Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617202926
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7617202926.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. C. Z. E., H..

XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky C.. Ľ. E., H.. XX.XX.XXXX, C. K. H. N., K.
XXXX/XX a otca Z. A., H.. XX.XX.XXXX, C. K. H. N., K. L. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr.
Miroslava Slovinská, advokátka, Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, o návrhu matky na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/15/2008 - 22 zo dňa 27.02.2008 vo
výroku o výživnom a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. C. Z. E., H.. XX.XX.XXXX

zo sumy 26,56 Eur mesačne (800,- Sk mesačne) na sumu 130,- Eur mesačne, počnúc od 10.02.2017,
ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. C. Z. za obdobie od 10.02.2017 do 30.11.2017 v celkovej výške
996,75 Eur je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 28,- Eur mesačne
spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom zo dňa 08.02.2017, podaným na tunajšom súde dňa 10.02.2017 domáhala, aby
súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú dcéru na sumu 200,- Eur mesačne a to aj spätne za tri
roky dozadu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.03.2008, č.k. 15P/15/2008, bol otec maloletej zaviazaný platiť výživné vo výške
800,- Sk. Výživné v určenej výške 27,- Eur otec spláca pravidelne ku 15. dňu v mesiaci. Ona žiada

o zvýšenie výživného na 200,- Eur a to aj o spätné výživné po dobu 3 rokov, keďže sa podstatne
zvýšili finančné náklady, z dôvodu dcérinho fyzického rastu, nástupu na strednú školu, ako aj náklady na
ošatenie a hygienické potreby. Zmenili sa aj jej finančné pomery. Je samo živiteľkou dvoch detí, C. Z.,
ktorá má 16 rokov a T. M.V., ktorý má 2 roky. Na syna jej jeho otec platí výživné vo výške 80,- Eur. Ona
je toho času na materskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur. Býva s deťmi u
rodičov.Starásaospoločnúdomácnosťarobínákupy.Jejmomentálnasituáciajejnedovoľujeprispievať
do domácnosti. Náklady na nákupy do domácnosti financuje z maľby. Maľuje vo voľnom čase a sumy za

tvorbu sa pohybujú cca. od 6,- Eur do 20,- Eur. Dňa 01.09.2015 dcéra nastúpila na štúdium na Strednej
pedagogickej škole v Levoči, pričom sa podstatne zvýšili náklady na jej štúdium, kde je potrebné zakúpiť
učebnice a povinné týždňové vzdelávacie kurzy počas štúdia. Posledný absolvovaný bol lyžiarsky kurz,
kde bola uhradená lyžiarska výbava z požičovne v hodnote 50,- Eur, platba za kurz škole vo výške 20,-Eur + vreckové vo výške 30,- Eur. V škole si platí stravné vo výške 19,- Eur mesačne. Cestovné na
trase Spišská Nová Ves - Levoča a späť predstavuje mesačne sumu cca. 20,- Eur. Dcéru čaká stužková
slávnosť. Polročne sa skladá trieda po 50,- Eur. Dcéra je od roku 2011 účastníčkou tanečnej skupiny

Denzz Industry, kde občasne aj trénuje malé deti. Mesačný poplatok v tanečnej skupine je 10,- Eur
+ poplatky za nákup tanečných kostýmov pred súťažami a pri reprezentovaní mesta v tanci v iných
mestách. Raz dok roka má skupina sústredenie na Čingove za poplatok vo výške 42,- Eur za týždeň.
Pri prosbe otca o finančnú pomoc odpoveď znela: „Nebudem podporovať niečo, čo sa mi nepáči." Čo
sa týka zdravotnej starostlivosti, za posledný rok jej zaplatila v zubnej ambulancii sumu 173,72 Eur. Za

zubný strojček jej zaplatila zhruba pred 6 rokmi vyše 100,- Eur. Otec maloletej bol ochotný poskytnúť
dcére nákup oblečenia, čo sa uskutočnilo možno 3-4x za obdobie l0 rokov. Podľa jej vedomostí jej
kúpil 3 x kredit v hodnote 6,- Eur, 2 zimné bundy, 3 nohavice, 1 topánky, 1 botasky, spodné prádlo.
Počas nákupov boli sami. Bločky z nákupov jej (matke) neposkytol. Zafinancoval pobyt v nadštandardnej
izbe počas dcérinej hospitalizácie v nemocnici vo výške 20,- Eur. Ustavične sa vyhovára na nedostatok
financií alebo neprítomnosť, z čoho ona, ale usúdila, že niekde pracuje, no aj napriek tomu je neochotný

