Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200291
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200291.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu

JUDr.AndreyKriškovejaJUDr.OtílieBelavej,vprávnejvecižalobcu:HlavnémestoSlovenskejrepubliky
Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09
Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 2/ Lesy Slovenskej
republiky, štátny podnik, Nám. SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. Co 105/2014-IBa zo dňa 14.01.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.01.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, ktorým podľa
§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

(ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.”) nebolo vyhovené námietke žalobcu voči zápisu vlastníckeho
práva v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území S. opísaných vo výroku
rozhodnutia.

2. Prvostupňový orgán nevyhovel námietke žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal právo
hospodárenia na predmetných pozemkoch, a preto nebolo možné predmetné pozemky zapísať v
prospech žalobcu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon č. 138/1991

Zb.”). Zápis pozemkov bude vykonaný v súlade s návrhom registra obnovenej evidencie pozemkov v
prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1, v správe Slovenského pozemkového fondu.

II.
Žaloba

3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť

žalovanému na ďalšie konanie.

4. Dôvodil, že dotknuté nehnuteľnosti boli podľa zápisov v pozemkovoknižných vložkách (ďalej len
PKV) zapísané v prospech Československého štátu v správe národných výborov. Túto skutočnosťžalovaný ani nerozporoval. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že na vznik trvalej správy podľa
vyhlášky č. 119/1988 Zb. sa vyžadoval ďalší úkon, a to hospodárska zmluva. Mal za to, že príslušný
národný výbor s dotknutými pozemkami riadne nakladal, čo je preukázané samotným zápisom v PKV

č. 83, 169, 367, 396, 418, 482, 2785 v časti B2, kde sa uvádza, že sa vkladá vlastnícke právo v
prospech Československého štátu do správy Obvodného národného výboru v Bratislave v celosti.
Žalobca svoje tvrdenia opieral o Delimitačný protokol č. 48 zo dňa 31.07.1991 k prevodu nehnuteľného
majetku z Obvodného národného výboru Bratislava V v likvidácii na žalobcu, ktorým boli pozemky v
k. ú. S. delimitované na žalobcu. Zároveň poukázal na Dodatok zo dňa 31.03.1993 k predmetnému

protokolu, ktorý bol uzatvorený podľa § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a predmetom ktorého boli
nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania, ktoré bez pochýb prešli na žalobcu, čo bolo potvrdené
aj odovzdávajúcim subjektom.

5. Zdôraznil, že v tomto prípade boli splnené oba zákonné predpoklady pre prechod vlastníctva zo štátu
na obce zo zákona, t.j. podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Zo strany žalobcu bolo preukázané

vlastníctvo Slovenskej republiky, ako aj existencia práva hospodárenia s nehnuteľnosťami národným
výborom ku dňu 24.11.1990. Preto žalobca zastával názor, že žiadna skutočnosť nebránila prechodu
vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v jeho prospech.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že predmetné pozemky
boli konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. a ako konfiškovaný majetok sa stali majetkom
štátu, ktorý v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. spravoval príslušný národný výbor. Dôvodil, že účelom

zákona č. 180/1995 Z.z. je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov
k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a
schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne
vlastníckymivzťahmialebodržbou,ktoréniesúevidovanéalebosúevidovanéneúplnepodľaosobitných
predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v uvedenom zákone

nie je ustanovené inak.

7. Ďalej žalovaný uviedol, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom nie je možné odvodiť
zo zápisu v PKV s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. bez preukázania hospodárenia
národným výborom hospodárskou zmluvou. Mal za to, že bez tohto právneho úkonu právo hospodárenia

národnému výboru v zmysle vtedy platných predpisov nevzniklo. Zdôraznil, že v konaní neboli doložené
žiadne hospodárske zmluvy. Nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych
nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. je existencia práva hospodárenia, a
teda trvalej správy, ktorá patrila príslušnému národnému výboru k 24.11.1990. Správu národného výboru
konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov. V zmysle § 29 ods. 1

tohto zákona národné výbory spravovali národný majetok zverený do ich správy príslušným ústredným
úradom po dohode s ministerstvami financií a vnútra. Tento poľnohospodársky majetok však národné
výbory nemali v trvalej správe, a teda im mohol byť zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č.
507/1950 Ú.v.. Do trvalej správy národných výborov mohol prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky
č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových

reforiem. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý štát v správe
ONV - odborov poľnohospodárstva, ich mali národné výbory k 24.11.1990 iba v dočasnej správe, a preto
neprešli do vlastníctva obcí. Do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky
majetok ústredným úradom, najmä Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy alebo
keď po 01.09.1959 prešiel do ich správy podľa vyhlášky č. 159/1959 Ú.v. Takéto prevody však boli

zaznamenané v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 uvedenej vyhlášky. Zápisy v pozemkovej knihe
v prospech Československého štátu - Obvodného národného výboru Bratislava sú z priebehu rokov
1956 až 1960 a v pozemkovej knihe nie je zápis odvolávajúci sa na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v.
Zápisy v PKV č. 83, 169, 367, 418, 482, 2785 podľa žalovaného preukazujú prechod vlastníckeho práva
na Československý štát s poukazom na právoplatné konfiškačné rozhodnutia v spojení s vyhláškou č.

