Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203496
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716203496.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Y.. M. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N. XXXX/XX, M., XXX XX S., právne zastúpeného Advokátska kancelária Krnáč, s. r. o.,
so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovaným I./ POZANA Mäso, s.
r. o., so sídlom Pribinova 176, 960 01 Zvolen, IČO: 36 059 056, II./ POZANA Group, s. r. o., so sídlom

Budča 422, 962 33 Budča, IČO: 47 867 094, obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, v konaní o určenie,
že kúpna zmluva je v časti neplatná, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
14C/67/2016-43, zo dňa 22.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Výrok rozsudku o náhrade trov konania ( výrok II. ) m e n í tak, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným I. a II. v celom rozsahu.

II. Výrok, ktorým súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 01.07.2015 je v časti neplatná (výrok I.), zostáva
nedotknutý.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným I. a II. v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 01.07.2015 uzavretá medzi
žalovaným I. ako predávajúcim a žalovaným II. ako kupujúcim v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu

v 1-ici k pozemku parcela č. EKN XXX/X - orná pôda o výmere 1594 m2, kat. úz. S., zapísanom na
LV č. XXXX pre Obec S., okres H., vedenom Okresným úradom H., odbor katastrálny (ďalej v texte
„pozemok“), je neplatná.

2. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným I. a II.
nepriznal aplikujúc ustanovenie § 257 CSP. V odôvodnení rozhodnutia o náhrade trov konania okresný

súd konštatoval, že žalobca bol v konaní síce plne úspešný, súd mu výnimočne náhradu trov konania
voči žalovaným I., II. nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že žalovaní I.,
II. nárok žalobcu v súdnom konaní žiadnym spôsobom nerozporovali, uznali tento nárok už v prvotnom
vyjadrení k žalobe, čím prispel k naplneniu hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti súdneho konania. Pre
ich postoj v konaní mal súd za to, že je možné aplikovať, pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania,
na daný prípad výnimočne ustanovenie § 257 CSP.

3. Proti vyššie uvedenému rozsudku, a to konkrétne proti výroku o nároku na náhradu trov konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že rozsudok je v časti výroku o nároku na náhradu
trov konania nesprávny a v rozpore so zákonnou úpravou, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil vec. Uvedené rozhodnutie považuje tiež za nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené.
Žalobca zdôraznil, že žalobu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podal ako podielový spoluvlastník

predmetného pozemku, pretože nebol mu nebol ponúknutý prevádzaný spoluvlastnícky podiel na
predmetnom pozemku, t. j. žalovaný I. ako podielový spoluvlastník predmetného pozemku neponúkolžalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi predmetného pozemku na predaj svoj spoluvlastnícky
podiel, teda žalovaný I. nerešpektoval a porušil zákonné predkupné právo. Napriek tomu, že žalovaní I.
a II. jeho návrh zobrali plne na vedomie a v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že ho v celom rozsahu

uznávajú, bol v konaní úspešným práve z dôvodu, že došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného
práva. Skutočnosť, že žalovaní I. a II. nárok žalobcu nerozporovali, nie je podľa neho výnimočnou
okolnosťou a ani dôvodom osobitného zreteľa. Ich postoj nič nemení na tom, že bol v konaní úspešným
a žaloba bola podaná dôvodne. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP sa má uplatňovať len výnimočne. On
v konaní dôvodne bránil svoje porušené práva, keďže iný spôsob ochrany práv mu neprináležal, a preto

ak mu nebola priznaná náhrada trov konania, javí sa mu to ako nespravodlivé. Na záver poukázal na to,
že je 63 ročným dôchodcom, ktorý poberá dôchodok, stará sa o nevládneho otca, odkázaného len na
neho a na lôžko pripútanú v sociálnom zariadení umiestnenú imobilnú matku. Naopak žalovaný I., II. sú
obaja obchodnou spoločnosťou, ktoré ani jedna z nich nie sú v strate. Súd teda v prejednávanej veci pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa vôbec neprihliadal na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán v spore. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu

zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, resp. rozsudok okresného
súdu v časti výroku o náhrade trov konania zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

5. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
„CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných

ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario)
CSP rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.) podľa § 388 CSP zmenil,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

7. Výrok rozsudku, ktorým súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 01.07.2015 je v časti neplatná (výrok I.)

nebol odvolaním napadnutý, preto v zmysle § 367 ods. 3 CSP zostáva právoplatný.

8. Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 257 CSP, teda pristúpil k
aplikácii tohto ustanovenia a výnimočne náhradu trov konania žalobcovi ako plne úspešnému v konaní
zo strany žalovaných I. a II. nepriznal. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa videl postoj žalovaných

I., II., ktorí nárok žalobcu nerozporovali, uznali ho už v prvotnom vyjadrení k žalobe, a teda prispeli k
naplneniu hospodárnosti efektívnosti a rýchlosti súdneho konania.

9. Odvolací súd má za to, že postoj žalovaných I., II., ktorí uznali nárok žalobcu už v prvotnom vyjadrení k
žalobe síce prispel k naplneniu hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti súdneho konania, však v žiadnom

prípade tento postoj sám osebe nepostačuje ako dôvod hodný osobitného zreteľa na to, aby nebola
priznaná náhrada trov konania úspešnej strane sporu.