prispievať na svoju dospievajúcu dcéru. Jeho vyjadrenia smerovali aj k takým tvrdeniam, že ona od neho
peniazenedostaneanemásaopovážiťhodaťnasúd.Kvôliveľkýmvýdajommuselazrušiťdcérevenové
sporenie v poisťovni Kooperatíva a.s., kde jej šetrila od narodenia až do 16 roku života. Má v pláne
dcére založiť sporiaci účet, kde bude vkladaná suma v hodnote min. 50,- Eur mesačne. Dcéra plánuje
štúdium na vysokej škole. Podľa výpovedí otcových známych, tento pracuje vo sfére obchodu a služieb

konkrétne MJ Sound & Light. Vraj sa venuje predajom ojazdených áut. Jeho posledný predaj je aj na
bazoši. Podľa jej (matkiných) informácií občasne pracoval ako výpomoc pri polícii, jazdou na kamióne a
venuje sa oprave áut u seba doma v garáži. Má dodávku, kde prepravuje aparatúru na hudobné akcie.
Keď sa voči tomu všetkému ohradila, že má príjem, vyjadril sa, že nemá dôkazy.

3. Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 25.05.2017, v ktorom uviedol, že požiadavku
matkymaloletejnazvýšenievýživnéhonasumu200,-Euradokoncanajehospätnézaplateniepovažuje
za značne nadhodnotené a majúce pre neho a jeho rodinu existenčné dôsledky. On samotný vlastní
len staršie osobné motorové vozidlo, o ktorého predaj sa pokúša už dlhšiu dobu. Nehnuteľnosti, ani iné
hodnotnejšie veci nevlastní. Býva spolu so svojou manželkou a spoločným synom u svojich rodičov.

Manželka je momentálne na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
Uvedené je jediným príjmom trojčlennej rodiny. Otec je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny, ako uchádzač o zamestnanie si aktívne hľadá prácu, pričom nárok na dávku
v nezamestnanosti nemá. Otec má zdravotné problémy, v budúcnosti prichádza do úvahy aj možnosť
poberania invalidného dôchodku. Otec nemá iný príjem. Nie je pravdou, že by podnikal predajom

osobných motorových vozidiel. Za skresľujúce a nepravdivé otec označuje aj tvrdenia matky, že pracuje
vo sfére obchodu a služieb, konkrétne pre MJ Sound & Light, takáto spoločnosť neexistuje. Príjem rodiny
postačuje len na výdavky spojené s bývaním, na náklady na chod domácnosti, výživné. Z toho je možné
určiť, aká suma rodine zostáva na iné, ako nevyhnutné výdavky. Spoliehajú sa na pomoc rodinných
príslušníkov.Otecprispievarodičomnachoddomácnosticca130,-Eurmesačne,splácaQuatropôžičku,

mesačné úhrady za mobilný telefón, internet. Okrem uvedeného vynakladá aj bežné výdavky na stranu
a hygienu domácnosti, ošatenie, lieky. Mal. Z. je potrebné zakupovať plienky, mlieko atď. Finančnú
situáciu rodiny otca najviac zaťažuje zdravotný problém syna Z., ktorý je chorý na srdce a doživotne musí
absolvovať pravidelné zdravotné prehliadky. Otec je ochotný zvýšiť výživné na sumu 40,- Eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, výsluchom svedkov, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, ako aj pripojenými súdnym spismi tunajšieho súdu sp.zn. 15P/15/2008 a sp.zn.
15P/210/2008, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/15/2008-22 zo dňa 27.2.2008, bola mal. C. Z. zverená do

osobnej starostlivosti matke a otcovi súd určil výživné na maloletú od 01.09.2006 vo výške 800,- Sk
(t.j. 26,56 Eur mesačne v súčasnej mene - poznámka súdu), ktoré bol otec povinný platiť do rúk matky,
vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Zároveň súd povolil otcovi maloletej dlžné výživné od 01.09.2006
do 31.01.2008 vo výške 13.600,- Sk (t.j. 451,44 Eur v súčasnej mene - poznámka súdu) splácať v
mesačných splátkach po 500,- Sk (t.j. 16,60 Eur v súčasnej mene - poznámka súdu) popri bežnom

výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení, čo i len jednej z nich.

6. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že tak rozhodol potom, čo mal preukázané, že matka
v tom čase bola nezamestnaná, nebola evidovaná na úrade práce. Externe študovala na vysokej školev Ružomberku. Poberala rodinné prídavky vo výške 540,- Sk (t.j. 17,92 Eur mesačne v súčasnej mene
- poznámka súdu) a brigádnicky si zabezpečovala finančné prostriedky upratovaním, za čo dostáva
mesačne sumu 6.500,- Sk (t.j. 215,76 Eur v súčasnej mene - poznámka súdu). Bývala v podnájme s

priateľom, ktorý jej finančne vypomáhal. Náklady na dcéru v tom čase predstavovali náklady za obedy
mesačne cca 500,- až 600,- Sk (t.j. 16,60 Eur - 19,92 Eur mesačne v súčasnej mene - poznámka súdu),
za tanečný krúžok 400,- Sk polročne (t.j. 13,28 EUR v súčasnej mene - poznámka súdu), poistenie
dieťaťa vo výške 250,- Sk mesačne (t.j. 8,30 Eur v súčasnej mene - poznámka súdu) a do budúcna
potrebovala uhradiť zubný strojček. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemala. Otec dieťaťa mal v tom

čase ukončené vysokoškolské vzdelanie odbor telocvikár, pričom mal mať zdravotný problém a nemohol
si nájsť vyhovujúce zamestnanie. Z predchádzajúceho zamestnania odišiel po tom, čo bol dlhodobo
práceneschopný. Od tej doby si brigádnicky zarábal v zahraničí, pričom zarobil cca 40.000,- Sk ročne
(t.j. 1.327,77 Eur v súčasnej mene - poznámka súdu). Žil v domácnosti svojej matky, ktorej prispieval
na domácnosť sumou 3.000,- Sk mesačne (t.j. 99,58 Eur v súčasnej mene - poznámka súdu).

7. Z obsahu uvedeného spisu tiež vyplynulo, že maloletá v tom čase bola žiačkou 2. triedy základnej
školy.

8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/210/2008-28 zo dňa 18.02.2009, bol upravený styk otca
s dcérou.

9. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletého dieťaťa a jeho rodičov, matka maloletej je od 06.11.2012
zamestnaná v Spišskej katolíckej charite. Za mesiac august 2017 jej u tohto zamestnávateľa bola
vyplatená čistá mzda vo výške 231,76 EUR. Od 01.07.2017 ma s uvedeným zamestnávateľom uzavretý
Dodatok č. 2, v zmysle ktorého je jej mzda stanovená na čiastku 326,25 Eur mesačne, t.j. minimálna

mzda.VsúčasnejdobenepoberážiadnenemocenskédávkyaanidávkyvnezamestnanostizoSociálnej
poisťovne. Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a je poberateľkou rodičovského príspevku od
01.02.2015 vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavku na dieťaťa od 01.06.2014 vo výške 47,04 Eur
mesačne. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi T. M. E., H.. XX.XX.XXXX, na ktorého jeho otec
jej uhrádza mesačné výživné vo výške 80,- Eur. Matka nemá žiadne pôžičky.

10.PodľasprávyOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuSpišskáNováVes,nievlastníčkouaanidržiteľkou
žiadneho motorového vozidla.

11. Matka toho času s dcérou, ako aj uvedeným synom žije v trojizbovom byte spolu s rodičmi, ktorí

uvedený byt majú v osobnom vlastníctve. Rodičom na bývanie neprispieva, nakoľko nemá dostatok
finančných prostriedkov.

12.MaloletáC.vškolskomroku2016/2017bolažiačkou2.ročníkaStrednejpedagogickejškolyvLevoči,
toho času je žiačkou 3. ročníka uvedenej školy. Absolvovala lyžiarsky kurz, kde matka musela uhradiť

suma cca 100,- Eur. Má výdavky na stravné školskej jedálni v sume 19,- Eur, cestovné do školy v sume
cca 20,- Eur mesačne, príspevok na stužkovú v sume 50,- Eur za polrok. Náklady na zubný strojček
boli v sume 100,- Eur. Navštevuje tanečnú skupinu Denzz Industry, kde jej matka uhrádza mesačný
poplatok v sume 10,- Eur, čo osvedčujú aj príjmové pokladničné doklady vystavené na jej meno Centrom
voľného času a raz za polrok sústredenie v sume 50,- Eur. V dňoch 11.09. - 15.09.2017 absolvovala

Kurz ochrany života a zdravia, ktorého náklady predstavovali sumu 120,- Eur.

13. Podľa zhodného tvrdenia oboch rodičov, ako aj predložených poštových poukazov (zo dňa
13.01.2017, dňa 16.02.2017, dňa 14.03.2017, dňa 18.04.2017 a dňa 15.05.2017) otec na dcéru uhrádza
výživné v sume 27,- Eur mesačne. Otec nad rámec uvedeného výživného dcére ničím neprispieva.

