Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207267
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214207267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Q.. X. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 66, Svidník,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 5C/222/2014-67 zo dňa 30.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 26.06.2013 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Zároveň
vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 3, §
53 ods. 1, 2 a 4, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.
a aplikujúc Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 zistil, že dňa 26.06.2013 bola medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi 1.020 Eur, čo sa dlžník zaviazal veriteľovi splatiť v 36
pravidelných mesačných splátkach po 57,91 Eur, splatných vždy do 12. dňa v mesiaci, RPMN činila
70,02%, ročná úroková sadzba úveru činila 70,02%, priemerná RPMN činila 48,52%, dlžník sa zaviazal

splatiť veriteľovi celkovo 2.084,76 Eur. Poskytnutá čiastka revolvingu činila 583,73 Eur, celková čiastka
revolvingu, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť, činila 1.389,84 Eur, pri predpokladanej RPMN vo výške
60,29% a ročnej úrokovej sadzbe vo výške 68,45%. Zároveň dňa 26.6.2013 uzavreli žalobca ako
dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú dohodu o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým,
že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.020
Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti voči dlžníkovi dojednali predmetnú dohodu o zrážkach

zo mzdy, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ
dlžníka povinný vykonávať v prospech pohľadávok spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy
v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti vo výške 57,91 Eur mesačne a
to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté nazáklade alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Žalovaný predložil túto dohodu o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľovi žalobcu, ktorému boli od septembra 2013 vykonávané zrážky zo mzdy. Okresný súd
Bardejov uznesením č.k. 5C 222/2014 - 19 zo dňa 14.11.2014 nariadil zamestnávateľovi žalobcu, aby

sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu a to až do právoplatného skončenia tejto právnej veci.
Voči tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, na základe čoho odvolací súd uznesením č.k. 15Co
44/2015 - 32 zo dňa 16.03.2015 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku.

3. Bolo ďalej konštatované, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami

sporuuzavretádňa26.06.2013zaúčelomzabezpečeniapohľadávkyžalovanéhovyplývajúcejzozmluvy
o revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je vo forme
formulára, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného ako veriteľa. Žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré
by mu ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne
siahnuť na majetok dlžníka za poskytnutie úveru. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa

§ 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a
pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobca nesledoval použiť úverové prostriedky
na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k

dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo
či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova
zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť
nikto neurčil. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah
(rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s.
I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Prvoinštančný súd v ďalšom poukázal aj na

ďalšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ so záverom, že zabezpečiť úroveň ochrany spotrebiteľa je nutné
aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán, a tak zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné.

4. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok

unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad

(porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej
užitočného úžitku. Na zdôraznenie tohto záveru súd poukázal na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, B./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v

tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a
14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov

a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania

zrážok z dlžníkovej mzdy.“

5. Vyhodnotil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 26.06.2013 je prostriedkom
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania.Touto dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda
o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a

to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa
a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých
zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, pričom bola uvedená v bode
E) úverovej zmluvy. Táto Dohoda bola súčasťou súvislého textu a podpisom zmluvy musel žalobca
automaticky podpísať aj túto Dohodu. Žalovaný teda vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo)

konajúcej osobe - žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu
(uzatvorenie úveru). Podobne mu vnútil aj uzatvorenie revolvingového úveru v časti C) zmluvy. Ako
to vyplýva z predtlače zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, konajúca osoba - žalobca súčasne
jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj tú časť, ktorou malo dôjsť k Dohode
o zrážkach zo mzdy. Žalobca poprel, že by mal záujem takúto Dohodu uzatvoriť a o tomto ďalšom
právnom úkone, ktorý uzatvára spolu so zmluvou o úvere, ani nevedel. Veriteľ ho o tom, že takúto