10. Z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu, vyplýva, že o trovách konania v civilnom sporovom konaní sa rozhoduje prioritne

podľa zásady úspechu. Úspech v spore sa posudzuje len z procesného hľadiska, a to porovnaním
posledného petitu, ktorý žalobca v spore urobil s meritórnym rozhodnutím konajúceho súdu. Ak je medzi
týmto petitom a meritórnym výrokom plný súlad, teda povedané inak, ak bolo žalobe vcelku vyhovené,
úspešným v spore je žalobca a žalovaný je naopak v spore neúspešný. Skutočnosť, či žalovaný podanej
žalobe, ktorej bolo vyhovené odporoval alebo nie, napr. z dôvodu, že ostal v konaní pasívnym, prípadne

žespodanoužalobousúhlasil,pretonemánijakývplyvnaskutočnosť,žežalobcabolvkonaníúspešným
a nezakladá (ani len čiastočný) úspech žalovaného. Súhlas žalovaného s podanou žalobou však môže
byť výnimočne alebo v okolnostiach konkrétneho prípadu dôvodom hodným osobitného zreteľa pre
nepriznanie trov konania strane sporu, ktorá v spore úspešná bola. Pôjde pritom najmä o prípady
tzv. núteného procesného spoločenstva, kedy osobitný predpis pre úspech žalobcu v spore vyžaduje,

aby tento žaloval presne v zákone určený okruh subjektov. Ak v rámci tohto okruhu žalobca označí
aj subjekty, ktorý jednak vôbec nezadali príčinu pre vznik sporu a jednak v žalobe v priebehu celého
konania neodporovali, je namieste zvážiť, či je namieste od žalovaného, ktorý sa stal stranou sporu len
z dôvodu, že ho zákon za stranu sporu označuje, náhradu trov konania požadovať. Samozrejme súhlasžalovaného s podanou žalobou ako dôvod na následné nepriznanie trov konania žalobcovi sa môže
vyskytnúť aj v iných typoch konaní.

11. V prejednávanom prípade však nejde o nútené procesné spoločenstvo, resp. iný dôvod, na základe
ktorého by bolo možné konštatovať, že žalovaní nezavinili svoje procesné postavenie. Žalobe vo
veci samej bolo vyhovené z dôvodu, že bolo porušené predkupné právo žalobcu ako podielového
spoluvlastníka. Žalovaný I. nerešpektoval a porušil zákonné predkupné právo. V tejto súvislosti žalobca
uplatnil žalobu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. Je

teda zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne a postoj žalovaným vyplýva len z nepriaznivého vývoja
konania pre nich, pričom nie je splnená ani ďalšia podmienka, a to že žalovaní vznik sporu nezavinili.

12. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom prípade len postoj žalovaných I., II., že so žalobou
súhlasia, resp. túto nerozporovali, sám osebe nepostačuje pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Zo
znenia ustanovenia § 257 CSP (§ 150 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.06.2016) totiž vyplýva, že ide

o ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť
k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je tiež potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom na oboch stranách sporu a zároveň sú významné aj okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku na súde. Všetky vyššie citované okolnosti však musí konajúci súd skúmať

vo vzájomných súvislostiach. Povedané inak, len splnenie jednej z uvedených okolností nebude na
záver o potrebe aplikácie citovaného ustanovenia postačovať. V tejto súvislosti naviac odvolací súd
poznamenáva, že žalovaní I., II. sú obchodné spoločnosti, preto nie je dôvodné ani predpokladať, že
v konaní neúspešná strana (žalovaní I., II.) majú značné problémy s ich úhradou. Nejde o majetkovo
a sociálne slabú fyzickú osobu, ale o obchodné spoločnosti, pre ktoré uhradenie náhrady trov konania

nebude predstavovať výraznejšiu ujmu na majetku. Aplikáciu ustanovenia § 257 CSP by bolo možné
považovať za dôvodnú v prípade, ak by existovali i ďalšie okolnosti v prejednávanej veci napr. okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, pretože ako z obsahu spisu vyplýva, žaloba bola podaná
dôvodne, a to tým, že bola uzavretá zmluva medzi žalovaným I. a II., ktorou boli porušené práva žalobcu.
Uvedené skutočnosti ani neboli v konaní sporné, preto nemožno mať za to, že aplikácia ustanovenia

§ 257 CSP by mala slúžiť k zmierňovaniu dôsledkov toho, že strana v konaní nebola úspešná len z
dôvodu, že na základe žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, a ktorej bolo v celom rozsahu vyhovené, voči
nej následne nerozporovala. Ustanovenie § 257 CSP nemôže slúžiť ani k zmierňovaniu majetkových
rozdielov medzi procesnými stranami, ale len k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten kto
hájil svoje ohrozené alebo porušené práva, obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti vynaložil

(viď. rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2862/2007, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. z n. 4MCdo/2/2008 a pod.).

13. Vzhľadom na vyššie uvedené neostávalo odvolaciemu súdu iné, len napadnutý výrok okresného
súdu o náhrade trov konania (výrok II.) zmeniť tak, že žalobca ako úspešný v konaní má nárok na

náhradu trov konania voči žalovaným I. a II. v celom rozsahu, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovaným
I. II. nárok na náhradu trov odvolacieho konania tak, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262

ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).