Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12Csp/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201999
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617201999.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu W. F., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom A., A. S. XX, štátny občan SR, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom
Lučenec, J. Kráľa 5/A proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava 2, Mlynské
nivy 49, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r. o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava,
Lovinského 22, IČO: 36 868 949, v konaní o zaplatenie sumy 1 147,37 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie sumy 1 147,37 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 11.02.2017
do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a od žalobcu náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 147,37 Eur spolu s 5 %
ročným úrokom z omeškania počnúc od 11.02.2017 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia.

2. Uviedol, že dňa 11.06.2015 uzatvoril so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 612250781 (ďalej len Zmluva o spotrebiteľskom úvere). Na základe vyššie
menovanej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1 900,--Eur. Súčasne žalobca uzatvoril so

žalovaným súvisiacu Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti
žalovaného od žalobcu na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 612250781 (ďalej len Zmluva o poskytnutí služby Komfort).
Pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní vznikla titulom bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného na úkor žalobcu tým, že prijímal od žalobcu peňažné plnenie, na ktoré neexistoval právny
titul. Žalobca mal uzatvoriť so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere (vyššie vyšpecifikovaná)
a súčasne ten istý deň malo dôjsť aj k uzatvoreniu súvisiacej zmluvy o poskytnutí služby Komfort.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiacu zmluvu o poskytnutí služby Komfort, od ktorých
žalobca odvodzuje svoj nárok, majú zásadné zákonné nedostatky a obsahujú ustanovenia v rozpore
so zákonom, v dôsledku čoho je zmluvu o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné považovať za absolútne
neprávny úkon.

3. Na základe vyššie uvedenej Zmluvy o poskytnutí služby Komfort (špecifikovaná v čl. I. žalobného
návrhu) sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi bude za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu

v prevzatí finančnej hotovosti, ktorá je určená na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol
poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (špecifikácia v čl. I. žalobného návrhu) Žalobca
má za to, že vyššie špecifikovaná Zmluva o poskytnutí služby Komfort má k Zmluve o spotrebiteľskom
úvere akcesorickú povahu aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému ničnebránilo v tom, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobcu žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákon
tým, že dojednal osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne,

ale zhrnul tento poplatok do splátky úveru. Odplata za doplnkovú službu, ktorá bola predmetom Zmluvy
o poskytnutí služby Komfort bola pri doplnkovej zmluve percentuálne vo výške 60,50 % z poskytnutého
úveru. Má za to, že Zmluva o poskytnutí služby Komfort je doplnkovou službou, ktorá je spojená a
úzko súvisí so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu by sa Zmluva o spotrebiteľskom úvere a s ňou
súvisiaca Zmluva o poskytnutí služby Komfort mali posudzovať ako jeden celok. Akcesorický charakter

Zmluvy o poskytnutí služby Komfort k Zmluve o spotrebiteľskom úvere možno priamo dôvodiť aj z bodu
1.1 priloženej Zmluvy o poskytnutí služby Komfort. V súvislosti s uzavretou Zmluvou o poskytnutí služby
Komfort žalobca poukázal na to, že táto Zmluva nie je samostatne označená číslom.

4.Žalobcapoukázalna§52aObčianskehozákonníka(ďalejOZ):,,aksúuzavretéviaceréspotrebiteľské
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv

samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich uzavretí zrejme
vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami". Zmluva o poskytnutí služby Komfort bola nevyhnutnou podmienkou na uzatvorenie Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Je nelogické, aby žalobca z vlastnej vôle pristupoval a požadoval uzatvorenie
ZmluvyoposkytnutíslužbyKomfort,čímsaposkytnutýúverpredraží,nakoľkomusíplatiťešteajodmenu
obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru u neho v domácnosti. Táto služba nebola
dojednaná individuálne na žiadosť žalobcu, ale bola daná len ako podmienka poskytnutia úveru.

5. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase podpisu Zmluvy o
spotrebiteľskomúveremábyťodmenazadoplnkovúslužbuzahrnutádocelkovýchnákladovspotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že
žalovanývzmluveospotrebiteľskomúverenesprávneuvádzaRPMNvovýške29,80%pričomskutočná
RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort je niekoľko násobne vyššia (pre

ilustráciu ide o RPMN približne vo výške 108,32 % -(výpočet http://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-
pozicky/kalkulacka). V skutočnosti teda spotrebiteľ (žalobca) za úver zaplatí celkom 87,96 % odplatu
zo sumy poskytnutého úveru, čo pri priemerných úrokoch v bankách je doslova úžernícke plnenie.
Požiadavku na takéto plnenie nie je možné inak pomenovať len ako úžera, čo odporuje dobrým mravom.
Z tohto vyplýva absolútna neplatnosť právneho úkonu ako celku. Ak zákonu alebo dobrým mravom

odporuje zmluva o spotrebiteľskom úvere v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti
vztiahnuť na zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako celok.

6. Žalobca ďalej uviedol, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté peňažné
prostriedky neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

(ďalej aj len ako zákon 129/2010 Z. z.) a súčasne sú v nej viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu
spotrebiteľskej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať okrem iného aj údaj o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (musí byť uvedená konkrétnym dátumom). V prípade, že údaj o
konečnej splatnosti v zmluve absentuje považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov,

čoho si musel byť žalovaný ako odborne a právne znalý dodávateľ vedomý. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere nie je uvedený konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje iba údaj týkajúci sa počtu splátok (100). Úmyslom zákonodarcu bolo,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný a uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať
konečná splatnosť poskytovaného úveru.

7. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súčasne v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) absentuje aj
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má taktiež za následok, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť žalovaný ako odborne a právne znalý
dodávateľ rovnako vedomý. S dôrazom na tzv. legálny výklad (dôvodová správa) daného ustanovenia

je potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej výške, ako dlho a v akých
termínochjepovinnýsplácaťistinu,úrokyainépoplatky.Spotrebiteľmáužpripodpisezmluvyvedieťaká
pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť
bude pripísaná na úhradu poplatkov. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie, z ktorého byuvedené bolo zrejmé. Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania
zákonom požadované náležitosti neobsahuje.

8. V rámci samotného textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nijakým spôsobom špecifikované,
aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú službu. Nakoľko v
zmluve absentuje okruh plnení, ktoré majú byť poskytované spotrebiteľovi ako protiplnenie za poplatok
za garantovanú službu je zrejmé, že v zmluvách absentuje skutočné protiplnenie pre spotrebiteľa.
Z uvedeného môžeme vyvodiť, že z dôvodu neurčitosti a absencie skutočného protiplnenia pre

spotrebiteľa je možné opodstatnene považovať poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t. j. za
neplatný, keďže dojednaním "iluzórneho" poplatku došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.

9. Na základe vyššie uvedeného možno podľa žalobcu označiť konanie žalovaného ako úžernícke
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu

ako celku. V danom prípade ide i o obchádzanie zákona, keďže žalovaný protiplnenie za poskytnutie
úveru rozložil na tri sumy, a to na zdanlivo primeraný úrok, poplatok za garantovanú službu, poplatok
za výber splátok úveru. Má za to, že žalovaný postupoval voči žalobcovi bez odbornej starostlivosti a
v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný spotrebiteľské práva žalobcu porušil tým, že v zmluvách použil
neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, najmä:

a) obchodný zástupca (mandatár) poskytnutie úveru podmienil uzatvorením Zmluvy o poskytnutí služby
komfort,
b) v Zmluve o úvere neuviedol skutočné RPMN.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon. Dôsledkom
absolútnej neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, že žalovaný mal nárok iba na vrátenie istiny

poskytnutého úveru, t.j. iba na vrátenie takej sumy, aká bola reálne žalobcovi poskytnutá na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súvisiacim dôsledkom je súčasne aj skutočnosť, že všetky peňažné
plnenia žalobcu, prijímané nad rámec istiny jednotlivých poskytovaných úverov, je nutné považovať za
bezdôvodné obohatenie, nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovaného na
úkor žalobcu bez právneho titulu.

10. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 04. októbra
2013, sp. zn. 36C/69/2011, podľa ktorého ,,zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere,
v ktorej je uvedený administratívny poplatok a zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok
úveru týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na zistenú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná skutočnosťou, že zmluvná podmienka
(administratívnypoplatok)netýkajúcasahlavnéhopredmetuplneniaaodmenyzatotoplnenie(odmenou
je dohodnutý úrok za poskytnutie úveru) je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa,
keď za bližšie neurčené služby spoločnosti Provident Financial, s.r.o. musí spotrebiteľ zaplatiť poplatok,

ktorý vo svojom rozsahu takmer zodpovedá dohode o odmene za poskytnutie celého úveru, t.j. tento
bližšie neidentifikovaný poplatok zdvojnásobuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.
Zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru, týkajúca sa odmeny za hotovostný výber
splátok úveru taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
nakoľko táto zmluvná podmienka je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď

za v zásade spotrebiteľom nepožadovanú službu - osobné vyberanie splátok úveru prostredníctvom
pracovníkov spoločnosti Provident Financial, s.r.o. má spotrebiteľ zaplatiť sumu, ktorá predstavuje
viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Z čoho jednoznačne vyplýva, že takto dohodnutá odmena
za osobné inkasovanie splátok úveru podstatne a niekoľkonásobne zvyšuje výdaje spotrebiteľa v
súvislosti s poskytnutým úverom. Aj keď ide o samostatnú zmluvu, táto zmluva priamo súvisí so

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere". Tiež aj rozhodnutie Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.03.2013,
sp. zn.: 12C/63/2013: Okresný súd v Lučenci považoval Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré boli
uzatvorenévtenistýdeňakoZmluvyospotrebiteľskýchúverochmedziúčastníkmikonaniazadoplnkovú
službu súvisiacu s úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom Zmluvy o zabezpečení
splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru,

mala byť podľa § 2 písm. g) zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, a teda aj do RPMN. Súd poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by táto odmena zo Zmluvy
o zabezpečení splátok úveru bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by
zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd uveril tvrdeniamžalobcov, že v prípade poskytnutia druhého a ďalšieho úveru zo strany žalovaného spotrebiteľom, pokiaľ
nemajú splatený niektorý z úverov, môžu uzatvoriť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere len s podmienkou
uzatvorenia súčasne aj Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Pre spotrebiteľa to v konečnom dôsledku

znamená, že tento súbežný úver už nemôže splácať v pobočke žalovaného, ani vkladom na jeho účet,
ale že splátky bude raz týždenne chodiť osobne v hotovosti do domácnosti vyberať obchodný zástupca
žalovaného za odmenu. Súd mal jednoznačne za preukázané, že podmienkou uzatvorenia takýchto
spotrebiteľských úverov bola uvedená doplnková služba. Okresný súd usúdil, že je nelogické, aby
spotrebiteľ z vlastnej vôle pristupoval a požadoval uzatvorenie Zmluvy o zabezpečení splátok úveru,

čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude
vyberať splátky úveru v jeho domácnosti a platiť mu za to odmenu. Už aj zo skutočnosti, že ak v tom
čase mal spotrebiteľ už jeden úver a ten platí buď na pobočke žalovaného alebo vkladom na účet v
banke, kde by mohol pri týchto úhradách zároveň uhrádzať aj iný úver, ktorý ma od žalovaného, je
nelogické, aby dobrovoľne platil odmenu na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru obchodnému
zástupcovi za odplatu 50 % z úveru a tým ešte aj obmedzoval svoje súkromie pri jeho návštevách v

domácnosti. Súd mal za to, že táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť spotrebiteľa, ale
bola daná ako podmienka poskytnutia ďalšieho úveru zo strany žalovaného, resp. jeho obchodného
zástupcu. Podľa názoru súdu chcel žalovaný uzatvorením Zmluvy o zabezpečení splátok úveru obísť
zákon tým, že odmenu obchodného zástupcu nezahrnul do celkových nákladov súvisiacich so Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere ako doplnkovou službou. Súd mal za to, že vo výške odmeny obchodného

zástupcu, ktorá predstavuje 50 % z poskytnutého úveru sa skrývajú aj skryté úroky z úveru. Súd preto
Zmluvy o zabezpečení splátok úverov, ktoré boli uzavreté súčasne so Zmluvami o spotrebiteľských
úveroch posúdil za absolútne neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2013, sp. zn.: 41Cob/139/2012 Krajský
súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru,

že zmluva o úvere je neplatná. Okresný súd mal za to, že dojednanie poplatku v úverovej zmluve,
ktorý tvorí podstatnú časť odplaty za poskytnutý úver cca vo výške 5-násobku úrokového výnosu (čo
je klasická odplata za poskytnutie finančných prostriedkov) bez bližšieho popisu funkcie a dôvodnosti
tohto poplatku je neplatným právnym úkonom z dôvodu rozporu s ust. § 39 OZ. Podľa názoru súdu
dojednanie tak vysokého a ničím nekonkretizovaného administratívneho poplatku, kedy je celková ročná

odplata za úver vyššia ako cca 70 %, nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška
úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu pri neplatnosti dojednania
o administratívnom poplatku je s prihliadnutím na ochranu dlžníka ako spotrebiteľa posudzovaný právny
úkon neplatný ako celok. Práve výška administratívneho poplatku je pre nebankovú spoločnosť nosnou
časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že ide o časť právneho úkonu, zabezpečujúcu

nebankovej spoločnosti dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je
jeho základným cieľom, pričom miera zisku, plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku
zanedbateľná. Krajský súd doplnil odôvodnenie tým, že administratívny poplatok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá odporuje právnym predpisom, je v rozpore dobrými mravmi a preto je
neplatná.

11. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne žalovanému bez platného právneho titulu, zakladá na strane
spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 457 OZ ,,ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal". Bezdôvodné obohatenie
predstavuje uhradená suma zo strany žalobcu, ktorá presahuje reálne poskytnuté finančné prostriedky.
Na základe predkladanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že žalobcovi bola od žalovaného

poskytnutá celková čiastka úveru 1 900,--Eur (istina úveru vyplývajúca zo zmluvy) a uhradil žalovanému
k predmetnej zmluve sumu vo výške 3 047,37 Eur. Žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
v súvislosti s absolútne neplatnou zmluvou o úvere vo výške 1 147,37 Eur. Žalovaný sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu, nakoľko bez právneho titulu prijal úhradu od žalobcu nad rámec istiny úveru
dňa 24.03.2016 vo výške 1 147,37 Eur (úhrady 3 047,37 Eur - istina úveru 1 900,-- Eur).

12. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 06.02.2017 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy
do 10.02.2017. Žalobca má za to, že žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa11.02.2017, dostal do stavu omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobcovi. Žalobca si preto
uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa 11.02.2017 do zaplatenia.

13. Žalobca k odporu žalovaného písomne uviedol, že podstata argumentácie a tvrdení žalobcu stojí a
odvíja sa od jednej základnej skutočnosti, a síce, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere postupoval v rozpore s platným právom (úžerná odplata, nerešpektovanie výpočtu RPMN podľa
zák. č. 129/2010 Z. z., nekalé obchodné praktiky), čo má za následok, že na strane žalovaného
neexistuje platný právny titul na prijatie akejkoľvek odplaty za poskytnutie úveru. Zotrváva na tom, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto sporu, je v rozpore so zákonom. Poukázal
najmä na rozpor s § 3 ods. 1, § 39 a § 39a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
"Občiansky zákonník"), § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 9 ods. 2 a § 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len "zákon o spotrebiteľských úveroch"
alebo "zákon č. 129/2010 Z. z."). Absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere odvodzuje
s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka (rozpor s dobrými mravmi). Súčasne poukázal aj na

rozpor s § 39a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsobuje civilnoprávnu úžeru. V dôsledku neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je logicky neplatnou aj zmluva o poskytnutí služby Komfort (ďalej len "zmluva
o doplnkovej službe"), ktorá sa svojim trvaním viaže na hlavný záväzkový vzťah.

14. Dikcia § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je nasledovná: "na účely výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa...", pričom v súvislosti s pojmom
"celkové náklady spotrebiteľa" odkazujeme na § 2 písm. g) toho istého zákona: "...do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,

aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok." Odmena za výber
splátok v hotovosti mala byť jednoznačne súčasťou RPMN, keďže ide o doplnkovú službu a uzavretie
zmluvy o doplnkovej službe bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na vyššie
prezentované argumenty ako aj obchodnú prax žalovaného v súvislosti s uzatváraním zmlúv o
spotrebiteľských úveroch (ktorá je určite známa aj súdu z jeho činnosti) máme za to, že odmena

zo zmluvy o doplnkovej službe mala byť zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, a teda mala vstúpiť aj do vzorca na výpočet RPMN. Súdny dvor EÚ
vyslovil názor, že zavádzanie v otázke RPMN má vplyv na zrozumiteľnosť ceny spotrebiteľského úveru
(uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ/ X.). Nesprávna RPMN je zavádzaním v podstatnej informácii pre
spotrebiteľa a takúto prax označil Súdny dvor EÚ za klamlivú obchodnú praktiku (nekalú). Konštatoval

to v rozsudku C-453/10 Perenič/S.O.S. Financ.

15. Pokiaľ by si žalobca skutočne mohol dobrovoľne vybrať medzi úhradami splátok "svojpomocne" -
lacnejšívariantaprostredníctvomobchodnéhozástupcu-drahšívariant,jezrejmé,žebysapreuvedenú
službu s obchodným zástupcom nerozhodol a tak si ušetril náklady umelo predražujúce úver. Je úplne

nelogické ba až absurdné, aby žalobca sám požadoval uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe resp.
si túto službu sám slobodne a vážne zvolil, nakoľko "odmena" za hotovostný výber splátok obchodným
zástupcom žalovaného podstatne zvyšuje celkovú odplatu za úver. Pravidelné návštevy obchodných
zástupcov žalovaného v domácnostiach klientov vrátane žalobcu, za ktoré si klienti ešte aj platili
(hoci žalovaný zámerne nezahrnul odmenu za výber do RPMN), slúžili výlučne záujmom žalovaného.

Pravidelný osobný výber splátok je pre žalovaného výlučne nástrojom na zlepšenie platobnej disciplíny
jehoklientovdlžníkovalenijakoneslúžizáujmomsamotnýchklientov.Žalobcanebolreálneoboznámený
s dobrovoľným charakterom zmluvy o doplnkovej službe a zmluvu o doplnkovej službe podpísal iba z
dôvodu, že mu bola predložená ako povinná súčasťou zmluvnej dokumentácie, bez ktorej podpisu by
úver nedostal. Žalobca musel teda automaticky, bez možnosti voľby, podpísať aj zmluvu o doplnkovej

službe, iná možnosť nebola a odmena za túto službu sa mala preto jednoznačne premietnuť do RPMN. Z
uvedeného plynie, že uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe bolo nesporne nevyhnutnou podmienkou
získania spotrebiteľského úveru.

16.Nazákladepodrobnejznalostipraxeaosobnýchinformáciíodcca.100bývalýchklientovžalovaného

z okresov Lučenec a Rimavská Sobota zastáva jednoznačne názor, že obchodní zástupcovia
žalovaného systematicky ponúkali klientom osobný výber splátok ako jedinú možnosť úhrady úveru.
Postup obchodných zástupcov žalovaného, opierajúc sa o jemu známe vyjadrenia klientov, hodnotí ako
hrubé zneužitie dôvery na úkor klientov žalovaného. O spomenutej praxi žalovaného pri uzatváranízmlúv svedčia čestné prehlásenia klientov žalovaného, ktoré predložil. Všetky predložené čestné
prehlásenia zachytávajú podstatu priebehu pravidelne sa opakujúceho skutkového deja pri poskytovaní
úverov zo strany žalovaného.

17. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 24.10.2017 uviedol, že vypočutý svedok G. U., obchodný
zástupca, s ktorým uzatváral Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o doplnkovej službe Komfort,
hovoril pravdu a doplnkovú službu Komfort si vybral dobrovoľne, aby nemusel chodiť do banky, nakoľko
pracuje ako kamionista. S Providentom mal uzatvorených viacero zmlúv, presne si nepamätá koľko, ale

prvé boli ešte v čase, keď platili slovenské koruny. Vedel aj o možnosti splácať úver iným spôsobom ako
tým, že chodili obchodní zástupcovia vyberať splátky k nemu domov a v čase uzatvorenia zmluvy mal aj
účet v banke, a aj v súčasnosti má. Obchodný zástupca mu povedal, že čo sa týka zmluvy o poskytnutí
služby Komfort, že ide o dobrovoľnú službu. Nikdy nepodal žiadnu sťažnosť na obchodného zástupcu.

18. Zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 24.10.2017 uviedol, že i napriek tomu, že sám

klient vypovedal tak, že zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby Komfort podpísal dobrovoľne, trvá na
podanej žalobe a poukázal na zápisnicu z pojednávania na Okresnom súde Lučenec spisová značka
13Csp/117/2016, kde bola vyslúchnutá svedkyňa P. T., čo bola nadriadená obchodnému zástupcovi
G. U., a ktorá potvrdila, že existovali jednotné pokyny pre obchodných zástupcov ako postupovať pri
poskytovaní úverov, a uviedla, že ak chcel klient získať úver na predplatenú platobnú kartu, musel

podpísať zmluvu o doplnkovej službe, čo bol aj prípad žalobcu. Výpoveď svedkyne P. T. v konaní spisová
značka 13Csp/117/2016 sa netýka iných zmlúv, ale všeobecne všetkých zmlúv, kde podľa neho patrí aj
zmluva samotného žalobcu. Súčasťou celkových úverových nákladov spotrebiteľa by mala byť odmena
za doplnkovú službu vždy, bez ohľadu na to, či tu možnosť voľby bola alebo nie, pretože otázka splácania
úveru je integrálnou súčasťou zmluvy o úvere.

19. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú nepravdivé,
navyše tieto žalobca ničím nepreukazuje. Žalovaný trvá na tom, že ním používané zmluvy sú platné,
majúvšetkypríslušnýmiprávnymipredpismistanovenénáležitostianeobsahujúneprijateľnépodmienky,
všetky súvisiace nesprávne tvrdenia žalobcu, preto popiera. Žalovaný namieta, že nepoužíva nekalé

obchodné praktiky a žalobca všetky zmluvy so žalovaným uzavrel dobrovoľne. Žalovaný namieta, že
žalobný návrh na plnenie uvedený v žalobe je neprípustný už len z hľadiska toho, že v ňom absentuje
vyjadrenie synalagmatickej reštitúcie.

20. Medzi stranami došlo okrem iného aj k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 612250781

zo dňa 11. júna 2015 (ďalej len Zmluva o úvere), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
spotrebiteľskýúvervsume1900,--Euražalobcovipoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruvznikolzáväzok
zaplatiť žalovanému celkovú čiastku (pri predpoklade riadneho a včasného splatenia dlhu) v sume 2
421,82 Eur. Jednotlivé náležitosti Zmluvy o úvere sú jasne, zrozumiteľne a určito uvedené v jej texte.
Až po uzavretí Zmluvy o úvere strany spolu uzavreli Zmluvu o poskytnutí služby Komfort zo dňa 11.

júna 2015 (ďalej len Zmluva o doplnkovej službe). Na základe Zmluvy o doplnkovej službe sa žalovaný
zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu a žalobca sa zaviazal žalovanému za
jej poskytovanie zaplatiť celkovú odmenu v sume 1 149,50 Eur. Žalobca, preto bol z oboch vyššie
uvedených zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych titulov, povinný zaplatiť žalovanému spolu sumu 3
571,32 Eur. Žalobca tvrdí, že na splnenie týchto povinností plnil 3 047,37 Eur, žalovaný toto tvrdenie

nepopiera.

