Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203381
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216203381.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu:

X.. K. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: O. D., R..
XX.XX.XXXX, D. D. XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátska kancelária so
sídlom Hlavná 25, 931 01 Šamorín o zaplatenie 18.000 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému vznikol nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 07.03.2016 podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu na tunajší súd
o zaplatenie sumy 18.000 eur z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 07.01.2014 , ktorú sumu

žalovaný od žalobcu prevzal v hotovosti v deň podpisu zmluvy o pôžičke, čo potvrdil svojim podpisom za
prítomnosti svedkov pána H. H. a pána S. C.Š.. V zmysle dohody zmluvných strán mala byť poskytnutá
pôžička vrátená žalobcovi najneskôr do 28.02.2014.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz pod číslom 9C/86/2016- 12 zo dňa 14.04.2016. Proti platobnému
rozkazu riadne a včas podala odpor právna zástupkyňa žalovaného a zároveň sa vyjadrila aj k obsahu
žaloby.

2. Vo svojom vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že tvrdenia žalobcu ohľadne poskytnutej
pôžičky žalovanému sú účelové, nepravdivé a zavádzajúce. Poukázala na email zo dňa 31.12.2013
kedy oznámil pán H. H. ( bratranec žalobcu) pánovi S. C., že Sberbank stredná Európa vypísala
tender na dodávku nábytku do cca 150 svojich pobočiek v Českej republike, Maďarsku, Slovinsku,
Srbsku, Bosne a Hercegovine. Následne pán S. C. oslovil žalovaného s tým, či nepozná človeka, ktorý
by vedel sprostredkovať túto zákazku, lebo o ňu má záujem žalobca. Žalovaný poznal v tom čase
logistu zaoberajúceho sa sprostredkovaním rôznych investícii pána U. T. občana Srbskej republiky

žijúceho na Slovensku, s ktorým sa spojil prvý januárový týždeň 2014kedy sa uskutočnilo v Bratislave
osobné stretnutie na ktorom sa zúčastnili žalobca, žalovaný a S. C., a bola osobne vysvetlená zákazka.
Sprostredkovateľ U. T. požiadal prostredníctvom žalovaného o zálohu a to za sprostredkovanie zákazky
vo výške 1 % z celkovej sumy dodávky t.j. o zálohu vo výške 18.000 eur. Na základe tohto oznámenia
žalobcovi, ktorý so zaplatením zálohy súhlasil a požiadal o osobné stretnutie so U. T., ktoré sa uskutočnili
7.1.2014 v kaviarni v Auparku v Bratislave. Na stretnutí boli prítomní žalobca, pán H. H. a meškal
pán U. T. a S. C.. Žalobca a N. H. H. akceptovali podmienky pána U. T. boli ochotní odovzdať zálohu

za sprostredkovanie avšak nakoľko sa žalobca a pán H. údajne ponáhľali poprosili žalovaného, aby
odovzdal zálohu U. T., obálku pravdepodobne s peniazmi, pričom dali žalovanému podpísať formalitu,
listinu označenú ako zmluvu o pôžičke na sumu 18.000 eur, ktorú podpísal, obálku položil na stôl,
peniaze neprepočítal a žiadnu pôžičku od žalobcu nežiadal. Tvrdil, že obálku s peniazmi zobral pán U.T., ktorý podpísal prevzatie peňazí na zmluve o pôžičke. Následne odišiel do Viedne. Namietol pasívnu
legitimáciu v tomto konaní.
3. Na toto vyjadrenie zareagoval právny zástupca žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení( čl. 45 v spise)

opísal okolnosti prebiehajúce pred uzavretím zmluvy o pôžičke. Skutkovým tvrdeniam žalovaného
uviedol, že v decembri 2013 bola spoločnosť CREON Desing s.r.o., Gaštanová 13, Bratislava IČO:
35801662, ktorej zároveň konateľom je žalobca a spoločníkom s podielom 40 % oslovená spoločnosťou
CEE Strategia Facility Management, so sídlom vo Viedni na účasť v súťaži na dodávku nábytku pre
Sberbank v nesledujúcich krajinách- Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Česká republika,

