Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/109/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209988
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5312209988.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o.,

Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej C. B. - N. C. C. B., Ž. Y. XX, E. v konaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 27.9.2012, domáha,
aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 175,-- € a nemajetkovú ujmu vo výške 940,44 €. Škoda
vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v nevydaní
rozhodnutia bez zbytočných prieťahov, súd nerozhodol v zákonnej lehote o zmene exekútora. Exekučný
súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si

nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (v skutočnosti súd nemá inú legálnu
možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť, a teda do konania
nevstupujú iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie), nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenom čase.

2. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

3. Majetková škoda vo výške 175,-- € bola spôsobená nákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70,-- €, na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40,-- €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

súdnym exekútorom vo výške 50,-- € a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde v sume 15,-- €.4. V príčinnej súvislosti s tým žalobca žiadal aj nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej

činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym
postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené
záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora

exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
neskorýmukončenímprocedúryzmenysúdnehoexekútoraexekučnýmsúdomnastalorizikoinsolvencie
povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu)

a základných práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej
ujmy: Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo

a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale
aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

5. Náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, za porušenie práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie

rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil vo výške 940,44 € vyčíslenú
alikvótnym pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac
ako 510 dní.

6. Na základe týchto skutočností žalobca žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že

žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom okresného
súdu, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote,
ďalej rozsudkom žalovanú zaviazať zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že žaloba je zmätočná, má nedostatky, nie je
jasný titul na náhradu škody, žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu.

8. Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je daná právomoc
súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu

a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola žalovanej
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej v stanovenej
lehote neodstránil, preto nepovažuje nárok za predbežne prerokovaný.

9. Z uvedených dôvodov žalovaná nenahradila žalobcovi škodu za nesprávny úradný postup súdu v
rámci predbežného prejednania nároku.10. Vo veci samej žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nepreukázanú. Žalobca má
dôkazné bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v žalobe, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

11. Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení
povinnostisúduvydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehotežalovanáodkázalana§9ods.2zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy

potrebné pre posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením nepredložil. Všeobecným
predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Exekučný súd po
dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na
vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom
realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku a

vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Žalovaná pripustila, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť
o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej
lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu ako

oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,
ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004
Z. z.. Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže

podľa tvrdenia žalobcu ku škode/nemajetkovej ujme malo dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote).

12. Žalovaná ďalej poukázala na judikatúru Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že
„Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ
vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a

aplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenévzákone.Sohľadomnakonkrétneokolnostivecisatotižaniv
týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).“

13. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú

lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

14. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.
To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,

pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

15. Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z.. Súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody

vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v
právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnomrozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len
ÚstavnýsúdSRnapodkladeústavnejsťažnosti,resp.predsedapríslušnéhosúdunapodkladesťažnosti
na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. K

záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd Slovenskej
republiky (t. j. nie civilný súd v konaní o náhrade škody), dospel už napr. aj Krajský súd v Nitre, sp.
zn. 9 Co 285/2011. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného
princípu v súdnictve.

16. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Žalovaná poukázala na
rozhodovaciučinnosťÚstavnéhosúduSR.Ústavnúsťažnosťmôžepodaťfyzickáaleboprávnickáosoba
iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných
práv a slobôd. Pokiaľ by bolo možné konštatovať existenciu súdnych prieťahov a nahradiť nemajetkovú
ujmu na základe rozhodnutia všeobecného súdu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., tak Ústavný súd

SR by o takomto nároku nemohol konať, pokiaľ by sa fyzická alebo právnická osoba ešte predtým
neúspešne nedomáhala tohto nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Vzhľadom na to, že Ústavný súd
SR skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančné zadosťučinenie
priznáva (bez skúmania, či bol nárok predtým uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z. z.), je zrejmé, že
všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy (v

opačnom prípade by sa ústavnou sťažnosťou Ústavný súd SR meritórne zaoberal až po neúspešnom
uplatnení nároku v režime podľa zákona č. 514/2003 Z. z.). Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade,
ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR.

17. Žalovaná dala do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. 10. 2012,
I. ÚS 476/2012-12.

18. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z.. K
tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť pred marcom 2009. Ak mala žalobcovi vzniknúť

škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov (premlčacia lehota)
uplynula v každom jednotlivom prípade po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Preto žalovaná vznáša námietku premlčania pri
každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na

zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie).