21. Žalovaný zdôraznil, že mu doposiaľ nebola právoplatne určená zmluvná podmienka v ním
uzatváraných spotrebiteľských zmluvách za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, ani mu doposiaľ nebolo
právoplatne nepriznané plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v ním uzatváraných

spotrebiteľských zmluvách.

22. Žalovaný trvá na tom, že Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobcom individuálne dojednaná,
je uzavretá platne a neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný vždy postupuje s odbornou
starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný nepoužíva voči spotrebiteľom nekalé obchodné

praktiky, teda ani pri uzatvorení Zmluvy o doplnkovej službe, nekalé obchodné praktiky voči žalobcovi
nepoužil. Žalovaný Zmluvou o doplnkovej službe neobchádza zákon. Skutočnosť, že žalobca uzavrel
Zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne (so skutočnou a slobodou vôľou, nie v tiesni) preukazuje okrem
iného aj to, že:- nie každý spotrebiteľ zmluvu o doplnkovej službe so žalovaným uzavrie;
- Zmluva o úvere je úplne nezávislá od skutočnosti, či dôjde alebo nedôjde k uzavretiu Zmluvy o
doplnkovej službe so spotrebiteľom;

- Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobcom osobitne uzavretá až po uzavretí Zmluvy
o úvere. Nemohla teda podmieňovať uzavretie Zmluvy o úvere, keďže táto bola v čase podpisu Zmluvy
o doplnkovej službe už uzavretá;
-žalovaný svojich obchodných zástupcov školí o dobrovoľnej povahe Zmluvy o doplnkovej
službe, ktorí spotrebiteľov na túto skutočnosť upozorňujú;

-Zmluva o doplnkovej službe je veľmi stručná zmluva s textom iba na jednom liste, pričom bola osobitne
uzavretá a podpísaná stranami (žalobca ju podpísal dokonca až na troch miestach);
-v bode 1.8 Zmluvy o doplnkovej službe je uvedená adresa na podávanie sťažností. Ak by teda aj
obchodný zástupca porušil svoju povinnosť upozorniť spotrebiteľa na dobrovoľnú povahu Zmluvy o
doplnkovej službe (čo nie je prípad tohto súdneho sporu), môže spotrebiteľ' vždy podať sťažnosť na
dotknutého obchodného zástupcu. Spotrebiteľ pritom môže vždy podľa bodu 2.1 Zmluvy o doplnkovej

službe od tejto zmluvy odstúpiť, bez toho aby to akokoľvek ovplyvnilo ďalšie trvania a podmienky
uzavretej zmluvy o úvere (žalobca bol poučený a aj tak sa nesťažoval a od zmluvy neodstúpil); a
-žalobca mal záujem na uzavretí Zmluvy o doplnkovej službe, pretože keby mal záujem realizovať platby
splátok dlžnej sumy bezhotovostne na bankový účet žalovaného, robil by tak aj pokiaľ by mal uzavretú
Zmluvu o doplnkovej službe, žalobca však preferoval osobný výber dlžnej sumy v mieste jeho pobytu.

Žalobca zjavne uzatvoril Zmluvu o doplnkovej službe pretože nemal zriadený bankový účet.

23. Zmluva o doplnkovej službe je samostatne uzavretou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou
obsahujúcou ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene, pričom obe sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne. Je z nich totiž zrejmé, aká je odmena za doplnkovú službu, ako aj to, za čo

sa táto odmena platí, t. z. v čom spočíva podstata služby. Zmluvu o doplnkovej službe strany
osobitne podpísali. Zmluva o doplnkovej službe je akcesorickej povahy k Zmluve o úvere, no
nie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkaných podmienok, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli pre
doplnkovú službu a niektorí nie. Zmluvou o doplnkovej službe sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytovať

nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v pravidelnom preberaní peňažných súm
na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v hotovosti v mieste určenom žalobcom - v meste alebo
obci, kde má pobyt, a žalobca sa zaviazal žalovanému zaplatiť za túto službu dohodnutú celkovú
odmenu. Tieto hlavné zmluvné podmienky, teda doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková
odmena ako cenové dojednanie sú explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa

§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ
alebo Občiansky zákonník). Právo EU v oblasti ochrany spotrebiteľa totiž vychádza z predpokladu, že
priemerný spotrebiteľ' si vie ustrážiť hlavné zmluvné podmienky konkrétnej zmluvy predovšetkým tým,
či zmluvu uzavrie alebo nie, aj z toho dôvodu sú preto hlavné zmluvné podmienky vo všeobecnosti
vylúčené zo súdneho prieskumu skúmania ich prijateľnosti. Táto doplnková služba je orientovaná

predovšetkým na tých zákazníkov, ktorí nemajú zriadený bankový účet v banke (aj z toho dôvodu
preferovali daní zákazníci režim "Hotovostný režim" v zmluve o spotrebiteľskom úvere). Žalobca
pritom preferoval výber hotovosti priamo na mieste ním určenom pred platením vkladom na účet
žalovaného alebo bezhotovostným spôsobom. Zrejmou kauzou (ekonomickým dôvodom) uzavretia
Zmluvy o doplnkovej službe zo strany žalobcu tak bola zjavne tá istá kauza ako pre cieľovú skupinu

zákazníkov, na ktorú je daná služba orientovaná. Jeho snahou tak bolo znížiť svoje náklady, ktoré
by musel vynakladať na splácanie úveru, keby úhrady splátok nerealizoval bezhotovostne, teda jeho
snahou bolo najmä vyhnúť sa plateniu bankových poplatkov za hotovostný vklad na účet žalovaného
(100-krát) a na cestovné náklady v súvislosti s opakovanými cestami do najbližšej banky (100-krát). Ako
z uvedeného vyplýva, nešlo o neracionálne rozhodnutie, ale zjavne išlo naopak o racionálne rozhodnutie

žalobcu. Napokon žalovaný pripomína, že nie je na ňom, aby bránil svojim zákazníkom využívať jeho
nadštandardné doplnkové služby. Uzavretím Zmluvy o doplnkovej službe sa tak záväzok žalobcu platiť
splátky dlžnej sumy na bankový účet žalovaného nemení, ibaže žalovaný sa okrem iného navyše
zaväzuje fyzicky sa dostaviť na miesto určené žalobcom a prevziať od žalobcu hotovosť, ktorú po jej
prevzatí použitie na splnenie povinnosti žalobcu z príslušnej Zmluvy o úvere. Žalobca, ako aj každý

iný zákazník, sa preto môže dobrovoľne rozhodnúť, že buď' bude splácať splátky na bankový účet
žalovaného priamo alebo uzavrie so žalovaným Zmluvu o doplnkovej službe, ktorý od zákazníka bude
preberať hotovosť na rôznorodých miestach odlišných od pobočiek žalovaného. Žalovaný zdôrazňuje,
že neexistuje žiadna zákonná povinnosť, a to ani na základe Zmluvy o úvere, ktorá by žalovanémuprikazovala preberať splátky od svojich zákazníkov osobne na ktoromkoľvek mieste, ktoré si zvolia.
Neexistuje ani žiaden legitímny dôvod, aby takéto ekonomiky náročné plnenie vykonával žalovaný
bezodplatne. Je predsa legitímnym právom žalovaného snažiť sa pri svojej podnikateľskej činnosti

dosahovať v medziach stanovených právnymi predpismi zisk. Celková odmena za doplnkovú službu
podľa Zmluvy o doplnkovej službe bola pritom určená dohodou strán, je primeraná a v súlade s dobrými
mravmi. V plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že okrem iného obchodný zástupca sa spravidla 100-
krát musí dostaviť do miesta určeného žalobcom za účelom plnenia Zmluvy o doplnkovej službe, z čoho
prirodzene vznikajú žalovanému aj značné náklady spočívajúce predovšetkým v cestovných nákladoch

a amortizácii 1 (pri niektorých zákazníkoch išlo o cestu tam a späť presahujúcu aj 30 km), rovnako
tak aj náklady súvisiace so stratou času a zabezpečovaní úhrad osobám, ktoré tieto činnosti v mene
žalovaného vykonávajú. Žalovaný tak žalobcovi poskytoval na základe Zmluvy o doplnkovej službe
reálneaekonomickynáročnéprotiplnenie,ktoréaležalovanýdokázalracionalizovaťnaprespotrebiteľov
primeranú výšku. Pokiaľ aj tak žalobca v konaní namieta údajný rozpor výšky celkovej odmeny s dobrými
mravmi, keď celková odmena pripadajúca v prepočte na jeden výber predstavuje približne len cenu

obojsmerného autobusového cestovného lístka, tak žalovaný považuje tento hodnotiaci úsudok žalobcu
za celkom mylný.

24.Žalovanýuviedol,žežalobcanaviacerýchmiestachžalobynesprávnetvrdí,žeodmenapodľakaždej
Zmluvy o doplnkovej službe by sa mala započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom zo Zmluvy o úvere, a preto podľa nesprávneho názoru žalobcu je v Zmluve
o úvere uvedená nesprávne výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v takej miere, že vraj
ide až o úžeru. Z legálnej definície celkových nákladov tak jasne vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z. z.
rozlišuje medzi doplnkovými službami súvisiacimi so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktoré spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok

a medzi tými, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok.
Žalovaný trvá na tom, že žalobca nemusel uzavrieť Zmluvu o doplnkovej službe, aby na základe Zmluvy
o úvere získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, teda celková odmena
podľa Zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do:
-určenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ; odplata aj celková odmena sú tak v súlade

s právnymi predpismi a dobrými mravmi;
-celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z. z.; údaje v Zmluve o úvere o celkových nákladoch žalobcu sú tak správne;
-celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; údaje v Zmluve o úvere o celkovej čiastke,
ktorú musí žalobca zaplatiť, sú tak správne;

-výpočtu RPMN; údaje v Zmluve o úvere o výške RPMN sú tak správne.

25. Každá Zmluva o úvere bola uzavretá platne v písomnej forme, obsahujúc všetky všeobecné aj
osobitné náležitosti, ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom v okamihu jej uzavretia. Zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný

voči žalobcovi nepoužil nekalé obchodné praktiky (ani zo strany obchodných zástupcov žalovaného
k použitiu nekalých obchodných praktík nedošlo). Na Zmluvu o úvere sa teda nepoužije ani sankcia
bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z. z. používa pre oblasť spotrebiteľských úverov terminus technicus pre označenie odplaty - ceny, ktorým
je spojenie "celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom". Podľa tohto ustanovenia

tieto náklady sú "všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré
musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ktoré sú veriteľovi známe,
okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných

podmienok,". V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu definujúcu odplatu/ cenu za úver. Inak
povedané, odplatou za spotrebiteľský úver sú úroky a poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť (s
výnimkou nepovinných doplnkových služieb). Medzi týmito zložkami odplaty za úver nerobí zákon č.
129/2010 Z. z. žiaden rozdiel. V konkrétnom prípade to znamená, že celkové náklady žalobcu zo Zmluvy
o úvere tvorili len úrok a poplatok za garantovanú službu. Dojednanie o poplatku za garantovanú službu

a o výške úroku nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ČI. 4 ods. 2 Smernice 93/13 a relevantnej judikatúry
samostatnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku a/alebo výšky tohto dohodnutého
úroku, pretože ide vždy len o jednu "časť " ceny úveru.26. Poplatok za garantovanú službu je v Zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom
bol v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože ho
predpokladal aj § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj ČI. 3 písm. g) smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS v platnom znení (ďalej len "smernica 2008/48"). Súdny dvor EÚ k
uvedenému ustanoveniu judikoval, že táto smernica neobsahuje hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa
typov poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať (rozsudok z 12. júla 2012, vec C-602/10, SC Volksbank
Románia SA, bod 65). Je teda zrejmé, že ani samotná smernica 2008/48 nestanovuje žiadne

obmedzenia čo sa týka druhov, rozsahu alebo kvality poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať v rámci
poskytovania spotrebiteľských úverov.

