepreukázal. Žalobca tiež tvrdí

neúmerné prieťahy súdnej exekútorky, avšak znovu bez akýchkoľvek relevantných dôkazov a v príčinnej
súvislosti s uplatnenej škode. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že súdna exekútorka sa dopustila
v konaní nesprávneho postupu alebo spôsobila prieťahy v konaní.

42.Škoda je ujma na majetku poškodeného, ktorá sa prejavuje úbytkom jeho majetku v súvislosti

s protiprávnym konaním. Ako uvádzal aj žalovaný, ide o rozdiel v hodnote majetku poškodeného
pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Žalobca tvrdil skutočnú škodu 134271,43
Eur a na ušlom zisku 724075,74 Eur. Neuviedol však, ako mu škoda vznikla a z čoho pozostáva v
náväznosti na exekučné konanie. Ak súdna exekútorka siahla na majetok žalobcu, stalo sa tak v rámci
vykonávania exekúcie za účelom uspokojenia oprávnených nárokov jeho maloletých detí. Žalobca síce

uviedol, že maloletá dcéra zomrela a syn bol zverený do jeho výchovy, teda súd predpokladá, že im
výživné od žalobcu od doby smrti dcéry a zverenia syna do jeho osobnej starostlivosti nepatrilo. V tejto
súvislosti však žalobca musel preukázať, aká suma bola v rámci vykonávania exekúcie vymožená
nad oprávnený nárok. Žalobca žiadne takéto nároky neuplatnil ani ich nevyčíslil. Ani tvrdený ušlý zisk
žalobca ničím nepreukázal. Tak ako pri skutočnej škode aj pri ušlom zisku zákon vyžaduje preukázanie

uplatneného nároku relavantnými dôkazmi. Žalobca nepreukázal aký očakávaný príjem mu v súvislosti
s vykonávaním exekúcie ušiel.

43.Pokiaľ ide o tvrdenú nemajetkovú ujmu vykonávaním exekúcie, aj v tomto smere dôkazy zo strany
žalobcu absolútne absentujú. Iba z predložených listín (uznesenia vyšetrovateľa) vyplýva, že súdna

exekútorka mala neoprávnene zisťovať jeho majetkové pomery a osobné údaje. Nemajetková ujma
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. náleží poškodenému v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva
nie je postačujúce. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa vychádza zo zásad uvedených v ustanovení
§ 17 ods. 3,4 zákona. Výška nemajetkovej ujmy je tak závislá na posúdení osoby poškodeného, jeho
doterajšieho života, prostredia, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za

ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v osobnom živote a závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločnosti. V tomto smere žalobca svoj nárok vôbec
neodôvodnil. Samotné vedenie exekučného konania, ktoré je vykonávané na základe poverenia štátu a
v súlade s Exekučným poriadkom nie je zásahom do osobnostných práv povinného. Súdny exekútor v
rámci vykonávania exekúcie má právo zisťovať majetok povinného ako aj iné údaje potrebné pre riadne

a úspešné uspokojenie nárokov oprávneného. Žalobca neuviedol, ktorými úkonmi súdna exekútorka
svoje oprávnenia nad rámec zákona prekročila a tak ho poškodila na jeho právach.44.Nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. musí byť žalobcom jednoznačne preukázaný
a jeho skutkové tvrdenia musia byť podložené relevantnými dôkazmi vo vzťahu k uplatnenému nároku.
Súd nemôže pri svojom rozhodovaní vychádzať iba z predpokladov, ktoré mu z predložených listinných

dôkazov vyplývajú, prípadne nahrádzať skutkové tvrdenia a dôkazy v prospech jednej strany sporu.
Vzhľadom na obsah podaní žalobcu a na ich nezrozumiteľnosť si súd pred účinnosťou nového civilného
procesnéhokódexuzaúčelomriadnehozisteniaskutkovéhostavuvyžiadalexekučnýspis,abysivytvoril
obraz o spôsobe vedenia exekúcie a po výsluchu žalobcu prípadne vykonal dokazovanie týmto spisom.
Výsluch žalobcu však nepriniesol žiadne nové skutočnosti o tvrdenej škode, ktoré by škodu priamo

spájali s vedením exekučného konania a po prijatí zák. č. 160/2015 Z.z. nikto dôkaz exekučným spisom
nenavrhoval. Žalobca síce vo svojich podaniach odkazoval na rôzne listiny, ale bez priamej súvislosti
s predmetom konania, preto ich súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval za nadbytočné. Taktiež
nevykonal aj výsluch navrhnutých svedkov, pretože žalobca neuviedol, aké skutočnosti v súvislosti s
predmetom konania mali svedecké výpovede preukázať.

45.Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepripustil ani zmenu žaloby zo dňa 26.5.2016, pretože
neobsahuje žiadne relevantné podklady pre uplatnený nárok a zbytočne predlžuje konanie. Konanie
o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je sporovým konaním a je na žalobcovi skutočnosti
tvrdené v žalobe aj preukázať. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazne bremeno o ním tvrdených
skutočnostiach, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovaným ako stranám
plne úspešným v konaní. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.