353/1952 Ú.v.

8. Dôvodil, že Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb. určovali, že právo hospodárenia
s poľnohospodárskymi pozemkami k 24.11.1990 vykonávali štátne organizácie, ktorých predmetomčinnosti bola poľnohospodárska činnosť. Národným výborom mohlo toto právo patriť len v prípadoch
uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Zdôraznil, že o tejto skutočnosti nie sú
žiadne dôkazy. Mal za to, že ak nie je možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990 štátnou

organizáciou, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, platí, že pozemky dočasne
spravoval okresný, resp. obvodný národný výbor (§ 59 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka). Dočasná
správa však nezakladá prechod pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Vychádzajúc z § 31
ods. 2 zákona č. 279/1979 Zb. a § 6 ods. 6 vládneho nariadenia č. 90/1950 je podľa žalovaného zrejmé,
že zápisy vykonané v pozemkovej knihe v rokoch 1956 až 1960 treba hodnotiť len ako dôkaz o dočasnej

správe obvodného národného výboru k predmetným pozemkom.

IV.
Vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu

9. Slovenský pozemkový fond sa ako pribratý účastník vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu

dňa 09.06.2017. Uviedol, že skonfiškovaný pôdohospodársky majetok, ktorý prešiel do vlastníctva
štátu, bol následne prideľovaný do vlastníctva, resp. užívania iných fyzických alebo právnických osôb,
za účelom obhospodarovania, a kým došlo k jeho prideleniu relevantným právnym aktom, bol v
dočasnej správe okresného národného výboru. Zdôraznil, že skonfiškovaný majetok nebol daný do
správy národných výborov za účelom vykonávania faktického hospodárenia na pôdohospodárskom

majetku štátu národnými výbormi. Dôvodil, že zo žiadneho zmysluplného logického výkladu príslušných
ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. nevyplýva, že predmetné nehnuteľnosti poľnohospodárskeho
charakteru prešli do vlastníctva obce titulom práva hospodárenia národných výborov, či titulom práva
hospodárenia organizácii, ktorých zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia prešla zo štátu na obec.
Za právo hospodárenia národných výborov, ktoré je predpokladom prechodu vlastníctva štátu na obec,

nemožno považovať zápis majetku štátu v prospech ONV (či iného stupňa národného výboru) v
pozemkovej knihe bez ďalšieho preukázania trvalého hospodárenia národným výborom k 24.11.1990.
Žalobcažiadnymspôsobomnepreukázal(napr.hospodárskymialebonájomnýmizmluvamiuzavretýmis
inými subjektmi), že ním tvrdené právo hospodárenia skutočne vykonával podľa príslušných ustanovení
vyhlášky č. 119/1988Zb., resp., že by mu právo hospodárenia patrilo podľa iných právnych predpisov.

Právo hospodárenia národných výborov nemožno stotožniť ani s dočasnou správou majetku štátu,
ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe v prospech ONV pri prechode predmetných nehnuteľností do
vlastníctva štátu podľa predpisov o konfiškácii majetku na účelu pozemkových reforiem.

IV.

Vyjadrenie LESY SR

10. Lesy SR sa ako pribratý účastník vyjadril k žalobe, kde prisvedčil žalovanému, keď uviedol, že
právo hospodárenia sa musí preukázať minimálne individuálnym právnym aktom. Nie je možné ho
preukazovať len zo zápisu v PKV, najmä ak od 01.04.1964 boli zrušené zápisy do PKV a PKV sa stali

archívnym dokumentom. Právo hospodárenia podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je potrebné
chápať a vysvetľovať aj z pohľadu účelu zákona a historických okolností, teda, že na obce prechádzali
určité práva a povinnosti a na zabezpečenie plnenia týchto povinností prechádzali na obce aj veci,
ku ktorým v tejto súvislosti patrilo právo hospodárenia národným výborom, pričom prenesenie práva
hospodárenia k pôdohospodárskej pôde vo vlastníctve štátu en bloc sa na obce nerealizovalo.

V.
Konanie na správnom orgáne

11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov

v k.ú. S.B. je vlastnícke právo k pozemkom určeného operátu, ktoré sú predmetom tohto konania,
zapísané v prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1, v správe Slovenského pozemkového fondu.
Voči tomuto návrhu doručil žalobca komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim
námietku, v ktorej žiadal o zmenu vlastníka predmetných pozemkov v jeho prospech. Dôvodom mala
byť skutočnosť, že ide o pozemky konfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Zb., avšak s neprideleným

konfiškátom a podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. s ním nakladal národný výbor a následne podľa § 2 ods.
1 zákona č. 138/1991 Zb. predmetné pozemky prešli do vlastníctva žalobcu.12. O námietkach žalobcu rozhodol Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č.
C-225/2014/ROEP Petržalka zo dňa 04.11.2014 tak, že námietkam nevyhovel. Po odvolaní žalobcu,
ktorého argumentačným základom boli žalobné námietky, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie,

pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k
jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie.