19. Žalovaná ďalej namietla, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody. Poukázala na to, že žalobca
neuvádza, či vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu

alebo ušlý zisk. Žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje
skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných
nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech,
a teda nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca na preukázanie
vzniku majetkovej škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej

pohľadávke. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo
podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného
tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojejčinnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých
úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých

žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. I pokiaľ ide o ďalšiu položku majetkovej škody
„udržiavanie“ systému, tu ide tiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze,
najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel fungovania

spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí
mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti,
je nesprávne a účelové. Žalovaná poukázala na to, že samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom
stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 2. 7. 2012, že „disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy
podával elektronicky v automatizovanom procese) a že „návrhy boli spracované v elektronickej forme a

súdom boli odoslané v tejto forme rovnako tak elektronicky“. Žalovaná má za to, že uplatňovanie nároku
na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,-- € paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo prichádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca

nepreukázal ani vznik a ani výšku škody.

20. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je

nesprávna úvaha. Navyše pri rozhodovaní Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzal aj z významu
sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým
osobám. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ
žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa
vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať.

Žalovaná tiež poukázala na to, že nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje
na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 675/2011, kde je uvedené, že

odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Tiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Škodu žalobca presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil. Podmienkou

je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné.

21. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď
opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné

sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu.

22. Žalovaná uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu
a vzniknutou škodou. Nemožno tvrdiť, že škoda vznikla postupom okresného súdu. Žiadala žalobu

zamietnuť a priznať trovy konania.

23. Žalobca návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 26. 8. 2013, navrhol konanie prerušiť až
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd

a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Ak nedôjde k ústavne konformnému prerokovaniu objektívnej námietky vznesenej
žalobcom skôr, ako vo veci otvorí súd pojednávanie, dopustí sa tým súd odmietnutia spravodlivosti v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.24. Okresný súd Čadca rozsudkom, č. k. 6 C 109/2012-69 zo dňa 27. 8. 2013 žalobu žalobcu zamietol
a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

25. Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 8 Co 519/2014-120 zo dňa 27. 8. 2014 rozsudok, č. k. 6 C
109/2012-69 zo dňa 27. 8. 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd
doručí žalobcovi vyjadrenie k podanej žalobe a pokiaľ vykoná dokazovanie navrhnuté v podanej žalobe
znamená to, že prečíta listiny z pripojeného exekučného spisu a zo skutkových zistení uvedených v

žalobe a po vykonaní dokazovania vyvodí právne závery takým spôsobom, aby jeho rozhodnutie bolo
jasné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a presvedčivé.

26. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

Podľa § 162 ods. 1 písm. a/, b/ CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na
konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej
len "ústavný súd") návrh na začatie konania.

Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

27. Súd má za to, že v danom prípade návrhu žalobcu na prerušenie konania nie sú splnené podmienky
predpokladané vyššie citovaným § 162 ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Súd nedospel k záveru, že všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Preto súd nepostupuje návrh ústavnému súdu na
zaujatie stanoviska. Dôvod na prerušenie konania nie je daný ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie

záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý má právo namietať
nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo. Žalobca nevzniesol
žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca. O vylúčení sudcov Okresného súdu
Čadca nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky žalobcu, ale na

základe toho, že sudcovia Okresného súdu Čadca z vlastnej iniciatívy podľa v tom čase účinného
ustanovenia § 15 O. s. p. a z dôvodov uvedených v tom čase účinného ustanovenia § 14 ods.
1 O. s. p. predložili vec predsedovi Okresného súdu Čadca a ten následne nadriadenému súdu k
rozhodnutiu o vylúčení. Keďže žalobca neuplatnil procesné právo vzniesť námietku zaujatosti voči
sudcom Okresného súdu Čadca, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola predložená

nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti žalobcu. Nadriadený súd, ani
predseda Okresného súdu Čadca nerozhodoval o procesnom práve žalobcu. Procesné právo žalobcu
rozhodnutím predsedu okresného súdu, ani rozhodnutím nadriadeného súdu preto nemohlo byť
porušené. Predseda Okresného súdu Čadca i nadriadený súd rozhodovali o procesnom práve sudcu
predložiť vec k rozhodnutiu o vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. V tomto štádiu konania má