Nemecko, Maďarsko, Srbsko, Slovensko a Slovinsko. Spoločnosť CREON Desing, s.r.o. bola oslovená
z dôvodu, že bola dodávateľom nábytku do Sberbank Slovensko a.s., ponuku trebalo vypracovať do
6.1.2014 a počas tejto prípravy žalobca oslovil svojich kamarátov a známych, či nemajú obchodné
kontakty v hore uvedených krajinách, kde by vedeli prezentovať túto firmu ako seriózneho a dlhodobého
dodávateľa kvalitného nábytku a pre finančné a obchodné spoločnosti. Takto bol kontaktovaný aj jeho
obchodný partner pán C., ktorý sa kontaktoval žalovaným a zorganizoval prvé stretnutie dňa 3.1.2014 ,

ktorésauskutočnilovkaviarniMartinusvCubiconevBratislavezaúčastižalobcu,pánaH.aobchodného
partnera pána žalovaného bez uvedenia mena. Toto stretnutie síce zorganizoval pán C.X., pán H., ktorí
satohtostretnutianezúčastnili,čojevprotirečenístvrdenímžalovaného.Druhéstretnutiesauskutočnilo
5.1.2014 v kaviarni VEA O Eurovea na návrh žalovaného, kedy došlo aj návrhu na zloženie finančnej
zálohy vopred, nakoľko má známeho z Ruska, ktorý vie obchodnú spoločnosť žalobcu prezentovať v

tenderi avšak žiadal zálohu, ktorú treba odovzdať 6.1.2014 nakoľko spolupracovník z Ruska cestuje
do Viedne a letí na Vianoce domov do Ruska. Z dôvodu naliehavania zo strany pána C. a žalovaného
žalobca zaobstaral peniaze avšak navrhol danú situáciu, vzhľadom na časovú tieseň riešiť ako osobnú
krátkodobú pôžičku, ako od fyzickej osoby žalovanému s tým, že v prípade, že spoločnosť CREON
Desing, s.r.o. v súťaži uspeje, žalobca postúpi svoju pohľadávku voči žalovanému spoločnosti CREON

Desing, s.r.o., ktorá si ju následne započíta s budúcim nárokom na odmenu žalovaného podľa obchodnej
zmluvy, ktorú spoločnosť CREON Desing, s.r.o. a žalovaný v prípade úspechu menovanej spoločnosti
predmetnej obchodnej súťaži uzavrú. Tretie stretnutie sa uskutočnila dňa 7.11.2014 v kaviarni Choco
ArdenvAuparku.NastretnutíboliprítomnýokremžalobcuajN.H.,žalovanýapánS.C..Stretnutiepodľa
udania žalobcu sa uskutočnilo za účelom poskytnutia pôžičky. Pán S. C. meškal, žalobca na stretnutie

údajne pripravil finančné prostriedky vo výške 18.000 eur ako aj zmluvu o pôžičke vyhotovil. Žalobca
tvrdí, že žalovaný nemal vyplnené osobné údaje musel si ich sám dopísať do vyhotovenej zmluvy o
pôžičke. Zmluvu si prečítal a potom ju spoločne podpísali a podpísali ju aj svedkovia a to pán H. a pán
C.. Žalobca tvrdil, že odovzdal hotovosť v obálke žalovanému, ktorý obsah obálky skontroloval. N. C.
zmluvu podpísal o minútu neskôr, lebo počas stretnutia pár krát odišiel telefonovať mimo stola kde sedeli

a v momente podpisu pri stole nebol. Podpisoval zmluvu za účasti všetkých štyroch účastníkov stretnutia
zároveň sa dotazoval od žalovaného, či je všetko v poriadku. Žalobca vyhlásil, že nikdy nestretol osobu
menompánT.U.anárodnosťpánaT.sadozvedelažsvyjadreniažalovanéhokobsahužaloby.Namietol
pravdivosť výpovede žalovaného, taktiež namietol pravdivosť tvrdenia žalovaného, že nežiadal peňažné
prostriedky, a nebránilo mu nič, aby zmluvu o pôžičke nepodpísal. Najmä keď peniaze boli určené inej

osobe ako žalovanému. Pán T. U. nebol na spoločnom stretnutí dňa 7.1.2014 prítomný ani tam nemal
byť a je nelogické, že prečo žalobca nedal podpísať pánovi T. obidve vyhotovenia zmluvy o pôžičke, ale
len jednu a rovnako nedáva zmysel prečo si ju ponechal on a nedal ju pánovi H., keď tvrdil, že „ on mal
len pôžičku odovzdať inej osobe“. Má za to, že celá udalosť zo strany žalovaného ohľadne odovzdania
obálky a peňazí je umelo vykonštruovaná. Z výpovede žalobcu zápisnica z pojednávania zo dňa