14. Otec maloletej v období od 01.04.2009 do 27.03.2012 vykonával živnostenskú činnosť. Za rok
2009 podal daňové priznanie, v ktorom uviedol celkovú výšku príjmov 9.655,66 Eur a výdavkov v sume
16.353,62 Eur, kedy základ dane predstavovala suma 0,- Eur a daňová povinnosť sumu 0,- Eur. Za rok
2010 podal daňové priznanie, v ktorom uviedol celkovú výšku príjmov 5.169,68 EUR a výdavkov v sume

6.093,63 Eur, kedy základ dane predstavovala suma 0,- Eur a daňová povinnosť sumu 0,- Eur. Za rok
2011 podal daňové priznanie, v ktorom uviedol celkovú výšku príjmov 237,65 Eur a výdavkov v sume
410,55 Eur, kedy základ dane predstavovala suma 0,- Eur a daňová povinnosť sumu 0,- Eur. Daňové
priznanie za roky 2012 až 2016 súdu neboli predložené. Podľa vyjadrenia otca ukončil podnikanie kvôlizdravotnému stavu, doklady o zdravotnom stave však nemá, tieto sú v Nemecku, kde mal úraz a on si
ich vyžiadať nemôže, lebo je to finančne náročné.

15. V súčasnej dobe nepoberá žiadne nemocenské dávky a ani dávky v nezamestnanosti zo Sociálnej
poisťovne. Od 28.03.2012 u uvedenej inštitúcie nie je evidovaný, ako zamestnanec, SZČO a ani ako
dobrovoľne poistená osoba.

16. Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny je od 18.11.2015 vedený ako uchádzač o

zamestnanie. Nie je poberateľom dávky hmotnej núdzi a ani žiadnych štátnych sociálnych dávok.
Má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, študijný odbor telesná výchova a šprot,
počas evidencie mu nebolo ponúknuté žiadne vhodné pracovné miesto v zmysle zákona o službách
zamestnanosti. Podľa správ uvedeného úradu, v žiadostiach o sprostredkovanie práce otec požadoval
pracovné miesta odborného administratívneho asistenta, príp. riadiaceho pracovníka (manažéra).

17. Otec býva spoločne so svojou manželkou a maloletým synom u rodičov otca dieťaťa v rodinnom
dome, ktorý je v ich výlučnom vlastníctve.

18. Otec vo svojej výpovedi uvádzal, že nemá žiaden príjem. Jeho manželka poberá rodičovský
príspevok a prídavok na dieťa v sume cca 230,- Eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca, tento do

domácnosti svojich rodičov neprispieva na bývanie, akurát robí spolu s manželkou nákupy na stravu.
Jeho manželka sa osobne stará o ich spoločného syna, ktorý má zdravotné problémy so srdcom, po
narodení bol operovaný, t.č. musí užívať lieky na riedenie krvi, tlak a ďalšie.

19. Z predložených Potvrdení o hľadaní si zamestnania vyplynulo, že sa otec dňa 02.09.2016, dňa

10.07.2017 uchádzal o zamestnanie u firmy Z. N.Š. A. - Z., Spišská Nová Ves, dňa 27.06.2016 u firmy D.
H. - A. N., Spišská Nová Ves, dňa 25.04.2016 u firmy A. Č., K. H. N., dňa 17.06.2015 u firmy G.- F. D., K.
H. N., dňa 02.09.2015 u firmy K. R. K..Q..X.., K. H. N., dňa 25.02.2015 u firmy K. S., D., dňa 29.04.2015
u firmy Z. S.- K., K. H. N., dňa 04.01.2016 u firmy F. K..Q..X.., K. H. N., dňa 01.03.2016 u E.Q., N. P. O.,
kancelária Spišská Nová Ves, dňa 09.01.2017 a dňa 07.09.2017 u L. A. F. Z., divízia SNV.

20. U všetkých týchto potvrdení nie je údaj, o akú pozíciu mal v tej-ktorej firme otec záujem s výnimkou
firmy A. Č., kde sa uchádzal o post manažéra a na všetkých týchto potvrdeniach bolo uvedené, že
dotyčná firma nemá záujem o prijatie otca do zamestnania.

21. Otec vo svojej výpovedi k týmto jeho potvrdeniam o hľadaní si zamestnania uviedol, že on vo
všeobecnosti má rád hudobné nástroje, vstúpil do príslušných prevádzok, kde si nechal vystaviť
príslušné potvrdenia len tak, či nemajú voľné pracovné miesta bez akéhokoľvek úmyslu, zaujímal sa či
nemajú záujem o nejakého predajcu na sprostredkovanie nákupu hudobných nástrojov, išlo o nákup a
predaj celkovo, veľkoobchod, toto ho zaujímalo.