zákonnásudkyňazato,žeonávrhuzákonnejsudkynenavylúčeniezrozhodovaniaaprejednávaniaveci
bolo zákonným spôsobom rozhodnuté predsedníčkou Okresného súdu Čadca i nadriadeným súdom.
Zákonná sudkyňa tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za rozhodnutia v súlade so zákonom,
nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp. ústava, zákonné práva sudkyne
na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Navyše žalobca, hoci k svojmu návrhu pripojil

kópiu sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky, nepreukázal doručenie predmetnej
sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Bez ohľadu na to však v zmysle § 52 ods. 1 zákona
č. 38/1993 Z. z. podanie sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky nemá odkladný účinok.
Aj keď žalobca v ústavnej sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky súčasne
požiadal o vydanie dočasného opatrenia, ktorým by bola odložená vykonateľnosť uznesenia Krajského

súdu v Žiline, sp. zn. 8 NcC 142/2013, do pojednávania súdu nebolo doručené žiadne rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky o vydaní takéhoto dočasného opatrenia, resp. súd nemal o
takomto rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky žiadnu vedomosť. Okrem toho o nezaujatostisudkyne bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 9 NcC 19/2016-150 zo dňa 22. 6.
2016.

28. Súd nemal preukázané splnenie ani podmienok podľa § 164 CSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu
konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť.
Prerušeniekonaniaztohtodôvoduniejeobligatórne.Citovanéustanoveniekreujeibaprípadnúmožnosť
(nie povinnosť) rozhodnutia procesného súdu o prerušení konania, ak dospeje k záveru, že prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie, alebo ak dal na takéto

konanie podnet. Súd bol toho názoru, že ak aj prebieha konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky
o predmetnej sťažnosti žalobcu, nejde o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu vo veci.

29. Z uvedených dôvodov súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

30. Právny zástupca žalobcu termín pojednávania prevzal dňa 12. 10. 2017. Dňa 16. 11. 2017 bolo
Okresnému súdu Čadca doručené ospravedlnenie žalobcu a jeho právneho zástupcu z účasti na
pojednávaní. Právny zástupca žalobcu súhlasil, aby sa pojednávalo v neprítomnosti jeho i žalobcu.
Pojednávanie odročiť nežiadal. Žalovaná termín pojednávania prevzala dňa 9. 10. 2017. Dňa 16.
11. 2017 bolo Okresnému súdu Čadca doručené ospravedlnenie žalovanej z účasti na pojednávaní.

Pojednávanie žalovaná odročiť nežiadala. Súd preto u žalobcu, právneho zástupcu žalobcu i žalovanej
nemalzistenéžiadneprekážkybrániaceimvúčastinapojednávaní.Pretokonalvneprítomnostižalobcu,
právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

31.OkresnejprokuratúreČadcabolpodľavtomčaseúčinnéhoustanovenia§35ods.4O.s.p.doručený

oznam o začatí konania dňa 22. 2. 2013. Okresná prokuratúra Čadca ku dňu pojednávania a rozhodnutia
súdu vstup do konania neoznámila. Súd preto má za to, že Okresná prokuratúra Čadca nie je stranou
v spore.

32. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a po oboznámení listinných dôkazov,

najmä žaloby zo dňa 17. 9. 2012 (čl. 1 až 4), úradného záznamu zo dňa 24. 1. 2013 (čl. 10), predloženia
veci k prideleniu inému sudcovi podľa v tom čase platného a účinného § 15 ods. 1 OSP (čl. 11, 145),
vyjadrení sudcov (čl. 12 - 13, 146, 147, 148), predloženia veci na rozhodnutie o vylúčení všetkých sudcov
zo dňa 4. 2. 2013 (čl. 14) a zo dňa 13. 6. 2016 (čl. 149), uznesenia Krajského súdu v Žiline, č. k. 8
NcC 142/2013-16 zo dňa 14. 2. 2013, oznámenia o začatí konania podľa § 35 ods. 4 OSP v spojení s

fotokópiou doručenky (čl. 20), odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni (čl. 23 - 29, 38 - 42), výpisu
zo súdneho registra (čl. 30, 37), vyjadrenia žalovanej zo dňa 16. 7. 2013 (čl. 43 - 46), listu Európskej
komisie (čl. 47 - 49), článku denníka SME zo dňa 16. 7. 2012 (čl. 50), návrhu žalobcu zo dňa 22. 8.
2013 (čl. 53 - 55), fotokópie sťažnosti žalobcu na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 56 - 65), zápisnice o pojednávaní zo dňa 27. 8. 2013 (čl. 66 - 67),

uznesenia Krajského súdu v Žiline, č. k. 9 NcC 19/2016-150 zo dňa 22. 6. 2016, opatrenia predsedníčky
Okresného súdu Čadca zo dňa 4. 8. 2016 (čl. 153), záznamu kancelárie zo dňa 9. 10. 2017 (čl. 171),
ospravedlnenia žalobcu zo dňa 16. 11. 2017 (čl. 173), ospravedlnenia žalovanej zo dňa 16. 11. 2017
(čl. 176), Spr 1503/14, Spr 901/14 a pripojenou fotokópiou spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 12 Er
1026/2006, mal zistený nasledovný skutkový stav:

33. Z pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 12 Er 1026/2006 mal
súd preukázané, že podaním doručeným súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
20. 9. 2010 bol Okresnému súdu Čadca doručený návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora.
Dňa 4. 5. 2011 bolo Okresnému súdu Čadca doručené vyčíslenie trov exekúcie pôvodného súdneho

exekútora spolu s exekučným spisom. Uznesením, sp. zn. 12 Er 1026/2006 zo dňa 8. 2. 2012 súd návrh
oprávnenéhonazmenusúdnehoexekútorazamietol,exekúciuvyhlásilzaneprípustnú,exekúciuzastavil
a oprávneného zaviazal k povinnosti uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 74,72 €.

34. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 v znení účinnom do 31. 12. 2012 vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa15ods.1zákonač.514/2003Z.z.nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 ak nie je ustanovené inak,

spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinného do 1. 9. 2005 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.

Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Súd na daný právny vzťah primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý

nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.
Zároveň súd v nadväznosti na vyššie citovaný § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. aplikoval podporne
aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o

spoluúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Exekučný
poriadok.

36. Právomoc Okresného súdu Čadca na konanie a rozhodnutie podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z.

jedaná.Súdkonanienezastavilpodľa§161CSP.Kudňurozhodovaniasúduuplynulalehota6mesiacov
od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku
dňu podania žaloby. Na Okresný súd Čadca žalobca doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdila vo svojom vyjadrení
aj žalovaná. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú

podmienku zo strany žalobcu podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

37. Žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby na náhradu škody, pretože
bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému

vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z). Pokiaľ sa týka správnosti označenia príslušného
orgánu štátu, ktorý by mal v konaní v mene štátu (žalovanej) konať, súd vychádzajúc z vyššie citovaného
§ 4 ods. 1 písm. a/ bod. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. dospel k záveru, že príslušným orgánom konajúcim v
mene žalovanej je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Pasívne legitimovaným subjektom je
tedaSlovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSR.Žalobcasprávneoznačilpasívnelegitimovaný

subjekt v tomto konaní.

38. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou. Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri

nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok
naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

39. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú:

a) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (§ 3 ods.
1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
b) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§

3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).
c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.a) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

40. V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože nerozhodol o zmene súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase, t. j. do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora.

41. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak,

že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o
porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu
alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny úradný
postup je vymedzený v citovanom zákonnom ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003
Z. z. ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verenej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol
Okresnému súdu Čadca doručený dňa 20. 9. 2010. Dňa 4. 5. 2011 bolo súdu doručené vyčíslenie
trov exekúcie pôvodným súdnym exekútorom spolu s exekučným spisom. Uznesením, sp. zn. 12 Er

1026/20006 zo dňa 8. 2. 2012 súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného navrhol zaviazať k povinnosti uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie.

43. Súd má za to, že k žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu

spočívajúcemu v nevydaní rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote v tomto exekučnom konaní
nedošlo. Za uvedenej procesnej situácie, kedy súd zistil dôvody neprípustnosti exekúcie a exekúciu
uznesením, sp. zn. 12 Er 1026/2006 zo dňa 8. 2. 2012 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, by
bolo v rozpore s logickým procesným postupom, aby na jednej strane exekučný súd najskôr na návrh
oprávneného pripustil zmenu súdneho exekútora a následne bez potreby vykonávania akýchkoľvek

ďalších procesných úkonov by exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o
zmene súdneho exekútora by za tejto situácie bolo bez akéhokoľvek praktického významu.

44. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru súdu žalobca nesplnil už prvú z podmienok zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal

nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.

45. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je
nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol žalobu zamietnuť
pri nesplnení čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len

okrajovo a nad rámec zákonnej povinnosti.

b) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
súdu.