08.06.2017 (čl. 91 v spise), kedy uviedol, „že vzhľadom na to, že nemal pripravenú zmluvu sa dohodol
so žalovaným, že mu dá finančnú pôžičku a v prípade ak vyhráme tender tak tá suma, by sa odpočítala
od ďalších peňazí, ktoré by mala firma zaplatiť za sprostredkovanie „ ako aj na dotaz právnej zástupkyne
žalovaného žalobca uviedol, že mal vedomosť o tom, že sa žalovaný má kontaktovať inou osobou
a pôžička mala slúžiť; „ pôžička mala slúžiť ako provízia za sprostredkovanie resp. odprezentovanie

obchodnej spoločnosti žalobcu resp. bola to provízia za sprostredkovanie obchodu jeho firmy, ak uspeje
u Sberbanku“. Bola to záloha poskytnutá na províziu, aby vyhral tender.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkom konania, výsluchom svedkov a
oboznámil sa obsahom listinných dôkazov a so zmluvou o pôžičke zo dňa 7.1.2014, písomnými

vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, osobnými účtami a firemnými účtami strán sporu za
účelom preukázania ich solventnosti a ustálil nasledovný skutkový stav veci.5. Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť.

6. Podľa ust. § 46 ods.2 OZ Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

7. Podľa ust. § 37 OZ ods. 1,2 Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

8. Podľa ust. § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorý vzniká dosiahnutím konsenzus t.j. úplným

bezpodmienečným prijatím ( akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy ( ponuky, oferty.) Vznik zmluvy
predpokladá existenciu troch po sebe nasledujúcich aktov: 1. návrh- ponuka, ofertu , 2. prijatie návrhu-
akceptácia 3. vzájomná zhoda vôle subjektov- konsenzus. Ponuka a akceptácia sú jednostranné právne
úkony. Oferta je vymedzená v § 43 a ods. 1 OZ tak, že prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“),

ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Akceptácia je podľa § 43c ods. 102 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa § 43c ods.
2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu
dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s

prijatím. Súd pri uzatvorení zmluvy o pôžičke skúmal či bola vôľa resp. psychický vzťah žalovaného
k zamýšľanému konaniu vážna ( skutočne daná) či žalobca chcel vyvolať právne následky takéhoto
právneho úkonu ( zmluva o pôžičke), nakoľko mala slúžiť táto zmluva na iný účel, tak ako to sám uviedol
vo svojich výpovediach. Zmluva bola uzatvorená medzi fyzickými osobami, ale len kvôli časovej tiesne,
teda v skutočnosti finančné prostriedky mali slúžiť nie ako pôžička, ale ako provízia za sprostredkovanie

obchodu pre obchodnú spoločnosť žalobcu.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia jedným z pojmových znakov zmluvy o pôžičke je i prenechanie
veci dlžníkovi, teda okrem dohody zmluvných strán o prenechaní veci sa vyžaduje aj riadne odovzdanie
veci peňazí dlžníkovi. V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že žalovanému dňa 7.1.2014 požičal 18.000
eur, ktorú sumu žalovaný do dnešného dňa nevrátil. Je síce v konaní preukázané, že došlo k uzatvoreniu

zmluvy o pôžičke, ktorú žalovaný podpísal s ďalšími dvoma svedkami avšak žalovaný tvrdí, že obálku,
v ktorej údajne mali byť peniaze vo výške 18.000 eur, žalobca položil na stôl v kaviarni a v Auparku
dňa 7.1.2014. Sumu on nezobral, nakoľko nikdy nepožiadal o pôžičku, ale sumu zobrala iná osoba.
Žalobca nepreukázal v konaní, že poskytnutú „ pôžičku- peniaze“ si zobral na vlastné účely žalovaný.
Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný pri tejto forme právneho vzťahu má úlohu iba odovzdania

peňazí ako zálohy na sprostredkovanie určitej obchodnej činnosti. Teda nepreukázal jednoznačne, že
finančnú hotovosť si zobral do rúk a zobral so sebou žalovaný. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že
prenechanie predmetu pôžičky je odovzdanie jej predmetu, pričom nie je potrebné, aby prenechaniu
peňazí ako predmetu pôžičky došlo výhradne vo vzťahu od veriteľa k dlžníkovi. Pripúšťa sa prenechanie
peňazíajprostredníctvomtretejosoby,čisprostredkovanie.Rozhodujúceje,ževkonečnomdôsledkusa