22. Podľa výpovede otca dosiaľ do zamestnania nenastúpil, keďže mu nebolo ponúknuté adekvátne
zamestnanie, a chce sa venovať synovi. Podľa jeho výpovede si prácu hľadal aj na základnej škole ako
učiteľ, telocvikár, avšak zo strany ÚPSVaR mu nebolo ponúknuté adekvátne zamestnanie jeho vzdelaniu
adofabrikypodľajehovyjadrenianenastúpi,keďžejetamtrojzmennáprevádzkaaonsamusímvenovať

synovi. Otec nepotvrdil a ani nepreukázal, že zdravotný stav jeho maloletého syna nutne potrebuje
starostlivosť oboch rodičov, len uvádzal, že aj on sám, ako jeho otec, sa chce zúčastňovať starostlivosti o
toto dieťa. Rovnako tak nepožiadal o žiadne príspevky z ÚPSVaR vo veci ním uvádzaného zdravotného
stavu tohto jeho syna.

23. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny tento k 26.09.2017 evidoval voľné pracovné
miesta, okrem iného aj v odbore administratívny pracovník v doprave pre spoločnosť K. R. K., K..Q..X..
s požiadavkou na úplné stredné odborné vzdelanie, príp. úplné stredné všeobecné vzdelanie a bez
požiadavky na prax (č.l. 137 súdneho spisu), voči ktorému mal otec výhradu tú, že nemá s týmto
skúsenosť, voľné pracovné miesto v odbore dispečer pre spoločnosť A. M., K..Q..X.. s požiadavkou na

úplné stredné odborné vzdelanie, a bez požiadavky na prax so mzdovou ponukou 450,- až 500,- Eur
(č.l. 139 súdneho spisu), ktorému mal otec výhradu tú, že nemá na to školu a ani žiadne skúsenosti
s dopravou, voľné pracovné miesto v odbore klientsky pracovník na pošte - E. /. O. pre spoločnosť S.
S., B..K.. s požiadavkou na stredné odborné vzdelanie, príp. úplné stredné odborné vzdelanie a bezpožiadavky na prax (č.l. 137 súdneho spisu), ku ktorému mal otec výhradu tú, že by musel za prácou
dochádzať,voľnépracovnémiestovodboremanažérsprávymajetkuaekonomikyprevádzky preL.A.F.
Z., spotrebné družstvo s požiadavkou na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bez požiadavky na

prax so mzdovou ponukou 700,- až 800,- Eur (č.l. 142 súdneho spisu), ku ktorému mal otec výhradu tú,
že ho informovali že na to nemá vzdelanie, voľné pracovné miesto v odbore obchodný sprostredkovateľ
pre firmu A. E. E.- S., s požiadavkou na úplné stredné odborné vzdelanie a bez požiadavky na prax
(č.l. 143 súdneho spisu), voľné pracovné miesto v odbore obchodný zástupca pre firmu G., K..Q..X..,
s požiadavkou na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bez požiadavky na prax so mzdovou

ponukou 435,- Eur (č.l. 143 súdneho spisu), voľné pracovné miesto v odbore obchodný zástupca pre
firmu K., K..Q..X.., s požiadavkou na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, vysokoškolské vzdelanie
prvého stupňa, úplné stredné všeobecné vzdelanie a bez požiadavky na prax (č.l. 143 súdneho spisu),
kuktorémumalotecvýhradutú,žebymuselzaprácoudochádzaťažemáchoréhosyna,voľnépracovné
miesto v odbore náborár pre firmu S. S., K..Q..X.., s požiadavkou na stredné všeobecné vzdelanie a bez
požiadavky na prax (č.l. 143 súdneho spisu), ku ktorej sa otec nevedel vyjadriť, voľné pracovné miesto v

odbore oblastný manažér pre firmu B. E. s požiadavkou na stredné odborné vzdelanie a bez požiadavky
na prax (č.l. 145 súdneho spisu), voľné pracovné miesto v odbore odborný garant E. s požiadavkou na
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bez požiadavky na prax so mzdovou ponukou 800,- až 850,-
Eur (č.l. 145 súdneho spisu), kedy sa otcovi opäť nepozdávalo, že by mal dochádzať za prácou.

24.Zuvedenéhoprehľaduvyplynuliajďalšievoľnépracovnémiesta,kdesavyžadujeajnižšievzdelanie,
než aké má otec dieťaťa, napr. v odbore donáškar-rozvoz stravy pre spoločnosť MIWIXX, s.r.o. s
požiadavkou na nižšie stredné odborné vzdelanie a bez požiadavky na prax (č.l. 137 súdneho spisu),
ktorému mal otec výhradu tú, že má iné vzdelanie, ako na rozvoz stravy, voľné pracovné miesto v
odbore montážny pracovník pre spoločnosť PASS-SK, s.r.o., s požiadavkou na nižšie stredné odborné

vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, príp. úplné stredné odborné vzdelanie, a bez požiadavky na prax
(č.l. 141 súdneho spisu) a ďalšie.