27. Dohodnutý úrok je v Zmluve o úvere uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou úrokovou
sadzbou zo sumy úveru. Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali
iné nebankové subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru, resp. dokonca nižší ako priemer v danom

segmente trhu. Žalovaný zdôraznil, že nekompenzuje nízky úrok vysokými poplatkami, ako je to bežnou
praxou v bankovom sektore a navyše, žalovaný pri poskytovaní spotrebiteľského úveru podstupuje
podstatne vyššie riziko ako banka poskytujúca spotrebiteľský úver. Banka má zväčša splatenie úveru
zabezpečené aspoň pohľadávkami z účtu zákazníka, vedeného v danej banke, čo žalovaný nemá.

28. V danom prípade pre splnenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je
postačujúce, že v Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že: "Úver sa zo podmienok podľa tejto
Zmluvy poskytuje na dobu 100 týždňov. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti
úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia Zmluvy". Žalovaný v súvislosti s touto
náležitosťou zdôraznil, že nedávno vyhláseným rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016,

Home Credit Slovakia, a. s. proti X.Á. U., C-42/15 ( ďalej len " Rozsudok HCS") Súdny dvor vo svojom
výroku záväzným spôsobom objasnil okrem iného aj článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48, a to
nasledovne: "2. Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy

týchto splátok.". Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice 2008/48 jasne vyložil tak, že obsahom
danejnáležitostiniejenevyhnutneuvedeniekonkrétnehodátumu(deň,mesiac,rok).Dôležitýmpretento
spor je však práve spôsob, akým Súdny dvor EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 Rozsudku HCS,
Súdny dvor EÚ poukázal na cieľ daného ustanovenia, ktorý uvádza generálna advokátka E. Sharpston,
a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora

EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek formulácia, ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa však neukladá v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac,
rok).

29. V danom prípade bolo postačujúce, že v Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že počet

splátok je 100, bola definovaná výška každej splátky, bola určená splatnosť každej splátky, pričom je
potrebné zohľadniť, že úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby
bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek
celkových nákladov žalobcu spojených s poskytnutým úverom. Ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) (teraz
písm. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia,"satransponovaldovnútroštátneho
právneho poriadku SR čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48: "výšku, počet a frekvenciu splátok
spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia". Zásadným a prelomovým vo vzťahu

k objasneniu výkladu tejto náležitosti je preto aj v tomto prípade nedávno vyhlásený Rozsudok HCS
(rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016, vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti X. U., C -
42 /15 ), v ktorom Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom objasnil okrem iného aj článok
10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48, a to nasledovne: "3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice
2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny

po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave."30. Žalovaný, hoci popiera všetky tvrdenia žalobcu o neplatnosti oboch spomínaných zmlúv, zdôraznil,
že v prípade aplikovateľnosti § 457 OZ, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo
vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Podľa § 457 OZ: "ak je zmluva neplatná alebo ak

bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal." Z uvedeného
vyplýva, že sa v prípade aplikácie § 457 OZ v plnej miere aplikuje synalagma podľa § 560 OZ. In
concreto uvedené znamená, že domáhať sa splnenia takéhoto záväzku voči svojej osobe môže len ten,
kto sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že je pripravený ho splniť oproti
plneniu protistrany. Pokiaľ by teda súd považoval uvedené zmluvy resp. niektorú z nich za neplatné/

ú (hoci tieto zmluvy sú platné) musel by vo svojom výroku vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah,
teda vzájomnú podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej strane. V
prípade žalovaného by tak vrátenie plnenia doplnkovej služby nebolo možné, a preto by sa aplikoval §
458 ods. 1 druhej vety OZ, a žalovanému by sa musela poskytnúť zo strany žalobcu peňažná náhrada
za plnenie doplnkovej služby poskytnuté žalobcovi. Nakoľko žalobca takúto podmienenosť plnenia v
žalobnom návrhu na plnenie nevyjadril, vzhľadom na kontradiktórnosť sporového konania, je už len táto

skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

31. Žalovaný k replike žalobcu písomne uviedol, že predmetom súdneho sporu na základe podanej
žaloby sú len tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú opísané v podanej žalobe, teda nie skutočnosti
opísané v súdnych rozhodnutiach alebo iných prílohách žaloby (repliky) na ktoré žalobca v žalobe (v

replike)lenodkazujeakojetovprípadepredloženýchrôznychzápisníczrôznychpojednávanívedených
na Okresnom súde Lučenec.

32. Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Zmluvné strany si v nej presne dohodli okrem iného aj predmet plnenia (ČI. 1 bod 1.1) a cenu

plnenia (ČI. 1 bod 1.2), pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne z čoho je zrejmé, že v
žiadnom prípade sa pri týchto položkách nemôže podľa § 53 ods. 1 druhá veta OZ jednať o neprijateľnú
podmienku. Žalobca nemusel uzavrieť Zmluvu o doplnkovej službe, aby na základe Zmluvy o úvere
získal spotrebiteľský úver a aby ho získal za ponúkaných podmienok, teda celková odmena podľa
Zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do:

-určenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ; odplata podľa Zmluvy o úvere aj celková
odmena sú tak súlade s právnymi predpismi a dobrými mravmi;
-celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z. z.; údaje v Zmluve o úvere o celkových nákladoch
žalobcu sú tak správne;

-celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť'; údaje v Zmluve o úvere o celkovej čiastke, ktorú musí
žalobca zaplatiť, sú tak správne;
-výpočtu RPMN; údaje v Zmluve o úvere o výške RPMN sú tak správne.

33. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 24.10.2017 uviedol, že žaloba je v značnom rozsahu

špekulatívna a nedôvodná. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú nepravdivé, tak ako to vyplýva aj z
výsluchu žalobcu, aj svedka. To, čo je uvedené v žalobe v podstate vychádza z formulárových žalôb
právneho zástupcu žalobcu, ako to bolo potvrdené aj oboma výsluchmi na tomto pojednávaní. Žalovaný
má za to, že zmluvy boli uzatvorené platne, taktiež aj zmluva o doplnkovej službe bola uzatvorená platne
a dobrovoľne. Zmluvy majú všetky náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, taktiež

aj výška RPMN bola v zmluve o úvere uvedená správne, nakoľko zmluva o poskytnutí služby Komfort
bola uzatvorená dobrovoľne, čo sa aj potvrdilo. Čo sa týka náležitosti zmluvy, poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora Home Credit/U., ku ktorým záverom sa priklonila aj Národná banka Slovenska. Čo sa
týkapredloženejzápisnicezpojednávaniasp.zn.13Csp/117/2016zostranyzástupcužalobcu,poukázal
na § 132 ods. 2 CSP, kde opis skutkových okolností nemožno nahradiť odkazom na iné odkazy, čo je v

tomto prípade uvedená zápisnica, ktorá poukazuje na iné zmluvy, na iné skutkové okolnosti.

34. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka G. U., prečítaním Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, Zmluvy o poskytnutí služby Komfort, evidencie platieb, predžalobnej výzvy, čestných
prehlásení klientov žalovaného, zápisníc z pojednávaní vo veci 21Csp/196/2016, 13Csp/58/2017,

13Csp/121/2016, 13Csp/18/2017, 13Csp/96/2016, 13Csp/30/2017, 13Csp/117/2016, Manuálu pre
obchodných zástupcov, Stanoviska Európskej komisie vo veci C 372/14, čestného prehlásenia T. X.,
Informácie odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS a zistil nasledovný skutkový stav:35. Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 11.06.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 1 900,--Eur. Celkové náklady žalobcu ako
zákazníka podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 sú tvorené súčtom úroku 11,20 % ročne a poplatku

za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou zo sumy úveru, t. j. vo výške
223,07 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 298,75 Eur. RPMN bola vo výške 23,80
%, odplata 521,82 Eur, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť Providentu je 2 421,82 Eur,
priemerná hodnota RPMN 18,24 %. Žalobca ako zákazník mal splatiť Providentu dlžnú sumu v 100-
týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú je 24,22 Eur a

výška poslednej splátky dlžnej sumy je 24,04 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 100 týždňov, termín
splatnostiposlednejsplátkyatedaajkonečnejsplatnostiúveruadlžnejsumyjesiedmydeňstéhotýždňa
po dni uzavretia zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime predplatená platobná karta. Splatnosť
prvej splátky nastáva 20.kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy a splatnosť každej splátky bol ďalšej
splátky 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

36. Dňa 11.06.2015 medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o poskytnutí služby Komfort, kde
žalovaný ako poskytovať sa zaviazal žalobcovi ako zákazníkovi za odmenu počas splatnosti zmluvy
pravidelne poskytovať služby, v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobcu ako zákazníka
peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, poskytnutému na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a žalobca ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zaplatiť

žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 1 549,50 Eur, ktorú sa zaviazal žalobca
splácať v stých pravidelných splátkach, a to v 39.týždených splátkach vo výške 11,50 Eur a poslednú
splátku vo výške 11,--Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. V bode 1.3 Zmluvy je uvedené,
že zákazník - žalobca svojim podpisom potvrdil, že je mu zrejmé a bol vopred oboznámený s tým, že
objednanie uvedenej služby je dobrovoľné, nie je podmienkou získania úveru podľa zmluvy o úvere a

ani získania úveru za ponúkaných podmienok a tiež, že ak si službu neobjedná, nezmení to podmienky
poskytnutia úveru podľa zmluvy o úvere.

37. Z evidencie platieb má súd preukázané, že zo strany žalobcu došlo z titulu poskytnutého úveru k
zaplateniu sumy 3 047,37 Eur.

38. Vypočutý svedok G. U. uviedol, že v spoločnosti žalovaného pracoval ako obchodný zástupca od
februára roku 2010 asi do apríla 2016. Náplňou jeho práce bolo vyberanie splátok, kde každý týždeň
chodil navštevovať svojich zákazníkov a vyberal predpisovanú týždennú splátku, a ďalej v náplni práce
mal to, že keď niekto požiadal o pôžičku, išiel na návštevu a podľa požiadaviek klienta a predpisov,

ak vedeli dať pôžičku, tak sa pôžička poskytla. Svoju činnosť vykonával vo A. a rôznych dedinách a
spadalo to pod pobočku S.. Čo sa týka samotného žalobcu, tento bol veľmi dobrým zákazníkom, boli
v kontakte a mal uzatvorených viacero zmlúv. Každá zmluva sa uzatvára doma u zákazníka, to bol
predpis všeobecne, a tak to bolo aj u samotného žalobcu. Všeobecne 90 % zmlúv vypisoval on, a keď
chodil spolu so svojim nadriadeným, tak on vysvetľoval čo je v zmluve a nadriadený vypisoval údaje.