predmet pôžičky dostane do dispozície dlžníka, ktorý s ním bude mať neobmedzenú možnosť nakladať.
Vzhľadom na to, že v zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2014 sa nachádza aj ďalší podpis a to pána U. T.
súd nevylučuje túto možnosť, že takáto osoba aj keď zo strany žalovaného nebola preukázaná, ale nie
je vylúčené ani to, že neexistuje. S poukazom aj na výpoveď pána S. C., ktorý sám uviedol, že mal
vedomosť o tom, že táto osoba sa nachádza žije na území SR. ( v Trnave). V spise na čl. 26 je založená

fotokópia preukazu pre cudzinca vystavený na meno T. U., R.. X.X.XXXX, občan Srbskej republiky
Uvedeným evidenčným číslom a platnosťou do decembra 2019. Bližšie údaje o ňom neuviedli. Je síce
pravdou, že žalobca tvrdí, že odovzdanie hotovosti nechal potvrdiť so žalovaným za prítomnosti pána
H. H. avšak súd je toho názoru, že takéto tvrdenie je účelové vzhľadom na príbuzenský pomer. Pán C.priamo účastníkom pri odovzdávaní hotovosti resp. obálky nebol prítomný. Podľa vyjadrenia žalovaného
bol iba poverený zo strany žalobcu na odovzdanie zálohy pánovi U. T. a zmluvu o pôžičke pokladá iba
za formalitu tak ako sa vyjadril žalobca. Teda čo sa týka samotnej pôžičky poskytnutej žalovanému,

ktorý podľa výpovedi svedkov aj strán sporu mal odovzdať obálku ďalej riadnemu dlžníkovi. Súd nemá
preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 OZ ani ku reálnemu odovzdaniu
peňazí, teda nebola preukázaná jednak vážna a slobodná vôľa pri uzatvorení tejto zmluvy, ktorá je
absolútne neplatným právnym úkonom a taktiež nebola preukázaná hypotéza uvedenej právnej normy,
čo do reálneho odovzdávania peňazí jednak žalovanému nakoľko obálka sa položila na stôl a taktiež

nebolo preukázané ďalšie posunutie finančného obnosu tretej osobe menom pán U. T..

12. Z obsahu výpovede pána S. C. súd zistil, že ho požiadal pán H. H., ktorý sa informoval, či
nemá nijaké kontakty v Sberbanke za účelom reprezentovania v tendere obchodnú spoločnosť žalobcu.
Potvrdil, že v tom čase sa pohyboval v Sberbanke potencionálny člen dozornej rady U. T. za tým účelom
sa viackrát stretli a taktiež opísal skutočnosti, ktoré sa odohrali v Auparku pri uzatvorení zmluvy o

pôžičke.NatotostretnutieprišielneskôraspánomH.sastretlivAuparkuavrátilisaspolukžalovanému,
ktorý sedel pri stole v kaviarni. Pán H. ho informoval, že prebehlo odovzdanie nijakej sumy peňazí a
dotazovalsa,čijeochotnýpodpísaťzmluvu,ktorúpredložilvytiaholzaktovkymalproblémypripodpísaní
nakoľko nebol svedkom pri odovzdaní peňazí žalovanému a nebo prítomný ani pri odovzdávaní peňazí
pre nijakého pána U. T.Č.. Žalovaný tvrdil, že pán U. prevzal peniaze a odišiel, nakoľko sa ponáhľal.

Počas podpisovania zmluvy o pôžičke kde vystupoval ako svedok boli prítomní pán H. , žalovaný a on.
Svedok zdôraznil, že nikdy nebola reč o pôžičke a nikdy nebol prítomný na stretávke, na ktorom došlo
k samotnému aktu ( k odovzdaniu peňazí) ani odovzdaniu obálky. Zdôraznil, že zmluvu podpísal proti
svojej vôle na uistenie pána H. nakoľko o pôžičke nikdy nebola reč, keď podpisoval zmluvu o pôžičke
na listine boli dva podpisy a to žalobcu a žalovaného.