25. Podľa výpovede otca, spoločne s manželkou vlastnia len jedno osobné motorové vozidlo rok výroby
1996.

26. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves bol v období od 10.01.2005 do
11.04.2007 bol vedený ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla zn. C. XXX P., G.: K. C., od
02.07.2015 do 24.11.2015 bol vedený ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla zn. C. W. W.,
G.: C., od 03.03.2016 do 10.03.2016 bol vedený ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla

zn. N. K. XM, G.: K. XXXCR, od 05.11.2014 do 22.06.2015 bol vedený ako držiteľ a vlastník osobného
motorového vozidla zn. C. W. W., G.: K. XXXCL, od 03.06.2014 do 19.11.2014 bol vedený ako držiteľ
a vlastník osobného motorového vozidla zn. H. S. X.XD , G.: S., od 12.02.2009 do 08.10.2014 bol
vedený ako držiteľ a vlastník motocykla zn. K.T. - O.- Q. XXXW O. X C., G.: K. XXXAD, od 18.12.2013
do 26.02.2014 bol vedený ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla zn. L. L. X.XHDI , G.: K.

XXXCI, od 11.02.2014 do 25.02.2014 bol vedený ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla
zn. H. R. X.X, G.: K. XXXAY, od 17.07.2013 do 15.11.2013 bol vedený ako držiteľ a vlastník motocykla
zn. K. - O. Y., G.: K. XXXAE, od 21.03.2012 do 04.07.2012 bol vedený ako držiteľ a vlastník osobného
motorového vozidla zn. N. S. XBG , G.: K. XXXCB a od 20.10.2010 do 16.12.2013 bol vedený ako
držiteľ a vlastník prívesu nákladného špeciálneho zn. B. M. XX, G.: S. XXXYH.

27.Podľatejistejsprávyzodňa18.05.2017jeotecod01.12.2015vedenýakodržiteľavlastníkosobného
motorového vozidla zn. S. L. N. XPA, G.: K. XXXCP, od 08.04.2014 ako držiteľ a vlastník motocykla
zn. K. - O.- Q., G.: K. XXXAF a od 27.4.2017 ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla zn.
Q. L. X,X, G.: K. XXXCX.

28. K týmto osobným motorovým vozidlám, ktoré boli na neho krátkodobo napísané uviedol, že išlo o
vozidlá, ktoré boli zakúpené v zahraničí, následne po vybavení papierov sa predali, pričom on sám tieto
nákupy vozidiel nerealizoval, len administratívu a z každého auta mu plynul príjem cca 20,- Eur. Nákupy
áut realizuje maďarská firma K., K..Q..X.., jej zástupcovia sú aj na Slovensku, ale sídlo tu nemá. On pre

túto spoločnosť pracuje na základe ústnej dohody, avšak tieto tvrdenia nemal čím dokladovať.

29. Otec nie je vedený ako vlastník nehnuteľností.30. Okrem mal. C. má otec vyživovaciu povinnosť aj k synovi Z. A., H.. XX.XX.XXXX.

31. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

35. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa
a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR
mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa

36. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13
EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na
jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

37.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

39. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

40. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval

41. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

42. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.43. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

45. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

46. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

47. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

49. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.

Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

50. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

51. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie
v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej
zmenepomerovoprotitýmpomerom,zktorýchvychádzaltunajšísúdvrozsudkusp.zn.15P/15/2008-22

zo dňa 27.02.2008. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletej C., tak aj na strane
jej rodičov.

52. V ich prípade mal. C. išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania, keďže v čase podania návrhu v
tomto konaní, ako aj v čase rozhodovania súdu v tomto konaní, bola už žiakom strednej školy a pri

poslednej úprave výživného bola ešte len žiačkou prvého stupňa základnej školy. S takýmto postupom
vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto
dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj
jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa
zapája do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj

potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

53. Náklady na maloletú C. objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ
ide o náklady na jej bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby,
berúc zreteľ na jej vek. Podľa potvrdenia strednej školy v súčasnej dobe len náklady na maloletú pokiaľ
ide o stravné v školskej jedálni sú v sume cca 19,- Eur mesačne. K týmto nákladom je potrebné prirátaťďalej náklady cestovné do školy sume cca 20,- Eur mesačne, na mimoškolskú činnosť - tanečný krúžok
v sume 10,- Eur mesačne, ako aj náklady na bežné potreby - strava, hygiena, náklady na domácnosť
rozrátane na jednotlivých členov domácnosti.

54. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle
ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať
aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné
zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2008, v ktorom sa rozhodovalo o

poslednej úprave výživného pre maloletú, stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.

55. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými

vlastnostiam rodičov.

56. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov ja na strane otca maloletej. Ten v čase
vyhlasovania rozsudku sp. zn. 15P/15/2008-22 zo dňa 27.02.2008 si brigádnicky zarábal v zahraničí s
príjmom cca 40.000,- Sk ročne (t.j. 1.327,77 Eur v súčasnej mene - poznámka súdu). Žil v domácnosti

svojej matky, ktorej prispieval na domácnosť sumou 3.000,- Sk mesačne (t.j. 99,58 Eur v súčasnej mene
- poznámka súdu).

57. V súčasnosti mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k synovi Z., H.. XX.XX.XXXX. Otec
udáva, že je nezamestnaný a údajne bez príjmu, avšak v konaní bolo preukázané, že na jeho meno

bolo za obdobie posledných rokov zaregistrovaných niekoľko motorových vozidiel, či už luxusnej značky
(BMW), prípadne silnej kubatúry (NISSAN PATROL, čo je vozidlo typu SUV) a tiež motocykle. Otec tvrdí,
že je len sprostredkovateľom pri prepise týchto vozidiel, za čo mu ma plynúť podľa jeho vlastných slov
príjem len vo výške 20,- Eur, za každé z týchto vozidiel. Tieto svoje tvrdenia však ničím nedoložil.

58. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť

poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti

a tiež situáciu na trhu práce.

59. Súd vzal na zreteľ aj potenciálne možnosti a schopnosti otca, z hľadiska zohľadnenia jeho vzdelania
a ponuky voľných pracovných miest na trhu práce. Podľa názoru súdu doba 5 rokov od skončenia
výkonu prevádzkovania živnostenskej činnosti, je dostatočne dlhá na to, aby si otec našiel zamestnanie,

z ktorého by vedel zabezpečovať príjem do domácnosti a tým aj výživu svojich maloletých detí.
Samotný otec sa vyjadril, že chce vykonávať len činnosti, ktoré zodpovedajú jeho kvalifikácii a že do
fabriky pracovať nepôjde. ÚPSVaR predložil potvrdenia o hľadaní si zamestnania zo strany otca u
zamestnávateľov, u ktorých ani nie je možné zistiť, na akú pozíciu sa u nich uchádzal, a tieto potvrdenia
je možné považovať len za akési formálne potvrdenia, ktoré však neosvedčujú skutočnosť že otec

objektívne vyvíja úsilie o to, aby sa v skutočnosti zamestnal.

60. Takýto prístup otca k plneniu si vyživovacích povinností nemôže požívať ochranu a súd nemohol
prihliadať v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že otec si doteraz nenašiel zamestnanie a nezabezpečil si
pre seba príjem v takej výške, ktorá z hľadiska plnenia si vyživovacích povinností voči mal. deťom by

bola dostatočná k tomu, aby dokázal prispievať na výživu oboch jeho maloletých detí.

61. Ako už súd vyššie uviedol, žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje pre povinného
rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Na druhej strane Zákono rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto
pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu a
tým dôvodom nemôže byť rozhodne skutočnosť, že sa chce zamestnať len v odbore, ktorý vyštudoval, je

povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možnosti, ktoré mal, ale ich nevyužil.

62. Ako vyplynulo z prehľadu voľných pracovných miest, otec sa má možnosť zamestnať aj na iných
menej kvalifikovaných pozíciách, než o aké má záujem, a to v iných spoločnostiach, ktoré na trhu práce
zháňajú zamestnancov a ktoré súdu predložil úrad práce, u ktorých niektoré z nich priamo zverejňovali

aj výšku ponúkanej mzdy, ktorá by teda otcovi zabezpečila príjem, ktorý toho času podľa jeho tvrdení
vôbec nedosahuje.

63. Navyše v konaní bolo preukázané, že otec z hľadiska posudzovania jeho životnej úrovne a tým
teda aj jeho majetkových pomerov, niekoľkokrát bol vedený ako držiteľ motorových vozidiel luxusných
značiek. Je ťažké si predstaviť takýto jeho prístup, že by z užívania týchto majetkových hodnôt, resp.

ich odpredaja nemal žiadne úžitky resp. len v tak nepatrenej miere, ktorú doznal na súde. A pokiaľ
by aj tomu mala byť pravda, mal venovať namiesto ním vynaloženého úsilia na realizáciu obstarávania,
vybavovania a následného odpredaja týchto vozidiel sa viac venovať činnosti zameranej na zháňanie si
zamestnania a následného výkonu práce , z ktorej by mu plynul väčší profit., než z nakladania s týmto
vozidlami.