Bola to taká kontrola od nadriadeného, že ako pracuje. Jeho nadriadenou bola pani P. T.. Čo sa týka
samotného žalobcu, ešte pred vypísaním zmluvy mu vysvetlil aká je výška úveru, aký je úrok, aká je
týždenná splátka, koľko musí doplatiť celkovo, to všetko vedel, a na základe toho sa vypisovali zmluvy,
a potom nadriadení to museli schváliť. Vždy do domácnosti aj k pánovi F. išiel dvakrát, prvýkrát, keď mu
vysvetlil podmienky podľa toho aký chcel úver, aká bude úroková sadzba, aká bude týždenná splátka,

čo celkovo musí doplatiť, a ak s tým žalobca súhlasil, išiel domov vypísať zmluvy a prišiel naspäť,
všetko mu znova vysvetlil, a potom poslal zmluvu na schválenie. Následne to podpísal pán F., aj on. Pri
podpisovaní a vypisovaní zmlúv zisťoval u žalobcu, či má zriadený účet v banke, nakoľko mohol si vybrať
či chce úver na bankový účet alebo na predplatenú platobnú kartu. Všeobecne, ak chcel zákazník získať
peniaze skôr, tak sa dávali na predplatenú platobnú kartu, v prípade, ak dostal peniaze na účet, tak to

bolo minimálne za 14 dní. Pán žalobca splácal úver každý týždeň, niekedy dopredu aj na 2-3 týždne,
lebo pracoval ako vodič kamiónu a niekedy nebol doma, a keď vedel, že v tom období doma nebude,
tak zaplatil vopred splátky aj na 2-3 týždne. Výhodou služby Komfort všeobecne pre klientov bolo, že
peniaze dostali na predplatenú platobnú kartu, nemuseli chodiť do banky zaplatiť týždennú splátku, čo
bolo konkrétne pre pána žalobcu vyhovujúce, nemal s tým starosti a tiež mal výhodu v tom, že keď

vynechal nejakú splátku, tak sa vedeli dohodnúť. Sám pán žalobca súhlasil so zmluvou o poskytnutí
služby Komfort, pričom nielen on, ale väčšinou 99 % klientov sa rozhodlo aj pre službu Komfort, lebo
vedeli, že peniaze dostanú hneď, a že nebudú mať starosti a nebudú musieť chodiť do banky. Žalobcovi
aj vysvetlil, že má možnosť splácať úver aj vkladom na účet v banke. Všeobecne ak si klienti zvolili režimpredplatená platobná karta, tak 90 % klientov si zvolilo aj službu Komfort. Úver, keď bol poskytnutý na
predplatenú platobnú kartu, nebolo podmienkou, aby zároveň bola aj uzatvorená zmluva o poskytnutí
služby Komfort. Pán žalobca si však sám zvolil túto službu. V prípade, ak sa klient aj rozhodol pre službu

doplnkovú Komfort, tak mohol ju aj vypovedať, tak potom by ďalej platil úver cez účet. Uzatvorenie
zmluvy o poskytnutí služby Komfort nebolo podmienkou získania úveru na kartu. Svedok ešte dodal,
že všeobecne bol odmeňovaný u žalovaného tak, že dostával provízie, ktoré sa skladali z dvoch častí,
pričom jedna bola z výberov, to dostal nejaké percento a druhá časť provízie bola podľa toho koľko
úverov predali. Čo sa týka predajnosti úverov, tu boli oceňovaní iba pri nových zákazníkoch, to znamená,

napríklad u žalobcu, ktorý mal súbežný úver, tak z tohto nemal nič. Výšku odmeny do zmluvy vypisoval
na základe tabuľky, ktorú mal od Providentu, ktorá sa odvíjala od výšky úveru.

39. Žalobca do súdneho spisu predložil ako listinný dôkaz čestné prehlásenia klientov žalovaného (č. l.
144 až 167 spisu), z ktorých je zrejmé, že sa jedná o čestné prehlásenia blanketné, rovnakého obsahu,
v zmysle ktorých označené subjekty menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom vyhlasujú,

že v určitý konkrétny deň uzatvorili so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mlynské nivy 49, prostredníctvom jej obchodného zástupcu, taktiež označeného menom, zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, číslo vypísané v každom prípade vo vzťahu k tej ktorej zmluve. Osoby vyhlasujú,
že potom ako si obchodný zástupca overil, že spĺňajú podmienky na poskytnutie úveru, pripravil a
predložil im k podpisu zmluvu pozostávajúcu z viacerých formulárových listín. Pamätajú si, že k tomu,

aby úver dostali, museli podpísať viacero papierov, obchodný zástupca im nič nehovoril o tom, že by
bola aj iná možnosť ako čerpať daný spotrebiteľský úver ani im neponúkol lacnejšiu možnosť čerpania.
Bola iba jedna možnosť, a to podpísať všetky papiere a tak dostať pôžičku. Splátky úveru potom chodil
osobne pravidelne vyberať obchodný zástupca. Uvedené čestne prehlasujú podpísané osoby označené
podpisom a vo Fiľakove s uvedením konkrétneho dňa s tým, že tieto zodpovedajú skutočnosti a takto si

ju pamätajú. Čestné prehlásenia sú podpísané v slovenskom aj maďarskom jazyku osobami R. U., G.
X., A. T., J. U., Š. W., G. X., Z. H. trikrát, G. H. trikrát, N. T., A. X., G. F., D. U., P. R., H. U., G. F., J. T., G. U.,
Š. F. G. H. U.. Z vyššie uvedených osôb boli ako svedkovia vyslúchaní v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016
nasledujúce osoby G. X., A. T., J. T., H. U., G. U., Š. F., A. X., G. F., G. X., R. U., Š. W., D. U..

40. Z výpovede svedkyne W. J. v spore sp. zn. 13Csp/58/2017 zo zápisnice o pojednávaní na Okresnom
súde Lučenec, obchodnej zástupkyne žalovaného, na pojednávaní dňa 15.06.2017 vyplynulo, že
tak úverovú zmluvu, ako aj zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru za
žalovanéhoakoobchodnázástupkyňasožalobkyňoupodpísala.Svedkyňakmechanizmudojednávania
zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej služby zabezpečenia splátok úveru uviedla, že ak klient požadoval

peniaze vyplatiť ihneď, napr. v ten istý deň, tak mu bolo vysvetlené v čom táto služba spočíva a že to
bude zaplatené viac ako keby dohoda o dobrovoľnej doplnkovej službe dojednaná nebola, vtedy to bolo
síce lacnejšie, ale peniaze dostať ihneď klient nemohol. Ak teda klient chcel peniaze mať vyplatené
ihneď, musel podpísať dohodu o doplnkovej službe. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ si spomína, žalobkyňa
potrebovala peniaze ihneď.

41. Z výpovede žalobkyne M. Č. v spore sp. zn. 13Csp/58/2017 zo zápisnice o pojednávaní na
Okresnom súde Lučenec vyplynulo, že peniaze jej boli vyplatené v hotovosti "na ruku" pani J.. Zmluva
sa podpisovala doma u žalobkyne, túto vypísala pani J. podľa údajov z občianskeho preukazu a
ukázala čo treba podpisovať, podpisovalo sa viacero listín. Inkasovanie splátok prebiehalo pani J. doma

u žalobkyne, iný spôsob platenia obchodná zástupkyňa nenavrhla. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ si
spomína, tak mala tri spotrebiteľské zmluvy podpísané, inkasovať chodila pani J., či chodil niekto iný si
nespomína, všetky úvery podľa týchto zmlúv boli vyplatené v hotovosti.

42. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Csp/196/2016 vyplýva, že súd vyslúchol v konaní

žalobkyňu G. F., ktorá uviedla, že mala viacero pôžičiek od spoločnosti Provident, k podpisovaniu zmluvy
o úvere došlo u nej doma, pričom zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa, naposledy pani G. A.Á..
Papiere vypĺňala vždy obchodná zástupkyňa, ktorá jej ukázala kde a čo má podpísať. Stretnutie keď sa
podpisovala zmluva trvalo asi 15 minút a peniaze vždy dostala doma v hotovosti. Obchodná zástupkyňa
nezisťovala či má účet v banke, ktorý v skutočnosti aj mala a má ho aj doteraz. Peňažné prostriedky

vracala vždy v hotovosti obchodnej zástupkyni doma. Nikdy jej nebolo povedané, že môže platiť aj inou
formou, napr. poštou, len v hotovosti.43. Svedok G. X. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že bral pôžičku od Providentu, pričom zmluvy
o úvere uzatváral a podpisoval doma so zástupcom G. U. za spoločnosť Provident. Celkovo mal štyri
zmluvy, teda zobral štyri úvery. Keď podpisoval zmluvu, vie, že podpisoval niekoľko listín a ukazoval mu

obchodný zástupca kde sa má podpísať. Spísanie zmluvy trvalo tak 10-15 minút a obchodný zástupca
sa ho nepýtal či má účet v banke, hoci tento účet má. Úver splácal každý týždeň v hotovosti doma do rúk
obchodného zástupcu. O tom, že by mohol platiť inou formou poučený nebol. Svedok uviedol, že keby
mal vedomosť a možnosť platiť cez účet v banke, resp. poštou a úver by bol lacnejší ako oproti tomu, že
úver je drahší keď z pohodlia jeho domu inkasovanie uskutočňuje poskytovateľ pôžičky, svedok uviedol,

že by si vybral lacnejšiu formu.

44. Svedkyňa J. T. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že rovnako ako manžel A. T. aj ona
mala úvery od spoločnosti Provident, a to viackrát. Zmluvu podpisovali doma, tu bola aj vypisovaná a
vypisoval ju obchodný zástupca. Zmluvy boli uzatvárané s viacerými obchodnými zástupcami, a to G. A.,
pani W. a pani Q.. Obchodná zástupkyňa ukazovala kde a čo sa má podpísať, pričom peniaze dostala

hneď od obchodnej zástupkyne na ruku pri podpise zmluvy. Svedkyňa uviedla, že má účet v banke,
ale obchodná zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť nepýtala. K platbám dochádzalo každotýždenne,
peniaze sa vyplácali osobe, ktorá vypisovala zmluvu. Svedkyňa potvrdila, že je v spore so spoločnosťou
Provident Financial.

45. Svedok H. U. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že popísal zmluvu o pôžičke s Providentom
viackrát. Zmluvy sa uzatvárali u neho doma, podpisovala ju zástupkyňa, vypisovalo sa viacero listín,
tak sedem alebo osem papierov, pričom zástupkyňa ukázala kde sa má podpísať. Peniaze mu boli
prinesené domov, účet v banke nemá, ani sa ho na to či má účet nikto nepýtal. Následne pôžičku splácal
doma. Svedok uviedol, že zástupkyňa mu povedala, že platenie funguje tým spôsobom, že sa platí

obchodnému zástupcovi do rúk, o inej možnosti platenia nebol upovedomený a nevedel, že keď k nemu
príde obchodná zástupkyňa, že bude úver drahší, pretože o tom informovaný nebol, rovnako ako aj o
tom, že si môže peniaze vybrať cez poštu, resp. banku a v tomto prípade by bol úver lacnejší. Svedok
potvrdil, že je v spore so spoločnosťou Provident, ktorú žaluje.

46. Svedkyňa M. Č. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že bola klietkou Providentu, pričom brala
od nich úver, zmluvu vypisovala obchodná zástupkyňa. Obchodná zástupkyňa jej ukazovala kde má
podpísať, všetko si to nečítala, pretože listín bolo viacero. Obchodná zástupkyňa pani J. poodkrývala
tie časti, kde bolo treba podpísať a tak to aj svedkyňa podpisovala. Peniaze jej boli donesené domov,
účet v banke nemá, obchodná zástupkyňa sa ju na túto skutočnosť pýtala. Úver splácala každotýždenne

priamo doma do rúk obchodnej zástupkyne. O možnosti iného splácania úveru nebola poučená, uviedla,
že obchodná zástupkyňa pani J. jej povedala, že bude chodiť pre peniaze k nej domov. V prípade, že
by si mala zvoliť inú formu splácania a úver by bol lacnejší, tak by si zvolila lacnejšiu formu splácania.

47. Svedkyňa G. U. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že mala pôžičku od Providentu, pričom

zmluvu podpisovala doma a zástupkyňa si chodila k nej pre peniaze. Podpisovala niekoľko listín,
nepamätá si aké označenia tieto listiny mali, mohli ich byť tak tri či štyri. Osoba, ktorá ku nej prišla jej
ukázala kde má podpísať zmluvu a uzatvorenie zmluvy trvalo asi pol hodinku. Peniaze dostala do ruky,
pričom účet v banke šesť rokov. Obchodná zástupkyňa sa jej však nepýtala či účet má. Pôžičku splácala
každotýždenne doma, obchodný zástupca ku nej chodil, inú možnosť splácania nemala a nevedela, že

má aj takú možnosť, žeby mohla platiť v banke alebo na pošte. Svedkyňa uviedla, že je v spore so
spoločnosťou Provident Financial, ktorú žaluje.