13. Z obsahu výpovede pána H. H., bratranca žalobcu súd zistil podrobne opísaný skutkový dej, ktorý
sa odohral pred podpísaním a pri uzavretí zmluvy o pôžičke. V kritický deň 7.1.2014 sa stretol s pánom
žalobcom v garáži v Auparku s tým, že mal vedomosť o tom, že žalobca mal pripravenú zmluvu o pôžičke
na podpis. Vzhľadom na časovú tieseň realizovať sa iná zmluva nedala, iba osobná pôžička pána Z.

pánovi D.. Ráno 7.11.2014 sa stretol so žalobcom v garáži v Auparku kde presadol do jeho auta, žalobca
otvoril tašku podal mu v euroobale dve kópie zmluvy o pôžičke a obálku s peniazmi. Svedok prečítal
obsah vyhotovených zmlúv a prepočítal sumu 18.000 eur v 500 eurových bankovkách. Potom zmluvu aj
obálku s peniazmi vrátil žalobcovi a spolu išli do kaviarne v Auparku. Svedok bol priamym účastníkom
pri podpisovaní zmluvy so žalovaným, ktorý sám vyplnil chýbajúce osobné údaje z formuláru a zároveň

podpísal zmluvu po vyplnení hlavičky. Žalobca potom vytiahol z euroobalu obálku s peniazmi, ktorú
podľa udania svedka pán žalovaný zobral a pod stolom prepočítal peniaze, čo počul ako šuštia. Trvalo
to 30 sekúnd, potom položil obálku na stôl a prikryl zmluvami. Následne mal prísť pán C., ktorý si sadol
k stolu a dotazoval sa od žalovaného, či je všetko v poriadku a až potom za prítomnosti všetkých sa
všetci rozhodli spoločne, že zmluvu podpíšu s tým, že on a pán C. ako svedkovia, avšak pánovi C.

zazvonil telefón a odišiel telefonovať na bok od stolu, kde sedeli preto najprv zmluvu podpísali strany
sporu a svedok a čakal sa na chýbajúci podpis pána C., ktorý následne po návrate taktiež podpísal
zmluvu. Zmluvu položil na obálku a prisunul si ju žalovaný k sebe následne prítomní sa rozlúčili a odišli.
Vzhľadom na to, že tender nebol vyhratý žalobca žiadal vrátiť pôžičku. Obálka so zmluvou zostali na
stole svedok nebol priamym účastníkom, že by pán žalovaný obálku s peniazmi zobral. Taktiež nebol

prítomný, že by žalovaný odovzdal peniaze inej osobe.

14. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 ods. 1 koncipované ako záväzkový vzťah ( veľmi
podobný zodpovednému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým na úkor koho sa niekto
obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v ust. § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorým
sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho

bolo získané. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho
dôvodu, ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo,
hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môženastať vtedy, keď sa účastníci napr. domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil
omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu.

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonník záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Občiansky zákonník v 8. časti upravuje záväzkové právo- záväzkové právne vzťahy, ktoré sú základným
druhom občianskoprávnych vzťahov. Aj pre oblasť záväzkového práva platí zásada rovnosti strán,
zásada dobrej viery a zmluvnej voľnosti. ( autonómie). Subjektmi záväzkového právneho vzťahu sú
veriteľ a dlžník. Predmetom záväzkového vzťahu je plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť. Toto
plnenie musí byť určité , dovolené a možné. Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv, z
protiprávnychúkonovresp.delegtovzozákonanazákladekonštruktívnehorozhodnutiaštátnehoorgánu

na základe iných právnych skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva.
Záväzkový vzťah je právny vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu. Zákon vychádza z toho,
že porušenie zmluvy sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto právo
porušil.

18. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

19. Primárnym predmetom záväzku je určité správanie, na ktoré dlžník je zaviazaný vo vzťahu k
veriteľovi na základe zmluvy alebo zákona, pričom toto správanie môže mať aktívny alebo pasívny

obsah. Obsahom záväzkového právneho vzťahu sú práva a povinnosti jeho účastníkov. Na základe
záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ má
naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať. Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to,
že je povinný poskytnúť mu určitý predmet plnenia. Predmetom povinnosti niečo dať môže byť hnuteľná
vec alebo nehnuteľnosť, alebo iná majetková hodnota. Predmetom povinnosti môže byť čokoľvek, čo je