64. Rovnako tak argument otca o tom, že nemôže si nájsť prácu preto, lebo sa chce venovať svojmu
druhému dieťaťu, ktoré podľa jeho tvrdení má zdravotné problémy, súd nemôže viať v úvahu, nakoľko,
ako otec má vyživovaciu povinnosť aj k mal. dcére a v konaní nebolo preukázané, že by starostlivosť
o tohto jeho syna si nutne vyžadovala aj nepretržitú prítomnosť otca, keďže toho času jeho manželka,

ako matka dieťaťa, tomuto synovi zabezpečuje celodennú starostlivosť.

65. Súd preto bol toho názoru, že otec v skutočnosti tají svoje celkové príjmy a majetkové pomery a
podľa názoru súdu je v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať vyššie výživné, než aké mu bolo
dosiaľ určené.

66. Na druhej strane súd hodnotil aj domácnosť, ktorú v súčasnosti obýva maloletá s matkou a ňou
prezentované výdavky. Príjem do domácnosti matky toho času zabezpečuje rodičovský príspevok,
mzda, prídavok na dve maloleté deti a výživné na druhé dieťa, ktoré má s iným partnerom. Matke teda
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

67. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho
potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná

starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky,
čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov
a dieťaťa.

68. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v
čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho
úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj
prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup takéhoto oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov,
či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto

položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka.

69. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc
na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a
teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným

spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec toho času má ešte jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť , súd ustálil výšku výživného na maloletú C. na sumu 130,- Eur mesačne za
obdobie od podania návrhu, na ktoré sumy súd otca zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a
v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.70. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 10.02.2017 t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený
návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca

úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených
vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie
výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých
dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s
časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné

priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil
včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku
na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

71. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne
pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy návrh podala, už relevantné skutočnosti pre priznanie

výživného tu dané boli a boli matke známe. Preto súd jej návrh za obdobie tri roky pred podaním návrhu
na súd, t.j pred dňom 10.02.2017 zamietol.

72. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú dcéru za obdobie od 10.02.2017,
vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 10.02.2017

do 30.11.2017, a to v celkovej výške 996,75 Eur, ktoré umožnil otcovi uhradiť v mesačných splátkach
po 28,- Eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia,
čo i len jednej z nich.

73. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 130,- Eur mesačne

za mesiace marec až november 2017 vrátane (t.j. 9 mesiacov x 130,- Eur) a pomernej časti určeného
výživného za mesiac február 2017 zodpovedajúcej 19. dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od
10.02.2017 do 28.02.2017), čo predstavovalo čiastku 88,21 Eur (t.j. 130,- Eur / 28 dní x 19 dní). Celková
suma určeného výživného na dcéru za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 1.258,21 Eur (t.j.
130,- Eur x 9 mesiace + 88,21 Eur).

74. V konaní bolo preukázané, že otec od podania návrhu, teda za obdobie od 10.02.2017 do dňa
rozhodovania súdu, t.j. do 20.11.2017 nespochybniteľne uhradil na výživu dcéry sumu po 27,- Eur za
každý mesiac uvedeného obdobia, t.j. sumu 270,- Eur (t.j. 27,- Eur x 10 mesiace).

75. Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal sumu 8,54 Eur, ako pomernú čiastku pôvodne
určeného výživného 26,56 Eur (t.j. pôvodných 800,- Sk) zodpovedajúceho 9 dňom z mesiaca február
2017 (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na súdu, a
teda výpočet uvedenej sumy je: 26,56 Eur / 28 dní x 9 dní) a výslednú sumu následne odrátal od vyššie
určenej čiastky zaostalého výživného v sume 1.258,21 Eur. Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ

neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie (t.j. 1.258,21 Eur - / 270,- Eur
- 8,54 Eur/ = 996,75 Eur).

76. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.11.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť

za mesiac november 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

77. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať k rukám matky maloletej dcéry v mesačných splátkach
po 28,- Eur berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca
na dcéru a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby

splácanie tohto dlhu otca na výživu dcéry nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania
splátkového kalendára mohlo byť na dcéru uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto
veci. V prípade, ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené
dlžné výživné uhradiť naraz.

78. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.79. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

80. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

81. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

82. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.