Dohodu uzatvára, nijako nepoučil. Súd vychádzal z toho, že žalobca nebol zo strany žalovaného
žiadnym spôsobom osobitne oboznámený o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu a ani o jeho
následkoch. Dá sa teda usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa (žalobcu) vstúpiť
do Dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde bolo uvedené, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris

non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, no jeho uplatnenie
v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc

z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov v realite praktického života, a teda vychádzajúc aj zo
zdravého rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti,
mu nemôže byť na ujmu. Súd taktiež poukázal na to, že znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky,
ktorú má zabezpečovať, je neurčité. Zákon iba výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou

výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak
by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku,
Dohoda by bola v tejto časti pre jej rozpor so zákonom neplatná (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia
veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide,
a najmä výšku dohodnutých zrážok. Avšak v predmetnej Dohode výška pohľadávky odkazuje len na

„úplnésplateniečerpanéhoúveruvrátanepríslušenstva,t.j.úrokovazmluvnejpokuty“.Ztejtoformulácie
nie je zrejmé, o aké pohľadávky ide a čoho by sa mali týkať. Výška zrážky podľa bodu E) by mala
byť stanovená Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia. S poukazom na
uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre rozpor s § 37
a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody

kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu
ochranu. Na záver ešte konštatoval, že uzatváranie revolvingového úveru spôsobom ako uskutočňoval
žalovaný, teda že pri uzatváraní spotrebiteľského úveru vnúti spotrebiteľovi aj podpísanie takéhoto úveru
v príslušnej časti zmluvy, bolo už súdnou praxou označené za neprípustné a v rozpore so zákonom

s tým, že tu nebola vôľa účastníka, teda spotrebiteľa uzatvoriť takúto zmluvu. Uzatvorenie takejto
zmluvy bolo neplatné. Keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť zabezpečením tohto úveru, potom pri
neplatnosti hlavnej zmluvy je neplatný aj zabezpečovací právny úkon.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 a § 262 zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého v

konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti v konaní
neúspešnému žalovanému.

7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť alebo vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm.
b), d) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal to, že nesprávne dospel k záveru, že žalobcovi mala byť
Dohoda o zrážkach zo mzdy vnútená, že jej uzavretie nemohol odmietnuť, pretože Dohoda o zrážkach
zo mzdy je priamo na rovnakej listine ako úverová zmluva. Poprel záver o tom, aby žalobcovi boli nejakéúkony vnútené. V tomto smere nebol vykonaný žiaden dôkaz o fyzickom alebo psychickom protiprávnom
donútení k určitému konaniu. Poukázal na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine a
že jej význam je všeobecne známy. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/420/2014 uviedol,

že nemožno tolerovať obranu spotrebiteľa spočívajúcu v tvrdení, že si neprečítal dokument, ktorý
podpisoval, nakoľko platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým.“
Žalobca tak spochybňuje svoje vlastné konanie s časovým odstupom. K záveru súdu prvej inštancie,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ pre jej neurčitosť, lebo neobsahuje
vymedzenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. Poukázal na ust. § 35 ods. 2 OZ a jeho aplikáciu pri

výkladeobsahuprávnehoúkonu.Uvedenýmsasúdprvejinštancieneriadil,aleibakonštatujeneplatnosť
Dohody o zrážkach zo mzdy. Takýto postup nemá oporu v zákone. Z Dohody vyplýva, že sa ňou
zabezpečuje pohľadávka, ktorú bude mať spoločnosť voči Dlžníkovi, ktorá vznikne tým, že spoločnosť
poskytne úver Dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere. Uvádza sa aj výška istiny úveru.
Dohoda zabezpečuje pohľadávku veriteľa, ktorú má v čase vzniku voči Dlžníkovi (titulom poskytnutia
úveru) a ktorá môže vzniknúť výlučne v rámci a na základe zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy. Právny

dôvod vzniku pohľadávky je identifikovaný dostatočne, lebo predmetom Zmluvy o revolvingovom úvere
je poskytnutie úveru za dohodnutých podmienok aj poskytnutie revolvingu. Zákonná úprava Dohody o
zrážkachzomzdynešpecifikuje,akýmspôsobommábyťvymedzenýpredmetzabezpečenia.Označenie
pohľadávky z konkrétneho právneho vzťahu (revolvingového úveru s konkrétnym číslom) je z hľadiska
identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, a to aj z pohľadu oprávnenej a povinnej

