Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516208182
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516208182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky Mgr. Y. Q., trvale bytom
S., V. XXXX, t. č. W. Y. nad U., Y. XXXX/XXX, proti manželovi navrhovateľky T. Q., trvale bytom S., V.
XXXX, o rozvod manželstva, na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 14. júna 2017, č.k. 5Pc/7/2016-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov Mgr. Y. Q.,

rod. F., nar. XX.XX.XXXX, a T. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Matričnom
úradeW.Y.nadU.,zapísanevknihemanželstievMatričnéhoúraduW.Y.nadU.,vozv.XX,ročníkXXXX,
str. XXX, por. číslo XX. Výrokom II. manželovi navrhovateľky uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo
výške 66 Eur na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd

manželstvo účastníkov rozviedol z dôvodu, že manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené, neplní svoj
spoločenský účel a ani nie je predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil. Uviedla, že zo
strany odporcu dochádzalo k osočovaniu, že je blázon, čím strácala svoju identitu. Poukázala, že
je onkologický pacient, ktorý potrebuje kľud k liečbe a ohľaduplnosť partnera. Nakoľko vzájomné
spolužitie nebolo v danom prípade možné, riešila situáciu navrhovateľka odchodom zo spoločnej
domácnosti a nasťahovaním sa do prenajatého bytu. Účastníci v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne
nehospodária a nevedú spoločnú domácnosť, pričom navrhovateľka riešila danú situáciu odsťahovaním

napriek skutočnosti, že dom v ktorom zostal bývať odporca je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky.
Opustením spoločnej domácnosti navrhovateľka riešila v záujme zlepšenia jej zdravotného stavu.
Manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasil, ako dôvod uviedol, že je hlboko veriaci. Nakoľko
navrhovateľka nechcela viesť spoločnú domácnosť v dome, v ktorom žil so svojou prvou ženou,
ktorá zomrela, dom venoval svojim deťom a presťahoval sa k navrhovateľke. Nakoľko navrhovateľke
nevyhovovalo bývanie v činžiakovom byte, rozhodli sa ísť bývať do rodinného domu na dedinu. K
porušeniu dôvery nastalo keď sa odporca dozvedel, že navrhovateľka spísala testament, z ktorého

bol vylúčený, čím došlo k veľkému sklamaniu, nakoľko dom spoločne rekonštruovali, pričom vynaložil
maximálne úsilie na zveľaďovaní rodinného domu. V závere výpovede opakovane uviedol, že je hlboko
veriaci a má záujem na trvaní manželstva a v prípade, žeby sa navrhovateľka rozhodla vrátiť späť
do spoločnej domácnosti, tak ju príjme s otvorenou náručou. Navrhovateľka ako reakciu na uvedenéuviedla, že neakceptuje jeho návrh, do spoločnej domácnosti sa nevráti, najmä s poukazom na jej
zdravotný stav a nevyhnutnú liečbu, ku ktorej potrebuje absolútny kľud, pomoc najmä po psychickej
stránke, čo od manžela nemožno očakávať.

3. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 30.05.2002 v W. Y. nad U.. U navrhovateľky ide o manželstvo
prvé, u odporcu o manželstvo druhé. Obaja sú občanmi SR. Z manželstva nepochádzajú deti. Spoločné
bydlisko účastníci mali v S., V. č. 1153, čím je v zmysle ust. § 92 CMP daná miestna príslušnosť
tunajšieho súdu na prejednanie veci.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale
rozvrátené, manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci
sa neriadia ust. § 18 Zákona o rodine, preto v zmysle § 23 tohto zákona manželstvo rozviedol.
Príčinu rozpadu manželstva súd videl v rozdielnosti názorov, rozdielnosti pováh, ako aj rozdielne
hodnotové rebríčky, osočovanie zo strany manžela, čím dochádzalo k strate identity navrhovateľky,
ktorá v čase choroby potrebovala najmä psychickú pomoc, čo zo strany manžela postrádala. Nakoľko

jej vážne ochorenie potrebuje najmä psychickú oporu a podporu, nie je ochotná zotrvať vo zväzku,
kde je osočovaná a ponižovaná. Súd dospel k názoru, že v danom prípade obnovenie spolužitia
medzi účastníkmi nie je za daných okolností možné, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nehospodária a zo strany navrhovateľky vzhľadom na zdravotný stav je vylúčený návrat do spoločnej
domácnosti, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel navrhovateľky, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh na rozvod zamietol. Uviedol, že navrhovateľka je vážne

chorá, pričom jej stav sa môže zhoršiť do takej miery, že sa o ňu ako manžel a hlboko veriaci človek
bude musieť postarať. Nesúhlasil s tvrdením, že dom, v ktorom zostal bývať je vo výlučnom vlastníctve
manželky.
7. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že manželstvo je dlhodobo nefunkčné,
pričom zotrvať v takomto manželstve by znamenalo ponechať ju napospas človeku, ktorý jej spôsoboval

týranie a vydieranie.
8. Manžel navrhovateľky následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že
vyjadrenie navrhovateľky sa nezakladá na pravde. Spomínané týranie a vydieranie môže mať súvis s
jej zhoršeným zdravotným stavom.
9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 CSP v spojení s § 66 CMP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvodne na ne prihliada.

15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi,
ktorýneodčiniteľnebrániďalšiemuplneniuspoločenskéhoúčelumanželstva.Rozvratvovzťahochmedzi
manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní

pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi
manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok ich spolužitia.17.Dôležitosťjednotlivýchúlohmanželstvasavjehopriebehumeníatovzávislostioddĺžkyjehotrvania,
veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia
výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov
rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi
manželmisútakvážnenarušenéahlbokorozvrátené,apretomanželstvonemôžeplniťsvojspoločenský
účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva vyjadreného v ust. § 23 Zákona o rodine. Odvolací
súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat,

ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich
manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne
povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy, či hospodárenie.
Príčinu rozpadu manželstva odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie videl teda v rozdielnosti
názorov, rozdielnosti pováh, ako aj rozdielnych hodnotových rebríčok, osočovanie zo strany manžela,
čím dochádzalo k strate identity navrhovateľky, ktorá v čase choroby potrebovala najmä psychickú

pomoc, čo zo strany jej manžela postrádala. Nakoľko jej vážne ochorenie potrebuje najmä psychickú
oporu a podporu, nie je ochotná zotrvať vo zväzku, kde je osočovaná a ponižovaná. V danom prípade
obnovenie spolužitia medzi účastníkmi nie je za daných okolností možné, účastníci nežijú v spoločnej
domácnosti, spoločne nehospodária a zo strany navrhovateľky vzhľadom na zdravotný stav je vylúčený
návrat do spoločnej domácnosti. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim

zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia.
Vzhľadom na negatívny postoj navrhovateľky k manželskému spolužitiu a na defenzívny postoj manžela
k riešeniu tohto stavu, nie je ani podľa odvolacieho súdu predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti
oboch manželov. I podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával

v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za
preukázaný rozvrat manželstva, súd prvej inštancie správne na základe týchto skutočností manželstvo
účastníkov rozviedol.

19. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).