uvedené v ust. § 118 a) a násl. Obč. zákonníka. Vzhľadom na to, že súd vyslovil názor, že s poukazom
na ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, že zmluvu ktorú uzatvorili 7.1.2014 ako zmluvu o pôžičke, strany
sporu nemysleli vážne nakoľko táto zmluva v skutočnosti mala byť použitá ako formalita a ktorá bola
poskytnutá pre inú osobu za účelom lobovania v tendri ( takéto konanie hraniční s trestným činom).
Vzhľadom na to, že zmluva, nebola urobená vážne je absolútne neplatným právnym úkonom. Preto súd

uvažoval o možnosti právne posúdiť takéto správanie v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka, či
zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor iného, potom čo došlo k plneniu z
neplatného právneho úkonu lebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Je pravdou, že žalovaný
zmluvu o pôžičke podpísal. Podľa výpovedi svedkov aj žalobcu obálka „údajne“ finančným obnosom
18.000 eur zostala na stole v kaviarni v Auparku. Nikto nebol prítomní pri prevzatí peňazí fyzicky a taktiež

nebol prítomní pri odovzdávaní peňazí inej osobe. V tejto časti absentujú dôkazy strán sporu.

20. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázania tvrdených
skutočností, procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenia
dôkazného premena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrené na preukázania svojich tvrdení, nesie

za predpokladu, že nepotvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Súd musí teda zo zákona preskúmať, i skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca

v konaní jednoznačné nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe
domáhať zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom. V sporovom konaní, kde strany stoja proti
sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia ( § 150 CSP) a povinnosť dôkazu
( § 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Vzhľadom na vyššie uvedené
konštatovania o neunesení dôkazného bremena žalobcom bolo možné preto v prejednávanej veci

vychádzať len zo vznesení zhodných skutkových tvrdení v zmysle ust. § 182 CSP. Čo malo za následok,
že uplatňovaný nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy .18.000 eur od žalovaného titulom
zmluvy o pôžičke, nebolo možné považovať za preukázaný. Čo sa týka jednotlivých tvrdení či už zo strán
žalobcu a svedkov sú to tvrdenia proti tvrdeniam. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že došlo „ kuzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 07.01.2014 „ ktorú v skutočnosti strany nechceli a nemali vážny záujem
uzatvoriť iba sa žalobca chcel poistiť pri poskytnutí sumy 18.000 eur, ktorú sumu pri podpísaní tejto
formálnej zmluvy mal údajne prebrať v obálke žalovaný za účelom odovzdania týchto peňazí pánovi U.

T., ktorého podpis na zmluve je uvedený, je vlastnoručne podpísaný, nad ktorým sa nachádzajú slová
„ príjmo“, že obálku prevzal. Žiadny priamy svedok okrem bratranca žalobcu pána H. H. neexistuje. Čo
sa týka samotnej výpovede obidvoch svedkov sa rozchádzajú a preto naďalej sporná pred súdom a
nepreukázaná dôkazmi zostala otázka odovzdanie peňazí, vedomosť a vôľa strán o uzavretie zmluvy
o pôžičke, ako aj množstvo odovzdanej hotovosti a okolnosti uzavretia samotnej zmluvy o pôžičke.

Nesporné bolo, že sa strany sporu ako aj svedkovia stretli dňa 7.1.2014 v kaviarni v Auparku, ale ich
zloženie sa menilo najprv boli prítomní všetci štyria potom pán C. ich opustil na pojednávaní tvrdil, že
vôbec neboli spolu štyria prítomní, ale sa stretol na prízemí v OC Auparku dňa 7.1.2014 s pánom H.
a spolu išli do kaviarne kde sedel žalovaný. Žalobca tvrdil že obálku so zmluvou vytiahol z aktovky on.
Pán C. na pojednávaní uviedol, že z tašky vytiahol zmluvu pán H. tvrdil, že rýchlo podpísal dokument ,
ktorý ani nechcel podpísať, nakoľko nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí. Taktiež žalovaný vypovedal,