V.
Posúdenie veci

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym

orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto

konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov
a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej

len „register“).

18. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne
vlastníckymivzťahmialebodržbou,ktoréniesúevidovanéalebosúevidovanéneúplnepodľaosobitných
predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak

v tomto zákone nie je ustanovené inak.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Zz. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov
poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z
katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov

a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

20. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na
základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa
spravidla nezisťuje.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na
verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky.
Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebosídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho
vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z
návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania

podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie
je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi
výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa
uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán.

22.Podľa§7ods.3zákonač.180/1995Z.z.správnyorgánzašlenámietkykomisiido15dníoduplynutia
lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá
si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede
osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo
dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán
rozhodneajbezstanoviskakomisie.Protirozhodnutiuoschváleníregistraniejemožnépodaťodvolanie.

Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje
verejnou vyhláškou.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane
finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa

tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na
základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

24. Podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa
predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov

o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe
organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento
majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe
národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe
národného majetku].

25. Podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí
majetok,ktorýpodľatejtovyhláškyspravujúokresnénárodnévýboryaprinehnuteľnommajetkunavrhne
pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku.

26. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem
budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže
bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len "trvalý
užívateľ").

27. Primárnou otázkou v tomto prípade sa súdu v javí výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991
Zb. Žalobca totiž tvrdí, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, sú zapísané v pozemkovoknižnej
vložke č. 83, 169, 367, 396, 418, 482, 2785 v prospech Československý štát - Obvodný národný
výbor Bratislava. Tento zápis v pozemkovoknižnej vložke podľa žalobcu preukazuje správu predmetných
pozemkov Obvodného národného výboru. Mali teda, podľa citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991

Zb., ako pozemky, ku ktorým mal právo hospodárenia národný výbor, prejsť do vlastníctva žalobcu.

28. V prvom rade považoval súd za potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.
138/1991 Zb. a objasniť, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo
ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu

poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je totiž vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia
práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. k 24.11.1990.

29. V právnej teórii aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad
pojmuprávohospodárenia,pričomkaždýzúčastníkovsaodvolávalnatúčasťjudikatúry,ktorápodporuje

jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú
poukázalžalovaný(napr.rozsudkyNajvyššiehosúduSRsp.zn.MCdo/55/01,MCdo/56/01,4Cdo/46/01,
2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193, rozsudokKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S 44/2015) a domnieva sa, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou
správou majetku a hospodárením.

30. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002)
možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949
Z.z., ktorého ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom. Vtedajšie národné
výbory nemali majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zákona č.
507/1950 Z. z. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v

zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe
národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v.

31. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky
zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii,
ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou

alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len
v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Žalobca o tejto skutočnosti
v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy.

32. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou

správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod
pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto
využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba
v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom
činnosti správcu. V prípade poľnohospodárskeho majetku v dočasnej správe národného výboru preto

nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce.

33. Podľa obsahu administratívneho spisu bolo v správnom konaní preukázané, a medzi účastníkmi
nebolo sporné, že predmetné pozemky boli v pôvodnej pozemkovoknižnej vložke č. 83, 169, 367, 396,
418, 482, 2785 zapísané v prospech Československého štátu - Obvodný národný výbor Bratislava.

34. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nemožno
odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke bez preukázania trvalého hospodárenia národným
výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia

národného výboru k 24.11.1990.

35. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991
Zb. vykonával právo hospodárenia k predmetným pozemkom, neprešiel tento do vlastníctva obce podľa
zákona č. 138/1991 Zb. S ohľadom na už uvedené na tomto konštatovaní nič nemení ani predložený

Delimitačný protokol č. 48 zo dňa 31.07.1991 spolu s Dodatkom zo dňa 31.03.1993. Nakoľko vlastníctvo
prechádza podľa uvedeného zákona len v prípade splnenia zákonných podmienok, nemožno potom
prisudzovať delimitačnému protokolu právnu relevanciu bez splnenia týchto zákonných podmienok.

36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol správne vykonaný zápis vlastníckeho

práva k predmetným pozemkom v prospech Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového
fondu.

37. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa §
190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky

žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.

38.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§168a169SSPžalovanémunepriznalprávonanáhradu
trov konania, nakoľko toto právo mu v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. Pribratým
účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená žiadna z podmienok

ich prípadného priznania podľa § 169 SSP.

39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti

neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).