48. Svedok Š. F. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že mal pôžičku od spoločnosti Provident,
pričom zmluva bola uzatvorená u neho doma obchodnou zástupkyňou, ktorá vypísala všetky papiere čo

sa týka zmluvy a on to len podpísal. Bola to hromada papierov, niektoré ostali u neho musela zástupkyňa
vziať preč. Peniaze mu prišli na kartu, ktorú mu pani dala do ruky a s kartou vybral peniaze z bankomatu.
Svedok uviedol, že bez okuliarov dobre nevidí, ale zástupkyňa mu vysvetlila čo a kde má podpísať
a tak to podpísal. Potom si doma papiere prečítal. Zo zmluvy niečo porozumel, niečo nie. Pôžičku
splácal doma raz do mesiaca, pre peniaze chodila obchodná zástupkyňa. Svedok uviedol, že spoločnosť

Provident žaluje.

49. Svedok A. X. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že v minulosti úver od Providentu zobral,
zmluvu podpísal doma so zástupcom obchodnej spoločnosti, ktorého meno nevie uviesť. Podpisovalosa viacero listín, obchodná zástupkyňa mu ukazovala kde má podpísať, tak to podpísal. S Providentom
mal uzatvorené dve zmluvy, obidve boli uzatvorené u neho doma rovnakým spôsobom. Raz bola
podpisovaná zmluva so ženou, druhýkrát s mužom, preto nevedel ktorá konkrétna zmluva bola s kým

podpisovaná. Uzatvorenie zmluvy trvalo asi 40 minút, peniaze dostal tak, že mu bola daná karta, s ktorou
vybral peniaze z bankomatu, úver splácal týždenne obchodnému zástupcovi doma. O inej možnosti
splácania nevedel, pričom účet v banke má, ale nevie či zástupca zisťoval skutočnosť či má účet v banke
alebo nie, myslí si, že nie. Nebol poučený o tom, že keď bude chodiť obchodný zástupca pre peniaze
k nemu domov je cena rozdielna ako keby platil bezhotovostne. So spoločnosťou Provident je v spore,

nakoľko ju žaluje a chce, aby mu bolo vrátené to čo zaplatil navyše. Svedok dodal, že všetko platil a
platí cez internet banking.

50. Svedkyňa G. F. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že je klientkou Providentu, od ktorého mala
úver, pričom zmluva bola uzatvorená u nej doma v obci Studené prostredníctvom obchodnej zástupkyne
J. T.. Zmluvu podpisovala tak, že obchodná zástupkyňa jej ukázala čo má podpísať a trvalo to asi hodinu.

Pôžičku dostala v hotovosti a platila tak, že každý týždeň prišla obchodná zástupkyňa, ktorej to platila do
rúk doma. Obchodná zástupkyňa povedala pri uzatváraní zmluvy, že sa takto bude platiť. Účet v banke
nemá, ale ani obchodná zástupkyňa si to nezisťovala. Obchodná zástupkyňa ju nepoučila, že je aj iná
možnosť splácania ako to, že príde domov, nebola jej poskytnutá možnosť platiť poštou alebo bankou
a nevedela, že je iná cena úveru keď bude chodiť domov obchodná zástupkyňa ako keby to platila inou

formou. Uviedla, že obchodnú spoločnosť žaluje prostredníctvom advokátskej kancelária H.. O. z A..

51. Svedkyňa G. X. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla, že má pôžičky od spoločnosti Provident.
Zmluvy uzatvorila a spisovala doma, pri prvom uzatvorení zmluvy podpísala asi dve listiny, presne si to
nepamätá, pretože má dva úvery a pri druhej zmluve asi tiež dve listiny. Kde má podpísať, to jej ukázala

obchodná zástupkyňa P. A.. Uzatvorenie zmluvy netrvalo dlho, asi len 5 minút, pričom zástupkyňa ju
poučila koľko dostane, koľko má platiť a peniaze dostala v hotovosti. Podľa oboch zmlúv platila niekedy
týždenne, potom to bolo raz mesačne do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá chodila inkasovať. Neskôr to
bola zástupkyňa X. Č. a na konci nejaká pani N.. O spôsobe platby sa dozvedela pri uzatvorení prvej
zmluvy a potom vždy keď prišla obchodná zástupkyňa, ktorá povedala kedy príde najbližšie. Či má účet v

banke zástupkyňa nezisťovala, ani ju nepoučila, že má inú možnosť splácania splátok ako tým, že bude
chodiť k nej domov. Svedkyňa ani nevedela, že bola iná možnosť, že je iná cena keď chodí inkasovať
obchodná zástupkyňa ako keby sa platilo formou pošty a pod.

52. Svedok R. U. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že mal úver od spoločnosti Provident,

pričom zmluva bola uzatváraná u neho doma. Zmluvu ako aj ďalšie listiny vypĺňala pani G. A., obchodná
zástupkyňa. Podpisoval niekoľko listín, nevie už koľko a zmlúv mal s Providentom uzatvorených viacero.
Pri uzavretí prvej zmluvu mu nebolo povedané, že môže platiť aj inou formou, napr. cez poštu, len to,
že musí platiť do rúk obchodnej zástupkyne. Obchodná zástupkyňa mu ukázala kde má čo podpísať,
peniaze v prvom prípade dostal pri podpísaní zmluvy, následne platil do rúk obchodnej zástupkyne,

ktorá mu pri uzavretí zmluvy povedala, že bude chodiť pre splátky pôžičky. Obchodná zástupkyňa myslí
si, že nezisťovala či má účet v banke, ktorý inak má asi už 20 rokov. Nevedel, že úver môže splácať
bezhotovostne pri prvej zmluve, pri druhej to už vedel, vtedy mu obchodná zástupkyňa povedala, že
tá možnosť tu je. Pri druhom úvere už zrefinancovával prvú pôžičku, tzn. splácal vlastne tým druhým
úverom úver prvý. Takto však zobral od Providnetu deväť alebo desať úverov, nie všetky však boli

použiténarefinancovaniepredchádzajúcehoúveru.Terazpriposlednejzmluveužsplácalnaúčetbanky,
predtým splácal vždy do rúk obchodnej zástupkyne, lebo len pri poslednej zmluve, ktorú uzatváral mu
obchodný zástupca povedal o možnosti splácať úver iným spôsobom ako do rúk obchodného zástupcu,
napr. cez bankový účet. Poslednú zmluvu uzatvoril pred necelými dvoma rokmi. Predtým nevedel, že
je iná cena úveru keď sa platí obchodnej zástupkyni alebo obchodného zástupcovi cez banku, ale pri

tejto poslednej zmluve to už vedel, že keď bude obchodný zástupca chodiť k nemu tak bude platiť za
túto službu a bol o tom poučený, preto si vybral tú možnosť, že nebude platiť obchodnému zástupcovi.
Svedok uviedol, že v súčasnosti Provident žaluje vo veci jednej zmluvy, nakoľko predchádzajúce zmluvy
už nemá.

53. Svedok Š. W. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že pôžičku od spoločnosti Provident bral
v troch prípadoch, zmluva sa uzatvárala u neho doma a túto pripravovala a vypĺňala pani s ktorou
zmluvu uzatváral, išlo o pani X. Č.. Pri uzavretí zmluvy podpisoval asi 7-8 listín, presne už nevie. S
každou listinou nebol oboznámený, listiny si prezrel aj prečítal, pritom mal však pocit, že obchodnázástupkyňa ho neoboznámila tak ako by mala s obsahom týchto listín. Ukázala mu kde má podpísať
a uzatvorenie zmluvy prebiehalo asi 20 minút. Peniaze dostal cez bankový účet, pretože mu prišla
poštou kartička, s ktorou si mohol vybrať peniaze z bankomatu, pričom bankový účet mal zriadený.

Obchodná zástupkyňa sa ho aj pýtala či má zriadený účet v banke, ale úver splácal v hotovosti doma,
kedy chodila k nemu obchodná zástupkyňa pani Č. pre peniaze a o inom spôsobe splácania ako do
rúk obchodnej zástupkyne nevedel. Nevedel ani o tom, že sú rozdielne ceny v prípade, že chodí si
pre peniaze obchodná zástupkyňa, ako keby platil povedzme internet bankingom. Preto vždy platil
hotovostne do rúk obchodnej zástupkyne, ani o inej možnosti platenia sa nerozprávali. Nevie ani aký

je rozdiel v cene medzi úverom keď chodil obchodný zástupca pre splátky úveru ako keby nechodil, o
rozdiele v platbách nevedel a ani nevie aký je v tom rozdiel, keby si však mohol vybrať, vybral by si úver
lacnejší. So spoločnosťou Provident je v spore, žaluje ju, pričom v konaní sa zastupuje sám.

54. Svedok D. U. v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedol, že bral úvery od spoločnosti Provident,
zmluvu uzatváral doma, trvalo to asi dve hodiny. Zmluvu podpisovala obchodná zástupkyňa G. A.,

podpisovalo sa viacero listín. Aké to boli listiny, k tomu sa nevedel vyjadriť, bolo to malým písmenom a
zmluvy si nečítal. Celé stretnutie trvalo asi pol hodinu. V prvom prípade peniaze dostal na ruku, druhýkrát
dostal kartičku a vybral si ich z bankomatu. Splácal do rúk obchodnej zástupkyne, ktorá chodila raz
mesačne k nemu pri oboch zmluvách. O tom, že splácanie úveru bude do rúk obchodnej zástupkyne
sa dozvedel pri uzatvorení zmluvy. O tom, že môže splácať aj inak nevedel, ale bolo to tak zrejme

najjednoduchšie.Nevedelotom,žemôžeplatiťnapr.prostredníctvompošty,anižejeinácenaúverukeď
bude chodiť pre peniaze obchodná zástupkyňa ako keď bude platiť inou formou. Spoločnosť Provident
nežaluje. Dohodol sa však so zástupkyňou, že ona podá žalobu.

55. Svedkyňa G. A., obchodná zástupkyňa žalovaného, v konaní sp. zn. 21Csp/196/2016 uviedla,

že pracovala ako obchodná zástupkyňa pre žalovaného Provident skoro päť rokov. Počas tejto doby
uzatvorila väčší počet zmlúv, približne asi tri zmluvy do týždňa, záležalo to od klientov. Zmluvy sa
uzatvárali vždy doma v domácnosti klienta a postupovala podľa toho ako bola poučená zo strany
spoločnosti Provident. Vždy musela u klienta zisťovať aký má príjem, aké má výdaje a podľa toho
postupovala. Mala postupne viacerých nadriadených, vedúceho, resp. vedúcu, a boli sústredení podľa

okresu. Klientov sa nepýtala či majú zriadený účet, pretože to nebola jej povinnosť, tak boli školení, že
na túto skutočnosť sa nemusia pýtať. Klienti mali ale možnosť dostať peniaze buď na účet alebo do ruky.
Ak chceli hneď peniaze tak do ruky a v tom prípade platili aj služby. Svedkyňa uviedla, že hneď musela
spísať zmluvu a samozrejme, že potom chodila pre tie peniaze raz do týždňa pre splátky, čo boli tie
služby. Čiže keď klienti dostali úver v hotovosti, tak chodila týždenne pre splátky, lebo to boli týždenné

splátky. V zmluve bolo uvedené, že možno od nej v 14-dňovej lehote odstúpiť, aspoň si to myslí, že to
bolo 14 dní. Svedkyňa uviedla, že vie, že keď klienti dostali peniaze v hotovosti, museli podpísať viacero
listín, jednak to bolo zmluva, jednak služba Komfort, presne už teraz nevie, ale to bolo viacero listín.
Neskôr mali takú inštrukciu, že nemôže dávať peniaze do rúk, ale len tak, že dostali bankovú kartu a
cez tú si mohli vybrať peniaze, čiže aj tam bola jedna listina, že dostanú bankovú kartu, a teda listín bolo

viacero. Keď klienti chceli peniaze hneď do ruky, tak museli podpísať zmluvu Komfort a to znamenalo,
že zástupkyňa bude chodiť každý týždeň pre peniaze. Ak chceli peniaze len na účet, mohli platiť do
banky, vtedy tá služba, že chodila pre peniaze nebola. Svedkyňa uviedla, že nemala prípad, kedy klienti
by dostali peniaze v hotovosti a platili by splátky na účet a ani o to klienti nežiadali. Uviedla, že klientov
poučila o tom, že môžu dostať peniaze na ruku, a to hneď, alebo na účet, ale to až po uplynutí určitej

doby. Toto každému vysvetlila, lebo to bolo jej povinnosťou. Na otázku súdu či svedkyňa poučila klientov,
že pokiaľ chcú peniaze na ruku musia vlastne zaplatiť doplnkovú službu, ktorá bude spočívať v tom, že
budú obchodní zástupcovia vyberať splátky osobne a poučila ich o tom, že sú rozdielne aj poplatky za
tieto služby, svedkyňa uviedla, že každého klienta o tom poučila. Úver so službou bol drahší, ale mali
okamžite tie peniaze. Odmenu obchodná zástupkyňa dostávala percentuálne podľa toho koľko mala

klientov. Je rozdiel či to bol nový klient alebo či bol zamestnaný alebo nie a rozdiel bol v odmeňovaní
aj v prípade, keď chodila vyberať peniaze a tým keď zmluvu uzatvorila, že sa neposkytovala doplnková
služba, čo je však pochopiteľné. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa G. F. chcela peniaze v hotovosti,
vedela, že má žalobkyňa účet, ale túto klientku "zdedila" od kolegyne a neverí, žeby okolnosti doplnkovej
služby jej kolegyňa nebola vysvetlila.

56. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/18/2017 strana 233 a nasl. (č. l. 179 a nasl.)
zo dňa 05.06.2017 vyplynulo, že žalobkyňa Ž. R. uviedla, že uzatvorila celkom štyri zmluvy o pôžičke.
Všetky pôžičky boli poskytnuté v hotovosti, splácala týždenne doma obchodným zástupcom, ktorí chodilipeniaze vyberať. Pri podpise zmluvy uzatvárala viacero papierov a kde mala podpísať, v ktorej časti,
tak to jej povedala obchodná zástupkyňa a podpisovala tým spôsobom, že jej obchodnou zástupkyňou
bolo ukazované kde má podpisovať a okraj papierov bol nadvihovaný. Zástupkyňa nehovorila o ničom

takom či môže splácať v hotovosti alebo inou formou, ani sa ju výslovne nepýtala či má účet v banke,
hoci účet nemala, ale manžel ho mal. Žalobkyňa uviedla, že sa cíti byť podvedená, pretože Provident
žiadal, aby bolo splácané viac.

57. Svedkyňa G. A. v konaní 13Csp/18/2017 uviedla, že keď bol klient nový, tak si mohol pri pôžičke

vybrať či túto dostane v hotovosti alebo či ju chce na účet. Keď sa však už jednalo o tzv. refinancovanie,
tak tam už výber nebol. Tam už zmluva bola pripravená a už si vyberať nemohol či bude platiť v hotovosti
alebo na účet. V prípade, ak klient dostal peniaze už vyplatené v hotovosti, alebo dostal kartu, tak
už musel uhrádzať v hotovosti, už to zmeniť na bezhotovostnú platbu nemohol. Svedkyňa uviedla, že
rozdiel v tzv. bezhotovostnom splácaní oproti hotovostnému splácaniu bol v tom, že pri bezhotovostnom
poskytnutí pôžičky bol úrok nižší, pretože pri hotovostnom poskytnutí de facto sa muselo dôjsť aj k

zaplateniu obchodného zástupcu, preto to bolo rozpočítané.

58. Zo zápisnice Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/96/2016 zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že
žalobca N. K. uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom sporu bola poslednou zo štyroch zmlúv, ktoré
uzatvoril s Providentom, prvé tri zmluvy uhradil. Každá zo zmlúv bola uzatváraná za Provident s inou

osobou, spôsob bol však stále rovnaký, zmluvy sa uzatvárali doma. Zmluva, ktorá je predmetom konania
bol vypisovaná obchodným zástupcom pánom X., ktorého žalobca kontaktoval, že súrne potrebuje
peniaze, zavolal ho, pričom zástupca prišiel, zmluvu spisoval doma a aj ju vypisoval pred ním. Nevie či
podpisoval aj nejaké iné papiere či tam boli, asi nie, podpisoval len tú zmluvu. Peniaze potreboval súrne
na rekonštrukciu domu, ktorý prerába, k vyplateniu peňazí došlo na pošte. U troch predchádzajúcich

mu peniaze boli vyplatené doma. Dostal aj nejakú poukážku, s tou šiel na poštu a tam mu to vyplatili.
Kým mu peniaze boli poskytnuté, tak to trvalo nejakých 5-6 dní, pretože bol medzitým víkend. Peniaze
splátok úveru platil každý týždeň, chodili ich inkasovať k nemu domov, bolo to tak dojednané a neboli
žiadne jednania o tom, že by mohol dlh splácať aj iným spôsobom, napr. na pošte alebo na účet. Splátky
splácal doma v hotovosti, bolo to tak povedané, že je treba platiť v hotovosti, nebola tu ponúkaná žiadna

iná možnosť.

59. Svedok H. X. v konaní 13Csp/96/2016 uviedol, že robil obchodného zástupcu firmy Provident od
novembra 2013 do mája 2015, mohol mať tak 100 až 140 klientov mesačne, pričom žalobcu pána R.
pozná, ale uzatváral s ním len jednu zmluvu, nakoľko menovaný už nejaké zmluvy uzatvorené mal.

PriW.dpise zmluvy sa už peniaze nedávali do ruky, ale vydávala sa karta. Trvalo to taký týždeň, dva kým
klient peniaze dostal. M. vypisoval doma u pána K.. Bolo to viacero listín, okrem zmluvy si už nespomína
čo sa vlastne podpisovalo. Spôsob platenia bol dojednaný, napr. tak, že sa dohodla každomesačná
inkasácia,akboldohodnutýspôsobKomfort,potomchodilinkasovaťdodomuklienta.Podľausmernenia
manažérky zmluva Komfort bola dojednávaná len s takými "lepšími" klientmi, ktorí brali väčší objem

peňažných prostriedkov 1 000,--Eur a viac. Tak tam bola možnosť platenia ich splátok aj na účet. Pri
týchto klientoch, ktorí neboli vyhodnotení ako tzv. "lepší", tak sa dojednávala Komfort služba. Obchodný
zástupcanaotázkuuviedol,žekebychcelžalobca dostaťpôžičkuanechcelbyzmluvuKomfortpodpísať
či by ju dostal, obchodný zástupca uviedol, že nevie, ale neverí tomu, že by takúto pôžičku bol dostal.
O tom kto dostane na podpis zmluvu o službe Komfort rozhodovala podľa svedka vedúca.

60. Čestné prehlásenia boli predložené aj u osôb M. Č. (č. l. 146 spisu), ktoré čestné prehlásenie
sa obsahovo aj formou líši od vyššie uvedených čestných prehlásení. Menovaná uvádza, že dňa
03.10.2014 uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., prostredníctvom jej
obchodného zástupcu W. J. Zmluvu o úvere č. 61038885 a to tým spôsobom, že na základe reklamnej

ponuky požiadala o úver a obchodná zástupkyňa prišla k nej domov, kde popisovali zmluvu. Obchodná
zástupkyňa nevysvetľovala čo sú jednotlivé listiny, ktoré treba podpísať, iba ukazovala "tu a tu sa
to má podpísať". Dokumenty boli položené na seba, obchodná zástupkyňa len odkrývala. Obchodná
zástupkyňa jej nedala na výber či budú splátky týždenné alebo mesačné, ale rovno určila, že podľa výšky
úveru, v konkrétnej výške bude splátka a bude splatná týždenne. Inú možnosť splácania, ako splácať len

doma, zástupkyňa nedala, pričom nemala možnosť neuzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
listina ani jej obsah jej neboli vysvetľované. Peniaze jej boli poskytované dávnejšie v hotovosti, neskôr
na účet. V ten istý deň, keď bola podpísaná zmluva u nej doma si obchodná zástupkyňa vypýtal aj prvú
splátku úveru.61. Žalobca do súdneho spisu doručil aj čestné prehlásenie T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., U. XX,
z ktorého je preukázané, že v mesiacoch jún, júl a august 2009 pracovala ako obchodný zástupca

pre žalovaného a zúčastnila sa vstupných školení pre obchodných zástupcov a žalobcovi z tohto titulu
odovzdala aj listiny "Vstupné školenie pre obchodných zástupcov".

62. Žalobca do súdneho spisu taktiež doručil "Stanovisko Európskej komisie vo veci C-372/14, M. Y.
proti Provident financial, s.r.o., kde poukázal na bod 5 záverov návrhu Komisie Súdneho dvora, a to že

Smernica Rady 87/102/EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov
pre spotrebiteľa na účely výpočtu RPMN je aj odmena za hotovostné preberanie splátok úveru, a to
bez ohľadu na výšku uvedeného poplatku ako aj na skutočnosť, či mal spotrebiteľ v tejto veci skutočnú
slobodu voľby.

63. Na pojednávaní súdu žalobca do súdneho spisu doložil Zápisnicu z pojednávania v spore

13Csp/117/2016, kde bola vypočutá ako svedkyňa P. T., ktorá pracovala u žalovaného ako obchodná
zástupkyňa, aj ako obchodná manažérka, ktorá okrem iného povedala, že ak si klient chcel vybrať
zmluvu so službou, bol upozornený na to, že to bude drahšie, bola spisovaná osobitná zmluva, pretože
bolo zrejmé, že obchodný zástupca musí za týmto klientom chodiť, chodil autom, a s tým vznikli ďalšie
náklady. Ak sa klient dodatočne rozhodol, že túto službu nechce využívať, bolo tam ustanovenie, v

zmysle ktorého mohli klienti odstúpiť od zmluvy, a niektorí to aj využili. Bezslužbový úver mohol dostať
každý, s tým problém nebol. Keď však chcel peniaze klient viac-menej ihneď mať a jednalo sa napríklad
o klientov z obcí, kde banky a pošty nefungovali tak, tak si potom klienti radšej volili služby so službou.
Ak chcel klient peniaze na kartu ihneď, vtedy zmluvu o službe musel podpísať, mal však možnosť zvoliť
si aj úver bezslužbový. V tomto prípade by takúto zmluvu nemusel podpisovať a finančné prostriedky

by mu aj tak prišli.

64. Zo strany žalovaného na pojednávaní súdu bol doručený listinný dôkaz "Informácia odboru
ochrany finančných spotrebiteľov NBS z 18.04.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti X. U.", z ktorého je zrejmé poskytnutie

stanoviska NBS k aplikácii rozsudku Súdneho dvora, ktorý názor bude uplatňovaný pri vybavovaní
podaní finančných spotrebiteľov výkone dohľadu a vedením prvostupňových konaní.

65. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010, účinný k 11.06.2015, na účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

66. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010, účinný k 11.06.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.Zmluvaospotrebiteľskomúvereokrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

67. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010, účinný k 11.06.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.68. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010, účinný k 11.06.2015, na účely výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou

poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné

transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

69. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, účinný k 11.06.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

70. Podľa § 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 11.06.2015, ak sú uzavreté viaceré
spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá
z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí

zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

71. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinný k 11.06.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

72. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

73. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

74. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku má súd preukázané, že žaloba je nedôvodná.

75. Súd posúdil zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 11.06.2015 o spotrebiteľskom úvere ako
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení noviel. Medzi stranami sporu nebola sporná

skutočnosť, že dňa 11.06.2015 došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj zmluvy
o poskytnutí služby komfort a taktiež nebola sporná ani skutočnosť, že z titulu uzatvorenej zmluvy bol
žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1 900,--Eur, ktorý splatil v celkovej výške 3 047,37 Eur.