osoby, ako aj sumy pohľadávky. Poukázal na argumentáciu rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k.
9C/171/2015 k námietke určitosti, resp. neurčitosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Odvolateľ namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku aj čo do vymedzenia pohľadávky
v časti úveru, keďže vyslovil neplatnosť celej Dohody o zrážkach zo mzdy, pritom je možné ponechať

v platnosti časť ustanovenia vymedzujúceho zabezpečenie úveru. Citujúc Nález Ústavného súdu SR
z 01.04.2015 sp. zn. I. ÚS/640/2014 uviedol, že vyslovenie neplatnosti právneho úkonu prichádza do
úvahy ako posledné riešenie, musí byť dostatočne odôvodnené a musí obsahovať identifikáciu dôvodu,
pre ktorý neprichádza do úvahy ani vyslovenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Napadnuté
rozhodnutie je preto nesprávne pre rozpor so zákonom, predčasné a nepreskúmateľné, keďže sa nedá

z rozsudku zistiť dôvod neplatnosti celej Dohody o zrážkach zo mzdy.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že konajúci súd správne zistil skutkový stav veci a
tento aj správne právne posúdil. Žalovaný žalobcovi predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu bol úver
poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. V súvislosti s Dohodou mu nič nebolo vysvetlené,

pritom ide o typicky formulárovú Dohodu, z ktorej nevyplýva možnosť zmeny jej textu, tak po obsahovej,
ako aj formálnej stránke. Aj keď táto bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol poučený o jej
dôsledkoch, nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať. Poukázal na § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z.z., ako aj dôvodovú správu k nemu s tým, že použitie Dohody o zrážkach zo mzdy na
zabezpečenie záväzku spotrebiteľa bez oboznámenia s jej dôsledkami a možnosťou odmietnuť ju zákon

považuje za odporujúci § 39 OZ, a preto neplatnú. Považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a
uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 92,21 eur.

10. Žalovaný k podanej replike žalobcu k odvolaniu podal svoje stanovisko v podaní zo dňa 18.08.2017,
v ktorom navrhuje jeho odvolaniu vyhovieť. Uviedol, že aplikácia ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.

250/2007 Z.z. nie je možná, lebo inak by išlo o zákaz porušenia retroaktívneho pôsobenia právnej normy.
Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá 26.06.2013, a preto je potrebné vychádzať zo
skutkového a právneho stavu platného v čase jej uzavretia. Ústavne konformná interpretácia zákazu
retroaktivity umožňuje ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. aplikovať na právne vzťahy
vzniknuté najskôr 01.05.2014.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.11.2017 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.12. Odvolacísúdsastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiačodojehozáveruoneplatnosť
Dohody o zrážkach zo mzdy, na ktoré v súlade s § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Len na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu zistil skutkový stav veci pre jeho správne posúdenie, vykonal potrebné dokazovanie, ktoré
v súlade so zákonom aj vyhodnotil a dospel k skutkovým a právnym záverom. Len na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné.
13. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážkami pri výkone rozhodnutia (§

551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).
14. Je nepochybným, že inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie
pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby si
platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká
právo,abyposplatnostipohľadávkybolivykonávanézrážkyzomzdydlžníkaabolimuzamestnávateľom

vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý
síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od
tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať,
aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v
zodpovedajúcom rozsahu znížil (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).

15. Správne súd prevej inštancie skonštatoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím
inštitútom, pri realizácii ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak mala
zabezpečiť pohľadávku plynúcu z úveru, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ. Rovnako
správne prvoinštančný súd poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi prislúchajúcu ochranu, najmä za
situácie, keď vyhodnotil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013 a bola uzavretá v rozpore s o zákonom ako neurčitý právny úkon.
Správne bolo konštatované, že Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky
žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že pohľadávka
je tvorená úverom, vrátane všetkých ďalších revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstva úveru,
zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré vzniknú na základe a v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými

dodatkami. Správne bola preto vyhodnotená za neurčitú, a teda v zmysle § 37 OZ za neplatnú.
Nebolo jasne a určite koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená
touto Dohodou. Je preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako
samotná Dohoda o úvere, pritom je nepochybné, že v deň uzavretia Dohody o úvere ešte nebolo možné
konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda o zrážkach zabezpečovať. Rovnako v konaní nebolo