že dňa 7.1.2014 prišiel neskôr do kaviarni v Auparku, kedy už tam sedeli pán žalobca aj H.. Zároveň
zavolal pánovi T. U., ktorý už bol v areáli žiadal o trpezlivosť 5 minút, čo oznámil prítomným, ktorí sa
strašne ponáhľali a poprosili ho, obálku nechali na stole kým príde pán U. T.. Rýchlo podpísal dokument
tvrdiac, že už tri podpisy boli na dokumente. Zároveň tvrdil, že sa dozvedel, že tento dokument pán C.
podpísal na chodbe na zábradlí OC Aupark. Zase uviedol, že obálku nechali na stole za účelom, aby to

podpísal pán T. a aby sa odovzdala pánovi T., čo aj spravil. V závere uviedol, že pán C. sa ešte stretol
s pánom T. , že sa zdravili, ktorý sa taktiež veľmi ponáhľal do Viedne, avšak vo svojej výpovedi N. C.
túto skutočnosť neuvádzal. Jeho výpoveď so žalovaným rozporovala, vypovedal svoju vlastnú verziu.
Čo však nič nemení, na tej veci, ktorá sa týka priameho odovzdania a prebratia finančnej hotovosti. Čo
sa týka tvrdenia žalovaného, že nevedel akú zmluvu podpisuje s tým súd nesúhlasí vzhľadom na to, že

je podnikateľ, ktorý vstupoval bežne do zmlúv o pôžičke a jeho tvrdenie, že nevedel čo podpisuje, je
zjavne účelové a to, že tieto zmluvy o pôžičke uzatvára sú zjavné z výpisov účtov.

21. Vykonaným rozsiahlym dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalovaná suma 18.000 eur
bola províziou zo strany žalobcu poskytnutou za účelom výhry jeho spoločnosti v tendri na dodávku

nábytku pre pobočky Sberbank v Európe. Sám žalobca uviedol na pojednávaní dňa 8.6.2017, že v
prípade výhry v tendri by o vrátení pôžičky nežiadal. Zmluvou o pôžičke si tak žalobca ako uviedol
sám vo svojej výpovedi zabezpečil vrátenie peňazí v prípade neúspechu v tendri. Vzmysle § 41a
Obč. zákonník sa tak jedná o zástrety právny úkon, teda právny úkony je absolútne neplatný. Žalobca
nemal vážnu vôľu požičať žalovanému peniaze, žalovaný nemal vôľu požičať si od žalobcu peniaze,

a peniaze neprevzal a ani ich nevidel. Tvrdí žalovaný, teda chýbajú tam základné predpoklady zmluvy
ako dvojstranného právneho úkonu, návrh na uzavretie zmluvy, prijatie návrhu a zhoda vôle osôb ako
to vyžaduje zákon. Zostala nepreukázaná otázka pasívnej legitimácie a prípadne ako aj otázky, kto
prijal, resp. komu boli odovzdané a kto prevzal finančnú hotovosť, ktorá mala byť v obálke, ktorá zostala
uložená na stole v kaviarni. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do prevzatia peňazí žalovaným

a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania, že odovzdal finančné prostriedky resp.
obálku pánovi U. T.. Nepreukázané dôkazy sú aj čo do solventnosti zo strany žalobcu, ktorý síce
predložil zmluvu o pôžičke do výšky 5.000 eur, ktorú uzatvoril so svojím bratrancom pánom H. H. avšak
zvyšná časť ostala nepreukázaná. Je síce pravdou, že boli súdu poskytnuté účty jednak osobného
charakteru aj firemného charakteru žalobcu, avšak nebol preukázaný ich výber čo do sumy 10.000 resp.

13.000 eur v kritickom období a to 7.1.2014. Predložené výpisy z účtov žalobcu sú z obdobia: od 1.7-
31.7.2010, od 1.2.-31.12.2013, od 1.1.-31.1.2014( bez zmeny stavu). Od 1.2. do 28.2.2014 ( nejde o
kritické obdobie) uvedené výpisy z účtov sa nachádzajú v spise na čl. 107,114,228,232. Vzhľadom na
neunesenia dôkazného premena zo strany žalobcu súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Súdu neušlo pozornosti, že v danej veci žalobca nepodal trestné oznámenie pre trestný čin

podvodu( uvedený trestný čin v tomto konaní sám označil na pojednávaní dňa 9.11.2017). Žalobcom
opísaný skutkový stav ako aj samotné jeho konanie a správanie obchádza zákon a prieči sa dobrým
mravom tak ako to má na mysli v ust. § 39 Obč. zákonníka.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods. 1,2 CSP.

O výške trov vydá VSÚ samostatné uznesenie.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.