76. Spornou skutočnosťou medzi zástupcom žalobcu a žalovaným bolo to, či Zmluva o poskytnutí služby

Komfort uzatvorená ten istý deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere, t. j. 11.06.2015, bola podmienkou
poskytnutia úveru a teda aj uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne z toho plynúce
dôvody porušenia zákona č. 129/2010 Z. z. v časti správnosti uvádzania RPMN. Táto skutočnosť
však medzi samotným žalobcom a žalovaným sporná nebola, keď žalobca uviedol v zhode s vypočutým
svedkom G. U., obchodným zástupcom, že zmluvu o doplnkovej službe Komfort uzatvoril dobrovoľne,

pretože to sám chcel, nakoľko pracuje ako vodič kamiónu a takto mu to vyhovuje, i napriek tomu,
že má účet zriadený v banke. Sporné medzi stranami sporu taktiež bolo právne posúdenie toho, či
zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. § 9 ods. 2 písm. f/, l/ obsahuje dobu
trvania zmluvy a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, vktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

77. Čo sa týka listinných dôkazov predložených zo strany zástupcu žalobcu, a to Zápisníc z pojednávaní
na Okresnom súde Lučenec ako aj čestných prehlásení, kde boli vypočutí jednak klienti žalovaného, a
jednak obchodní zástupcovia, síce vyplynulo, že v prípade, ak chcel klient mať poskytnutý úver hneď, t. j.
na režim predplatená platobná karta, musel podpísať aj zmluvu o poskytnutí služby Komfort, resp. o inej
možnosti splácania úveru dlžníci nevedeli, avšak od tejto mohli odstúpiť. Tieto dôkazy súd vyhodnotil ako

nepriame pre predmetné konanie, nakoľko pre predmetné konanie sú rozhodujúce dôkazy vykonané v
tomto konaní, a to samotná výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že zmluvu o poskytnutí služby Komfort chcel
uzatvoriť sám, uzatvoril ju dobrovoľne, nakoľko mu to tak vyhovovalo, vzhľadom na jeho zamestnanie,
keď pracoval ako vodič kamiónu. Túto službu chcel i napriek tomu, že mal zriadený účet v banke.
So službami Providentu bol spokojný, nikdy nepodal sťažnosť. Túto skutočnosť potvrdil aj G. U., ktorý
bol poučený ako svedok aj o následkoch krivej výpovede v zmysle § 196 ods. 2 Civilného sporového

poriadku, a uviedol, že konkrétne žalobca si sám vybral doplnkovú službu - Zmluvu o poskytnutí služby
Komfort s účelom, aby splátky z titulu úveru mohol splácať v domácom prostredí, pričom túto zmluvu aj
keby si nevybral dobrovoľne, nemusel podpísať na to, aby mu bol poskytnutý úver na režim predplatená
platobná karta. Sám žalobca súdu uviedol, že svedok hovoril pravdu čo sa týka skutočností ohľadne
uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o poskytnutí služby Komfort.

78. Súd mal za to, že pre predmetné konanie je smerodajná výpoveď jednak samotného žalobcu, ktorá
sa v smere dobrovoľnosti uzatvorenia zmluvy o poskytnutí služby Komfort rozchádzala s jeho samotným
zástupcom a taktiež je smerodajná výpoveď obchodného zástupcu G. U., ktorý bol vypočutý ako svedok
a poučený o následkoch trestného činu krivej výpovede v zmysle § 196 ods. 2 Civilného sporového

poriadku.

79. Na základe vyššie uvedeného súd zmluvu o doplnkovej službe vyhodnotil tak, že bola so
žalobcom individuálne dojednaná, bola uzatvorená platne, a neobsahuje neprijateľné podmienky. Tak
ako vyplynulo z výpovede samotného žalobcu, ale aj svedka, obchodného zástupcu G. U., žalobcovi

dvakrát, a to pred podpisom zmluvy, a aj pri podpise zmluvy bolo vysvetlené koľko musí zaplatiť splátok
za úver, aká bude úroková sadzba, čo bude musieť celkovo zaplatiť z titulu uzatvorených zmlúv, takže
aj celková odmena za doplnkovú službu podľa zmluvy o doplnkovej službe bola určená dohodou strán
a bola primeraná protiplneniu, ktoré žalovaný musel vynaložiť, aby sa spravidla 100-krát dostavil do
miesta určeného žalobcom za účelom plnenia zmluvy o doplnkovej službe. Z uvedených skutočností

vyplýva, že v písomnom vyhotovení žaloby je nepravdivo uvedené, že zmluva o doplnkovej službe bola
podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, a že je nelogické, ba až absurdné, že by žalobca sám požadoval
uzatvorenie tejto zmluvy o doplnkovej službe. Túto skutočnosť v konaní pri tom vyvrátil sám žalobca vo
svojej výpovedi ako aj obchodný zástupca, ktorý bol vypočutý ako svedok, pričom z ich výpovedí mal
súd preukázané, že uvedená zmluva o poskytnutí služby Komfort bola uzatvorená dobrovoľne.

80. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú vymedzené v § 2 písm. g/
ako aj § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení noviel, pričom do
celkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúveromsaokreminéhomajúzapočítavať
aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí

navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok. Keďže v danom prípade sa nepreukázala povinnosť žalobcu
uzatvoriť doplnkovú službu na to, aby mu bol poskytnutý úver, nakoľko túto službu doplnkovú si sám
vybral, a úver by mu bol poskytnutý aj bez uzatvorenia zmluvy o doplnkovej službe, čo vyplynulo aj z
výpovedesvedkaG.U.,nákladyztituluzmluvyoposkytnutíslužbyKomfortsapretovzmysleuvedeného

nemajú započítavať do výšky RPMN, uvedenej v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

81. Čo sa týka listinného dôkazu, ktorý bol v tomto smere predložený zo strany zástupcu žalobcu, a
to Stanoviska Európskej komisie vo veci C-372/14 M. Y. proti Provident Financial, s.r.o., kde dal do
pozornosti najmä bod 5 záverov komisie, k tomuto súd uvádza, že Smernica Rady 87/102/EEC bola

zrušená Smernicou 2008/48/ES, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku, z čoho vyplýva, že
zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý sa týka aj predmetných zmlúv, ktoré sú predmetom konania, je v súlade
so Smernicou novou 2008/48/ES. Ďalej súd uvádza, že Smernice sa do našich zákonov preberajú, ženejedná sa o nariadenie, ktorým by bol súd viazaný, ale súd vychádza pri posudzovaní jednotlivých
spotrebiteľských zmlúv zo zákona, v ktorom je už Smernica zahrnutá.

82. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je údaj o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., a taktiež
absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/
zákonač.129/2010Z.z.Ktomutosúduvádza,žejepravdou,žeslovenskésúdyvrámcisvojejjudikatúry
rozhodovali, že veriteľ je povinný určiť v zmluve presný rozpis, koľko sa z jednotlivých splátok započítava

na istinu a koľko na úroky a ostané náklady, vychádzajúc zo znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktoré v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere má obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom uvedené
znenie zákona súdmi bolo interpretované ako prísnejšie v porovnaní so znením smernice Európskeho
parlamentuaRadyč.48/2008ozmluváchospotrebiteľskomúvere,ktoráhovorílenopovinnostiuvádzať
výšku, počet a frekvenciu splátok. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že smernica neustanovuje výpis vo forme amortizačnej tabuľky
akoobligatórnunáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúvere,pričomsúdnydvorkonštatoval,žesohľadom
na úplnú harmonizáciu, ktorú smernica č. 48/2008 predstavuje, smernica bráni členským štátom, aby vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili ako povinnosť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva čl. ods. 2 tejto smernice. Súdy Slovenskej republiky pri výklade ustanovení právnych

predpisov, platných na území SR, sú povinné aplikovať eurokonformný výklad. V prípade amortizácie
istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo
forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, upravuje
rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby

úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo ak sa dodatočné náklady
podľa zmluvy o úvere môžu meniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej
uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v
súlade so zmluvou o úvere. Nie je teda potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj
o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky (právny názor Krajského súdu Banská

Bystrica, konanie 14Co/435/2016 zo dňa 26.07.2017).

83. Pre splnenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je postačujúce, že v
Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že : "Úver sa zo podmienok podľa tejto Zmluvy poskytuje na
dobu 100 týždňov. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je

siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia Zmluvy". Rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016,
Home Credit Slovakia, a. s. proti X. U., C-42/15 ( ďalej len " Rozsudok HCS") Súdny dvor vo svojom
výroku záväzným spôsobom objasnil okrem iného aj článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48, a to
nasledovne: "2. Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok.". Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice 2008/48 jasne vyložil tak, že obsahom
danejnáležitostiniejenevyhnutneuvedeniekonkrétnehodátumu(deň,mesiac,rok).Dôležitýmpretento
spor je však práve spôsob, akým Súdny dvor EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 Rozsudku HCS,
Súdny dvor EÚ poukázal na cieľ daného ustanovenia, ktorý uvádza generálna advokátka E. Sharpston,

a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora
EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek formulácia, ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa však neukladá v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac,
rok). V danom prípade bolo postačujúce, že v Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že počet
splátok je 100, bola definovaná výška každej splátky, bola určená splatnosť každej splátky, pričom je

potrebné zohľadniť, že úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby
bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek
celkových nákladov žalobcu spojených s poskytnutým úverom. Naviac súd podotýka, že žalovaný mal
uzatvorenú zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby Komfort, kde vedel, že každý týždeň ho navštívi
obchodný zástupca za účelom výberu splátok, mal jeho kartu splátok, kde sa značili zaplatené splátky,

takže žalobca ako spotrebiteľ bez ťažkostí a s istotou vedel identifikovať dobu trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosti.84. Žalobca v žalobe tvrdil, že v zmluve absentuje okruh plnení, ktoré majú byť spotrebiteľovi
poskytované ako protiplnenie za poplatok za garantovanú službu. K tomuto súd uvádza, že protiplnenie
za poplatok za garantovanú službu je špecifikované v bode 4 zmluvy o úvere. Poplatok za garantovanú

službu bol v čase uzatvorenia zmluvy o úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom v zmysle
§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za to, že žalobca bol pred
uzatvorením zmluvy so žalovaným a pred poskytnutím úveru zrozumiteľne informovaný o tom, že jednou
zo zložiek odplaty za poskytnutie úveru je aj poplatok za garantovanú službu, čo vyplýva aj zo samotnej
zmluvy a výpovede svedka a žalobcu, ktorý potvrdil, že svedok na pojednávaní vypovedal pravdivo. Čo

sa týka samotnej výšky poplatku za garantovanú službu, jeho výška bola premietnutá do RPMN a je
jednou zo zložiek odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dojednanie o poplatku za garantovanú
službu nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 ods. 2 Smernice 93/13
samotnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku. Citované ustanovenie neumožňuje
skúmať prijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorou je cenové dojednanie, pokiaľ je vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne. Zákon síce rozlišuje hlavný predmet plnenia, ale nerozlišuje cenové plnenia na hlavné

cenové plnenia a vedľajšie cenové plnenia. Z uvedených skutočností je zrejmé, že v podstate išlo o
administratívny poplatok, ktorý zákon dovoľuje, nevyžaduje jeho špecifikáciu, i napriek tomu v bode 4
zmluvy bol špecifikovaný, bol vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne, a preto súd nepovažoval poplatok
za garantovanú službu za neplatný.

85. Na základe všetkých vyššie zdôvodnených skutočností, najmä v odsekoch 79 až 84 súd mal za
to, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle 451 Občianskeho zákonníka
ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, tak ako na to poukazoval žalobca v
písomnom vyhotovení žaloby, taktiež v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., úver nemožno
považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

86. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

87. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

88. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a žalovanému

ako strane úspešnej v konaní priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.