46. Žalobca ním tvrdenú majetkovú škodu, ktorej náhradu si podanou žalobou uplatnil, v konaní
nepreukázal. Súd nemohol vychádzať v konkrétnom prípade zo žalobcom tvrdených celkových nákladov
na správu jeho pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde, ktoré v kontexte prejednávanej veci žalobca vyjadril v
paušalizovanej sume, ktorá mala pripadať na ten ktorý konkrétny prípad, a to z dôvodu osobitosti
každého jednotlivého prípadu. Žalobca v konaní napokon ani nekonkretizoval, ktoré z uvedených
nákladov v súvislosti s prejednávaným konkrétnym prípadom vynaložil. Navyše žalobca vôbec ani

akýmkoľvek spôsobom nepreukázal vznik ním tvrdených celkových nákladov, resp. v konaní neoznačil
jediný dôkaz, z ktorého by vznik akýchkoľvek ním tvrdených nákladov vyplýval. Nepreukázal tvrdenie o
podaniach, ktoré sú svojim obsahom urgenciou exekučného konania. Pre prípadný záver súdu o vzniku
takýchto nákladov nie je postačujúce, ak existuje možnosť vzniku takýchto nákladov, ale tento vznik musíbyť žalobcom bezpochybne preukázaný. Súd tak bol nútený konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno,
ktoré ho v konaní zaťažovalo na preukázanie vzniku ním tvrdenej majetkovej škody, neuniesol.

47. Okrem toho režijné náklady žalobcu ani nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože
sú nepochybne vynakladané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu, ktorou je, ako to sám
žalobca v žalobe konštatoval, poskytovanie krátkodobých úverov. Žalobca tieto náklady vynakladá v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu svojej obchodnej činnosti, čo nemožno považovať za škodu
mu vzniknutú. Náklady vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti

nemožno považovať za škodu. Nie každý obchodný prípad podnikania musí byť ekonomicky výhodný.
Podnikateľ znáša aj podnikateľské riziko - možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov.

48. Žalobca nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu
nemajetkovej ujmy. Žaloba je v tomto smere všeobecná, nepreskúmateľná. Žalobca nekonkretizoval,
prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Žalobca v žalobe

vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká
nemajetková (morálna) ujma mu vznikla vzhľadom na subjekt žalobcu, ktorý je právnickou osobou,
závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť z hľadiska žalobcu a jeho
právneho postavenia ako právnickej osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako
konateľov spoločnosti. Z úradnej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobca ako nebankový

subjekt poskytuje, výška zmluvných úrokov, pokút. Príjmy žalobcu z týchto úverov v porovnaní s
občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický
dopad na žalobcu a jeho ďalšiu existenciu. Je povinnosťou žalobcu preverovať solventnosť subjektov
(návratnosť) tak, ako to robia iné bankové peňažné ústavy. Skutočnosť, že žalobca poskytuje úvery bez
zabezpečenia, bez preverenia nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Tým súd dospel k záveru, že

žalobca nepreukázal podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 zákona č. 514/2003 Z.
z.. Rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd videl na strane žalobcu, nie
na strane žalovanej, resp. konajúceho súdu. Žalobca opakovane poskytoval úvery v rozpore s platnými
právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov. Takémuto konaniu právnu ochranu poskytnúť nemožno.
Nemožno konštatovať, že na strane žalobcu došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že postupom

súdu bolo poškodené jeho obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potenciálnym spotrebiteľom,
s ktorými uzavrel alebo uzatvára spotrebiteľské zmluvy.

49. Žalobca tak dôkazné bremeno na preukázanie druhej podmienky na vznik zodpovednosti za škodu
za nesprávny úradný postup, a to vznik a existenciu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

neuniesol a vznik a existenciu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nepreukázal.

c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym
úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

50. Žalobca v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné
rozhodnutie), ani škodu, a tým nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností
a tvrdenou škodou.

51. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon vyžaduje, aby súd mohol

konštatovať zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu. Preto žalobu na náhradu škody za nesprávny
úradný postup voči žalovanej v celom rozsahu zamietol.

52. Pre úplnosť dôvodov svojho rozhodnutia, súd pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany
žalovanej, považuje za potrebné poznamenať, že skúma premlčanie len u existentného nároku, avšak

v danom prípade existencia nároku žalobcu na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy preukázaná
nebola.

53. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná. V konaní jej však žiadne trovy nevznikli. Súd jej
preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.