preukázané, pritom dôkazná povinnosť bola na žalovanom, aby spotrebiteľ bol v zmysle § 5a ods. 1
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach
zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť, kedy v zmysle cit. právneho predpisu je takéto zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky neprípustné. To, že k poučeniu žalobcu nedošlo vyplýva z výsluchu žalobcu,
ktorý tvrdil, že boli mu predložené na podpis listiny bez toho, aby si ich mohol prečítať, lebo mu bolo

povedané, že ak s niečím nebude súhlasiť, úver mu nebude poskytnutý. Tak predložené listiny podpísal,
no nebol mu poskytnutý úver v ním žiadanej výške 1.000 eur, ale nižšej sume, pritom žalovanému už
uhradil viac, než od neho dostal.
16. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného vo vzťahu k aplikácii ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ktoré ustanovenie súd prvej inštancii ani neaplikoval, aj keď to

odvolateľ v odvolaní tvrdí) dodáva, že uvedené ustanovenie bolo doplnené zákonom č. 102/2014 Z.z.
s účinnosťou od 01.05.2014, keď k ust. § 5a ods. 1 písm. a) prechodné ustanovenie nie je, a preto bolo
by možné ho aplikovať aj v danej veci. Jedným zo základných princípov právneho štátu je aj princíp
právnej istoty, ktorý v sebe zahŕňa okrem iného aj zákaz spätnej časovej pôsobnosti zákonov, teda zákaz
retroaktivity. No novela zákona č. 102/2014 Z.z. účinná od 01.05.2014 v § 29b ustanovila, že § 5a ods.

1 písm. b) a ods. 2 až 4 je treba aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014; vznik týchto
právnychvzťahov,akoajnárokyvzniknutépred01.05.2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do30.04.2014.NovelouboltedadoplnenýObčianskyzákonník,čl.2zákonomč.102/2014Z.z.,§52ods.
2 bol doplnený o vetu „na všetky právne úkony, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“.

Teda tak k § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak aj v prípade § 52 ods. 2 posledná veta
OZ chýbajú prechodné ustanovenia k týmto úpravám. Najvyšší súd SR však zaujal zásadné stanovisko
k spätnej účinnosti rozhodujúc o mimoriadnom odvolaní, a to v rozsudku sp. zn. 3M Cdo/14/2014 z
21.05.2015. Podľa neho ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právnevzťahy založené pred jeho účinnosťou. Toto ustanovenie, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudol
účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. Znamená
to, že od účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade

§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., že od jeho účinnosti, t.j. od 01.05.2014 sa tento vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Bolo by preto možné rozhodnutie v predmetnej veci
oprieť aj o § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolacia námietka žalovaného
v uvedenom nie je preto dôvodná.
17. K ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku

v bode 3 jednoznačne uvádza, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá ako osobitná dohoda,
no v bode 18 nesprávne tvrdí, že bola súčasťou formulárovej zmluvy v bode E) úverovej zmluvy, čo
však nemôže mať za následok to, aby v konečnom dôsledku nerozhodol správne. Uvedená nepresnosť
totiž nemôže mať za následok vyhodnotenie napadnutej Dohody o zrážkach zo mzdy ako platného
právneho úkonu pre ďalšie dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie ju za neplatnú považoval. Z výsluchu
žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že mu inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy vysvetlený nebol a tiež,

že mu nebola daná možnosť úver získať aj bez jej podpisu. Nie je dôvodná tiež odvolacia námietka
týkajúca sa možnosti odstrániť neurčitosť vymedzenej pohľadávky podľa § 35 ods. 2 OZ, lebo žalovaný
nepreukázal, aby vôľou žalobcu bolo okrem uzavretia Zmluvy o úvere aj uzavretie Dohody o zrážkach
zo mzdy. Rovnako nie je dôvodná ani námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne sformuloval svoje myšlienkové

pochody, správne vec právne posúdil a po zistení skutkového stavu, ktorý zistil vykonaným dokazovaním
navrhnutým stranami sporu a realizovaným na pojednávaniach, aj správne vo veci rozhodol.
18. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdený v celom rozsahu.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 v spojení s § 396 CSP, tak že

v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O ich
výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením vydaným
súdom prvej inštancie.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.